Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/255/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111223985
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8111223985.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v spore žalobcu: F. I., T.. XX.XX.XXXX, H. X Z..

M., R. G., H., X.. X., Í., právne zastúpený JUDr. Jurajom Gavalčinom, advokátom so sídlom Platanová
číslo 5, 040 01 Košice, proti žalovanej: N. I., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XXX, v spore o zaplatenie 25.492,93
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaná m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu

vo výške 25.492,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1.399,56 Eur od
26.09.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalovaná dňa
26.05.2009 na základe čestného prehlásenia, respektíve uznania dlhu zo dňa 26.09.2009 si požičala
finančné prostriedky od žalobcu, celkovo vo výške 25.492,93 Eur. Žalovaná bola žalobcom vyzvaná
na zaplatenie dlžnej čiastky výzvou zo dňa 28.07.2011. Ku dňu vydania platobného rozkazu žalovaná
dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila.
2. Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. 12Ro/231/2011-13 zo dňa 30.09.2011 súd uložil

žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 25.492,93
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 25.492,93 Eur odo dňa 11.08.2011 do
zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podala na tunajšom súde odpor s odôvodnením.

3. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 17C/255/2011-23 zo dňa 19.12.2011 bol zrušený platobný
rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 30.09.2011 sp. zn. 12Ro/231/2011, a to postupom podľa § 173
ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a žalovanej, vypočutím svedkov, čestným prehlásením
zo dňa 26.09.2009, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

5. Dňa 26.09.2009 žalovaná podpísala čestné prehlásenie, v ktorom bolo konštatované, že osobné auto
Š. B. X C. XXXCL N. C.T. F. I., od ktorého prevzala sumu 769.000 Slovenských korún ku dňu 26.05.2009,

toto prehlásenie slúži ako uznanie dlhu. Zároveň svojim podpisom žalovaná vyjadrila vážnu a slobodnú
vôľu, na znak čoho pripojila svoj podpis.6. Výzvou zo dňa 28.07.2011 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 25.492,93
Eur s upozornením, že v prípade, ak nedôjde k zaplateniu dlžnej sumy, bude sa svojho práva domáhať
súdnou cestou.

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C/255/2011-39 zo dňa 04.07.2012 súd zaviazal žalovanú
zaplatiťžalobcovisumu25.492,93Eurspolusúrokomzomeškania,akoajtrovykonania.Zodôvodnenia
rozhodnutia súdu 1. stupňa vyplýva, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
pohľadávka, ktorú si uplatnil žalobca bola uznaná písomne žalovanou čo do dôvodu ako aj výšky, a to

dňa 26.09.2009, pričom po výzve žalobcu, aby žalovaná uhradila túto pohľadávku, žalovaná na takúto
výzvu nereagovala. Keďže neboli zistené iné skutočnosti, ktoré by spochybňovali tento právny úkon, súd
žalobcovi priznal žalovanú pohľadávku a zaviazal žalovanú uhradiť uznaný dlh vo výške 25.492,93 Eur.

8. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote dňa 04.09.2012
odvolanie, v ktorom žiadala rozsudok súdu 1. stupňa v celom rozsahu zrušiť s odôvodnením, že súd zistil

nesprávne skutkový stav veci. Zároveň uviedla, že v domácnosti so žalobcom žila ako druh a družka
od roku 2004 do roku 2009. Spoločne sa rozhodli investovať a nadobudli byt a auto. Je pravdou, že žili
spolu v spoločnej domácnosti v období do mája 2009, počas ktorého si žalobca kúpil auto, ktoré bolo
napísané na jej meno a ona si kúpila byt. Žalobcom kúpené auto Škoda Octavia bolo za cenu 768.000
Slovenských korún. Uvedené motorové vozidlo bolo zakúpené na lízing, s tým, že lízingová zmluva bola

