Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613216192
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1613216192.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára vo veci žalobcu: J. Q., N.. XX.XX.XXXX,
bytom B. X/XXXX, A., zastúpený JUDr. Radovan Repa, advokát s.r.o. so sídlom Záhradnícka 16514/60,
Bratislava, IČO : 36 742 023 proti žalovanému: Q.. J. H., A. D. Č.. XXXX, V., zastúpený s mzlegal s.r.o.
so sídlom Zámocká 7013/36, Bratislava, IČO : 36 861 529 o zaplatenie 25.891,- € s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k.6C/204/2014-267 zo dňa 12. decembra
2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu; žalovanému priznal náhradu
trovkonaniavovýške100%,oktorejsúdrozhodnesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku.
1.1. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil náhradu škody vo výške
19.252,47 €, ktorú mal žalovaný spôsobiť P. V. pri prejednaní dedičstva po jej nebohom manželovi V.,
v ktorom ju zastupoval ako advokát. Žalovaný však v priebehu celého konania nevedel zdôvodniť, čo
táto suma predstavuje, nedoložil k uplatnenej sume žiadne relevantné dôkazy a ani nemal vedomosť
o tom, ako skončilo dedičské konanie. Uviedol síce, že malo ísť o nevyplatený podiel z dedičstva,

resp. tvrdil, že v dedičskom konaní táto suma, ako súčet pôžičiek, ktoré P. V. použila na zveľadenie
nehnuteľnosti, nebola zohľadnená, avšak tieto svoje tvrdenie ničím nepodložil a nevedel uviesť
o akú nehnuteľnosť malo ísť. Keďže v konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania voči takto
uplatnenému nároku, bolo potrebné vykonať dokazovanie ohľadne preskúmania plynutia premlčacej
lehoty a je dĺžky, keďže žalobca si uplatnil tento nárok na náhradu škody podľa § 424 Občianskeho
zákonníka. Zdedičskéhospisumalsúdpreukázané,žeP.V.saosobnezúčastnilavšetkýchpojednávaní
v dedičskom konaní a riadne podpísala všetky zápisnice z pojednávania. Keďže do dedičstva patrili

väčšinou nehnuteľnosti a rodinný dom, ktoré nepatrili do BSM P. V. a jej manžela, všetci dedičia mali
tieto nehnuteľnosti dediť rovnakým dielom, o čom boli poučený notárom. P. V.Á. však s ostatnými dvoma
dedičmi uzavrela dedičskú dohodu a to osobne, čo potvrdila svojím podpisom. V dedičskom konaní si
neuplatnila žiadne náklady, ktoré by mala vynaložiť na nejaké nehnuteľnosti a nedoložila k tomu dôkazy.
Dohoda dedičov obsahovala aj ustanovenie ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa
ktorej predmetom dedenia bola len polovica masy BSM a druhá polovica zostala vo vlastníctve P. V..
V rámci dohody dedičov P. V. zdedila takmer celú aj túto polovicu majetku patriaceho do BSM, ktorá

bola predmetom dedenia. Svoje tvrdenia o zveľadení nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom dedenia,
P. V. žalobca nepreukázal. Práve naopak, súd mal z predloženej kúpnej zmluvy z roku 2012, ktorou
P. V. odpredala spoločne so synmi neb. manžela nehnuteľnosti, ktoré zdedili, preukázané, že dlh z
titulu rekonštrukcie rodinného domu mala P. V. voči synom jej neb. manžela a tento dlh si započítali avyporiadali v rámci vyplatenia kúpnej ceny. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že
v danom prípade žalovaný zastupoval P. V. s náležitou odbornou starostlivosťou. Dedičské konanie
prebehlo v súlade so zákonom, na dedičskom konaní sa zúčastnila samotná P. V., ktorá sa sama

rozhodla uzavrieť s deťmi poručiteľa dedičskú dohodu a v tomto ju žalovaný nemohol obmedziť. Túto
dohodu uzavrela výlučne sama a osobne, nie prostredníctvom žalovaného ako právneho zástupcu.
Táto dedičská dohoda bola spísaná notárom, ktorý nerozhodoval v merite veci a preto nezistil v konaní
žalovaného pri výkone zastupovania úmysel, ktorý by vykazoval znaky zákernosti resp. ziskuchtivosti
a to v rozpore s dobrými mravmi, ktorým by mohol poškodiť P. V.. Z uvedeného dôvodu nie je možné

