Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899425
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7103899425.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: 1/ T. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. B., Č. K. XX
J. X/ L. L., M.. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, oboch zastúpených JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom,
advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, proti žalovanému: JUNEX, s.r.o. v likvidácii,
so sídlom v Trenčíne, I. Olbrachta 900/6, IČO: 46 516 859, zastúpenému JUDr. Ľudmilou Raffáčovou,
advokátkou, advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 4, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.5.2016 č.k.
14C/42/2003-1451 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že u r č u j e , že žalobcovia v 1.a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXXX B.. Ú.S.. P. L., G. B.-P. U. U..Č.. XXXX/X, záhrady o výmere
376 m2.

Žalobcom p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania vo výške 9.442,22 eura, ktorú uložil zaplatiť žalobcom v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne na
účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Ľudmily Raffáčovej do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcov na určenie ich vlastníckeho práva
k pozemku parc. č. XXXX/X - záhrade o výmere 376 m2, zapísanej na LV č. XXX, B.. Ú.. B. - P.
L.. Žalobcovia sa tohto nároku domáhali titulom vydržania, keď uviedli, že na základe rozhodnutia o
pridelení pozemku do osobného užívania vydaného Okresným národným výborom, finančným odborom
v Košiciach dňa XX.X.XXXX U. Č.. B.-R. im bol pridelený do osobného užívania pozemok parc. č.

XXXXX/X o výmere 753 m2. Následne X.X.XXXX uzavreli ohľadne tohto pozemku aj Dohodu o zriadení
práva osobného užívania. Poukázali na to, že bývalý Mestský národný výbor v Košiciach, odb. výstavby
začal dňa XX.X.XXXX konanie o úprave susedských vzťahov vzhľadom na zmeny, ktoré nastali z
dôvodu pozemkových úprav a tieto sa týkali aj pozemku prideleného im do osobného užívania a to z
dôvodu potreby odčlenenia časti z tohto pozemku pre vytvorenie prístupovej cesty k parc. č. XXXXX/
X v prospech právnych predchodcov žalovaného T. A. a manželky V. A., ktorí uvedenú parcelu získali
taktiež do osobného užívania na základe kúpy rodinného domu postaveného na tejto parcele. Tvrdili, že

na základe tohto konania bola dňa X.X.XXXX uzavretá Dohoda o vzájomnom vysporiadaní susedských
vzťahov a to medzi nimi ako osobnými užívateľmi parc. č. XXXXX/X, manželmi A. ako osobnými
užívateľmi XXXXX/X J. T. B. ako osobným užívateľom susednej parc. č. XXXXX/X. Na základe tejto
dohody právnych predchodcov žalovaného ako užívateľov parc. č. XXXXX/X došlo k odčleneniu častipozemkov pridelených do osobného užívania žalobcom, ako aj susedovi T. A. za účelom vytvorenia
prístupových schodov pre právnych predchodcov žalovaného, keďže ich pozemok nemal prístup z
verejnej komunikácie. Žalobcovia uviedli, že takto bola vytvorená nová parcela č. XXXX ako zastavaná

plocha o výmere 59m2, na ktorej žalobca sám vybudoval pre právnych predchodcov žalovaného
prístupové schody S. Č. K.. Ako protihodnotu za odčlenenie parciel žalobcov, právni predchodcovia
žalovaného manželia A. súhlasili s odčlenením z ich parc. č. XXXXX/X o šírke 11,5m a dĺžke od parcely
XXXXX/X k parc. č. XXXXX/X F. U. Ž.. Táto novovytvorená parcela bola označená č. XXXXX/X a v
súčasnosti je vedená pod parc. č. XXXX/X ako záhrada o výmere 376m2. V žalobe uviedli, že platnosť

tejto dohody uzavretej medzi osobnými užívateľmi bola potvrdená dňa X.X.XXXX súhlasom bývalého
Mestského národného výboru v Košiciach, odborom výstavby. Na základe nej začali žalobcovia užívať
uvedenú parcelu, mali na nej vykonať terénne úpravy, vysadiť ovocné stromy a iné porasty a takto
ju nerušene dobromyseľne užívať po dobu viac ako 30 rokov s vedomím, že vlastnícke právo k nej
je usporiadané v ich prospech. Ďalej uviedli, že pôvodní účastníci tejto dohody manželia A. odpredali
im patriaci rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parc. č. XXXXX/X (neskôr označenú ako XXXXX)

kupujúcim L.. J. L. a manželke J. L.. Na základe predaja rodinného domu prešlo na nových vlastníkov
rodinného domu aj osobné užívanie pozemku, na ktorom bol uvedený dom postavený. Žalobcovia tvrdili,
že takto usporiadaný stav na základe vyššie uvedenej zámeny bol všetkými účastníkmi rešpektovaný
až do r. 2001, kedy manželia L. odstránili z parc. č. XXXX/X ovocné stromy a porasty, ktoré tam vysadili
žalobcovia a uvedenú parcelu si oplotili.

3. Ďalej uviedli, že manželia L. si usporiadali vlastnícke právo k parc. č. XXXX, ktorú získali na základe
uvedenej dohody v r. 2000 na základe vyhlásenia o vydržaní do notárskej zápisnice spísanej pred
notárom v B. K. U. Č.. M. bez toho, aby oni ako osoby ktorým bolo k časti tejto parcely zriadené právo
osobného užívania o tom vedeli.

4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že ako vlastníci k spornej parcele č. XXXX/X - záhrady o výmere 376m2 boli vedení
predchodcovia žalovaného L.. J. L. J. J. L.. V súčasnosti je ako vlastník tejto parcely na LV č. XXXXX
vedená obchodná spoločnosť žalovaného JUNEX, s.r.o.. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku

uviedol, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je
(určovacie žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na
určení majú naliehavý právny záujem. Mal za to, že túto vecnú legitimáciu a naliehavý právny záujem
má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem
na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo

kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu. Z uvedeného vyvodil, že pokiaľ je v katastri
nehnuteľností ako vlastník spornej parcely žalovaný majú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení
svojho vlastníckeho práva, keďže iba takéto rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľností. Ďalej súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že v roku 1965 došlo k rozdeleniu pozemku parc. č. XXXXX. Dňa X.X.XXXX bol pozemok

zameraný a vyhotovený geometrický polohopisný plán č. XXX-XXXX-X, schválený odborom výstavby
MsNV v Košiciach dňa XX.X.XXXX (čl. 11, 12). Právni predchodcovia žalovaného, T. A. a jeho manželka
V., D.. W., sa stali vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. XXXXX/
X a osobnými užívateľmi pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 2.733 m2 na základe Dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX

