Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 15, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203433
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116203433.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne U. L., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. X, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 14, 902 01 Pezinok,
IČO: 47 257 024, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie, že úver zo zmluvy o úvere č. 0787952613 zo dňa 06.05.2013 je bezúročný a bez
poplatkov z a m i e t a.

II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v bode 2.5 zmluvy o úvere č. 0787952613 zo dňa
06.05.2013vznení:„Zmluvnéstranysadohodli,žeakékoľvekspory,ktorévzniknúztejtozmluvy,vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou
v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie
rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z
dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2016 domáhala voči žalovanému
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere č. 0787952613 zo dňa 06.05.2013, určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak ako je uvedená vo výroku č. II. tohto rozsudku ako aj náhrady
trov konania.
2. V žalobe tvrdila, že zmluva o úvere č. 0787952613 zo dňa 06.05.2013 neobsahuje obligatórnu
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch (členenie splátok na istinu,
úroky a poplatky) a z tohto dôvodu je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vo

vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky poukázala na to, že žiadnu rozhodcovskú zmluvu
nepodpísala. Táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si
tým svoje zmluvné postavenie. Nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila zmluvu o úvere dostupná pôžička zo dňa 06.05.2013, list žalovaného
zo dňa 16.10.2015 a výpis z úverového účtu.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení

neprijateľnosti zmluvnej podmienky, lebo netvrdila, že došlo k ohrozeniu jej práva, resp. nevysvetlila, v
čom je jej právo ohrozené. Netvrdí, že bolo začaté rozhodcovské konanie voči nej, ani reálnu hrozbu
takéhoto konania, resp. ujmy jej práva v takomto konaní. Žalovaný tvrdil, že ide o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku, nakoľko žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou doložkoupred uzavretím zmluvy a mala možnosť pri uzavretí úverovej zmluvy nesúhlasiť s rozhodcovskou
zmluvou. Podľa žalovaného zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti. Navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

5.Vpriebehukonaniažalovanýuviedol,ževovecistránsporubolovydanéuznesenie20C/167/2016-68
zo dňa 13.02.2017, ktorým bolo rozhodnuté o nároku žalovaného voči žalobkyni z predmetnej úverovej
zmluvy. Preto nie je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení. Žalovaný ako dôkaz označil
uznesenie vo veci sp. zn. 20C/167/2016.
6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom právni zástupcovia strán sporu zotrvali

na doterajších stanoviskách. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o úvere
dostupnápôžičkazodňa06.05.2013,listomžalovanéhozodňa16.10.2015spolusvýpisomzúverového
účtu,vyjadrenímstránsporu,obsahompripojenéhospisuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.20C/167/2016,
najmä uznesením zo dňa 13.02.2017 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav:
7. Dňa 06.05.2013 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníčkou zmluvu o úvere dostupná

pôžička č. 0787952613, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 3 000 eur, ktorý
mala splatiť v 60 mesačných splátkach po 79 eur. Dátum prvej platby bol do 06.06.2013, dátum konečnej
splatnosti 06.05.2018, dátum každej ďalšej platby k 6. dňu v mesiaci, priemerná RPMN bola 19,53
%, RPMN banky 21,34 %, celková výška nákladov 1 709,83 eura a úroková sadzba úveru 19,50 %.
Poistenie schopnosti splácať úver dojednané nebolo.

8. Zmluva v bode 2.5 obsahovala ustanovenie, podľa ktorého: Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok.
Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia
žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní.
9. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalobkyňa dňa 06.05.2013 čerpala úver vo výške 3 000 eur a k 12.10.2015
uhradila na istine 198,98 eura, na úroku 804,75 eura a na poplatkoch 76,99 eura. Konečný stav istiny
k 12.10.2015 bol 2 801,02 eura.
10. Žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 16.05.2016 (teda cca 3 mesiace po podaní žaloby

vo veci sp. zn. 17C/55/2016) sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu domáhal voči žalobkyni
v procesnom postavení žalovanej nároku vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 0787952613 zo dňa
06.05.2013.
11. Uznesením č. k. 20C/167/2016 - 68 zo dňa 13.02.2017 súd schválil zmier v znení:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2801,02 eura, úroky vo výške 467,94 eura, úrok z

omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2801,02 eura od 04.08.2015 do zaplatenia v pravidelných
mesačnýchsplátkachpo30eursplatnýchvždydo30.dňapríslušnéhokalendárnehomesiaca,počínajúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Strany nemajú nárok na náhradu trov konania.

12. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2017 a vykonateľnosť dňa 01.05.2017.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákona o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom na účely tohto zákona sa rozumie
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa zmluvou
o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
14. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

boli príkladmo (viď slovo „najmä“) vymenované neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 298 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu, ktorú je
nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaný je

bankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov.
Žalobkyňa pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníkazmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch.
17. Žalobkyňa sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu, že spotrebiteľská

zmluva neobsahuje rozpis splátok na istinu, úrok a poplatky (náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) Zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému súd uvádza, že žiadnym spôsobom výkladu
citovaného zákonného ustanovenia (či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k
záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca
istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená

na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie
naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne
splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva
to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty.
18. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však smernica Európskeho parlamentu a Rady
č. 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá v článku 22 upravuje úplnú

harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Znamená, že členské štáty Európskej únie nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2
smernice.Úplnáharmonizáciavtejtooblastijepotrebnánato,abysavšetkýmspotrebiteľomvEurópskej
únii poskytla rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov.

19. Podľa článku 22 ods. 1 citovanej smernice, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.
20. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. c)
je uvedená dĺžka trvania zmluvy o úvere, pod písm. h) výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, pod písm. i) v prípade amortizácie istiny na základe
zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky
a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza
splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej
splátkysuvedenímamortizácieistiny,úrokovvypočítanýchnazákladeúrokovejsadzbyúveruaprípadne

i dodatočné náklady.
21. Ako teda vyplýva z článku 10 ods. 2 písm. h) smernice, zmluva o úvere má obsahovať výšku počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý
len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť
modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky.

Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné
uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať práva
a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu ustanovenia § 9 ods.
2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou. Preto
je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje nutnosť

rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.
22.NapokonodpoveďnatútootázkuposkytolSúdnydvorEÚvosvojomrozsudkuC-42/15z09.11.2016,
ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská Streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo
s konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre
Bíroovej, keď na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) smernice

2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie,
aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky,
súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa Európskeho

súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V
odôvodnení rozhodnutia súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne
a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i) a článku
10 ods. 3 smernice.
23. Zároveň súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo

211/2017 zo dňa 23.04.2018, v zmysle ktorého: cit: „Smernica ako špecifický prameň práva (norma
práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím
transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice
uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byťustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala
ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok
smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie

transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je
absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade
by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje,
aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora

C-212/07, bod 110).... Úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda
bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo
v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny
súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom
predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj

potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška", alebo „počet" či „termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto

ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“
24. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018. Súd poukazuje na čl.
2 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo. Najvyššou súdnou autoritou je bezpochyby Najvyšší súd Slovenskej republiky,
pretoaniodkazžalobkynenarozhodovaciupraxokresnýchakrajskýchsúdovnemôžeobstáť.Vzhľadom
k tomu, že súd v súlade s názorom najvyššej súdnej autority dospel k záveru, že členenie splátok na
istinu, úroky a poplatky nebolo obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd žalobu o

určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zamietol.
25. Napokon súd dáva do pozornosti, že vo veci strán sporu prebiehalo iné konanie pod sp. zn.
20C/167/2016, ktoré sa začalo 3 mesiace neskôr ako toto konanie a v ktorom si veriteľ uplatnil voči
žalobkyni žalobou o plnenie zvyšok istiny s príslušenstvom. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 13.02.2017
uzatvorila zmier so žalovaným, v ktorom sa zaviazala zvyšok istiny s príslušenstvom uhradiť v 30

eurových splátkach. Súd má teda za to, že žalobkyňa bola s rozsahom plnenia voči žalovanému bola
stotožnená a o jej povinnosti plniť žalovanému bolo právoplatne rozhodnuté.
26. Z uvedených dôvodov súd žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zamietol.
27. Žalobkyňa sa žalobou okrem určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru domáhala voči
žalovanému určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve v bode 2.5 v znení: Zmluvné

strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť
a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti
Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených
v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

28. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej

zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
29.Súdpoukazujena spoločnéstanoviskoobčianskoprávnehoa obchodnoprávnehokolégiaKrajského
súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovejzmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných
do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne

aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
30. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z
ustanovenia § 19 Zákona o rozhodcovskom konaní (Podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie

žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený,
má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania
nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.).
31. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva
pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú. Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna
prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
32. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ustanovením § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.

