Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213200
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213200.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 07.10.2014 pred samosudcom JUDr.

Petrom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica 25, 811
09 Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava,IČO:36864421,protiodporcoviSlovenskárepublika,vzastúpeníMinisterstvospravodlivosti
SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súdnávrhnavrhovateľananáhraduškodytitulommajetkovejškodyvovýške175€;titulomnemajetkovej
ujmy vo výške 165,96 € s príslušenstvom z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 domáhal
od odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom Exekučného Okresného súdu Žiar nad Hronom, nakoľko tento nerozhodol v rámci
exekučného konania o žiadosti na zmenu exekútora v zákonnej lehote.

Navrhovateľ svoj návrh zdôvodnil skutočnosťou, že ako oprávnený podal Exekučnému súdu návrh na
zmenu súdneho exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonnej

lehote rozhodne o zmene exekútora. Uviedol okolnosť, že v exekučnom konaní je pritom povinnosť
súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v lehote 30 dní od doručenia tohto
návrhu. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie
a rozhodnutie súdu. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že rozhodnutie o zmene súdneho exekútora
bolo tomuto doručené v neúmerne dlhom časovom úseku (nešpecifikovanom) v rozpore so zákonom
stanovenou lehotou, pričom navrhovateľ ako oprávnený sa do tejto doby nachádzal v stave právnej

neistoty. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že toto obdobie musel prekrývať svojou cielenou aktivitou na
udržanie bonity pohľadávky, jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov,
čo predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci
správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ konštatoval, že v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu
70 €, na udržanie a správu informačného systému sumu 40 €, na administráciu listín a komunikáciu s

pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 €, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu na
publikačné výdaje spojené s urgenciami na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním,
kontrolou stavu konania, vynaložil sumu 15 €. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne sumu 175 €. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhochuplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva a
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, nie je dostatočným
zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný

postup navrhovateľ konštatoval ako takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní,
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry
zmeny súdneho exekútora Exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Pri určovaní primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné

prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške 663,88 €, čo predstavuje alikvótnym pomerom výšku uplatneného nároku nemajetkovej ujmy
v sume 165,96 € v danom konaní.

V návrhu navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti, súd preto predložil spis na rozhodnutie o námietke
zaujatosti sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom, Krajskému súdu Banská Bystrica. Krajský súd

Banská Bystrica Uznesením rozhodol o námietke zaujatosti navrhovateľa.

Odporca písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 10.02.2014 zaujal stanovisko k podanému
návrhu. Poukázal na zmätočnosť návrhu na začatie konania, pričom uviedol, že navrhovateľ prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporca namietol

okolnosť, že nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody, pretože navrhovateľ namieta nezákonné
konania v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, čo sa dávysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Odporca namietol
skutočnosť, že nie je zrejmé, či uplatňuje navrhovateľ nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z

dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej nie vo všetkých konaniach uvádza navrhovateľa
kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní, pričom žiadosť o informáciu o stave konania
nie je možné považovať za riadny opravný prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených
prieťahov, neuvádza, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi Okresného súdu, resp.

ústavnú sťažnosť. Odporca ďalej konštatoval, že všeobecný súd pritom v konaní o náhrade škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda
príslušného súdu alebo Ústavný súd SR. Ďalej odporca namietal okolnosť, že dňa 23.04.2012 boli
tomuto doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých boli
obsiahnuté žiadosti vo veciach, ktoré sú predmetom tohto konania. Návrhy na súd pritom navrhovateľ

na náhradu škody podal už dňa 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonom stanovenej 6-mesačnej
lehoty v zmysle § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Odporca ďalej konštatoval, že napriek výzve adresovanej navrhovateľovi o
doplnenie žiadosti, navrhovateľ tieto žiadosti nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy sa dozvedel o škode,
nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti

predsedovi súdu, resp. ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom
povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným a podobne. Odporca považoval preto návrh
na náhradu škody ako predčasne podaný na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. K otázke vyčíslenia
škody ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si
uplatňuje je možné považovať za čisto hypotetické. Ďalej uviedol, že v návrhu navrhovateľ neuvádza, či

predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Konštatoval, že na preukázanie
vzniku škody by musel navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej
pohľadávke. Navrhovateľ, ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí využívať informačný systém,
ktorý využíva pre všetky pohľadávky a nie len pre pohľadávky, ktoré boli predmetom exekúcie. Odporca
teda konštatoval, že požadovať paušálnu sumu za udržanie informačného systému je nesprávne a

účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik výšky škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo
podaných žalôb, resp. ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov obchodného
tajomstva, či dôverných informácií. Odporca ďalej v písomnom vyjadrení konštatoval, že nie je možné
opomenúť povahu v predmetnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
s poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Konštatoval, že navrhovateľ a jeho praktiky sú

vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom prešetrenie záujmu Európskej komisie, resp. ďalších
vnútroštátnych orgánov, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých
úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné zmluvnépodmienky, zneužívajúce slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. S poukazom na
charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody
alebo nemajetkovej ujmy, odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom Okresného súdu

nevznikla. Odporca v konečnom dôsledku z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok pre priznanie náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy žiadal návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnuť.

Navrhovateľ pred vykonaním prvého pojednávania vo veci samej doručil súdu návrh na zrušenie

nariadenéhopojednávaniazdôvoduobjektívnehoporušeniazásadynesprávnostisúduasudcu,ktorého
súčasťou bol i návrh na prerušenie konania. Vzhľadom k tomu, že vo veci bol určený predmet
pojednávania a s prihliadnutím na dôvody prerušenia konania uvádzané samotným navrhovateľom, keď
o nevylúčení zákonného sudcu bolo právoplatne rozhodnuté odvolacím súdom, súd vo veci konal a
na pojednávaní konanom dňa 07.10.2014 vo veci rozhodol meritórne. Zároveň rozhodol i o návrhu na
prerušenie konania, ktorý návrh z bližšie uvedených dôvodov v samotnom uznesení zamietol.

Odporca sa na termín pojednávania nedostavil, vo veci sa ospravedlnil, súd teda konal v jeho
neprítomnosti za jeho súhlasu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle návrhu navrhovateľa a to listinnými dôkazmi, oboznámením

sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom, Exekučným spisom Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. XXEr XX/XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ďalšími zisteniami súdu, na
základe čoho zistil tento skutkový stav veci.

V exekučnom konaní pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod č. k. XXEr XX/XXXX navrhovateľ

ako oprávnený podal žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi dňa 09.03.2004. Poverenie
bolo Okresným súdom v Žiari nad Hronom vydané dňa 12.03.2004. Navrhovateľ ako oprávnený
Exekučnému súdu dňa 12.02.2007 doručil návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd vo veci rozhodol
Uznesením zo dňa 10.05.2007, ktorým uznesením došlo k zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ ako
oprávnený v exekučnom konaní podal dňa 02.11.2009 opätovne návrh na zmenu súdneho exekútora. O

zmene súdneho exekútora na rozdiel od tvrdených okolností navrhovateľov v návrhu rozhodnuté nebolo,
nakoľko Okresný súd v Žiari nad Hronom Uznesením zo dňa 27.06.2011 v spojitosti s rozhodnutím
Krajského súdu Banská Bystrica ako odvolacieho súdu, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.12.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k.
XXErXX/XXXXboloexekučnékonaniezastavené,pričomuznesenievspojitostisUznesenímKrajského

súdu Banská Bystrica XXCoE XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2011 bola exekúcia
zastavená.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona

pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1 Zákona konal v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenia časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Zb., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatečným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval
súd návrh navrhovateľa za nedôvodný. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žiar nad Hronom v
exekučnom konaní pod číslom konania XXEr XX/XXXX. Pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky
návrhu na začatie konania, súd konštatuje, že návrh navrhovateľa v zmysle § 79 ods. 1 OSP má všetky
náležitosti návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v

ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, nie je podľa názoru
súdu takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo veci ďalej konať.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom

prerokovaní nároku s príslušným orgánom.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení namietol právnu skutočnosť procesno-právneho charakteru a
to predčasne predložený návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy.
Vzhľadom na vznesenú námietku súd v danom prípade konštatuje, že i keď samotný návrh na náhradu