medzi manželmi A. a Bytovým podnikom mesta Košice, majúcom v správe tento rodinný dom (vlastnícky
patriaci čsl. štátu). Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku bola schválená finančným
odborom Mestského národného výboru v Košiciach dňa X.XX.XXXX a registrovaná dňa XX.XX.XXXX.
Na žiadosť žalobcu zo dňa X.X.XXXX mu bol rozhodnutím ONV, finančný odbor v Košiciach zo dňa
XX.X.XXXX podľa § 205 ods. 1 vtedy platného Občianskeho zákonníka pridelený do osobného užívania

pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 753 m2. Následne X.X.XXXX uzavreli ohľadne tohto pozemku
aj Dohodu o zriadení práva osobného užívania za úhradu 1.506,- Kčs. Žalobca podal dňa XX.X.XXXX
žiadosť na MsNV v Košiciach, finančný odbor na udelenie súhlasu o pričlenenie ďalšej časti k pozemku
parc. č. XXXXX/X tak, aby celková výmera bola aspoň 800 m2. Dňa XX.X.XXXX bola spísaná na MsNV v
Košiciach, odbor výstavby pod č. F.. XXXX XX-W. za prítomnosti V. A., T. W. a žalobcu zápisnica, z ktorej

vyplýva, že žalobca žiadal „prítomných susedov o povolenie pričlenenia časti pozemku o rozmeroch
13 x 45 m2 západne od starého stojaceho domu“, keďže po vymedzení prístupovej cesty (vstup do
domu) a po úprave terénu mu zostane 619 m2, na ktorej časti musí stavať oporné múry. Prítomná V.
A. súhlasila s pričlenením novej časti, avšak za podmienky, že žalobca im povolí vytvoriť si prístupovúcestu od Č. E. k domu v šírke cca 2 m. Štátny orgán („vedúci úkonu“) oboznámil prítomných, že
podľa ich návrhu bude požiadané Stredisko geodézie v Košiciach, aby podľa GP č. obj.XXXX/XXXX
S. R. XX.X.XXXX bolo vykonané nové zameranie parciel. Dňa XX.X.XXXX bolo vydané rozhodnutie č.

F.P..XXXX XX-W. vo veci žalobcu a V. A. - prevedenie nového zamerania pozemkov, z ktorého vyplýva,
že odbor výstavby MsNV v Košiciach po prešetrení žiadosti žalobcu a po kladnom vyjadrení V. A.,
súhlasil s prevedením nového zamerania pozemkov parc. č. XXXXX a XXXXX/X F. B.. Ú.. L. B.K.V.
podľa priloženého snímku z kat. mapy č. XXXX/XXXX S. R. XX.X.XXXX s tým, že novovytvorená parcela
nesmie presahovať 800 m2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že „pričlenenie časti pozemku k

parc. č. XXXXX/X, ako aj vytvorenie prístupovej cesty k parc. č. XXXXX je z hľadiska stavebného, ako aj
v záujme dobrého susedského vzťahu potrebné, keďže toto bolo opomenuté pri prevádzaní parcelácie
v roku XXXX“. Východoslovenský krajský národný výbor v Košiciach, odbor výstavby o odvolaní proti
rozhodnutiu MsNV v Košiciach, odbor výstavby č. F..XXXX/Hr. S. R. XX.X.XXXX rozhodol rozhodnutím
z XX.X.XXXX, Č.. F.. XXXX/XXXX-I.. tak, že odvolaniu strán nevyhovel z dôvodu, že rozhodnutím
MsNV v Košiciach, odbor výstavby číslo: F..XXXX/Hr. S. R. XX.X.XXXX sa „zabezpečuje doriešenie

majetkoprávnych otázok a sporu susedov na podklade geometrického plánu, ktorý je východzím
podkladom pre riešenie problému. Konštatoval, že ... je nutné doriešiť aj vážne technicko-územnícke
úpravy, ktoré vo vydanom rozhodnutí MsNV v Košiciach nie sú zahrnuté ... z týchto dôvodov žiadal
MsNV - OV v Košiciach, aby vo veci zaviedol nové konanie a vydal k pôvodnému rozhodnutiu dodatok
so zohľadnením technických územníckych a majetkoprávnych otázok na celkové doriešenie“. Z listiny

vyplýva, že rozhodnutie bolo zaslané na vedomie Mestskému národnému výboru, V. A. a žalobcovi.
Oznámením zo dňa XX.X.XXXX odbor výstavby MNV v Košiciach, zaslaným na vedomie žalobcovi,
poukazom na rozhodnutie Vsl. KNV v Košiciach zo dňa XX.X.XXXX Č.. F..XXXX/XXXX-I. konštatoval, že
ide o majetkoprávny spor medzi súkromnými osobami, o ktorom je príslušný rozhodnúť súd v Košiciach
v civilnom spore a „preto odbor výstavby MsNV v Košiciach neuznávajúc svoju kompetenciu vo veci“,

odkázal V. A. na Okresný súd v Košiciach (čl. 565). Dňa XX.X.XXXX MsNV v Košiciach, odbor výstavby
súhlasil, aby sa „ z parc. č. XXXXX/X J. XXXXX/X vyčlenila 3m šírka prístupovej cestičky až k tam
nachádzajúcej sa stavbe“ (čl. 233). Listom zo dňa XX.X.XXXX právni predchodcovia žalovaného (T.
A. J. L. V.) adresovali Stredisku geodézie pre okres Košice žiadosť o zriadenie prístupovej cesty „ ...
v šírke 3m s vyčlenením z parcely č. XXXXX/X J. XXXXX/X až po náš dom, na ktorú sa náhodou

zabudlo“. Zo žiadosti vyplýva, že k nej priložili rozhodnutie MsNV, odboru výstavby v Košiciach XXXX-
XX-W., „ktoré v skutočnosti nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX ... mapku vydanú dňa XX.X.XXXX,
výkaz plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XXXX-X, geometrický polohopisný plán...“. Dňa XX.
J. XXXX došlo k vyhotoveniu geometrického plánu č. XXX-XX-XXXX/X. Z neho vyplýva, že B. T.,
žalobca a V. A. „...sa dňom X.X.XXXX s konečnou platnosťou dohodli, že navzájom doriešia susedské

vzťahy, a to z parcely XXXXX/X sa odčlení k parcele č. XXXXX/X 1,5 m šírka až k dĺžke, ktorá je
k parcele XXXXX/X a z parcely XXXXX/X sa odčlení k parcele XXXXX/X 11,5 metrov šírka a dĺžka
k parcele č. XXXXX/X. Na geometrickom plánku modrou a červenou farbou“ na jeho zadnej strane
je uvedené, že dňa X.X.XXXX MsNV, „odbor výstavby v Košiciach súhlasí s prevedením parcelácie
podľa vyznačenia /modro a červeno/ v GP zo dňa XX.X.XXXX“ s dodatkom, že „zákres sa zhoduje s

