Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215903
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7614215903.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice -
Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO: 00 691 135 proti povinnému: D. Č., F.. X.
X. XXXX, O. XXX, XXX XX J., o vymoženie 60,00 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice, pod EX 2097/2014, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 7Er/814/2014-10 zo dňa
18.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,30 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora vydal dňa 26.9.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie
60,00 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 21.11.2018 doručil podnet na zastavenie exekúcie

z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň žiadal priznať trovy exekúcie v sume 52,30 eur. Súdny
exekútor zistil, že povinný nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok, nemá ani postihnuteľný príjem
a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 veta prvá, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1
písm. h/, § 196, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196,

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 52,30
eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 52,30 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v
sume 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov v sume 10,40 eur (poštovné) citovanej vyhlášky a
20 % DPH v sume 8,71 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie proti výroku I. o zastavení
exekúcie. Navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne
právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu
uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi
oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je danýžiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na
ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a na judikatúru súdov
SR, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť

s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Citoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
a uviedol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov voči oprávnenému.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

6. Oprávnený vo vyjadrení sa k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že trvá na svojom odvolaní
podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Navrhol, aby trovy konania uhradil povinný resp. aby
ich znášal súdny exekútor.

7. Súdny exekútor vo vyjadrení sa k stanovisku oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol súdu, aby odvolanie oprávneného zamietol.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 18.8.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,

je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

11. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou súdu prvej inštancie dňa
18.12.2018 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 26.6.2019.

12. Odvolací súd skôr, než vecne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie,
zisťoval, či je prípustné odvolanie proti výroku tohto uznesenia.

13. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s
dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd exekúciu zastavil

podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda
smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.

14. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

15. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu,
než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený
podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 18.12.2018 a podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.

16. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p.
odmietol.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.
s. p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).