škody bol navrhovateľom podaný pred uplynutím zákonom stanovenej 6-mesačnej lehoty na predbežné
prerokovanie nároku príslušným orgánom, ktorý je v danom prípade odporca, v čase konania vo veci
samej lehota uplynula. Odporca zjavne neuspokojil uplatnený nárok navrhovateľa žiadnym a to ani
čiastočným spôsobom. Súd preto vznesenú námietku predčasnosti predloženia návrhu považoval za
právne irelevantnú.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody
sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu
škody má pritom len ten, komu bola takým spôsobom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle
Zákona č. 514/2003 Zb. musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné podmienky a to existencia nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi týmito kogentnými

atribútmi úspešného uplatnenia nároku. Navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal splnenie všetkých
kogentne stanovených zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. Navrhovateľ v
predmetnej veci vidí nesprávny úradný postu Okresného súdu Žiar nad Hronom v tom, že rozhodol
o žiadosti na zmenu exekútora mimo zákonom stanovenú lehotu, resp. nerozhodol vôbec. V danom
konaní mal súd preukazné, že súd o zmene exekútora nerozhodoval po druhýkrát vôbec, nakoľko

rozhodol o vyslovení neprípustnosti exekúcie a následne o zastavení exekúcie. Obe uznesenia boli
potvrdené po podaní opravného prostriedky nadriadeným súdom. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v danom prípade je
kompetentný preskúmavať len Ústavný súd, resp. predseda príslušného Exekučného súdu v súvislosti s
podaním sťažnosti na prieťahy v konaní. Ústavný súd v danom prípade podľa ustálenej platnej judikatúry

preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu eventuálny prieťah v
konaní, najmä z pohľadu troch základných kritérií, ktorými sú zložitosť veci, správanie účastníka konania
apostupsúdu.Súdneatýmiexekučnékonanieniejekompetentnýpreskúmavaťsúdvkonaníonáhradu
škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Zb., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp.
predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal,

že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmať postup toho
istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný
záver, nakoľko Všeobecné súdy by preskúmavali postup iných Všeobecných súdov, čo by smerovalok porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušný pre rozhodovanie sporov o náhrade
škody sú v prvom stupni v zásade Okresného súdu, je však nutné konštatovať, že súdmi, ktoré by mohli
porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa, ktorými

sú Krajské, resp. Najvyšší súd. V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napríklad Najvyšší
súd SR, poškodený subjekt by sa mohol obrátiť na Okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený
orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v tomto prípade, v prípade
preskúmania súdom nižšieho stupňa, čo je zjavná absurdita a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu
prieťahov v súdnom konaní je oprávnený len Ústavný súd SR (dôvodová správa k Novele Zákona č.

514/2003 Zb. Zákonom č. 412/2012 Zb. v účinnosti od 01.01.2013). I keď súd v predmetnom konaní
vzhľadom na tvrdený okamih spôsobenia škody postupuje podľa znenia zákona účinného do 31.12.2012
zastáva právny názor, že v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona je dôležité pri skúmaní existencie
nesprávneho úradného postupu a porušenia povinnosti urobiť určitý úkon v ustanovenej lehote, pri
skúmaní nečinnosti orgánu verejnej moci a skúmaní zbytočných prieťahov v konaní alebo iného zásahu,
vychádza z hore uvedených záverov, nakoľko i samotná súdna prax v tejto oblasti vyvolala potrebu

uviesť výslovne do právnej úpravy možnosť vychádzať v takýchto konaniach o náhradu škody len z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, kde ústavný súd konštatoval takéto porušenie práva. Súd
si samozrejme uvedomuje, že predmetom konania nie je posudzovanie porušenia ústavných práv
navrhovateľa alebo posúdenie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
súdu, avšak z rovnakých dôvodov z akých dochádza i ku konštatovaniu porušenia ústavného práva.
Uvedené je dôležité nie len z pohľadu kompetencie príslušného orgánu posudzovať prieťahy v konaní,

resp. posudzovať porušenie ústavného práva, ale i z pohľadu splnenia si všeobecnej preventívnej
povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. I keď predmetom konania o nároku navrhovateľa je
skúmanie nesprávneho úradného postupu súdu a s tým vzniknutú majetkovú škodu, resp. nemajetkovú
ujmu,súdpovažujezasprávnepoukázaťinarozhodnutieÚstavnéhosúduSR,pretoževkonaniachpred
Ústavným súdom, kde sa posudzuje porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