rozhodnutímodboruvýstavbyzodňaXX.X.XXXXČ.F..XXXX/XX-W..Následnesaprávnipredchodcovia
žalovaného (manželia L.Í.) stali vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku
parc. č. XXXXX/X, a to na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice ŠN Košice -
mesto pod sp. zn. M., M. XXX/XX dňa XX.XX.XXXX, registrovanej dňa XX.XX.XXXX U. Č.. D.. Podľa
ust. § 218 Občianskeho zákonníka s prevodom vlastníctva k stavbe (k rodinnému domu), prešlo na nich

i právo osobného užívania k pozemku parc. č. XXXXX/X v celkovej výmere 2.733 m2, za čo žalovaní
vyplatili cenu práva osobného užívania pozemku vo výške 3.391,- Sk. Na žiadosť žalovaného v 1. rade
dňa XX.X.XXXX Stredisko geodézie v Košiciach vyhotovilo snímku z mapy evidencie nehnuteľností
na parc. č. XXXXX/X. Dňa X.X.XXXX požiadal žalobca katastrálny úrad o zápis vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti XXXXX/X na základe dohody D. XX/XX J. Y. XXXXXXX XXX/XX na parcely č. XXXX,

XXXX/X J. XXXX/X (čl. 393). Okresný úrad Košice I rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX P..S.. Ž.-XXXX/
XX-B. vydal pôvodným žalovaným stavebné povolenie na realizáciu kanalizačnej a vodovodnej prípojky
k rodinnému domu na parc. č. XXXX, XXXX/X,XXXX/X,XXXX, B.. Ú.. B. - P., Č.Ľ. K. XX. Pozemok parc.
č. XXXX/X o výmere 376 m2 - záhrady bol zapísaný vo vlastníctve pôvodných žalovaných na LV č.
XXX, pričom na parcele č. XXXX/X v prospech vlastníkov na LV XXXX F.-XXXX/XX (B. R. D.. L., D.

XX, B.) je zriadené vecné bremeno zodpovedajúce právu uloženia inžinierskych sieti a to plynovodnej,
vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Z takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že
neexistuje kúpna zmluva, ktorú by medzi sebou uzatvorili žalobcovia a právni predchodcovia pôvodných
žalovaných (manželia A.Í.) ani pôvodní žalovaní (manželia L.Í.), predmetom ktorej by bol prevodčasti sporného pozemku pôvodne vedeného ako pozemok parc. č. XXXXX/X (s poukazom na to,
že tento pozemok ani nemohol byť predmetom prevodu v nadväznosti na ust. § 202 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.3.1983). Konštatoval, že nedošlo ani k reálnemu oddeleniu spornej

časti pozemku od pozemku parc. č. XXXXX/X a jeho následnému prideleniu do osobného užívania
žalobcom, keďže zo strany žalobcov nebolo ani tvrdené, že existuje rozhodnutie o pridelení spornej
časti pozemku resp. uzavretá následná dohoda o zriadení práva osobného užívania tohto pozemku.
Konštatoval, že žalobcovia tvrdia, že nadobudli vlastnícke právo k spornej časti pozemku vydržaním a to
na základe Zápisnice zo dňa XX.X.XXXX a Dohody na geometrickom pláne zo dňa XX.X.XXXX. Takto

formulovaný nárok žalobcu súd prvej inštancie posudzoval z hľadiska toho, či žalobcovia ako držitelia
so zreteľom ku všetkým okolnostiam mohli byť v dobrej viere, že v prospech nich svedčí konkrétny
titul. S poukazom na konkrétne súdne rozhodnutia týkajúce sa oprávnenosti držby konštatoval, že
oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do
31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom

v zmysle zák. č. 95/1963 Zb. (notársky poriadok) s poukazom na znenie § 868 Občianskeho zákonníka
(prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 vykonané zákonom č. 509/1991 Zb.) uzavrel,
že vo veci bolo jednoznačne a nesporne preukázané, že nebola uzavretá písomná kúpna zmluva,
resp. neexistuje rozhodnutie o pridelení pozemku, ani následná dohoda o zriadení práva osobného
užívania, predmetom ktorých by bol prevod, resp. pridelenie spornej nehnuteľnosti, pričom zákon v

dobe, kedy malo k prevodu (prideleniu) dôjsť, výslovne, nepochybne a jednoznačne vyžadoval pre
platnosť právnych úkonov o právach k nehnuteľnostiam písomnú formu. Navyše, pokiaľ by sa niekto
v roku 1969 ujal držby nehnuteľnosti (pozemku) na základe zmluvy, ktorá nebola registrovaná štátnym
notárstvom, nemohol byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom tejto
nehnuteľnosti, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka písomnej

formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku a ich
registrácie boli v zák. č. 95/1963 Zb. jasne a jednoznačne vymedzené. Z uvedeného vyvodil, že v
predmetnej veci išlo o právny omyl žalobcov, ktorý bol z objektívneho hľadiska neospravedlniteľný,
ktorý nemohol založiť ich dobrú vieru. Mal za to, že dobrú vieru žalobcov navyše spochybňuje aj
skutočnosť, že žalobcom bol známy právny postup pri zriaďovaní práva osobného užívania pozemku,

keďže na žiadosť žalobcu v 1. rade zo dňa X.X.XXXX mu bol rozhodnutím ONV, finančným odborom v
Košiciach zo dňa XX.X.XXXX pridelený pozemok parc. č. XXXXX/X, vo výmere 753 m2 do osobného
užívania za účelom výstavby rodinného dom a Dohodou zo X.X.XXXX, registrovanou pod D. získal tento
pozemok oproti úhrade sumy 1.506,- Sk. V neprospech žalobcov podľa záveru súdu prvej inštancie je aj
skutočnosť, že žalobcovia sa ujali držby spornej nehnuteľnosti najskôr v roku XXXX. Od 1.4.1964 platí

súčasný Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.), ktorý vydržanie najprv neumožňoval vôbec, neskôr
(od 1.4.1983) k veciam, ktoré boli predmetom tzv. socialistického spoločenského vlastníctva, avšak v
prípade pozemkov bolo vydržanie upravené osobitne, pričom vlastnícke právo k pozemku, ktorý mal
občan nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania,
mohol nadobudnúť iba štát. Občan nadobudol právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní

pozemku. Mal teda za to, že žalobcovia takto mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, resp.
podľa ust. § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.1.1992 zmenou práva osobného
užívania pozemku (ktorého vznik však žalobcovia nepreukázali) na vlastníctvo fyzickej osoby, najskôr k
1.1.1992, pokiaľ by splňovali podmienky vydržania dané § 134 vtedy platného Občianskeho zákonníka,
resp. pokiaľ by preukázali, že uzavreli dohodu o osobnom užívaní pozemku, prípadne, že došlo k jej

registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva. Preto skutočnosť, že sa žalobcovia pôvodne
ujali držby v dobrej viere, že sú vlastníci, nepovažoval za významnú, ale za rozhodujúci považoval
stav k 1.1.1992. Prípadné skutočnosti, že žalobcovia užívali spornú nehnuteľnosť, ktoré boli potvrdené
výsluchmi svedkov L., C., G., A., F., svedčia o ich držbe, nič však nevypovedajú o oprávnenosti tejto
držby. S poukazom na tieto dôvody žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania

založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu, ktorú aj položkovite
vyčíslil.

5. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Títo žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladali na dôvodoch uvedených v ust. § 365

ods. 1 písm. d/, e/ a h/ C.s.p., teda na tvrdení, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoj
odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení o existencii inej vady konania založili na tvrdení, že súd prvejinštancie po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/191/2013-733, ktorým bol
zrušený predchádzajúci rozsudok, bol odvolacím súdom zaviazaný, aby po vrátení veci zopakoval
dokazovanie a v prípade zistenia podstatných dôkazov odstránil prípadné rozpory a až tak mohol vo

veci opätovne rozhodnúť. Majú za to, že súd prvej inštancie sa neriadil uvedenými závermi odvolacieho
súdu a napriek ich návrhu na opakovanie dokazovania k tomuto nepristúpil a vo veci opätovne
rozhodol, pričom v dôvodoch rozsudku sa prekvapujúco odôvodneniu tejto časti nijakým spôsobom
nevenuje. Nerešpektovaním názoru odvolacieho súdu vznikla prekvapivosť a aj nepreskúmateľnosť jeho
rozhodnutia. Podľa názoru žalobcov nie je z dôvodov rozsudku zrejmé, prečo súd nepovažoval za

dôležité vykonať dokazovanie tak ako mu to uložil odvolací súd. Prekvapivosť rozhodnutia je daná podľa
názoru žalobcov aj tým, že súd rozhodol vo veci pri právnom posúdení diametrálne odlišne ako rozhodol
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a predovšetkým rozdielne ako rozhodol odvolací súd. Súd vydal
rozhodnutie, ktoré odôvodnil opierajúc sa o dôvody, ktoré počas celého trvania sporu (trinásť rokov)
neboli rozporované. Podľa názoru žalobcov rozhodol súd vzhľadom na dokazovanie ktoré vykonal a
skutočnosti,ktorévkonanískúmal,nepredvídateľne.Majúzato,ževkonanínebolaanirazspochybnená

oprávnenosť a dobromyseľnosť držby, ba práve naopak bola potvrdená oprávnená držba na základe
uzavretej dohody medzi nimi a susedmi A.. Poukazujú na znenie zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Košiciach č.k. 2Co/132/2009-333, ktorý v dôvodoch uviedol, že „je nepochybné, že na strane
žalobcov bola dobromyseľnosť pri vstupe do držby nehnuteľnosti. Vyplýva to predovšetkým zo Zápisnice
zo dňa XX.X.XXXX spísanej na odbore výstavby Mestského národného výboru v Košiciach a ďalej z

dohody uzavretej a spísanej na geometrickom pláne zo dňa XX.X.XXXX.“ Majú za to, že ide o záväzný
právny názor odvolacieho súdu.

6. Odvolaciu námietku spočívajúcu v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci zakladajú na tvrdení,
že nepovažujú za správny názor súdu, že žalobcovia nemohli byť dobromyseľní a preto nemohlo dôjsť

k vydržaniu nehnuteľnosti, nakoľko nie je možné odôvodniť ich vstup do dobromyseľnej držby, nakoľko
už v uvedenom období (1968) existoval spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý žalobcovia
nevyužili a naproti tomu dnes odôvodňujú svoje vlastnícke právo od Dohody, ktorá nespĺňala zákonné
predpoklady aby bolo možné odôvodniť ich dobromyseľnosť. Takéto závery považujú za svojvoľné a
nerešpektujúce výsledky vykonaného dokazovania, a predstavujú omyl v právnom posúdení. Poukazujú

na to, že počas celého konania odôvodňovali svoj nárok na určenie vlastníckeho práva titulom vydržania
a to prostredníctvom prechodného ustanovenia k novele Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom
č. 509/1991 Zb. a to konkrétneho ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Už zo samotného znenia
tohto ustanovenia vyplýva záver, že predmetná nehnuteľnosť ktorá je predmetom sporu je spôsobilým
predmetom pre vydržanie. V tomto ustanovení je totiž upravená možnosť vydržania vlastníckeho práva

k pozemku podľa ktorého na základe dovtedajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na
uzavretie dohody o osobnom užívaní a pri posudzovaní podmienok pre vydržanie je možno započítať aj
dobu držby takéhoto pozemku v dobe pred 1.1.1992. Považujú preto za zrejmé, že pozemok je podľa
tejto právnej úpravy spôsobilý predmet pre vydržanie vlastníckeho práva. Majú za to, že ich nároku
je možné vyhovieť v prípade preukázania splnenia podmienok pre vydržanie k tomuto pozemku a to

bez ohľadu na skutočnosť, že k nemu nebolo vydané rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného
užívania. Vidia rozpornosť v záveroch súdu prvej inštancie v tejto časti a to v skutočnosti, že pokiaľ
by im rozhodnutie bolo vydané, nebol by vôbec dôvod pre uplatňovanie ich vlastníckeho práva titulom
vydržania. Majú za to, že právna prax, na ktorú poukazujú nerozlišuje charakter držby podľa právnej
úpravy Občianskeho zákonníka v znení účinnom od novely č. 509/1991 od charakteru držby. Podľa

predchádzajúcej právnej úpravy je treba mať za to, že za držbu s právnymi účinkami pre vydržanie
možno považovať aj držbu na základe domnelého práva osobného užívania. Sú toho názoru, že v
konaní preukázali aj ďalšiu zákonnú podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania
a to dobromyseľnosť držby. Dostatočne preukázali skutkové okolnosti, za ktorých došlo z ich strany k
vstupu do držby sporného pozemku. Týmto bolo konanie pred bývalým Mestským národným výborom v

Košiciach, ktorý ako vtedajší vlastník pozemkov riešil úpravu susedských vzťahov, ktorá bola vyvolaná
predovšetkým potrebou právnych predchodcov terajšieho žalovaného a to manželov A., zabezpečiť si
prístup k ich pozemku z verejnej komunikácie. V rámci tohto konania došlo k schváleniu dohody medzi
vtedajšími nositeľmi práva osobného užívania, na základe ktorej bola realizovaná zámena pozemkov,
aby pre vlastníkov A. bol vytvorený prístup z verejnej komunikácie tak, že žalobca a ďalší sused B.

z nimi užívaných pozemkov vyčlenili potrebný koridor a ako protihodnota za túto časť pozemku im
bola poskytnutá práve sporná parcela teraz vedená pod parc. č. XXXX/X. O realizácii tejto zmeny
bol následne aj vyhotovený geometrický plán. Skutočnosť, že uvedená zámena bola organizovaná
zástupcom vlastníka pozemkov, teda štátu, nepochybne predstavuje objektívnu skutočnosť, ktorá mohlapre žalobcov vyvolať presvedčenie o dobromyseľnosti ich držby. Ide nepochybne o typickú situáciu, kde
nedostatok perfektnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti nebola účinne realizovaná, ale takýto neperfektný
úkon bol predpokladom pre následný dobromyseľný vstup do držby.