uplatniť 10 ročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie práva podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pri škode spôsobenej úmyselne a to odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla tak, ako to
tvrdil žalobca, keďže žalovaný žiadnym svojím úmyselným konaním nespôsobil P. V. škodu a v konaní
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na vyvodenie takejto zodpovednosti. Premlčacia lehota potom
začala plynúť dňom 03.09.2010 t. j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o schválení dohody
o vyporiadaní BSM a dohody o vyporiadaní dedičstva a uplynula dňom 03.09.2011, v dôsledku čoho

v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobcu ako i z dôvodu, že
uplatnený nárok žalobcu nebol preukázaný.

1.2. Žalobca si v konaní uplatnil aj sumu 6.638,78 €, ako sumu, ktorú mala poskytnúť P. V. žalovanému
v priebehu dedičského konania po neb. manželovi na „vybavovanie pre notára, sudcov a prokurátora“.

Súd sa aj pri tomto nároku zaoberal námietkou premlčania, ktorú podal žalovaný. Podľa prehlásenia
samotnej P. V. zo dňa 28.10.2013, túto sumu mala poskytnúť žalovanému v auguste 2009. V konaní
žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniam, či išlo o poskytnutie peňazí za zastupovanie P. V. v
dedičskom konaní, resp. na vybavovanie pre notára, sudcov a prokurátora, aká suma bola skutočne
žalovanému poskytnutá. Súd mal preukázané, že v dedičskom konaní dedičia uzavreli dedičskú dohodu

a teda notár nerozhodoval v merite veci. Taktiež súd túto uzavretú dohodu schválil a nerozhodoval v
merite veci. V konaní nebolo preukázané, že by vo veci konal prokurátor. Na základe výsluchov
svedkov R. E., Q. M., B. K., M. V., W. A., ktorí boli vypočutí v rámci prešetrovania trestného oznámenia
a ktorých čestné prehlásenia žalobca doložil do spisu, vyšetrovateľ v uznesení o odmietnutí trestného
oznámenia konštatuje, že uvedené osoby vo svojich výpovediach vo všeobecnosti uvádzajú, že dva

alebo tri krát zbadali ako P. V. odovzdáva obálku mužovi, ktorého označili ako Q.. J. H., prípadne, že ich
videli ako v reštaurácii v Q. prepočítavajú peniaze, ktoré si potom Q.. H.N. D., pričom nikto z nich nevedel
uviesť sumu, ktorú mu mala P. V. odovzdať a za akým účelom mu peniaze odovzdala. Všetci uviedli len
nepresné domnienky, prípadne spomienky, že im P. V. spomenula, že pre ňu H. vybavuje niečo ohľadom
dedičstva po M. V. a pripravuje zmluvy a že s ním po istom čase nebola spokojná, pričom ani sám

oznamovateľ nevedel uviesť čo nespokojnosť zapríčinilo. Okrem toho súd mal preukázané, že žalovaný
pre P. V. pripravil viacero zmlúv (zmluva o budúcej zmluve, kúpna zmluva) a poskytoval jej právne služby
podľa uzavretej plnej moci. Možno konštatovať, že súd nezistil v konaní žalovaného žiadne úmyselné
konanie, ktoré by vykazovalo znaky zákernosti resp. ziskuchtivosti a to v rozpore s dobrými mravmi,
ktoré by mohlo poškodiť P. V.. V tejto časti žalobného nároku rovnako nie je možné uplatniť 10 ročnú

premlčaciu lehotu na uplatnenie práva podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný
žiadnym svojím úmyselným konaním nespôsobil P. V. škodu a v konaní žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na vyvodenie takejto zodpovednosti. V danom prípade potom platí pre uplatnenie aj tohto
nároku dvojročná premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Premlčacia lehota potom začala plynúť dňom 01.09.2009 t. j. dňom nasledujúcim

po uplynutí mesiaca august, kedy žalovanému mala uplatnenú sumu poskytnúť P. V. a uplynula dňom
01.09.2011. Súd potom aj v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobcu
ako i z dôvodu, že uplatnený nárok žalobcu nebol preukázaný.

