Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208737
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116208737.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobkyne: Ľ. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E.. E. X, E., právne zastúpená: Mgr. Peter Kubala, advokát, Pod Párovcami 55,
Piešťany, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96
Bratislava, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516,
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 3 216,78 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

III. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.04.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.04.2016, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 3 216,78 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3 216,78 eura od 11.04.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Rozsudkom č. k. 16C/113/2016-40 zo dňa 16.02.2017 súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná

zaplatiť žalobkyni 3 216,78 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 216,78 eura od
11.04.2016 do zaplatenia. Žalobkyni priznal právo na plnú náhradu trov konania. Zároveň súd rozhodol,
že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 193,00 eura.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala žalovaná odvolanie, pričom navrhla, aby odvolací súd
zrušil napádaný rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietol, eventuálne vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 9Co/131/2017-60 zo dňa 27.02.2018 rozhodol
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Zároveň určil, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený
nárok žalobkyne, a to najmä so sústredením sa na spornú otázku dôvodnosti vznesenej námietky
premlčania, túto posúdiť z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a
následne vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.

5. Na pojednávaní dňa 31.10.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný podniká v oblasti
poskytovaniaúveruodroku2000.Vpredmetepodnikaniamádlhodoboposkytovanieúverov,sodbornou
starostlivosťou si musel byť vedomý plnenia zákonných povinností, najmä čo sa týka náležitostí zmluvyo spotrebiteľskom úvere. Na námietky žalovaného ohľadom dodržania povinných náležitostí existuje
prekážka rozhodnutej veci, a to rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. 10C/157/2015-26, ktoré bolo
doručené žalobkyni dňa 27.01.2016. Žalobkyňa má za to, že okrem tých nedostatkov, ktoré uviedol

tunajší súd v citovanom rozhodnutí, zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným v marci 2008 obsahuje, alebo neobsahuje aj iné povinné náležitosti, a to priemernú hodnotu
RPMN a rovnako adresu predávajúceho (žalovaného) ako veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Žalovaný dlhodobo ignoroval plnenie zákonných povinností, ktoré napokon
viedli aj k tomu, že v predmetnom konaní 10C/157/2015 neuspel so žalobou o zaplatenie. Z pohľadu

subjektívnej lehoty, kedy sa žalobkyňa dozvedela o obohatení žalobcu je z nášho pohľadu daný deň,
kedy prevzala citované súdne rozhodnutie, a to deň 27.01.2016. Vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré
nasvedčujú tomu, že žalovaný vedel, že nepostupuje s odbornou starostlivosťou, odkazujeme na naše
vyjadrenie k odporu datované 09.11.2016 a rovnako aj na naše vyjadrenie zo dňa 22.01.2017 s tým,
že nepostupovanie s odbornou starostlivosťou možno jednoznačne kvalifikovať ako nekalú obchodnú
praktiku, ktorú žalovaný uplatnil nielen voči žalobkyni ale aj voči mnohým iným spotrebiteľom, čo je

možné určiť z rozhodovacej praxe tunajšieho súdu alebo iných súdov Slovenskej republiky. Pokiaľ ide
o určenie okamihu subjektívnej lehoty pri premlčaní, jej začiatok je viazaný na skutočnú vedomosť
oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila.
Predpokladaná vedomosť nie je pre začatie plynutia subjektívnej lehoty rozhodná. Ustálená judikatúra
súdov Slovenskej republiky jednoznačne konštatuje, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby

sa vyžaduje skutočná vedomosť, nie je rozhodujúce, kedy sa oprávnený mohol dozvedieť hoci aj
pri vynaloženej potrebnej starostlivosti o tejto skutočnosti. Ide o citáciu rozhodnutia NSSR sp. zn. 2
CZ35/77 s tým, že z inej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky za takýto okamih je napr. aj
považované, kedy sa spotrebiteľ obráti na advokáta a po porade s ním mu je ozrejmené, že došlo na
jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