7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Tento uviedol, že ich odvolanie nepovažuje za dôvodné,
rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, riadne, presvedčivo a vyčerpávajúco
odôvodnený. Ohľadne tvrdenej inej vady konania poukázal na skutočnosť, že rozsudok bol vynesený
dňa 5.5.2016 a v tom čase Civilný sporový poriadok nebol ešte účinný a ako právna norma nadobudol

účinnosť až 1.7.2016. Preto sa súde nemohol riadiť touto procesnou normou. Pokiaľ mali žalobcovia
v tejto časti na mysli ust. § 226 O.s.p. ohľadne viazanosti súdu prvej inštancie názorom odvolacieho
súdu potom má za to, že súd prvej inštancie sa od právneho názoru odvolacieho súdu neodchýlil.
Odvolací súd pri druhom zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový
stav z rovnakého dokazovania inak než v prvom rozsudku a to bez bez toho, aby zopakoval dôkazy,
z ktorých by opačné skutkové zistenia vyplynuli. V poradí tretí rozsudok súdu prvej inštancie je vo

výroku totožný s prvým výrokom súdu prvej inštancie, ktorým taktiež žalobu zamietol. Súd v rozsudku
konštatoval, že žalobcovia a právni predchodcovia žalovaných sa pokúsili zmeniť právny stav, avšak
ich konaním nedošlo k vzniku práva osobného užívania k spornej časti pozemku podľa vtedy platného
Občianskeho zákonníka. Následne preto nemohlo dôjsť ani k vzniku vlastníckeho práva žalobcov k
spornej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že jeho právni predchodcovia počas celej doby súdneho konania

spochybňovali obsah Zápisnice spísanej na odbore výstavby MsNV v Košiciach dňa XX.X.XXXX a
Dohodu susedov spísanú na geometrickom pláne zo dňa XX.X.XXXX ako právnych titulov, ktoré podľa
žalobcov ospravedlňujú ich omyl o relevantnom nadobudnutí vlastníckeho práva. Je toho názoru, že
Zápisnica spísaná XX.X.XXXX zachytáva jednanie užívateľov o prístupovej ceste a odčlenení pozemku
západne od starého stojaceho domu. Na podklade zápisnice malo byť prevedené nové zameranie. Na

geometrickomplánezodňaXX.X.XXXXjezakreslenánovovzniknutáparcelač.XXXXX/Xpredstavujúca
prístupovú cestu pre manželov A.. Červené a modré čiary nakreslil žalobca v 1. rade, o ich dôvode
pojednávarukoupísanýtextspodpismi.Tentopojednávaodoriešenísusedskýchvzťahov,nieozámene
pozemkov a pojednáva o „odrezaní šírky a dĺžky“ z parcely k parcele. Z rukou písaného zápisu nie je
zrejmé, či sa jedná o zámenu pozemkov, darovanie navzájom alebo dojednanie o kúpe. Zo zápisnice

ani z geometrického plánu neplynie pre žalobcov nič z čoho by sa dal odvodiť právny titul inak spôsobilý
privodiť nadobudnutie vlastníckeho práva.

8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí

tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

10. Odvolací súd s poukazom na uvedené prechodné ustanovenia nového procesného sporového
poriadku preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380
ods. 1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevyhodnotil v napadnutom

rozhodnutí všetky ním vykonané dôkazy potrebné pre ustálenie skutkového stavu a v dôsledku toho
aj nesprávne vo veci rozhodol. Odvolací súd nepovažuje za správne právne posúdenie súdom prvej
inštancie pokiaľ tento svoj zamietavý výrok založil na závere, že preukázanie dobromyseľnej držby
ako jednej zo základných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vylučuje držba
započatá v r. XXXX na základe zmluvy, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom. Z takéhoto

záveru súd prvej inštancie vyvodil nesprávny právny záver, že v posudzovanej veci z tohto dôvodu
išlo u žalobcov o právny omyl, ktorý bol z objektívneho hľadiska neospravedlniteľný a nemohol založiť
dobrú vieru držiteľov. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcov, že uzavretie
perfektnej zmluvy v písomnej forme, ktorá by bola registrovaná štátnym notárstvom by malo za následok
nadobudnutie práva žalobcov titulom uvedeného právneho úkonu a v takejto situácii teda by nebol dôvod

domáhať sa nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania. Tento titul totiž nepožaduje zákonnú
podmienku pre dobromyseľný vstup do držby písomný právny úkon, resp. registráciu zmluvy. Rovnako
odvolací súd nepovažuje za správny právny názor súdu prvej inštancie v tom, že dobromyseľnosť držby
žalobcov vylučuje aj samotná právna úprava, teda Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.4.1964,ako aj v znení účinnom od 1.4.1983 a to s poukazom na úpravu podľa ktorej aj v prípade dobromyseľnej
držby mohol nadobudnúť vlastnícke právo iba štát a občanovi ako vydržiteľovi vzniklo iba právo, aby s
ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku.

12. Podľa ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku
podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na
uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej
právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

13. Výklad tohto prechodného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré bolo prijaté jeho novelou č.
509/1991 Zb. bolo predmetom pomerne rozsiahlej judikačnej činnosti súdov a bol v tomto smere zaujatý
názor podľa ktorého: „Ak držiteľ pozemok užíval pred 1.1.1992 domnievajúc sa, že mu patrí právo
osobného užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od 1.1.1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom
pozemku (transformácia práva ex lége), potom sa držba pozemku pred 1.1.1992 započíta do doby

potrebnej na vydržanie. To z dôvodu, že držba pozemku pred 1.1.1992 napĺňa pojem oprávnená držba
definovaný v citovanom § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu
právo patrí. Ak je totiž držba pozemku podľa tohto ustanovenia oprávnená nemožno ju charakterizovať
ako neoprávnenú pre účely vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Tiež preto, že ust. § 872 ods.
6 OZ výslovne umožňuje započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva

osobného užívania. Je pritom irelevantné, že toto ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho
predchodcu súčasného oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú
držbu práva osobného užívania svojho právneho predchodcu, potom o to viac môže započítať vlastnú
oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 1.1.1992 (rozhodnutie NS SR
7MCdo 7/2012).“

14. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2001 sp. zn. 3Cdo 80/01 publikovanom v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 83/2002, vlastníkom nehnuteľností sa
počínajúc dňom 1.1.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu
10 rokov a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Do doby oprávnenej držby

pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. V odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší súd
konštatoval, že podľa platnej právnej úpravy (od novelizácie OZ vykonanej zákonom 509/1991 Zb. s
účinnosťou od 1.1.1992) sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 OZ). Hypotéza
tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu 3 resp. 10 rokov, žiadne

ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníckeho práva) nestanovuje.
Preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe
po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady stanovené v hypotéze
citovanej právnej normy. Do doby počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe treba započítať aj
držbu, vykonávanú pred 1.1.1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnúť, že už držba na základe ust.