1.3. Žalobca žiadal vo veci žiadal vypočuť ako svedkov R. E., Q. M., B. K., M. V., W. A., ktorí podpísali

čestné prehlásenia a F. K., ktorý poskytol P. V. pôžičku a žalovaný navrhol vo veci vypočuť svedkov
J.. M. V. a J. V.. Súd uznesením nevyhovel týmto návrhom oboch strán, keďže pre rozhodnutie vo veci
považoval vykonanie týchto dôkazov za nadbytočné a nehospodárne a doposiaľ vykonané dokazovanie
postačuje na rozhodnutie o veci.

1.4. Pred rozhodnutím vo veci samej žalobca oznámil súdu, že pohľadávku, ktorá je predmetom sporu
postúpil V. W.. Z obsahu doloženej listiny bez označenia vyplýva, že žalobca ako postupca postúpil V.
W. ako postupníkovi dlh, ktorý nadobudol titulom zmluvy o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi a to neb.
P. V., ktorá zomrela v roku 2014 vo výške 25.891,- €. Súd predmetnú listinu z hľadiska predmetu sporupovažoval za irelevantnú, keďže sa netýkala žalovaného, aj keď v listine bola uvedená zhodná suma,
ktorú si žalobca uplatňuje v konaní proti žalovanému.

1.5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. , pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca dôvodiac, že neboli splnené

procesné podmienky na strane žalobcu pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Zároveň došlo zo strany
súdu k pochybeniu v súvislosti s podanou námietkou zaujatosti voči zákonnej sudkyni doručenou súdu
dňa20.11.2017,keďže sasúd zákonnýmspôsobomsňounevysporiadal.Súdprvejinštancievyhodnotil
zmluvu o postúpení pohľadávky ako irelevantnú, z obsahu ktorej je zrejmé, že sa jedná o pohľadávku,
ktorú žalobca nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2013 od pani V.. Rovnako tak
Oznámením o postúpení pohľadávky vyrozumel súd o tejto skutočnosti, preto nemožno prijať záver

súdu prvej inštancie, že postúpenie pohľadávky je irelevantné a preto súd vydal rozsudok hoci na
strane žalobcu už neboli splnené procesné podmienky, keďže pohľadávka uplatňovaná v spore bola
riadnepostúpenánapánaV.W..Súdprvejinštancienedostatočneodôvodnilnevykonanienavrhovaných
dôkazov a nevysporiadal sa s tvrdeniami svedkov ohľadom skutočností súvisiacich s poskytovaním
finančných prostriedkov nebohej pani V.. Nevykonaním týchto dôkazov výsluchom navrhnutých svedkov

dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd si nesplnil povinnosť stanovenú v § 220 odsek
2 C.s.p. a tak rozsudok nie je presvedčivý, keďže nevyhodnotil predložené dôkazy a neuviedol prečo
nevykonal navrhnuté dôkazy. V otázke premlčania súd prvej inštancie nesprávne právne aplikoval
hmotné právo. V tejto súvislosti poukazuje na prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní
dňa 3.11.2016. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že právne posúdenie postúpenia dlhu
súdom prvej inštancie ako právne irelevantnej listiny považuje žalovaný za správne, keďže obsahom
tejto listiny nie je právne účinné a platné postúpenie údajnej pohľadávky žalobcu na pána V. W..
Predmetná listina sa netýka predmetu sporu, ani žalovaného. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky

jasné vyplýva, že má ísť o akýsi dlh vo výške 25 891,- €, ktorý má mať žalobca J. Q. ako veriteľ
voči nebohej P. V. ako dlžníčke pričom táto suma mala byť splatná dňa 28.10.2016. Žalovaný teda
zjavne na pána V. W. postúpil svoju pohľadávku voči zosnulej P. V. a nie údajnú pohľadávku voči
žalovanému. Správny bol teda postup súdu prvej inštancie, keď po predložení tejto listiny konal naďalej
so žalobcom ako aktívne legitimovanou stranou sporu. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je platný a