sa v podstate skúmajú aj vyhodnocujú i iné okolnosti, ako je porušenie zákonnej lehoty na rozhodnutie,
ktorými sú ostatné okolnosti prípadu, úkony súdu, úkony účastníkov konania vo veci samej, zložitosť veci
a podobne. Z hore uvedených dôvodov súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo
veciIÚS16/02,kdesaokreminéhokonštatuje,žepriposúdení,čidošloalebonedošlokporušeniupráva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené

v Ústave alebo v Zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej veci. V tejto
súvislosti teda súd udáva, že i keď Exekučný súd v konaní urobí úkon po zákonom stanovenej lehote,
nemožno bez zohľadnenia ďalšej okolnosti vo veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení Novely č. 341/2005 Zb. s účinnosťou od 01.09.2005,
oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez udania dôvodu podať na príslušný
Okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení Novely č. 341/2005 Zb. s účinnosťou od 01.09.2005,
súd v rozhodnutí o zmene exekutora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekutora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcie

zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako by došlo k zastaveniu
exekúcie.

V predmetnej veci navrhovateľ tvrdil, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora konanie trvalo viac,
ako bola zákonom stanovená lehota, pričom presný časový údaj neuviedol. Tieto skutkové tvrdenia

navrhovateľa sa však po vykonanom dokazovaní javia ako nepravdivé. Zo spisu Okresného súdu Žiar
nad Hronom XXEr XX/XXXX T.. vyplýva, že oprávnený podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom
návrh na zmenu exekútora dňa 12.02.2007. Súd však o návrhu na zmenu exekútora v danom konaní
vôbec nerozhodoval, nakoľko Uznesením zo dňa 27.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa19.12.2011 rozhodol o zastavení exekúcie, kde predtým rozhodol o neprípustnosti exekučného konania.
Je teda zrejmá okolnosť, že v exekučnom konaní v rozhodnutí o zmene exekútora vôbec nedošlo
a to z dôvodu zistenia podmienok pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnúa následného zastavenia

exekučného konania a to z dôvodu okolnosti, že oprávnený sa domáha vymoženia pohľadávky od
povinného na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Exekučný súd v danej veci mimoriadne
precízne a podrobne sa zaoberal vadami exekučného titulu. Vo svojom obsahovom uznesení nakoniec
rozhodol aj o trovách exekúcie. Vychádzajúc z týchto úkonov súdu v exekučnom konaní nemožno
považovať postup Exekučného súdu za nesprávny úradný postup, resp. za zbytočné prieťahy v konaní,

keďže Exekučný súd prednostne v konaní riešil zákonnosť samotného exekučného titulu a tým i
prípustnosť exekúcie ako celku, v porovnaní s čím je rozhodnutie o eventuálnej zmene v osobe
súdneho exekútora neprijoritné. Posúdenie zákonnosti exekučného titulu súd nevyhnutne vyžadoval
súčinnosť oprávneného, ako i pôvodného súdneho exekútora, tak ako to vyplýva z hore uvedených
okolností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovednostného právneho
vzťahu a to existenciu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní

10Er 84/2004, ktorý by mohol byť základom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, súd
sa s otázkou výšky uplatneného nároku nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade
rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote by došlo k
účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného a tým teda k naplneniu účelu exekučného konania.
Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky

nemávplyv.Nesprávnyúradnýpostupbymuselbyťtakoupodstatnoupríčinou,ktorábyspôsobilaškodu,
čo v danom prípade nie je možné konštatovať, keď exekúcia ako taká bola zastavená. Pre úplnosť súd
konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania a to až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V
súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote, nemohlo preto dôjsť

ku vzniku žiadnej materiálnej škody na strane navrhovateľa. Je nutné taktiež konštatovať, že paradoxne
vymožením plnenia v prospech oprávneného a to i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy
by sa oprávnený dostal k plneniu na základe nezákonného exekučného titulu, čo by eventuálne mohlo
vyvolať opätovné súdne konanie o vydanie neoprávneného majetkového prospechu. Vzhľadom na hore
uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľa v oboch uplatnených nárokov zamietol.

Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, trovy konania nevyčíslil, tieto mu podľa názoru súdu
nevznikli, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.