§ 132a ods. 1 zák. č. 131/1981 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia, súčasťou
skutkovej podstaty vydržania však bolo len obmedzenie (nevzťahovala sa na právnické osoby a na
nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava (zák. č. 509/1991 Zb.)
držbu uskutočňovanú pred 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej
vydržacej doby. Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k

vydržaniu) mohli nastať najskôr k 1.1.1992.

15. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 937/2001, ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka
v znení novely vykonanej zákonom 509/1992 Zb. sa vzťahuje na prípady, keď pozemok nebol občanovi
pridelený do osobného užívania rozhodnutím, ale na prípady, keď občan - fyzická osoba, ktorý bol so

zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu pozemok patrí, kedy bol teda oprávneným držiteľom
a nielen osobou, ktorá by pozemok len užívala, bola jeho detentorom.

16. Odvolací súd zhodujúc sa s týmito právnymi závermi sa teda nestotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie v tom, že zákonnou podmienkou pre dobromyseľnosť držby musí byť konkrétna zmluva

uzavretá písomnou formou a registrovaná štátnym notárstvom a rovnako ani s jeho záverom o
tom, že znenie právnej úpravy Občianskeho zákonníka pred 1.1.1992 vylučovalo možnosť naplnenia
dobromyseľnej držby ako jednej zo zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti titulom vydržania. Jediným právne významným kritériom pre posúdenie dobromyseľnejdržby oprávneného užívateľa je skutočnosť, že tento bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že mu uvedený pozemok patrí, teda že bol jeho oprávneným držiteľom.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie pre svoj iný právny názor už nevyhodnocoval
dôkazy vykonané v záujme zistenia skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci, odvolací súd
zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu postupom podľa ust. § 384 ods. 1 C.s.p. na nariadenom
odvolacom pojednávaní a to vypočutím svedkov (ktorí boli už vypočutí aj pred súdom prvej inštancie),
ktorýchprítomnosťnaodvolacompojednávanízabezpečilisamotníúčastníciatosvedkyneL..P.B.,P.Š.

A.,I.A.A.,R.F.,L..J.Š.,Q..T. L.J.T..J. C.arovnakozopakovaldokazovaniečítanímlistinnýchdôkazov
atorozhodnutíopridelenípozemkudoosobnéhoužívaniažalobcovzč.l.9, geometrickéhoplánuzodňa
X.X.XXXX, rozhodnutia MsNV Košice, odboru výstavby z XX.X.XXXX z čl. 13, rozhodnutie uvedeného
MsNV zo dňa XX.X.XXXX z čl. 54, rozhodnutie Východoslovenského KNV zo dňa XX.X.XXXX z čl. 1492,
list Mestského národného výboru v Košiciach zo R. XX.X.XXXX z čl. 565, list Mestského národného
výboru zo dňa XX.X.XXXX čl. 233, list manželov A., adresovaný stredisku Geodéziu v Košiciach o

zameranie prístupovej cesty zo dňa XX.X.XXXX z čl. 111, geometrický plán č. XXX-XX-XXXX/X S.
R. XX.X.XXXX vrátane na ňom rukou dopísaného textu z čl. 14, kúpnu zmluvu manželov L.Á. S. R.
XX.XX.XXXX z čl. 10 a listinné dôkazy týkajúce sa osvedčenia vlastníckeho práva žalovaných z čl.
148-153.

18. Z takto vykonaných dôkazov a to konkrétne registrovanej zmluvy o osobnom užívaním pozemkov
č. D. XX/XX, ako aj geometrického plánu zo dňa X.X.XXXX (č.l. 9), vyplýva, že žalobcom bolo zriadené
právo osobného užívania k pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 753 m2 a to za účelom výstavby
rodinného domu. Žalobca v 1. rade svojím listom zo dňa XX.X.XXXX požiadal Národný výbor o
pričlenenie ďalšej časti k svojmu pozemku a to z dôvodu, že z jeho pozemku o pôvodnej výmere

753 m2 po úprave Čermeľskej cesty a po vymedzení časti jeho parcely za účelom vytvorenia vstupu
do domu pre susedov A., ako aj v dôsledku vybudovania oporných múrov a vyspádovania terénu
sa jeho pozemok znížil na výmeru 619 m2. Súčasťou zápisnice zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej bola na
hlavičkovom papieri Mestského národného výboru v Košiciach pod č. F../.-W. spísaná táto žiadosť T. L.,
je aj vyjadrenie susedy A., že s pričlenením novej časti pozemku súhlasí za podmienky, že žiadateľ L.

jej povolí vytvoriť si prístupovú cestu od Č. E. k jej domu o šírke cca 2m. Z textu uvedenej zápisnice
vyplýva, že žiadateľ L. vo svojej žiadosti o pričlenenie aj konkretizoval časť pozemku A., ktorý má byť
pričlenený k ním užívanému pozemku a to o rozmeroch 13 x 45m2 západne od starého stojaceho
domu. Z uvedenej zápisnice taktiež vyplýva, že zástupca Mestského národného výboru oboznámil
prítomných, že podľa tohto návrhu zúčastnených bude požiadané Stredisko geodézie v Košiciach, aby

na stav, ktorý bol zameraný pôvodným geometrickým plánom zo dňa XX.X.XXXX U. Č.. G..XXXX/XXXX
bolo prevedené nové zameranie na náklady majiteľov uvedených parciel. Pod uvedenou zápisnicou sú
opatrené nečitateľné podpisy účastníkov. Uvedené zameranie bolo vykonané geometrickým plánom zo
dňa XX.X.XXXX U. Č.. XXX-XX-XXXX/X na ktorom je dopísaný text podľa ktorého T. B., T. L. J. T. J. V.
A. R. X.X.XXXX sa s konečnou platnosťou dohodli, že navzájom doriešia susedské vzťahy a to tak, že

