Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117209255
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117209255.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1/ Q. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom
v S.Š., X. Q. Č.. XXX/XX, 2/ E. V., nar. X.X.XXXX, bytom v S., W. XX, obaja zastúpení advokátskou
kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vodná 3, proti žalovanej: Q.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., X. Q. Č.. XX, o zaplatenie 59.845,84 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4. októbra 2018 sp. zn. 37C/13/2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok, okrem výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovia v 1. a 2. rade majú proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 4. októbra
2018 č. k. 37C/13/2017-144 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške
29.904,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29.904,90 € od 9.8.2010 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
v 2. rade sumu 29.904,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29.904,90 € od
9.8.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol. Výrokom IV. žalobcom v l. a v 2. rade priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 49,90 %.

2. Rozhodol tak potom, čo nadobudol právoplatnosť medzitýmny rozsudok Okresného súdu Košice
I č. k. 37C/90/2011-241 zo dňa 17.4.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.
6Co/694/2014-279 zo dňa 19. mája 2015, ktorým bolo rozhodnuté, že základ nároku žalobcov na
náhradu zodpovedajúcu ich zákonnému podielu je daný.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že rozhodnutím Štátneho notárstva Košice-vidiek
zo dňa 7.9.1972 č. k. D 491/1972-10 bolo vyporiadané dedičstvo po nebohom U. S., zomrelom dňa
X.X.XXXX (ďalej len „poručiteľ“), ktoré tvorí okrem iného aj parc. č. 117/34 - roľa s výmerou 11.390
m2, zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 86, kat. úz. S. K. Z., a to v podiele 1/2. Vlastníčkou druhej
polovice uvedenej parcely bola manželka poručiteľa U. S.. V dedičskom konaní po U. S. na základe
dohodydedičov,ktorýmibolimanželkaporučiteľaU.S.,rod.S.adetiporučiteľaE.S.(právnypredchodca

žalovanej), Q. S. (právny predchodca žalobkyne v 1. rade) a Q. V. (právna predchodkyňa žalobcu v
2. rade), poľnohospodársku pôdu, ktorá zostala naďalej v družstevnom obhospodárení, prebral syn
poručiteľa E. S., nar. X.X.XXXX bez náhrady, so záväzkom, že ak sa v budúcnosti z tejto pôdy niečo
vykúpi, vyvlastní alebo ináč speňaží, vyplatí ustupujúcim dedičom Alžbete S., rod. S., Q. S. a Q. V., rod.S., rovnakú čiastku z náhrady zodpovedajúcej ich zákonnému podielu (1/4 v pomere k dedičstvu, ktoré
predstavoval podiel 1/2 na vyššie uvedenej nehnuteľnosti - poznámka odvolacieho súdu) do jedného
mesiaca po prevzatí. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.1972. V odôvodnení vyššie

uvedeného rozhodnutia Štátneho notárstva Košice-vidiek sa uvádza, že dohoda dedičov neodporuje
zákona a všeobecnému záujmu, je v záujme socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby, nakoľko k
drobeniu pôdy nedochádza, a preto bola schválená.

4. Za života E. S., ako aj U. S., Q. S. a Q. V. nedošlo k scudzeniu tejto poľnohospodárskej pôdy.

5. Po smrti E. S. dňa 24.8.1989 sa jeho právnymi nástupkyňami stali Y. P. (pôvodne žalobkyňa v 1. rade)
a žalovaná Q. Z., ktoré zdedili vyššie uvedený podiel 1/2 na parc. č. 117/34 - roľa s výmerou 11.390
m2 v kat. úz. obce S. K. Z., každá v rovnakom podiele, tzn. každá v rozsahu 1/4 k celku (každá zdedila
1/2 z 1/2 - poznámka odvolacieho súdu). Po smrti Q. S. sa jeho právnou nástupkyňou titulom dedenia
stala žalobkyňa v 1. rade Q. Š. a po smrti Q. V., rod. S., sa jej právnym nástupcom titulom dedenia

stal žaloba v 2. rade E. V.. Y. P. a žalovaná nadobudli spoluvlastnícky podiel E. S. k parc. č. 117/34,
t. j. podiel 1/2, každá v rovnakom pomere (1/2 z dedičstva, t. j. po 1/4 k celku) na základe osvedčenia
od dedičstve sp. zn. 28D/1291/96, vydaného JUDr. Jozefom Pavlíkom dňa 28.1.1997, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.2.1997.