13Co/90/2015. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove z 31.07.2018, sp. zn. 24Co/141/2017, z ktorého by sme vo vzťahu k uvedenému citovali §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozlišuje objektívnu premlčaciu dobu trojročnú, a ak ide o úmyselné
obohatenie ustanovuje 10 ročnú premlčaciu dobu. Tu odvolací súd uviedol, že objektívna premlčacia
doba je 10 ročná, nakoľko žalovaný vedel, že neuvedením v danom prípade výšky úrokov z úverov a

poplatkov priamo v úverovej zmluve nastane zákonom predpokladaná sankcia, tzn. veriteľ nebude môcť
od dlžníka žiadať úrok a ani iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou úrokovou sankciou
uzrozumený, ide o tzv. nepriamy úmysel. Máme za to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor
žalovanej, výška obohatenia zodpovedá tomu, aký je rozdiel medzi skutočne poskytnutými peňažnými
prostriedkami a úhradami žalobkyne v prospech žalobcu s tým, že ak k poskytnutiu úveru prišlo v r.

2008, k jednotlivým úhradám aj v zmysle predloženého prehľadu platieb (karty klienta) prichádzalo
postupne s tým, že posledná úhrada bola vykonaná 20.04.2011, z pohľadu objektívnej premlčacej
doby nemohlo nastať premlčanie nároku žalobkyne. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania má
za to, že žalovaná v rámci svojich procesných povinností ako strana sporu mala okrem jej vznesenia
uviesť relevantné skutkové okolnosti a označiť a predložiť súdu dôkazy na ich preukázanie. Nie je za

súčasnej právnej úpravy úlohou súdu skúmať a dokazovať tvrdenia strany sporu a tým nahrádzať jej
pasivitu v konaní. Medzi stranami sporu nie je sporné koľko prostriedkov žalobkyňa zaplatila, aká bola
výška úveru, kedy bol úver poskytnutý a kedy jednotlivými splátkami bol žalobkyňou platený. Právny
zástupca žalobcu na záver uviedol, že na podanej žalobe žalobkyňa trvá v celom rozsahu. K dobrým
mravom a žalovaným uplatnenej námietke premlčania uviedol, že v rámci pravidiel spoločnosti každý

očakáva, že druhá zmluvná strana sa bude správať v súlade so zákonom a povinnosťami, ktoré jej
plynú zo zákona. Je nepochybné a tunajšiemu súdu z rozhodovacej činnosti nepochybne známe, že
žalovaný 18 rokov podniká v oblasti poskytovania úverov, preto je nemysliteľné, aby v rámci svojej
základnej podnikateľskej činnosti, a to je poskytovanie úverov, nepoznal a nevedel náležite aplikovať
zákonnéustanovenia,vdanomprípadeustanoveniazákonaoúveroch.Jepretozarážajúce,akžalovaný

vedie voči druhej zmluvnej strane spor o zaplatenie, tento spor prehrá a následne v spore, v ktorom si
druhá zmluvná strana uplatňuje oprávnený nárok spochybňuje v prvom rade právoplatné rozhodnutie
súdu a v druhom rade sa chce brániť námietkou premlčania. Má za to, že z okolností známych z
tohto súdneho sporu, z veci vedenej pod sp. zn. 10C/157/2015 môžeme dôvodiť, že žalovaný bez
vynaloženia odbornej starostlivosti poskytol úver podľa nášho názoru zámerne tak, aby žalobkyňa

nemala možnosť náležite v danom čase posúdiť podmienky, za ktorých bol tento úver poskytnutý,
zámerne uviedol žalovaný v návrhu zmluvy zavádzajúce náležitosti a neuviedol zákonom vyžadované
náležitosti a následne s plným vedomím prijímal plnenia, s plným vedomím vyzýval na zaplatenie
omeškaných splátok, a to už v momente, kedy rozsah plnenia vykonaných žalobkyňou presiahol sumuposkytnutého úveru, čoho dôkazom je aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Vyzýval žalobkyňu na
úhradu, využíval nedovolené obchodné praktiky, napokon podal aj žalobu na súd, s plným vedomím,
že nárok, ktorý si v tomto súdnom konaní uplatňuje, mu nepatrí. Nie je slušné, aby sa subjekt desiatky

rokov ignorujúci zákonné povinnosti bránil námietkou premlčania, ktorá podľa názoru žalobkyne nie je
dôvodná, nakoľko žalovaný sa obohatil úmyselne. Z pohľadu subjektívnej premlčacej lehoty zdôraznil,
že súd vo veci 10C/157/2015 zamietol žalobu žalovaného, v danej veci vyhlásil rozsudok, a to bez
nariadenia pojednávania a preto prvým okamihom a momentom, kedy sa žalobkyňa dozvedela o
tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov a že sa žalovaný na jej úkor obohatil dňom jej prevzatia.