účinný dvojstranný právny úkon, nemôže byť preto ani právny titulom spôsobilým na účinné uplatnenie
v ňom uvedenej peňažnej sumy na zaplatenie voči žalobcovi. Rovnako tak považuje za správny
postup súdu prvej inštancie, ktorý v zásade s hospodárnosťou súdneho sporu vykonanie spomínaných
dôkazov vyhodnotil ako nadbytočné. Žiadne zo spomínaných čestných vyhlásení p. E., p. M., p. V. a
p. A. nie je konkrétne, neobsahujú vôbec žiadnu peňažnú sumu a je z nich zrejmé, že ani prípadné

tvrdenia týchto osôb nemôžu preukázať existenciu údajnej niekdajšej pohľadávky nebohej W..V. voči
žalovanému. Tvrdenie žalobcu, že právny zástupca žalobcu vyvrátil žalobcom uplatnenú námietku
premlčanianeobstojí.Žalobcatotosvojetvrdenienijakonepreukázal.Nedôvodnájeajnámietkažalobcu,
že súd sa nevysporiadal s námietkou zaujatosti. Keďže nešlo o riadne, ani včas podanú a riadne
odôvodnenú námietku zaujatosti súd prvej inštancie v súlade s Civilným sporovým poriadkom právne

na ňu neprihliadol a teda vôbec o nej nerozhodoval. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdilapriznalžalovanémunáhradutrovodvolacieho
konania.
4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej poukázal nato, že omylom v Zmluve o
postúpení pohľadávky uviedol že sa jedná o pohľadávku voči P. V., t.j. jedná sa o zrejmú nesprávnosť.

Zmluva však identifikuje pohľadávku aj prostredníctvom iných prvkov - odkaz na dátum uzavretia
pôvodnej zmluvy. Výkladom obsahu zmluvy je možné posúdiť zmluvu ako platnú. Naďalej zastáva názor,
že nevypočutím svedkov súd prvej inštancie pochybil. Zotrváva na podanom odvolaní.
5. Žalovaný nevyužil svoje právo a dupliku nepodal.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a

§ 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne
vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je možné vyhovieť, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.7. Na podklade žalobcom tvrdených skutočností obsiahnutých v žalobe, s odkazom na listinné dôkazy k
žalobe priložené (vyrozumenie - opakovaná výzva zo dňa 7.8. 2013 a výzva na mimosúdne urovnanie
č.l. 6) možno konštatovať, že žalobca si voči žalovanému uplatnil zodpovednosť za škodu podľa ust.

§ 424 Občianskeho zákonníka, ktorá je subjektívnou zodpovednosťou, pretože vznik zodpovednosti
sa tu viaže na úmyselné konanie škodcu, úmyselnosť ktorú musí dokázať poškodený. V súlade s
ustálenousúdnoupraxousúdprvejinštanciesprávnezhľadiskaposúdeniatohtozákladnéhozákonného
predpokladu vychádzal z definície, že za konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie,
ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza (§ 39), ale ktoré poškodzuje záujmy tretích

osôb (fyzických alebo právnických) tým, že ide o konanie, ktoré sa medzi slušnými občanmi považuje
za neprípustné a ktoré by sa preto ani nemalo vyskytovať. Správne vedený týmito aspektami vyzval
žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu na popis skutkového deja z ktorého by bez akýchkoľvek
pochybností bolo zjavné, že výkon práv a povinností žalovaného posúdiac komplexné hodnotenie
konkrétnej situácie a to na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a
miestne a časové súvislosti sú v rozpore s dobrými mravmi. Správne súd prvej inštancie na základe

vykonaného dokazovania vyhodnotil, že pokiaľ sa dedičského konania zúčastnila osobne P. V., ktorá sa
rozhodla uzavrieť s deťmi poručiteľa dedičskú dohodu, nemohol ju žalovaný v prejave tejto slobodnej
vôle obmedziť, v dôsledku čoho nemožno v konaní žalovaného pri výkone zastupovania v dedičskom
konaní mať za preukázaný úmysel so znakmi zákernosti resp. ziskuchtivosti a to v rozpore s dobrými
mravmi, v príčinnej súvislosti s konaním ktorým by spôsobil P. V. škodu.

8. Keďže žalobca dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu zodpovednosti za škodu spôsobenú
úmyselným konaním nepreukázal, správne súd prvej inštancie pri vznesení námietky premlčania
uzavrel, že v danom prípade nie je možné uplatniť 10 ročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie práva
podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Správne súd prvej inštancie vzhľadom na žalovaným

vznesenú námietku premlčania aplikoval ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého
právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode, a o tom
kto za ňu zodpovedá. Pre začatie jej plynutia je významný primárny subjektívny prvok pozostávajúci z
momentu kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného
o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť, vyčísliť na

súde žalobou (okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť
okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním) a 2. kedy sa poškodený dozvie o tom kto za
vzniknutú škodu zodpovedá. Kritérií podstatných pre určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty sa
súd prvej inštancie dôsledne držal a právne závery prijaté a zdôvodnené v bode 35. a 38. sú v plnom
rozsahu správne.