6. Kúpnou zmluvou zo dňa 4.12.2009 žalovaná predala spoločnosti Cleaners, s.r.o. ako kupujúcemu
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 z celku (podiel 1/3 pozostávajúci z 1/4 po E. S. a 1/12 po U. S.
- poznámka odvolacieho súdu) na pozemku evidovanom ako parc. registra „E“ č. 117/34 - orná pôda s
výmerou 10.809 m2, nachádzajúceho sa v okrese Košice IV, v obci S. - S., v kat. úz. S. a zapísaného
na LV č. XXXX za kúpnu cenu 119.619,60 €.

7. Právne posudzoval vec podľa ust. § 460 a § 579 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 40 zák. č. 95/1963 Zb.
o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom v znení platnom do 31.8.1982. Konštatoval,
že medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 37C/90/2011-241 zo dňa 17.4.2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/694/2014-279 zo dňa 19.5.2015 bola

právoplatne vyriešená sporná otázka prechodu práv a povinností z dedičskej dohody, obsiahnutej v
rozhodnutí Štátneho notárstva Košice-vidiek zo dňa 7.9.1972, č. k. D 491/1972 tak, že na súčasné
sporové strany ako právnych nástupcov pôvodných dedičov prešli práva a povinnosti, ktoré vyplývajú
z tejto dohody pre jej účastníkov, t. j. pre dedičov poručiteľa U. S., a teda táto dohoda zaväzuje nielen
jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, a teda súčasné strany sporu. Žalobcom preto patrí v

rozsahu ich zákonných dedičských podielov právo na výplatu časti kúpnej ceny, ktorú za predaj zdedenej
nehnuteľnosti získala žalovaná (a Y. P.). Akékoľvek spochybňovanie tohto nároku z vyššie uvedených
hľadísk je preto neprípustné. V ďalšom konaní sa preto zaoberal už len určením výšky tejto náhrady.

8. Žalobcovia v žalobe a počas celého konania žiadali výplatu v rozsahu ich zákonných dedičských

podielov, ktoré vymedzili 1/3 a toto vymedzenie je správne z nasledujúcich dôvodov:

9. Právo na výplatu 1/4-iny kúpnej ceny v pomere po 1/3-ine prešlo po smrti U. S. na Q. V., Q. S. a
titulom právneho nástupníctva po synovi E. S. na žalované v 1. a 2.rade (spolu na obe 1/3 v rovnakom
podiele). Keďže podiel 1/4-iny U. S. sa rozdelil rovnakým dielom medzi jej tri deti, Q. V.Č. tak získala

právo na výplatu voči E. S. (a teda voči žalovaným v 1. a 2.rade) po U. S. v rozsahu 1/12-iny z kúpnej
ceny (1/3 z 1 predstavuje 1/12), Q. S. taktiež v rozsahu 1/12-iny a žalované v 1. a 2.rade spolu v rozsahu
1/12-iny, teda každá po 1/24. Keďže právnou nástupkyňou po Q. S. sa stala Q. Š., žalobkyňa v 1.rade,
a právnym nástupcom po Q. V. sa stal E. V., žalobca v 2.rade, prešlo na týchto žalobcov, na každého z
nich právo na výplatu voči E. S., a teda voči žalovaným v 1. a 2.rade, titulom nároku na výplatu U. S.,

u každého z nich v rozsahu 1/12-iny.

10. Právnym nástupcom Q. S. sa stala Q. Š., žalobkyňa v 1. rade, na ktorú prešlo právo výplaty Q. S. voči
E. S., a teda voči žalovaným v 1. a 2.rade, v rozsahu 1/4-iny z kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku.