Následne podnikla všetky kroky k tomu, aby si nárok voči žalovanému uplatnila. Tento výzvu na vydanie
bezdôvodného obohatenie ignoroval, žiadnym spôsobom neodpovedal a preto sa žalobkyňa obránila
na tunajší súdu.

6. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so

spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

8. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

9. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

10. Súd opätovne v zmysle uznesenia odvolacieho súdu vykonal dokazovanie so sústredením sa na
dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/157/2015 súd zistil, že v uvedenom konaní sa

žalovaná ako veriteľ domáhala od žalobkyne ako dlžníka zaplatenia istiny vo výške 368,86 eura spolu s
príslušenstvom. V uvedenom konaní bolo rozhodnuté vo veci samej rozsudkom č. k. 10C/157/2015-26
zo dňa 14.01.2016, ktorým bola žaloba zamietnutá, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
12.02.2016. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo považovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov s tým,
že žalovaná (tu žalobkyňa) bola povinná splatiť len sumu čerpaného úveru vo výške 3 053,84 eura,

pričom zaplatila viac.

12. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa
ako dlžník uzavreli dňa 14.03.2008 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla
žalobkyni revolvingový úver vo výške úverového limitu 3 053,84 eura.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzavretia
zmluvy, zmluva okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru.18. Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzavretia
zmluvy, zmluva okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov.

19. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, a
to bol aj zámer zákonodarcu, je, aby z rozpisu splátok bolo jednoznačné, koľko činí splátka istiny, koľko
splátka úrokov a koľko splátka poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzavretia zmluvy,
pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)

24. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

27.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

28. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa 14.03.2008
uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, že žalobkyni bola vyplatená zo strany
žalovanej titulom revolvingového úveru celkom suma 3 053,84 eura, že žalobkyňa zaplatila žalovanej
celkom sumu 6 270,62 eura, a že medzi stranami sporu prebiehalo na tunajšom súde konanie pod sp.

zn. 10C/157/2015, ktoré je právoplatne skončené. V konaní sa žalobkyňa domáha vydania preplatku vo
výške 3 216,78 eura od žalovanej, a to s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava č.
k. 10C/157/2015-26, s odôvodnením, že o túto sumu úver preplatila a žalovaná sa o túto sumu obohatila.
V konaní bol sporným úmysel žalovanej bezdôvodne sa na základe zmluvy o revolvingovom úvere
obohatiť, ako aj včasnosť podania žaloby v súvislosti so vznesením námietky premlčania nároku zo

strany žalovanej.

29. Pokiaľ ide o preukázanie samotného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd
mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že úver, ktorý bol žalobkyni od žalovanej poskytnutý na
základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.03.2008, je potrebné považovať za

bezúročnýabezpoplatkov,nakoľkozmluvaospotrebiteľskomúverepostrádanáležitostipodľa§4ods.2
písm.g),i)ZoSÚ,keďževzmluvechýbajúvýška,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,
ročná percentuálna mieru nákladov, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z ktorého
dôvodu sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta ZoSÚ (v znení účinnomv čase uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov, a preto tú sumu, ktorú žalobkyňa navyše
zaplatila, žalovaná by bola povinná jej vydať. V konaní však žalovaná vzniesla námietku premlčania
nároku žalobkyne, vzhľadom k uvedenému a k uzneseniu odvolacieho súdu, bolo potrebné sa zaoberať

dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku.

30. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom

premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

31. V konaní sa uplatňuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia (konkrétne zaplatenie
sumy, o ktorú mala žalobkyňa úver preplatiť, a tak poskytnúť žalovanej finančné prostriedky, na ktoré

táto nemala nárok), ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej
premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ.

32. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom
môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre

plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 OZ rozhodujúce, kedy sa dozvedel
oprávnenýobezdôvodnomobohateníaktohozískal.Nestačípritomlenmožnosťsauvedenédozvedieť,
ale kedy sa tak skutočne stalo. Súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co/301/2011 zo dňa 04.07.2012, podľa ktorého „subjektívna premlčacia doba môže
začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby. Pre plynutie subjektívnej

premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal.
Nie je rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti sa mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia
dozvedieť skôr.“

33. V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane

žalovanej, sa dozvedela z 27.01.2016, kde súd v odôvodnení konštatoval, že predmetná zmluva o úvere
je bezúročná a bez poplatkov. Nakoľko žalovaná nepreukázala, že by sa žalobkyňa o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, preukázateľne dozvedela už skôr, dospel súd k
záveru, že najskôr dňa 27.01.2016, odkedy sa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa obohatil, žalobkyňa zistila, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila a odvtedy začala plynúť

dvojročná subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Keďže žaloba v konaní sp. zn. 16C/113/2016
bola podaná na súde dňa 18.04.2016, bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

34. Pretože subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej, súd ďalej skúmal, či bola žaloba
podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby

je v zmysle § 107 ods. 2 OZ rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade
by malo ísť o splátky, ktorými žalobkyňa ako dlžník zaplatila viac, ako len vrátila prijaté plnenie istiny
úveru. Námietka premlčania vznesená žalovanou potom s poukazom na trojročnú objektívnu premlčaciu
dobu (ktorá začala v zmysle § 107 ods. 2 OZ plynúť od uhradenia tej-ktorej splátky, ktorou žalovaná
mala získať bezdôvodné obohatenie) bola vznesená dôvodne, pretože žaloba bola podaná viac ako tri

roky po uhradení poslednej sumy zo strany žalovanej vo výške 184,43 eura dňa 20.04.2011, keďže bola
podaná dňa 18.04.2016.

35. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať 10-ročnú
objektívnu premlčaciu dobu, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná bezdôvodne

obohatila úmyselne, keďže nebolo preukázané, že by jej úmysel (hoci len nepriamy) smeroval k získaniu
bezdôvodného obohatenia v rozhodnom čase, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá mala obsahovať
ustanovenia, na základe ktorých malo byť žalovanej poskytnuté plnenie vo väčšom rozsahu, ako je
prípustné, zároveň súd poukazuje na to, že na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie
nepostačuje iba to, že formulárovú zmluvu, ktorá nespĺňa všetky náležitosti podľa zákona, vyhotovila

žalovaná, ktorá dlhodobo a legálne vystupuje z pozície poskytovateľa spotrebiteľských úverov. Zo
samotnej podstaty tohto podnikania vyplýva to, že chcela poskytnúť peniaze s tým, aby sa jej tieto
peniaze vrátili aj zo ziskom, ktorý zisk predstavovali poplatky a úroky za poskytnutý úver. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaná sa nemohla chcieť bezdôvodne obohatiť, pretože dôvodom jej podnikateľskejčinnosti bolo poskytovanie úverov a zo samotnej definície § 497 OBZ vyplýva, že zmluvou o úvere
veriteľ na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a tento sa ich zaväzuje
vrátiť a zaplatiť úroky. Preto nebolo úmyslom žalovanej ako poskytovateľa úveru sa bezdôvodne

obohatiť, ale poskytnúť finančné prostriedky za úroky, teda za účelom dosiahnutia zisku. K uzavretiu
predmetnej zmluvy pritom došlo v roku 2008, pričom až vývojom spotrebiteľského práva došlo ku
kontrole spotrebiteľských vzťahov a ich vyhodnocovaniu v súdnych konaniach. Iba skutočnosť, že
žalovaná ako veriteľ očakávala zisk z dovoleného podnikania, nemôže sama o sebe znamenať jej
úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Následne vyvodený záver o neprimeranom zisku osoby oprávnene

poskytujúcej úvery, nemožno vykladať spätne k obdobiu uzatvorenia zmluvy. Podporne súd poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/632/2015 zo dňa 29.06.2016, v ktorého odôvodnení
odvolací súd v obdobnej veci uviedol, že „poukazuje na to, že pri úmyselnej forme bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje, aby úmysel obohatiť sa na úkor jedného bol daný v čase obohatenia, teda už v
čase podpísania zmluvy, keďže táto obsahoval také podmienky, ktoré zabezpečovali odporcovi plnenie
vo väčšom rozsahu ako je prípustné.“ Ak žalobkyňa poukazovala na praktiky žalovanej, že opätovne