uzatvorená na jej meno a to práve z dôvodu, že žalobca mal nesplatené dlhy voči svojím veriteľom a
nemohol si otvoriť účet v banke, z ktorého by vykonával pravidelné úhrady lízingových splátok, lebo by
bol čoskoro zablokovaný exekútormi. Dlhy si žalobca spôsobil predovšetkým tým, že bol gambler, hráč
závislý na pokri a rulete v kasíne. Po podpísaní čestného prehlásenie jej mal dať peniaze ešte na 8
lízingových splátok v celkovej výške 3.200 Eur, ktoré zaňho zaplatila. Dlžná suma uvedená v čestnom

prehlásení 768.000 Slovenských korún je presnou cenou, za ktorú bolo zakúpené motorové vozidlo. V
žiadnom prípade listina a to čestné prehlásenie nie je uznaním dlhu. Túto vetu dopísal žalobca potom,
čo mu túto listinu podpísala a to bez jej vedomia a bez jej vôle.

9. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/149/2012 - 51 zo dňa 13.06.2013 bol zrušený

rozsudoksúdu1.stupňaavecmubolavrátenánaďalšiekonanie.Odvolacísúdkonštatoval,žezdoteraz
vykonaného dokazovania súdom 1. stupňa nie je možné jednoznačne ustáliť, aby listina predložená
žalobcom ako čestné prehlásenie zo dňa 26.09.2009 bola určitým a zrozumiteľným právnym úkonom
uznania dlhu. Navyše, z neho nie je možné vydedukovať zákonom predpísané predpoklady podľa §
558 Občianskeho zákonníka na platné uznanie dlhu. Text v uvedenom čestnom prehlásení, jednak sa

javí byť nezrozumiteľný a neobsahuje dôvod dlhu tak, ako to vyžaduje § 558 Občianskeho zákonníka.
Úlohou súdu 1. stupňa v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že vypočuje žalovanú
akoúčastníčkukonania,vykonádokazovanienavrhnutéúčastníkmikonaniaaopätovnevyhodnotínárok
žalobcu a až následne vo veci rozhodne. Z doteraz vykonaného dokazovania však vyplýva, že čestné
prehlásenie datované dňom 26.09.2009, ktoré ako dôkaz predložil žalobca nespĺňa všetky náležitosti

kladené na právny úkon uznania dlhu. Až po vykonaní dokazovania, jednak výsluchom žalovanej a
jednak ďalšími dôkazmi, ktoré budú vo veci navrhnuté a opätovným zhodnotením listiny označenej
ako čestné prehlásenie zo dňa 26.09.2009 bude možné správne a spravodlivo vo veci rozhodnúť.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2014 zo dňa 27.10.2016 bolo
dovolanie žalobcu voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove odmietnuté.

10. Žalobca súdu uviedol, že so žalovanou žil v spoločnej domácnosti 7 rokov ako druh a družka v
Í.. Začali žiť na Slovensku a v roku 2005 odišli do Írska. Nadobudli finančné prostriedky, lebo dobre
zarábal. Rozhodli sa, že si zakúpia auto a byt v Y. T. U.. Žalovaná po siedmych rokoch mu oznámila,
že sa s ním rozchádza a všetok nadobudnutý majetok je jej, lebo všetko bolo vedené na jej meno.

On osobne bol v takej situácii, že nemal žiaden dôkaz o nadobudnutí a investovaní do majetku nimi
spoločne nadobudnutom, preto so žalovanou uzatvoril čestné prehlásenie, o čom má aj listinný dôkaz,
kde spočítali akú sumu by mu mala vrátiť. Má to v originály a môže to súdu predložiť. Takto dospeli k
sume, že žalovaná investovala sumu 760.000 Slovenských korún a on 768 000 Slovenských korún a túto
sumu žalovaná vo vzťahu k nemu aj písomne uznala. Jedinou chybou bolo to, že v rozrušení z celkovej