11. Právnym nástupcom po Q. V. sa stal žalobca v 2.rade, E. V., na ktorého prešlo právo výplaty
Q. V.Á. voči E. S., a teda voči žalovaným v 1. a 2.rade, v rozsahu 1/4-iny z kúpnej ceny za prevod
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.12.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žežalobkyňav1.radeQ.Š.malaprávonavýplatuvočiE.S.,atedavoči
žalovaným v 1. a 2.rade, titulom právneho nástupníctva po Q. S. v rozsahu 1/4-iny a titulom právneho

nástupníctva po Q. S. aj na podiel, ktorý mal vyplatiť E. S.Č. U. S., v rozsahu 1/12-iny a rovnako to bolo
aj v prípade žalobcu v 2.rade. Obaja tak majú nárok na výplatu 4/12-ín z celej kúpnej ceny od oboch
žalovaných (1/4-ina + 1/12-ina = 3/12 + 1/12, t.j. 4/12), t.j. ich zákonný podiel predstavuje 1/3-inu z kúpnej
ceny získanej predajom podielu Františka Kováča, t.j. 1/2-ice nehnuteľnosti.

13. Keďže túto 1/2-icu uvedenej nehnuteľnosti nadobudli žalované v 1. a 2.rade každá rovnakým dielom,
t.j. po 1/4 k celku, sú obe povinné vyplatiť žalobcom v 1. a 2.rade každá z nich 1/3-inu z kúpnej ceny
získanej za ich podiel na uvedenej nehnuteľnosti (každá má podiel 1/4, až vyplatením 1/3 z oboch
podielov dôjde k vyplateniu 1/3 z 1/2).

14. Pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade (teraz Y. P. a Q. Z. - žalovanej) vznikla výplatná povinnosť

iba v súvislosti s predajom podielu, ktorí nadobudli po E. S.. Po E. S. nadobudli 1/2-icu nehnuteľnosti
každá v rovnakom podiele, to znamená Y. P. a Q. Z. nadobudli po 1/4-ine nehnuteľnosti k celku. Výplatná
povinnosť sa preto vzťahuje iba na tento podiel.

15. Žalovaná však predávala podiel v rozsahu 1/3-iny, pretože okrem podielu, ktorý nadobudla po E.

S. (po 1/4-ine k celku), nadobudla podiel na tejto nehnuteľnosti aj titulom dedenia po U. S., ktorá bola
vlastníčkou druhej polovice nehnuteľnosti a po jej smrti sa druhá polovica nehnuteľnosti dedila tak, že
pôvodné žalované v 1. a 2. rade nadobudli podiel po 1/12-ine (t.j. 1/6-ina právom nebohého E. S.), Q. S.
nadobudol podiel 1/6-ina a Q. V. rovnako nadobudla podiel 1/6-iny. Y. P. a Q. Z. teda celkove nadobudli
podiel po E. S. v rozsahu 1/4-iny k celku, t.j. 3/12-iny a 1/12-inu po U. S., čo spolu predstavuje 4/12-iny,

a teda každá z nich bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v rozsahu 1/3-iny k celku. Predmetom predaja
následne v prípade žalovanej Q. Z. bol celý jej spoluvlastnícky podiel 1/3-ina, ako to vyplýva z uzavretej
kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.2009, a tento podiel 1/3-iny predala za 119.619,60 €.

16. Vychádzajúc zo záveru, že podiel 1/3-iny pozostáva z 1/4-iny po E. S. a z 1/12-iny po U. S., t.j. spolu

4/12-iny boli predané za 119.619,60 € (a nie 119.691,66 € ako tvrdia žalobcovia), 1/12-inu predala za
29.904,90 € a 3/12-iny, t.j. 1/4-inu po E. S., teda predala za 89.714,70 €.

17. Žalovaná teda získala za predaj podielu po E. S. sumu 89.714,70 €, z ktorej je povinná vyplatiť podiel
v rozsahu 1/3-iny obom žalobcom, každému zvlášť, t.j. po 29.904,90 €.

18. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že kúpna cenu 119.619,60 € jej bola zaplatená v čase podpisu
zmluvy, resp. overovania podpisov na zmluve pred notárom, t.j. 4. decembra 2009. Žalovanej vznikla
povinnosť vyplatiť časť tejto kúpnej ceny do jedného mesiaca od jej prevzatia dňa 4.12.2009,t.j. do
4.1.2010 (deň splatnosti dlhu) a žalovaná sa teda dostala do omeškania so splnením dlhu dňa 5.1.2010.

Žalobcovia požadovali úroky z omeškania až od 9.8.2010 do zaplatenia, preto súd priznal úrok z
omeškania až do tohto (neskoršieho) dňa.

19. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v časti
vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 29.904,90 € spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.904,90 € od 9.8.2010 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade
sumu vo výške 29.904,90 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.904,90 €
od 9.8.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadne požadovanej istiny nad sumu 29.904,90 €
u každého zo žalobcov a ohľadne úrokov z omeškania vo výške 9% ročne nad sumu 29.904,90 € u
každého zo žalobcov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1
CSP tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu ich celkového úspechu 49,90 %
voči žalovanej. Obaja žalobcovia sa pôvodne domáhali od žalovanej každý z nich zaplatenia 39.897,22
€ s príslušenstvom. Žalobcovia mali úspech v rozsahu 29.904,90 €, čo predstavuje 74,95 % z pôvodne

žalovanej sumy, a teda ich celkový úspech predstavuje 49,90 % (74,95 % - úspech žalovanej 25,05 %)
a v tomto rozsahu súd priznal obom žalobcom náhradu trov konania na súde prvej inštancie.21. Proti tomu rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) CSP a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne, alternatívne
navrhla zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentovala tým, že

dedičská dohoda zo dňa 7. septembra 1972 je v rozpore s dobrými mravmi, a teda aj v rozpore so
zákonom a ako taká je absolútne neplatným právnym úkonom. Uviedla, že tento právny úkon je neurčitý
a nezrozumiteľný, a preto absolútne neplatný, na ktorú skutočnosť je potrebné prihliadať ex offo. Citovala
ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 OZ, vysvetľujúc pojem dobré mravy a uzavrela, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal otázkami, ktorými sa ex offo zaoberať mal, t.j. či je alebo nie je predmetná dedičská

dohoda platným právnym úkonom, či je určitá, zrozumiteľná a súladná s dobrými mravmi. Z vykonaného
dokazovania tak vyvodil nesprávne právne závery.

22. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im
náhradutrovodvolaciehokonania.Poukázalinato,žeOkresnýsúdKošiceIprávoplatnýmmedzitýmnym
rozsudkom zo dňa 17.4.2014, č. k. 37C/90/2011-241 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach č. k. 6Co/694/2014-279 zo dňa 19.5.2015 rozhodol o základe nároku žalobcov na náhradu
zodpovedajúcu ich zákonnému podielu tak, že tento ich nárok je daný. Tým bola právoplatne vyriešená
sporná otázka o prechode práv a povinností z dedičskej dohody, obsiahnutej v rozhodnutí Štátneho
notárstva Košice-vidiek zo dňa 7.9.1972 č. k. D 491/1972 tak, že na súčasné sporové strany ako na
právnych nástupcov pôvodných dedičov prešli práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z tejto dohody pre

ich účastníkov, t. j. pre dedičov poručiteľa U. S., a teda táto dohoda zaväzuje nielen jej účastníkov, ale
aj ich právnych nástupcov, teda súčasné strany sporu. Žalobcom preto patrí v rozsahu ich zákonných
dedičských podielov právo na výplatu časti kúpnej ceny, ktorú za predaj zdedenej nehnuteľnosti získala
žalovaná a Y. P.. So zreteľom na vyššie uvedené je akékoľvek spochybňovanie nároku žalobcov,
uplatneného v tomto konaní, neprípustné, pretože o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté v

konaní vedenom pod sp. zn. 37C/90/2011. Nastáva tu teda prekážka právoplatne rozsúdenej veci, ktorá
je neodstrániteľnou vadou konania a v súlade s ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Z týchto dôvodov považujú odvolanie za nedôvodné,
nakoľko sa v ňom žalovaná odvoláva iba na absolútnu neplatnosť dedičskej dohody a žiadne iné dôvody,
v ktorých vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu neuvádza. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 10. júla 2014, sp. zn. 5Cdo/160/2014 argumentovali tým, že medzitýmnym rozsudkom
sa rozhoduje o tom, či je základ nároku daný. Základom predmetu konania budú všetky okolnosti
determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia
závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou samotnej výšky nároku. Následne po právoplatnosti
medzitýmneho rozsudku súd konečným rozsudkom rozhoduje už len o výške uplatneného nároku,

pričom v tomto konaní už nemôže posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z
dôvodu prekážky res iudicata. V tomto konaní teda súd prvej inštancie rozhodoval už len o výške nároku,
pritom o danosti nároku už bolo rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom. Súd správne určil aj výšku tohto
nároku sumou 29.904,90 € spolu s úrokom z omeškania a z týchto dôvodov preto považujú svoj nárok
voči žalovanej za riadne preukázaný a priznaný v správnej výške.

23. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovanej nie je možné vyhovieť.

25. Rozsudok je v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku o trovách konania

IV. vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v týchto výrokoch potvrdil.

26. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok III., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
keďže žalobcovia ako osoby oprávnené podať odvolanie proti tomuto výroku toto nepodali a rozsudok
v tomto výroku preto nadobudol právoplatnosť.

27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.8.2019 o 9.50 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhláseniarozhodnutia boli zverejnené dňa 20.8.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP.

28. K odvolacím dôvodom namietaným žalovanou odvolací súd uvádza nasledovné :

29. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide

predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1
písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom
vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

31. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

32. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

34. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.

§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

36. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6 Co

96/2016-300 zo dňa 30.3.2017, ktorým bolo rozhodnuté o rozsahu výplatnej povinnosti pôvodne
žalovanej v 1. rade Y. P. a v ktorom rozsudku (v odseku 38) odvolací súd už vyslovil záver, že vzhľadom
na nadobudnutie nehnuteľnosti po E. S. v rovnakom pomere Y. P. a žalovanou v tomto konaní Q. Z.,
rozsah tejto výplatnej povinnosti žalovanej v tomto konaní bude rovnaký, ako v prípade Y. P., t.j. vo výške
1/3 z kúpnej ceny získanej iba predajom podielu po E. S. (nie však predajom podielu po U. S.).

37. Týmto záverom sa dôsledne súd prvej inštancie riadil a odvolací súd v celom rozsahu odkazuje
na podrobné odôvodnenie určenia rozsahu výplatnej povinnosti žalovanej, ktorý na tomto mieste
neopakuje.38. Žalovaná v odvolaní ani nenamieta určenie rozsahu výplatnej povinnosti.

39. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je tvrdenie o neplatnosti dedičskej dohody, schválenej
rozhodnutím Štátneho notárstva Košice-vidiek zo dňa 7.9.1972, č.k. D 491/1972-10, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.11.1972 z dôvodu, že táto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so
zákonom, pričom je aj neurčitá a nezrozumiteľná, bez bližšieho zdôvodnenia a uvedenia skutočností,
na základe ktorých žalovaná k tomuto záveru dospela.

40. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že otázka platnosti dedičskej dohody bola
posudzovaná v konaní vedenom pred Štátnym notárstvom Košice-vidiek pod sp.zn. D 491/1972, teda v
dedičskom konaní po U. S., v ktorom dedičia túto dohodu uzavreli a právoplatne bola táto otázka v tomto
konaní aj vyriešená rozhodnutím zo dňa 7.9.1972 č.k. D 491/1972-10, ktorým bola dedičská dohoda
schválená s odôvodnením, že neodporuje zákonu.

41. Vyššie uvedené rozhodnutie o schválení dedičskej dohody ako súladnej so zákonom nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.11.1972 a týmto právoplatným rozhodnutím je súd viazaný v tomto konaní a bol ním
viazaný aj v konaní sp.zn. 37C 90/2011 a sp. zn. 6 Co 694/2014, v ktorých sa rozhodovalo o základe
nároku (§ 135 O.s.p. účinného v tom čase).

42. Už v konaní sp.zn. 37C 90/2011 súd prvej inštancie a následne odvolací súd v konaní sp.zn. 6 Co
694/2014 vychádzali z tejto dedičskej dohody ako platnej a posudzovali iba otázku, či došlo k prechodu
práv a povinností z tejto dohody na právnych nástupcov účastníkov pôvodnej dedičskej dohody.

43. Aj v tomto prebiehajúcom konaní je súd viazaný právoplatným rozhodnutím Štátneho notárstva
Košice-vidiek zo dňa 7.9.1972 č.k. D 491/1972-10 a zároveň je viazaný aj medzitýmnym rozsudkom,
ktorým sa rozhodovalo o základe nároku, a preto iné posudzovanie tých istých otázok, právoplatne
vyriešených vyššie uvedenými rozhodnutiami, je neprípustné.

44. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodnutie o schválení dedičskej dohody bolo vydané Štátnym
notárstvom Košice-vidiek dňa 7.9.1972 pod sp.zn. D 491/1972-10, t.j. v čase účinnosti zákona 95/1963
Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom.