33. Ďalej súd poukazuje na to, že v zmysle § 93b Zákona o bankách, žalovaný ako banka bol
povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Zároveň však toto zákonné ustanovenie vyžaduje, aby
klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.

Banka je povinná pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež preukázateľne poučiť
klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov
z obchodov.
34. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom

preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť úverovej zmluvy, pričom je
evidentné,žespotrebiteľžiadnymspôsobomneparticipovalnaformuláciizmluvnýchpodmienok.Navyše
kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3

Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
35. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát, ako tomu bolo aj v tomto prípade, sa rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V

porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s
cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom
právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

36. Rozhodcovská doložka uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z rozhodcovskej doložky v danom prípadeinformácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom
nevyplývajú. Neobstála by ani námietka s poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie

tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického

života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov
zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v
tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni
poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Okrem toho ani námietka, že žalovaný spornú rozhodcovskú doložku nepoužíva, nemá vplyv na jej
neprijateľnosť.

37. Na záver súd dodáva, že prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva
z ust. § 298 ods. 1 CSP, podľa ktorého môže súd v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez
návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie podľa názoru súdu umožňuje, aby sa spotrebiteľ

aj v individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd
poukazuje nato, že zo samotného ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem
žalobkyne ako spotrebiteľky na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

38. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

39.Žalobkyňavpostaveníspotrebiteľkymázákonnéprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách)
z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s
judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa, a to slabšej zmluvnej strany.

40. Zároveň súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 01.01.2018 bola zákonom č. 279/2017 Z.z.
realizovaná novela zákona č. 129/2010 Z.z., kde bolo doplnené ust. § 11 o odsek 4, v zmysle ktorého
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Predmetné
ustanovenie odkazuje na ust. § 137 písm. c) a d) CSP.

41. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. je procesnej
povahy, preto z hľadiska jeho časovej pôsobnosti platí, že súd je povinný ho aplikovať v čase
rozhodovania nároku.
42. K oprávneniu spotrebiteľa domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd poukazuje
na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/52/2018 zo dňa 04.12.2018, v zmysle ktorého,

cit: „Právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vychádzajúc z logického výkladu
právnej normy a argumentu a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu) je podľa odvolacieho súdu
právom, ktoré pri oprávnení spotrebiteľa domáhať sa neplatnosti zmluvy ako celku obsahuje v sebe aj
právo spotrebiteľa domáhať sa neprijateľnosti, a teda i neplatnosti, čo aj jednotlivej zmluvnej podmienky.
Preto podľa názoru odvolacieho súdu sa na základe ust. § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. môže

spotrebiteľ domáhať aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.“
43. Zároveň súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/2/2018 zo dňa
29.05.2018, podľa ktorého „právo spotrebiteľa domáhať sa ochrany pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je zákonom časovo limitované, ani obmedzené trvaním zmluvného vzťahu. Pre
vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súdom postačuje objektívna spôsobilosť zmluvnej

podmienky negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Žalobkyňa bola neprijateľnými zmluvnými
podmienkami počas trvania zmluvného vzťahu viazaná (do účinnosti odstúpenia od zmluvy zo strany
žalovaného). Nie je preto možné stotožniť sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa
dodávateľ zbaví zodpovednosti za použitie neprijateľnej zmluvnej podmienky odstúpením od zmluvy, súčinkami zrušenia od počiatku, teda ex tunc. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo
spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto nie je rozhodné, či dochádza aj k
uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná

podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to,
kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu
na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je
časovo limitovaná.“

44. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel.
45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46.Otrováchkonaniasúdrozhodolnazákladevyššiecitovanýchzákonnýchustanovení,pričomvyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala

vyslovenia bezúročnosti úveru ako aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Oba výroky sú svojim
charakterom určovacie, pričom žalobkyňa bola úspešná iba pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, teda jej úspech je 50% a úspech žalovaného tiež 50%. Z uvedeného dôvodu súd stranám
sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).