situácie, v strese, nesprávne uviedol namiesto 26.05.2009 dátum 26.09.2009. Vôbec nie je pravda, aby
v tomto čestnom prehlásení niečo dopisoval. Žalovaná pred svojim podpisom, je to jej písmo uviedla,
že týmto vyjadruje svoju slobodnú vôľu a túto vetu podpísala. Nie je pravdou, aby žalovanej dlhoval
sumu 3.200 Eur za lízingové splátky. Suma 768.000 Slovenských korún predstavuje peniaze, ktoré dalžalovanej na nadobudnutie bytu a auta a na všetky náklady s tým spojené, lebo kupovali aj zariadenie.
Pokiaľ ide o motorové vozidlo, žiadal žalovanú, aby ho prepísala na jeho meno. Auto Škoda Octavia
nadobudnuté v roku 2006 sa nachádza v G. v dome na pozemku, je zarastené. Toto auto jej odniesol,

lebo nebolo jeho. Žiadal žalovanú, aby mu vozidlo prepísala s tým, že mu dá ešte 10.000 Eur a budú
vyrovnaní. Žalovaná to odmietla. Týmto autom chodili zo Slovenska do Írska. Žalovaná ho používala
aj v Í., chodila s ním do práce a na dovolenky. Tvrdenie žalovanej, že čestné prehlásenie podpísala
len za účelom, aby mohol s motorovým vozidlom disponovať je scestné, pretože na polícii by žiaden
prevod vozidla neurobili, lebo bol s týmto papierom na polícii a oni prepis vozidla odmietli. Rovnako

tvrdenie žalovanej, že od nej nežiadal peniaze je lož, pretože trikrát sa stretávali a rozprávali a žiadal ju
o vyplatenie peňazí. Žalovaná bola náchylná mu vyplatiť sumu 10.000 Eur a že mu dá auto. Potom sa
rozišli a žalovaná vybielila celý byt, vzala osobné doklady, fotografie. Nemali si s kolegom ani na čom
uvariť čaj. Žalobca súdu predložil Zmluvu o splátkovom úvere, ktorá bola uzatvorená so Slovenskou
sporiteľňou vo výške 700.000 Slovenských korún dňa 14.03.2007. Tento úver bol na meno žalovanej len
z toho dôvodu, že mal dlžoby a banka ho nepovažovala za dôveryhodného. Tento úver vybavil jeho brat.

Kúpna zmluva na byt sa uzatvárala na meno žalovanej, ale v skutočnosti išlo o spoločné investície do
kúpy tohto bytu. Byt bol kupovaný za 1.100.000 Slovenských korún a zvyšok na zaplatenie kúpnej ceny
400.000 Slovenských korún boli ich spoločné peniaze. Takto bol kúpený byt, ktorý bol 3 roky splácaný,
pokiaľ ide o náklady a splátky s nájmov. Všetko to trvalo do mája 2009. Potom medzi nimi došlo k
nezhode a rozišli sa. Žalovaná byt predala. Sám sa nemohol dostať k žiadnemu majetku, ktorý spoločne

so žalovanou nadobudli a do ktorého investoval, pretože všetko bolo na jej meno a práve uznaním jeho
investície do spoločného majetku bolo predložené čestné prehlásenie. Čestné prehlásenie je napísané
jej vlastnou rukou.

11. Žalovaná súdu uviedla, že nárok žalobcu neuznáva. Je pravdou, že so žalobcom žili ako partneri a on

ju požiadal, aby vzala na seba lízing na auto, s čím súhlasila s tým, že ich dohoda bola, že splátky titulom
lízingu bude splácať žalobca a auto bolo aj jeho. Žalobca v lete 2014 doniesol toto auto na pozemok
jej susedy v G. a odvtedy tam auto stojí. Je to vrak. Sťažuje sa suseda, sťažuje sa jej sestra, ktoré
tam bývajú, pretože im to prekáža. Auto bolo zrušené z evidencie na polícii a stalo sa to pri cestnej
kontrole 13.01.2012. Polícia vzala žalobcovi doklady, lebo vozidlo nemalo emisné kontroly. Ona bola