8.1. Ak by aj žalobca preukázal že ide o škodu spôsobenú úmyselne, vzhľadom na žalovaným vznesenú
námietku premlčania po uplynutí lehoty uvedenej v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka by nebolo
možné nárok priznať, pretože právo sa premlčalo. Uvedený právny záver vyplýva z rozhodnutia NS
SR Rc 2 Cz 129/74 ktorého právna veta znie:“ Ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o

tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a škodca namieta premlčanie, právo sa premlčalo, aj keď ide o
škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa
ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka“.
9. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou zaujatosti (č.l. 242), tvrdenie

ktoré je v rozpore s obsahom spisu. Z Upovedomenia súdu (č.l. 246) vyplýva, že na žalobcom vznesenú
námietku zaujatosti, ktorá nespĺňala zákonom požadované náležitosti podľa § 52 ods. 2 C.s.p. súd prvej
inštancie neprihliadol, keďže sa naviac jednalo o námietku zaujatosti podanú zjavne oneskorene a jej
dôvodom bol výlučne procesný postup sudcu (§ 49 ods. 3 C.s.p.), s procesným spôsobom ktorým treba
súhlasiť.

10.Dosiahnuťzmenunapadnutéhorozsudkuniejespôsobilanámietkažalobcuprezentovanávodvolaní
smerujúca k nesprávnemu vyhodnoteniu postúpenia pohľadávky na V. W.. Z obsahu Zmluvy o postúpení
pohľadávky (č.l. 249) bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca svoj dlh voči P. V. vo výške
25.891,-€ postúpil na V. W.. Zmluva bola koncipovaná a napísaná žalobcom na predtlačenom vzore
a preto je potrebné výklad neurčitých pojmov a formulácií použitých v zmluve vykladať v neprospech

toho, kto ich do zmluvy vložil. Ak teda súd prvej inštancie vyhodnotil túto Zmluvu vo vzťahu k predmetu
sporu ako irelevantnú nemožno tomuto záveru nič vytknúť, keďže sa netýkala žalovaného. Na správnosti
prijatého záveru nič nemení ani snaha žalobcu zhojiť tento nedostatok podaním vysvetlenia v písomnom
vydarení zo dňa 27.04. 2018 (č.l. 294), v ktorom žalobca uvádza, že v prípade označenia dlžníka sajedná o zjavnú nesprávnosť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zámena v osobe dlžníka je zjavnou nesprávnosťou,
jejehoprávnynázorneudržateľný. Následkypostúpeniasaprejaviavprávnompostavenívšetkýchtroch
účastníkov, preto ich nezameniteľná identifikácia (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo atď...)

jepredpokladomurčitostiplatnéhoprávnehoúkonuvychádzajúcazpožiadavkykogentnéhoustanovenia
§ 37 Občianskeho zákonníka ktorý predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný. Ust. § 37 ods. 3 pripúšťa
chyby ku ktorým došlo iba pri písomnom vyhotovovaní právneho úkonu, spravidla nepozornosťou, avšak
zásadne bez vplyvu na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle a bez pôsobenia omylu,

o aký prípad pri zámene označenia dlžníka nemožno ani uvažovať.

11. Nevykonanie navrhnutých dôkazov - výsluchu svedkov je podľa názoru žalobcu dôvodom na
zrušenie napadnutého rozsudku. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z
vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo
o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi

strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce
a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci / k zisteniu predpokladov pre priznanie náhrady
škody podľa § 424 Občianskeho zákonníka/. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

nevykonanie navrhnutého dôkazu považoval za nadbytočné, tento postup riadne v zdôvodnení rozsudku
odôvodnil (bod 23. napadnutého rozsudku) so záverom ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd a preto
nevykonanie navrhovaného dôkazu nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
Naviac, z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodolvsúladesjejvôľouapožiadavkami.Jehosúčasťou
nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993

a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo
29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo
38/2012, v dôsledku čoho odvolacia námietka o nevypočutí navrhnutých svedkov by nebola spôsobilá
zhojiť nedostatok preukázania úmyselného konania proti dobrým mravom a tak privodiť pre žalobcu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, adekvátnym spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu
k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby o náhradu škody dostatočne a

zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo
a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu
zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).