z parc. č. XXXXX/X sa odreže k pozemku XXXXX/X 1,5m šírka v dĺžke, ktorá je k parcele č. XXXXX/
X a z parc. č. XXXXX/X sa prevedie k parcele č. XXXXX/X 11,5m šírka a dĺžka až k parcele XXXXX/X
ako je to uvedené na znázornenom geometrickom plánku modrou a červenou farbou. Pod uvedeným
textom sú opatrené podpisy V. A.Ó., T. L. ako aj ďalší nečitateľný podpis. Na opačnej strane uvedeného
geometrického plánu je strojom napísaný text podľa ktorého Mestský národný výbor, odbor výstavby

v Košiciach súhlasí s prevedením parcelácie podľa vyznačenia (modro a červeno) v geometrickom
pláne zo dňa XX.X.XXXX s poukazom na to, že zákres sa zhoduje s rozhodnutím odboru výstavby zo
dňa XX.X.XXXX Č.. F.-W.. Uvedený súhlas Mestského národného výboru bol dátumovaný X.X.XXXX a
opatrený hranatou pečiatkou Mestského národného výboru v Košiciach, odboru výstavby. Odvolací súd
jetohonázoru,žezuvedenýchlistinnýchdôkazovjezrejmé,žeoprotistavu,ktorývznikolvr.XXXX,kedy

bolo žalobcom zriadené osobné užívanie a kedy bol ustálený aj rozsah osobného užívania k pozemku
užívanému manželmi A., na ktorom stál v tom čase už označený ako starý rodinný dom je zrejmá snaha
susedov riešiť otázku zmenšenej výmery pozemku užívaného žalobcami, ako aj potreba vytvoriť parcelu
slúžiacu prístup k pozemku užívanom manželmi A., ktoré bolo možné iba odčlenením z časti pozemku
užívaného žalobcami ako aj ďalšieho suseda T. B.. Rovnako je zrejmé ako títo susedia navrhovali

uvedenú situáciu riešiť a to z pozemkov žalobcov ako aj z pozemku T. B. odčleniť časť na vytvorenie
prístupovej cesty a ako protihodnotu pre žalobcov odčlenenie z parcely manželov A. v tom čase vedenej
pod parc. č. XXXXX/X časť o konkrétnej výmere na konkrétnom mieste, ktorá bola podchytená aj
vyznačením na citovanom geometrickom pláne. Z jeho obsahu je zrejmé, že ide o časť parcely, ktoráje totožná s predmetom konania. Susedovi T.C. B. bola ako protihodnota od manželov A. odčlenená
časť ich rovnakej parcely o šírke 1,5m a to pozdĺžne počas celej nimi užívanej parcely. Rovnako je z
týchto listinných dôkazov zrejmé, že na uvedených dohodách parcipoval aj Mestský národný výbor v

Košiciach ako orgán štátu, ktorý bol oprávnený rozhodovať o pridelení pozemkov do osobného užívania
a ktorý z takto navrhovaným usporiadaním prejavil súhlas. S poukazom na následné rozhodnutie KNV
zo dňa XX.X.XXXX U. Č.. F..XXXX/XX a na znenie rozhodnutia MsNV v Košiciach zo dňa XX.X.XXXX
(č.l. 565) vyplýva, že išlo o obtiažnú právnu situáciu s poukazom na to, že v tom čase už boli právoplatné
rozhodnutia o pridelení pozemkov do osobného užívania, ktoré v tom čase požívali ochranu vyššiu ako

samotné vlastnícke právo a teda možnosti štátu zasahovať a regulovať toto právo boli obmedzené. Na
druhej strane však je zjavná snaha Mestského národného výboru riešiť uvedenú situáciu v spolupráci
s osobnými užívateľmi práve takým spôsobom aký sa v konečnom dôsledku ustálil na základe ich
dohody teda, že z parciel žalobcov ako aj Júliusa B. bola odčlenená časť, z ktorej bola vytvorená nová
parcela slúžiaca ako prístup k pozemku manželov A. a na druhej strane z ich pozemku bola odčlenená
časť zodpovedajúca práve spornému pozemku, ktorá mala byť pričlenená k parcele žalobcov a taktiež

úzka parcela o šírke 1,5m, ktorá mala pripadnúť susedovi T. B.. Aj keď je zjavné, že uvedené úpravy
neboli vykonané perfektnými právnymi úkonmi, resp. rozhodnutiami národného výboru, je zrejmé, že
všetci účastníci tejto dohody a rovnako aj národný výbor takúto dohodu rešpektovali. Dôkazom toho
je skutočnosť, že sám žalobca sa podieľal na zhotovovaní schodov pre manželov A. práve na parcele
vyčlenenej aj z jeho parcely. Skutočnosťou potvrdzujúcou takto rešpektovaný stav je aj skutočnosť, že

samotní pôvodní žalovaní počas celého konania nepreukázali, ale ani netvrdili, aby žalobcom bola ako
protihodnota za časť parcely, ktorá im bola odňatá a pričlenená k parcele manželov A. bola nahradená
inou formou ako náhradným pozemkom napr. vo forme finančnej protihodnoty. Odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že manželia L., ktorí vystupovali v konaní ako žalovaní počas takmer celého konania,
neboli ešte účastníkmi uvedenej Dohody a tejto sa zúčastnili ešte ich právni predchodcovia manželia

A., od ktorých manželia L.Á. odkúpili rodinný dom so súp. č. XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX registrovanej pod D. a v súlade s ust. § 218 Občianskeho zákonníka prevodom vlastníctva
k uvedenej stavbe prešlo na nich aj právo osobného užívania práve k parcele č. XXXXX/X o celkovej
výmere 2733m2. Rovnako je zrejmé, že obrana manželov L. počas konania vychádzala z tvrdenia, že
títo v r. XXXX nadobudli právo osobného užívania k spornému pozemku parc. č. XXXXX/X o celkovej

výmere 2733m2, teda vo výmere, v ktorej je zahrnutá aj časť predstavujúca spornú parcelu, ktorá mala
od r. XXXX pripadnúť žalobcom. Uvedená skutočnosť vyplýva z toho, že usporiadanie vzťahov nebolo
vykonané právne perfektnými zmluvami, resp. rozhodnutiami a teda sa ani nepremietlo do zmenšenia
výmery parcely č. XXXXX/X. Manželia L.Á. však tým, že neboli účastníkmi pôvodnej dohody je zjavné, že
nemuseli mať ani podrobné informácie o jej priebehu a výsledkoch. Na druhej strane je však zrejmé, že

aj oni sa považovali za dobromyseľných užívateľov tej časti parcely, ktorá bola stále vedená v osobnom
užívaní žalobcov ako súčasť parcely XXXXX/X a teda svoju dobromyseľnosť pri užívaní tejto časti
odvodzovali od rovnakých skutkových okolností, teda dohody, ktorá bola neformálne vykonaná v r. 1969
ešte ich právnymi predchodcami. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že ani manželia L. napriek ich
dobromyseľnému užívaniu tejto parcely nemali usporiadaný právny vzťah k tejto časti pozemku a až v r.