vyzvaná z Obvodného úradu pre cestnú dopravu, aby sa k veci vyjadrila. Od auta nemala ani kľúče, auto
nebolo jej. Žalovaná súdu predložila Zmluvu o autokredite číslo XXXXXX zo dňa 22.12.2006, na ktorej
je uvedené, že kupovali toto vozidlo za kúpnu cenu 699.900 Slovenských korún s tým, že bola uhradená
časť kúpnej ceny 349.950 Slovenských korún a na časť kúpnej cenu 349.950 Slovenských korún im bol
s dobou splatnosti 12 mesiacov poskytnutý úver. K rozchodu došlo v máji 2009. Peňažné prostriedky

na spoločnom účte si rozdelili so žalobcom a tým došlo k ich vyporiadaniu. Iný majetok nemali. Žalobca
žiadal, aby auto napísala na jeho meno, čo aj urobila a to práve z toho dôvodu, že bolo vedené na
jej meno, ale v skutočnosti bolo jeho, preto podpísala čestné prehlásenie. Auto si ponechal žalobca.
Účastníkom tejto dohody týkajúcej sa vlastníctva vozidla bol syn žalobcu, ktorý v tom čase mal 22 rokov.
Potom,keď žalobca doniesolauto v lete 2014 do Sedlíc, v tom čase už bola v Í., kde žije doposiaľ. Čestné

prehlásenie, ktoré je súčasťou spisu bolo podpísané v čase, keď sa rozchádzali. Žalobca trval na tom,
že auto je jeho a preto mu toto čestné prehlásenie podpísala, že od neho prevzala 768.000 Slovenských
korún. Posledná veta na tomto prehlásení bola žalobcom dopísaná. Nikdy od žalobcu žiadnu sumu
768.000 Slovenských korún neprevzala. Auto ani v takejto sume nebolo. Podpísala to z dôvodu, že
žalobca ju žiadal, aby potvrdila, že motorové vozidlo je jeho. Celkovo túto listinu podpísala iba z dôvodu,

aby bolo jasné, že motorové vozidlo je žalobcove. Motorové vozidlo v držbe nemala, nemala ani kľúče,
ani doklady od motorového vozidla. Byt v roku 2007 kupovala za svoje peniaze. Tento byt sa nachádzal
v Y. a tento byt aj v roku 2012 predala. Mala našetrené vlastné peniaze. By bol kupovaný za 1.000.000
Slovenských korún. Naopak žalobca nemal peniaze, lebo on je gambler, dlhuje bankám a každý sa s
ním súdi. V byte ani spoločne nebývali. Byt dala do prenájmu a o päť rokov ho predala. Do toho ju

tlačil žalobca, keď v tomto byte bývala jeho dcéra, neplatili nájom a preto to vyriešila tak, že si našla
ďalších podnájomníkov, s ktorými nebol problém. Je pravdou, že vozidlo v Í. používala, chodila s ním
do práce, bolo to asi 10 mesiacov, a to so súhlasom žalobcu, nakoľko nemala vlastné auto. No hneď
keď sa rozišli, žalobca si auto zobral a nechal si podpísať toto čestné prehlásenie. Žalobca nesplnil svoj
sľub a peniaze na mesačný lízing jej nedával. Nikdy nemala záujem o motorové vozidlo. Keď ju žalobca

žiadal, hneď ho vydala. Nebola medzi nimi žiadna dohoda, že mu má dať 10.000 Eur. Sama za lízing
motorového vozidla zaplatila osem splátok po 400 Eur, nakoľko sa bála lízingovej spoločnosti. Dávno
predtým zrušili spoločný účet, dohodli sa, že auto je žalobcove a byt je jej. Žalovaná na pojednávaní
dňa 07.11.2018 uviedla, že pokiaľ ide o čestné prehlásenie z roku 2009, žalobca si chcel kúpiť auto apoprosil ju, keďže má dlhy, aby lízingovú zmluvu podpísala. Auto si kúpil, lízing splácal a výlučne ho
užíval on. Pokiaľ ide o uznanie dlhu z roku 2009, túto listinu podpísala iba z dôvodu, aby bolo zrejmé, že
auto je žalobcove, na ktoré sa platil lízing. Pokiaľ ide o vetu, že toto prehlásenie slúži ako uznanie dlhu,

