Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618206703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618206703.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky I.
Š. T.. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. T. W. Č.. X proti povinnému z vyživovacej povinnosti Z. G. T.. XX.X.XXXX
H. D. W. T. U. Č.. XXX v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní povinného z vyživovacej
povinnosti proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 20.2.2019 č.k. 11Pc 25/2018-63 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 20.2.2019 č.k. 11Pc 25/2018-63 zaviazal otca Z. G. prispievať na
výživu dcéry I. Š. 90 Eur mesačne od 7.11.2018 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám dcéry. V
prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Dlžné výživné 56 Eur za obdobie od 7.11.2018

do 31.1.2019 povolil povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach 10 Eur vždy
k 15-temu dňu v mesiaci spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. Vzájomný návrh povinného z vyživovacej povinnosti
na zníženie výživného zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku (okrem výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti)
podal v zákonnej lehote odvolanie povinný z vyživovacej povinnosti. V odvolaní uviedol, že má malý

dôchodok 298,20 Eur a podlžnosti, ktoré musí platiť, tak je rád, že môže platiť výživné 70 Eur. Vyzerá to
tak, že sudca si neprečítal jeho platby, ktoré ho dostávajú do mínusového stavu a nevie, kedy ich splatí
pri svojom zdravotnom stave. Čo sa týka ornej pôdy, dal ju do užívania zdarma, lebo u nich už nikto
nechce pracovať na poliach, ale zelenina tam nesmie byť, inak by dostal pokutu. Tiež uviedol, že dcéra
spravila vodičský a myslí si že mnohé deti pomáhajú svojim rodičom tým, že popri škole brigádujú, aby
si prilepšili k štúdiu. Žiadal, aby odvolací súd znížil výživné na 50 Eur, pretože jeho zdravotný stav mu
nedovoľuje si privyrobiť.

3. Navrhovateľka nesúhlasila s odvolaním a poukázala na to, že povinný z vyživovacej povinnosti žije v
spoločnej domácnosti s priateľkou už trinásť rokov a neverí, že by platil svojej priateľke za podnájom 190
Eur potom, čo jej daroval svoj dom. Majú dva príjmy a na náklady bývania by mali prispievať spoločne.
Na brigádu nemá čas, nakoľko denne dochádza do školy ráno o 6:00 a prichádza o 16:45. Je študentka,
ktorá sa snaží niečo dosiahnuť, učí sa, pomáha mame, ktorá má takisto dlhy, ale snaží sa a dokonca
je na to sama. Povinný o ňu nemá záujem a nebol ju ani raz navštíviť, takže by mohol platiť aspoň túto

smiešnu sumu. Povinný neplní svoje povinnosti a nerešpektuje rozhodnutie súdu, platí naďalej 70 Eur.
Žiadala, aby odvolací súd zamietol odvolanie a takisto aj návrh na zníženie výživného.4. Povinný z vyživovacej povinnosti v replike (vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľky) uviedol, že rodinný
dom mal v exekúcii, keďže neplatil výživné na dve dcéry a dlh mu narástol na 580.000 Kčs, pričom sa
s priateľkou (pani R.) dohodol, že mu to pomôže zaplatiť, preto jej predal rodinný dom za 1.200 Kčs.

Jeho priateľka má tiež dlžoby, lebo je onkologický pacient. Pritom platí daň za dom, smetie, drevo na
kúrenie na celý rok, plyn a lieky aj pre neho, ako aj celoročnú opravu domu. S priateľkou nebýva v jednej
domácnosti, len na jednom pozemku v starom dome.

5. Navrhovateľka v duplike (vyjadrenie k vyjadreniu) poukázala na to, že povinný neplatí náklady bývania

sám,partnerkamuprispievanajehoosobnénáklady,tedajehopredchádzajúcevyjadreniaboliklamstvá.
Z vlastných zdrojov vie, že povinný žije s pani R. v jednej domácnosti a majú dva príjmy. Povinný naďalej
nerešpektuje rozhodnutie súdu a platí výživné 70 Eur.

6. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia,
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (okrem výroku o zamietnutí
návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65,
§ 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď zvýšil výživné pre navrhovateľku zo 70 Eur na

90 Eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 7.11.2018 a návrh povinného z vyživovacej povinnosti na
zníženie výživného zamietol. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v
súlades§191ods.1CSPvyhodnotildôkazy,prihliadalnavšetko,čovyšlovkonanínajavo,vrátanetoho,
čo uviedli účastníci konania, preto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch,
odvolací súd považuje za presvedčivé a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa

vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a povinný ani v odvolacom konaní neuviedol
žiadne skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľke.
Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené
a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací

súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé
súdne konanie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti
rozsudkupodľa§220CSPalenodlišnýnázorúčastníkavovzťahukhodnoteniudôkazovaúvahámsúdu

uvedenýchvodôvodnenínapadnutéhorozsudku,nečinírozhodnutienezákonnýmanepreskúmateľným.

10. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie správne zistil a následne správne vyhodnotil
reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného z vyživovacej povinnosti, ako aj

odôvodnené potreby navrhovateľky a na základe týchto zistení správne určil rozsah jeho vyživovacej
povinnosti voči dcére. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie
pomerov povinného, ktoré hodnotil vlastnou úvahou, najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti.
S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutočného stavu

veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd sa stotožnil s
hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov povinného plniť si vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke a v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovaťsvoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Príjmové a majetkové pomery povinného sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného
na navrhovateľku zo 70 Eur na 90 Eur mesačne, hoci výrazné zvýšenie jej odôvodnených potrieb by

nepochybne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z § 75
ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom
pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného rodiča, ktoré sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených
potrieb dieťaťa, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z tohto uhla pohľadu je správne a zákonné.

Odvolací súd tiež poznamenáva, že zvýšenie výživného o 20 Eur mesačne, ktoré predstavuje zvýšenie
výživného o 0,60 Eur denne za situácie, že povinný nemá inú vyživovaciu povinnosť, zodpovedá jeho
majetkových a príjmovým pomerom.

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam povinného odvolací súd dodáva, že jeho argumentácia rozsahom
vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti

voči navrhovateľke nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie
povinnému bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb dcéry preukázaných v priebehu
konania na súde prvej inštancie. Rovnako poznamenáva, že pre rozhodnutie o výživnom nie je
bezprostredne relevantné, či povinný žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, má to len informatívny
charakter z pohľadu jej podielu na úhrade nákladov spoločnej domácnosti, resp. či prispieva na bežné

náklady, pretože partnerke vyživovacia povinnosť k dcére povinného zásadne nevzniká. K odvolacej
argumentácii, aby si navrhovateľka vylepšila finančnú situáciu príležitostnou brigádou, odvolací súd
poznamenáva, že na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemá vplyv nepravidelný
príjem z brigádnickej činnosti dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie dennou formou štúdia a
tento príjem zásadne ani nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k dieťaťu, pretože len málo zasahuje

do priemeru, z ktorej je táto povinnosť určená a slúži dieťaťu k dosiahnutiu len určitého prilepšenia a nie
na úhradu jeho základných osobných potrieb a navyše, navrhovateľka takúto možnosť ani nemá, keďže
je študentkou dennej formy štúdia na strednej škole.

12. Odvolací súd uzatvára: rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom povinného z vyživovacej

povinnosti, teda návrh na zvýšenie výživného zamietnuť, resp. znížiť výživné na 50 Eur mesačne,
by v tomto prípade znamenalo posunúť podiel zodpovednosti povinného z vyživovacej povinnosti za
duševný a fyzický rast navrhovateľky na jej matku, ktorá sa o dcéru osobne stará a dobrovoľne si
plní vyživovaciu povinnosť voči nej na hranici svojich možností, čo by bolo nepochybne v rozpore
s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. V tomto kontexte

zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd odvolaciu argumentáciu
povinného za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
rovnako správne rozhodol o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a s jeho odôvodnením, ktoré
vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje vzhľadom
na okolnosti posudzovanej veci.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa
§ 387 ods. 2 CSP.

14. S odvolacou argumentáciou povinného z vyživovacej povinnosti vo vzťahu k prešetreniu jeho
otcovstva k navrhovateľke a údajnej krádeži, sa odvolací súd nezaoberal, pretože nemajú relevanciu vo
vzťahu k posudzovanej veci, nota bene nemôžu byť predmetom tohto odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).