45. V zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom

v znení účinnom k 30.6.1978, štátne notárstvo rozhoduje v konaní o dedičstve, o umorovaní listín,
registrácii právnych úkonov, o úschovách a podľa osobitných predpisov o notárskych poplatkoch. Ďalej
vykonáva súdom nariadený výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností.

46. Podľa § 26 ods. 1 citovaného zákona na konanie o dedičstve je príslušné štátne notárstvo, v obvode

ktorého mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak ho nemožno zistiť, štátne
notárstvo, v obvode ktorého mal naposledy pobyt.

47. Podľa ust. § 39 ods. 2 citovaného zákona, ak je niekoľko dedičov a ak sa vyporiadajú na štátnom
notárstve medzi sebou o dedičstve dohodou, štátne notárstvo schváli dohodu, ak neodporuje zákonu

alebo záujmu spoločnosti. Po právoplatnosti rozhodnutia o schválení dohody štátne notárstvo potvrdí
podľa nej nadobudnutie dedičstva.

48. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, účinných v čase rozhodovania o dedičskej dohode
(7.9.1972) je zrejmé, že vyššie citovaným zákonom bola zverená právomoc rozhodovať v dedičských

veciach štátnym notárstvam.

49. V prejednávanej veci je nesporné, že dedičia po nebohom U. S. v dedičskom konaní, vedenom pred
štátnym notárstvom Košice-vidiek pod sp.zn. D 491/1972, uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a
táto dohoda bola schválená rozhodnutím Štátneho notárstva Košice-vidiek ako dohoda neodporujúca

zákonu (§ 39 ods. 2 zákona 95/1963 Zb.).

50. Rozhodnutie zo dňa 7.9.1972 sp.zn. D 491/1972-10 je právoplatným rozhodnutím o dedičstve,
ktorým sa dedičské konanie skončilo.51. Dohodu o vyporiadaní dedičstva musia uzavrieť všetci dedičia a len v rámci konania o dedičstve,
ktoré je tzv. konaním nesporovým. Všetky úkony potrebné pre postup v tomto konaní boli oprávnené

vykonávať podľa úpravy účinnej do 1.1.1993 štátne notárstva, ktoré boli oprávnené aj vydať rozhodnutie
o dedičstve (§ 39 zákona 95/1963 Zb.).

52. Pokiaľ zákon zveruje posúdenie určitej právnej otázky štátnemu notárstvu (v súčasnosti súdu -
súdnemu komisárovi), uskutočňujúcemu konanie o dedičstve, potom sa nemožno úspešne domáhať

rozhodnutia o tejto právnej otázke v sporovom konaní.

53. Rozhodnutie súdu vydané v sporovom konaní, že dohoda o vyporiadaní dedičstva je neplatná,
by nemohlo mať vplyv na účinky a vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodnutia štátneho notárstva o
vyporiadaní dedičstva (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2009 sp.zn. 4
Cdo 254/2007).

54. Rozhodnutie Štátneho notárstva Košice-vidiek o schválení dedičskej dohody zo dňa 7.9.1972 má
účinky právoplatného rozhodnutia o dedičstve, ktoré je záväzné pre jeho účastníkov, vrátane právnych
nástupcov, ako aj pre súd a iné štátne orgány a ktoré je možné meniť alebo zrušiť len zákonnými
prostriedkami, čo znamená, že aj v prípade, že uzatvorená dohoda by bola neplatná, bez ďalšieho by

nemohlo dôjsť k zmene právoplatného rozhodnutia.

55. Právny názor, že by platnosť dohody uzavretej v konaní o dedičstve bolo možné preskúmať
v sporovom konaní, by viedol k neprijateľným dôsledkom. Znamenalo by totiž, že by sa opätovne
rozhodovalo o otázke, o ktorej už bolo vo vzťahu medzi dedičmi právoplatne rozhodnuté.

56. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

57. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vo
vzťahu medzi žalobcami a žalovanou, keď vychádzal z celkového úspechu žalobcov v konaní v rozsahu
49,90% a odvolací súd preto potvrdil rozsudok aj v súvisiacom výroku IV. o náhrade trov konania.

58.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení

s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto
právo na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
žalobcom v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).