žalovaná súdu uviedla, že táto veta v prehlásení, ktoré podpisovala nikdy v tomto prehlásení nebola.
Túto vetu dopísal dodatočne až žalobca. V čase, keď podpisovala túto listinu, táto veta v uznaní dlhu
nebola. Žalobca ho napísal v X. v septembri 2009. Prišiel za ňou do práce a dával jej podpisovať túto
listinu. Do mája roku 2009 žalobca splácal lízing na motorové vozidlo. V máji 2009 keď sa rozišli, keď
mala podpísanú lízingovú zmluvu bála sa, nakoľko tam boli vysoké pokuty, zaplatila za žalobcu osem

splátok po 400 Eur. Žalobcovi povedala, že prepíše naňho motorové vozidlo na polícii, keď jej zaplatí
3.200 Eur na splátky lízingu, ktoré zaňho zaplatila. V čestnom prehlásení, ktoré podpísala uviedla, že
motorové vozidlo značky Octavia je žalobcove, s čím súhlasila, nakoľko si chcel ho prepísať na polícii.
Pokiaľ ide o sumu, ktorá je tam uvedená 768.000 Slovenských korún, nikdy reálne takúto sumu od
žalobcu neobdržala a túto sumu považuje za sumu, v hodnote ktorej bolo kúpené motorové vozidlo.
Mala za to, že žalobcovi prehlasuje, že motorové vozidlo značky Octavia je jeho v hodnote 768.000

Slovenských korún. Nevedela, že podpisuje uznanie dlhu, túto vetu si dopísal sám žalobca potom, čo
mu túto listinu odovzdala a o tom ani nevedela.

12. Žalobca na pojednávaní dňa 07.11.2018 súdu prehlásil, že na písomných podaniach zo dňa
19.06.2018 a 10.09.2018, ktorými žiadal zmenu žaloby titulom zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k motorovému vozidlu a k bytu, ktorý spoločne nadobudli, netrvá. Žiadal, aby súd
rozhodol o listine nazvanej čestné prehlásenie, uznanie dlhu zo dňa 26.05.2009 tak, ako to bolo
zažalované na základe žaloby doručenej súdu dňa 25.08.2011.

13. Svedok N. D. súdu uviedol, že žalobcu a žalovanú pozná, nakoľko býval pri nich D. Í. od roku 2006

do roku 2009. Bol s nimi každý večer, bol svedkom ich rozhovorov a môže potvrdiť, že sa dohodli, že
si zakúpia spoločne byt v Y. ako aj motorové vozidlo. Dohodli sa, že vlastníctvo bude zapísané na
žalovanú, pretože žalobca mal nejaké podlžnosti na Slovensku a že každý prispeje jednou polovicou na
kúpu týchto vecí. Byt si vzali na úver a myslí si, že aj auto. Splácali to tak, že splátky išli z účtu žalovanej
a žalobca jej finančné prostriedky dával. Žalovaná, ak by jej žalobca neplatil na splátky, by sa hneď

prejavila. Videl žalovanú, že vo finančných záležitostiach je veľmi prudká, dokáže veľmi prudko útočiť,
čoho bol svedkom. Medzi nimi došlo k rozchodu tým spôsobom, že keď so žalobcom prišli z práce, našli
bývanie prázdne a žalovaná odišla a vzala aj veci. Nemali na čom ani variť. Bolo to v roku 2009, ale
bližšie kedy, ku ktorému dátumu, to vymedziť nevie. Či sa medzi sebou finančne vyporiadali, to uviesť
súdu nevedel. Pokiaľ ide o auto, do rozchodu ho užívali spoločne, potom ho krátku chvíľku užíval žalobca