vyzýva spotrebiteľov na zaplatenie sumy, o ktorej bolo rozhodnuté, že na ňu nemá nárok, či opätovne
uplatní nárok na rozhodcovskom súde, uvedené bolo konštatované len všeobecne, ale najmä všetky
platby, ktoré žalobkyňa na zmluvu urobila, sú datované ešte pred rozhodnutím súdu vo veci sp. zn.
10C/157/2015, a teda po uvedenom rozhodnutí súdu už na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie
nevzniklo. Ďalej súd dáva do pozornosti, že úmysel žalovanej získať bezdôvodné obohatenie nie je

možnéodôvodniťrozhodnutiamisúdovvinýchveciach,vktorýchsúdyneposudzovaliprávnyvzťahstrán
sporu z tohto konania (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/746/2015
zo dňa 01.10.2015). Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že absenciu zákonom požadovaných
obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionoval
v záujme zvýšenej ochrany spotrebiteľa bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru, čím dal žalobkyni

ako spotrebiteľovi účinný nástroj na to, aby sa v zákonom stanovenej premlčacej dobe bránila voči
popísaným postupom žalovanej ako poskytovateľa úveru (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 13Co/90/2015 zo dňa 15.03.2016).

36. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaná mala úmysel získať bezdôvodné obohatenie vo

vzťahukplneniuzozmluvyuzavretejmedzistranamisporu,nebolomožnédospieťkzáveruodôvodnosti
použitia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby.

37. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobkyne na uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej
v rozpore s dobrými mravmi, súd vznesenie námietky premlčania žalovanou za zneužitie práva

nepovažoval. V zásade totiž platí, že vznesenie námietky premlčania je uplatnením práva, ktoré zákon
predpokladá, a len výnimočne možno dospieť k záveru, že ide o uplatnenie práva v rozpore s dobrými
mravmi, pričom tento záver musí byť odôvodnený okolnosťami toho-ktorého prípadu. Nie je možné
za zneužitie práva považovať bez ďalšieho skutočnosť, že námietku premlčania vzniesol dodávateľ
zo spotrebiteľského vzťahu. Zároveň nie je možné akceptovať argumentáciu žalovanej, že uplatnenie

námietky premlčania žalovanou je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka. Súd má za to, že
zamietnutie žaloby z dôvodu vznesenia námietky premlčania nie je možné považovať za formálne
zamietnutie žaloby, nakoľko ide o akceptáciu uplatnenia práva, ktoré zákon predpokladá.

38. Súd pritom odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 176/2011, podľa ktorého „vo

všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže
byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia
tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania

môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil
a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre
posúdenie primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať
do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred
uplynutím premlčacej doby.“ Súd nenašiel žiaden výnimočný dôvod, pre ktorý by malo byť vznesenie

námietky premlčania žalovanou odporujúce dobrým mravom.39. Keďže žalobkyňa podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súd dňa 18.04.2016, teda
až po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby a zároveň žalovaná vzniesla námietku premlčania,
naktorúnebolomožnéneprihliadnuť,nezostalosúduničinéakožalobuvovýrokuI.rozsudkuzamietnuť.

40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, čo v konečnom dôsledku

znamená nárok žalovanej voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu
100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku.

45. Podľa § 396 ods. 1,3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie(1). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.(3)

46. Podľa § 453 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

47. O trovách odvolacieho konania vo veci odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 16.02.2017 č. k. 16C/113/2016-40 vo vyhovujúcej časti súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná bola v odvolacom
konaní úspešná v celom rozsahu, keďže odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil v celom
rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

48. Civilné sporové konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti strany sporu za výsledok
konania, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 255 CSP. Aj v prípade plného úspechu niektorej zo
strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Ustanovenie
§ 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného

zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uplatnenie tohto
ustanovenia je možné len z výnimočných dôvodov, ktorá výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu § 257 CSP však v konaní žalobkyňou neboli tvrdené a súd ich sám nezistil. Súd po posúdení

všetkýchokolnostíkonkrétnejveci,dospelkzáveru,žetuniesúžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
(§ 257 CSP), pre ktoré by bolo potrebné žalovanej náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať.

49. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m/).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.