2000 spísali formou notárskej zápisnice pred notárom v B. K. U. Č.. M. prehlásenie o svojom vydržaní k
parcele č. XXXX o výmere 59m2, ktorá bola následne aj zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX
B.. Ú.. P. L.. Je pritom zrejmé, že skutočnosti, ktorými manželia L. v konaní argumentovali nedôvodnosť
nároku žalobcov by mali za následok rovnakú nedôvodnosť aj vo vzťahu k ich vlastníckemu právu k
parcele č. XXXX. Zo skutočností, ktoré sú v časovej súvislosti s týmto postupom manželov L. vyplýva aj

skutočnosť, že potom, čo si oni usporiadali vlastnícke právo titulom osvedčenia o vydržaní začali brániť
žalobcom v užívaní spornej parcely.

19. Odvolací súd pri hodnotení svedeckých výpovedí poukazuje na skutočnosť, že svedkovia L.. P. B. J.
Q.. T. L. ako deti žalobcov, L.. J. Š., ako dcéra žalovaných, zjavne vypovedali v prospech tých účastníkov,

ktorísúichpríbuznými,čodoznačnejmieryobmedzujevierohodnosťichsvedeckýchvýpovedí.Výpoveď
svedka J. C. sa týkala obdobia 90. rokov, kedy manželom L. pomáhal pri výkopoch na nové inžinierske
siete, teda netýkala sa rozhodného obdobia držby od r. XXXX U. D.. XXXX. K objektivizácii skutkového
stavu ohľadne užívania spornej parcely môžu slúžiť svedecké výpovede svedka Š. A., I. A. J. R. F., ktorí
ako priatelia žalobcov chodili na uvedený pozemok a aj vnímali spôsob jeho užívania, resp. žalobcom

aj pomáhali pri výsadbe ovocných stromov na tejto parcele a osadzovaní stĺpikov pre oplotenie a ich
výpovede o užívaní uvedenej parcely potvrdzujú skutkové tvrdenia žalobcov v tejto otázke.20. Odvolací súd pri ustaľovaní skutkového stavu ohľadne užívania uvedenej parcely žalobcami
považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obrana žalovaných manželov L. v ich pôvodných
vyjadreniach v čase, keď ich v konaní zastupoval advokát JUDr. Ján Marcinko nebola postavená na

popieraní skutkových tvrdení žalobcov ohľadne užívania uvedenej parcely, ale na právnom názore o
nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k tejto parcele titulom vydržania. Žalovaní L. až
neskôr v priebehu konania svoju procesnú obranu čiastočne zmenili tým, že začali aj popierať skutkové
stvrdenia žalobcov ohľadne ich užívania spornej parcely.

21. Dôkazom o spôsobe užívania uvedenej parcely sú aj dobové fotografie nachádzajúce sa v spise
na č.l. 198 a 199, na ktorých sú viditeľné stĺpiky na oplotenie (bez samotného oplotenia), ktorých línia
predstavuje približne hraničnú čiaru, ktorá oddeľuje uvedenú časť parcely od ostatnej časti užívanej
manželmi L. a je v zhode s tvrdeniami žalobcov ako aj svedkov, že uvedené stĺpiky oplotenia osadzovali
oni. Osadenie uvedených stĺpikov v prípade, ak by uvedená časť parcely mala byť užívaná manželmi
L., tak ako to počas konania začali tvrdiť, by nemalo žiadne logické odôvodnenie.

22. Odvolací súd komplexne vyhodnotiac takto zopakované dôkazy postupom podľa 191 ods. 1 C.s.p.
dospel k skutkovému záveru, že žalobcovia v konaní preukázali, že na základe Dohody s právnymi
predchodcami žalovaného, na ktorej participoval aj zástupca štátu sa stali od r. 1969 dobromyseľnými
užívateľmi spornej parcely. Ako dobromyseľný vstup do držby možno hodnotiť obsah uvedenej Dohody

aj napriek tomu, že táto nebola vykonaná perfektnými právnymi úkonmi. Je nesporné, že tak samotní
účastníci tejto dohody ako aj štát jej obsah rešpektovali a po jej vykonaní až do r. 2000 sa všetci
spravovali v súlade s obsahom tejto dohody. Odvolací súd takto vyhodnotil držbu žalobcov jednak
za preukázanú a taktiež za držbu oprávnenú aj keď k nej nemali zriadené perfektným rozhodnutím
a dohodou právo osobného užívania. Táto držba bola za celé sporné obdobie neprerušená a takto

sa žalobcovia stali dňom 1.1.1992 vlastníkmi uvedenej parcely titulom vydržania. Takto nadobudnuté
vlastnícke právo žalobcom nezaniklo ani v dôsledku dobrovoľnej dražby na základe ktorej bol v
katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník tejto parcely žalovaný JUNEX, s.r.o.. Príklep licitátora na
dobrovoľnejdražbetotižtonepožívaochranuvzmysleust.§132Občianskehozákonníkatakakojetomu
v prípade dražby vykonávanej exekútorom podľa zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok). Právna

prax v tomto smere totiž zaujala názor, že od nútenej dražby je treba odlišovať tzv. dobrovoľnú dražbu
uskutočnenú na základe zákona č. 527/2002 Z.z.. Právnym dôsledkom takejto dražby s poukazom na
názor vyslovený rozhodnutím NS SR sp. zn. 2MCdo 20/2011 podľa ktorého „Ak ten vec ktorého bola
dražená v rámci dobrovoľnej dražby nebol jej vlastníkom, nestal sa vydražiteľ príklepom a zaplatením
ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci a to ani v prípade, že bol inak zachovaný postup

podľa § 10 až 33 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.“

23. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú obranu pôvodných žalovaných L. ohľadne pravosti podpisov
manželov A.K., resp. pečiatok národného výboru. Tieto boli opatrené na zápisniciach opakovane
spisovaných na hlavičkovom papieri správneho orgánu predstavujúcich úradné listiny, autenticita

ktorých nebola v konaní spochybnená. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že neprihliadol
na písomné podania pôvodných žalovaných L., ktoré boli súdu doručené potom, čo títo prestali byť
účastníkmi konania na strane žalovaných.

24. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. § 388 C.s.p. a žalobe

žalobcov v celom rozsahu vyhovel.

25. Rozhodnutie o trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) odvolací súd založil na ust. § 255
ods. 1 C.s.p.. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im patrí plná náhrada trov konania. O výške týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).