a potom už ďalšie pokračovanie nevie, nakoľko so žalobcom bývali len krátku dobu. Pokiaľ ide o pôžičku
na byt, tú vybavoval brat žalobcu, bol toho svedkom, pretože o týchto záležitostiach sa rozprávali. Tento
byt mal byť v Košiciach na U., bol trojizbový a mal hodnotu 1.500.000 Slovenských korún. K zaplateniu
kúpnej ceny si vybavovali účastníci úver, či mali nejakú akontáciu, to uviesť nevedel. Pokiaľ ide o to,
kto užíval vozidlo na Slovensku, svedok to uviesť súdu nevedel, ale keby ho aj užíval žalobca, tak len

krátku dobu, pretože sa zdržiaval krátko na Slovensku. Žalobca mal týždenný príjem 750 Eur a žalovaná
400 Eur týždenne.

14. Kúpnou zmluvou zo dňa 19.03.2007 žalovaná ako kupujúca nadobudla byt trojizbový, číslo 6, na
2. Poschodí, súpisné číslo XXX D. Y.V.. Súčasťou tejto Kúpnej zmluvy bol aj príjmový pokladničný

doklad z reality kúpa a predaj nehnuteľností, z ktorého vyplýva zaplatenie zálohy 100.000 Slovenských
korún. Zmluvou o autokredite Č. XXXXXX žalovaná v 2. rade uzatvorila zmluvu, predmetom ktorej
bolo financovanie motorového vozidla Škoda nová Octavia Elegance, rok výroby 2006 za kúpnu cenu
699.900 Slovenských korún s DPH a klientom vopred uhradená časť kúpnej ceny predstavovala 349.950
Slovenských korún s DPH a zvyšok kúpnej ceny 349.950 Slovenských korún sa zaviazala splácať v

mesačných splátkach. Dňa 22.12.2006 uzatvorila žalovaná Kúpnu zmluvu číslo 47470150, predmetom
ktorejboloojazdenéosobnémotorovévozidloznačkyŠkodaOctavia2Elegancezakúpnucenu699.900
Slovenských korún.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

16. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.17. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

18.Žalobcanapojednávanídňa07.11.2018súdu prehlásil,ženasvojichpísomnýchnávrhochnazmenu
žaloby zo dňa 19.06.2018 (číslo listu 181 súdneho spisu) a na zmene žaloby zo dňa 10.09..2018 ( číslo
listu 190 súdneho spisu) netrvá. Nežiadal, aby súd v tomto spore rozhodoval o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva strán sporu k osobnému motorovému vozidlu a bytu, ktorí nadobudli

žalobca a žalovaná počas ich spoločného spolužitia. Žalobca na pojednávaní dňa 07.11.2018 prehlásil,
že žiada, aby súd rozhodol o uznaní dlhu, ktoré mu podpísala žalovaná dňa 26.05.2009 tak, ako to
bolo zažalované žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2011. Súd z tohto dôvodu nerozhodoval o zmene
žaloby. Predmetom tohto sporu tak bolo posúdenie, či listina podpísaná dňa 26.09.2009 žalovanou v X.,
v ktorom prehlásila, že osobné auto Škoda Octavia X C. XXXCL N. F. I. a zároveň prehlásila, že si od
neho prevzala sumu 768.000 Slovenských korún je alebo nie je uznaním dlhu.

19. Postupom podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie
a rozhodnutie, súd je viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove. Krajský súd v Prešove
vo svojom zrušujúcom Uznesení č. k. 19Co/149/2012 - 51 zo dňa 13.06.2013 vyslovil právny názor, z
ktorého vyplýva, že z doteraz vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nie je možné jednoznačne

ustáliť, aby listina predložená žalobcom ako čestné prehlásenie zo dňa 26.09.2009 bola určitým a
zrozumiteľným právnym úkonom uznania dlhu. Navyše, z neho nie je možné vydedukovať zákonom
predpísané predpoklady podľa § 558 Občianskeho zákonníka na platné uznanie dlhu. Text uvedený v
tomto čestnom prehlásení sa javí byť nezrozumiteľný a neobsahuje dôvod dlhu tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vykonať opätovne

vypočutie žalovanej a žalobcu, všetky dôkazy zhodnotiť a opätovne vo veci správne a spravodlivo
rozhodnúť.

20. Súd z tohto dôvodu doplnil dokazovanie, pričom z výpovede žalobcu jednoznačne vyplynulo,
že žalovanej poskytol pôžičku uvedenú v uznaní dlhu dňa 26.05.2009 v celkovej výške 768.000

Slovenských korún. Zároveň uviedol, že reálne túto sumu žalovanej odovzdal a ona mu následne
podpísala uznanie dlhu. Reálne jej tieto finančné prostriedky odovzdával aj keď nie naraz, ale postupne
tak urobil. Žalovaná naopak, pokiaľ ide o čestné prehlásenie z mája, respektíve zo septembra 2009
uviedla, že auto si chcel kúpiť žalobca. Poprosil ju, aby podpísala lízingovú zmluvu, nakoľko mal
dlžoby a nemohol podpísať lízingovú zmluvu sám. Auto užíval výlučne sám žalobca. Túto listinu čestné

prehlásenie z roku 2009 mu podpísala iba z tohto dôvodu, aby uviedla, že motorové vozidlo bude
žalobcove v hodnote 768.000 Slovenských korún. Vetu, že táto listina čestné prehlásenie slúži ako
uznanie dlhu, bola zo strany žalobcu podpísaná dodatočne. Táto veta v čase podpisovania tejto listiny
tam nikdy nebola. Reálne sumu 768.000 Slovenských korún nikdy od žalobcu neobdržala a túto sumu
považovala iba za sumu, v hodnote ktorej je motorové vozidlo, ktoré mu odovzdáva značky Octavia.

21. Súd uvádza, že uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý možno urobiť až potom ako dlh vznikol. Obvykle k uznaniu dlhu
dochádza v dobe, keď už nastala jeho splatnosť, avšak nie je na závadu, pokiaľ nebol dlh v čase
uznania ešte splatný. Účinky uznania dlhu, to znamená vyvrátiteľná domnienka existencie dlhu sa viaže

k dátumu, kedy k písomnému uznaniu došlo a nie k dátumu, kedy bolo doručené veriteľovi. Rovnako
to platí aj pre začiatok behu premlčacej doby. Zákon nevyžaduje, aby sa dlžník v uznávacom prejave
zaviazal k plneniu, ale postačuje, ak z obsahu písomného prejavu je zrejmé, že je si svojej povinnosti
k plneniu vedomý. Je totiž treba rozlišovať uznanie dlhu a záväzok zo zmluvy. Uznanie dlhu nie je
napr. záväzok dlžníka aj keď písomný, vrátiť k určitému termínu požičané peniaze. Je potrebné, aby

dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku a rozsah v akom tento dlh
uznáva. Nie je nevyhnutné uviesť dôvod dlhu priamo v uznávacom prejave, pretože stačí napr. poukázať
na upomienku, v ktorej je dôvod dlhu uvedený, avšak uznávací prejav musí obsahovať také údaje, z
ktorých sa pri prípadnej pomoci výkladu podľa zákonného ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka
dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu sa uznanie

týka alebo v čom dlh skutkovo spočíva. Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká
nový, ale zakladá sa ním vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh existoval v dobe, kedy k uznaniu došlo.
Uznanie dlhu nie je teda novým právnym dôvodom záväzku, ale len uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu
v prípade sporu, pretože veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu, jeho výšku v dobe uznania. Naopak,dlžník pokiaľ by namietal, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo že inak zanikol, musel by to preukázať.
Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka, ale len ohľadom dlhu v tej výške, v
akej bol uznaný. Nejde preto len o dôkazný prostriedok slúžiaci k preukázaniu nároku veriteľa v súdnom

konaní, ale priamo zo zákona je s ním spojená právna domnienka o existencii dlhu ku dňu, kedy bolo
vydané.

22. Uznanie dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ktorým by dlh vznikol. Pokiaľ dlžník
uzná v určitej výške napr. svoj dlh z dôvodu náhrady škody, zostáva právnym dôvodom jeho vzniku

zodpovednosť za spôsobenú škodu. Uznaním dlhu nemožno založiť nový záväzok, ale len uznať
záväzok už existujúci.

23. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím prostriedkom. Svoju zabezpečovaciu funkciu plní
tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Uznanie dlhu je jednostranným
právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ktorý musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti stanovené

pre právne úkony § 34 Občianskeho zákonníka a jednak osobitné náležitosti stanovené pre tento úkon
podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť uznania dlhu sa vyžaduje písomná forma, vyjadrenie
prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu a výšky dlhu. To znamená, že týmto úkonom dlžník uznáva
určitý záväzok, čím potvrdzuje aj jeho platnosť v čase uznania dlhu. K platnosti takéhoto právneho úkonu
je teda potrebné okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony, je

potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/353/2014 zo dňa 04.11.2015).

24. Predmet tohto sporu bol vymedzený žalobou žalobcu týkajúcou sa uznania dlhu za listinu, ktorú
považoval žalobca - čestné prehlásenie zo dňa 26.09.2009, v ktorej žalovaná prehlásila, že osobné

motorové vozidlo Škoda Octavia X C. XXXCL je žalobcove a zároveň prehlásila, že od neho prevzala
768.000 Slovenských korún. Súd je toho názoru, že túto listinu čestné prehlásenie podpísané žalovanou
v X. dňa 26.09.2009 v žiadnom prípade nie je možné považovať za listinu, na základe ktorej by súd
mohol prehlásiť, že sa jednalo o jednostranný právny úkon uznania dlhu žalovanou. V tejto listine
absentujújednakzákonnépredpokladypreplatnosťprávnehoúkonupodľa§34Občianskehozákonníka

a samozrejme osobitné predpoklady uznania dlhu špecifikované v § 558 Občianskeho zákonníka.
Čestné prehlásenie podpísané D. X. 26.09.2009 žalovanou, v ktorom prehlásila, že osobné motorové
vozidlo je žalobcove a prevzala od neho sumu 768.000 Slovenských korún, nie je možné považovať
za uznanie dlhu. V tejto listine nie je uvedený dôvod záväzku. Z predmetnej listiny tak, ako to súdu
potvrdila vo svojej výpovedi samotná žalovaná na pojednávaní vyplynulo, že mala za to, že podpisuje

listinu ktorou prehlasuje, že motorové vozidlo, ktoré spoločne nadobudli so žalobcom v čase, keď žili
v jednej domácnosti ako druh a družka, je žalobcove a je v hodnote 768.000 Slovenských korún. Z
takto koncipovaného prehlásenia nie je podľa názoru súdu zrejmé či a v akej výške vôbec žalovaná
mala uznať svoj záväzok, ako ani dôvod tohto záväzku a rovnako jeho výška. Takéto čestné prehlásenie
žalovanej nie je možné považovať za jej prejav vôle smerujúci k uznaniu dlhu, ktorý je predmetom

žaloby v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Súd nespochybňuje tvrdenia žalobcu, že prispieval
na spoločné nadobudnutie majetku žalovanej finančnými sumami, avšak bolo jeho povinnosťou si
investované finančné prostriedky po právnej stránke ošetriť, zdokladovať, poradiť sa s advokátom.
Listinu, ktorú dal podpísať žalovanej dňa 26.09.2009 súd nemôže vyhodnotiť ako listinu, ktorou je daný
uznávací prejav žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 768.000 Slovenských korún titulom uznania dlhu.

Súd z tohto dôvodu mal za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná a bola preto súdom
zamietnutá.

25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní neúspešný,
nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaná si v záverečnej reči uplatnila nárok na náhradu trov

konania, z tohto dôvodu súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.