Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115233050
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115233050.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: F. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom
N. XX, S., zastúpená JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nitra, Podzámska 18,
IČO: 50 361 864, proti žalovanej: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3,
IČO: 44 138 369, zastúpená advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 36 861

723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra z 2. decembra 2016 pod č.k. 9C/596/2015-72 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u
š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie, žalobkyni priznal plnú náhradu trov

konania a rozhodol vrátiť jej poplatok zaplatený za žalobu v sume 92,80 eura po jeho právoplatnosti.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Uviedol, že dňa 10. 11. 2015 bola
súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Podaním doručeným sudu dňa 24. 10. 2016 vzala žalobkyňa žalobu v plnom rozsahu

späťažiadalakonaniezastaviť.Späťvzatiežalobyakceptovalakonaniezastavil.Onáhradetrovkonania
rozhodol tak, že aj keď k späťvzatiu žaloby prišlo vplyvom podania protestu prokurátora a konaním
správnych orgánov, žalovaná popierala neplatnosť kúpnej zmluvy, preto rozhodol tak, že žalobkyňa mala
právo na náhradu trov konania.

2. Žalovaná napadla uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania odvolaním podaným v zákonnej

lehote. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP). Poukázala aj
na skutočnosť, že napadnuté uznesenie trpelo vadou nepreskúmateľnosti. Z odôvodnenia uznesenia
nevyplývalo, o aký protest sa jednalo, aké rozhodnutie správne orgánu ním bolo napadnuté. Súd

neuviedol, ako sa s protestom oboznámil, či je súčasťou spisu, prípadne, či sa jednalo o skutočnosť,
ktorá bola súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti. Ak späťvzatie žaloby nebolo možné odôvodniť
výsledkom správania žalovanej vo vzťahu k žalobným požiadavkám, nebolo možné odvodiť súvislosť,
a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. Správanie sa žalovanej bolo irelevantné, nakoľko
sa súd hmotnoprávnymi otázkami nezaoberal. Zdôraznila, že relevantné hmotnoprávne otázky neboli
dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom základe. Súd

len konštatoval podanie protestu prokurátora, ale už neskúmal dôvody v ňom uvedené. Bez prejednania
merita veci a bez vykonania dokazovania nebolo možné dôjsť k záveru o zavinení žalovanej. Nadruhej strane, súd neskúmal procesné zavinenie ohľadne trov, ktoré by inak neboli vznikli, a to podľa
ustanovenia § 256 ods. 2 CSP. Žalobkyňa podala žalobu dňa 10. 11. 2015. Protest proti rozhodnutiu
o povolení vkladu vedeného pod sp. zn. V 5235/2015 bol podaný dňa 16. 10. 2015. Rozhodnutím

Okresného úradu Nitra sp. zn. UP 17/2015-8 zo dňa 02. 11. 2015 bolo protestu vyhovené. Následne bolo
potvrdené rozhodnutím okresného úradu, odboru opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností
č. UPo 23/2015-2/Br zo dňa 14. 01. 2016. K prevzatiu právneho zastúpenia žalovanej advokátskou
kanceláriouprišlodňa26.05.2016,čobolosúduoznámenélistomzodňa28.06.2016.Žalobkyňamohla
vziať žalobu späť po tom, čo sa dozvedela ako účastník konania, že správny orgán vyhovel protestu

prokurátora, resp. po opätovnom zápise žalobkyne na list vlastníctva. Pokiaľ by takto postupovala,
žiadne trovy na strane žalovanej by nevznikli. Súd nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko z dôkazov
vyplývalo, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinila žalovaná. Žiadala, aby odvolací
súd zmenil výrok napadnutého uznesenia v časti o trovách tak, že žalovaná má právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

3. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalovanej podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 22. 02. 2017. Mala za to, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania. Uviedla, že sa
domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých vlastnícke právo previedla na žalovanú
kúpnou zmluvou, ktorá bola podľa nej absolútne neplatná. Na základe uzatvorených kúpnych zmlúv

bola žalovaná zapísaná ako vlastník sporových nehnuteľností. V tom čase podala žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po proteste prokurátora bola opätovne zapísaná ako vlastník
predmetných nehnuteľností, keď správny orgán rozhodnutím vyhovel protestu prokurátora a zrušil
napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho
práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Žalovaná však podala návrh na obnovu

konania, ktorý bol Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor zamietnutý a Okresným úradom Nitra,
odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností bolo rozhodnutie potvrdené a odvolanie
žalovanej zamietnuté. Nemala inú možnosť ako sa domôcť svojho práva, a podať žalobu. Medzičasom
sa však na základe protestu prokurátora opätovne stala vlastníčkou, a preto zanikol jej naliehavý právny
záujem na podanej žalobe.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 03. 2017 vyjadrila
žalovaná. Spresnila tvrdenia žalobkyne, keď uviedla, že proti rozhodnutiu o vyhovení protestu
prokurátora podala odvolanie, nie návrh na obnovu konania. Odvolanie bolo druhostupňovým orgánom
zamietnuté. Toto rozhodnutie napadla žalobou, o ktorej konal Krajský súd v Nitre pod sp. zn.

11S/20/2016. Zároveň uviedla, že na Okresnom súde Nitra sa pod sp. zn. 15C/93/2016 viedlo
konanie o určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, kde vystupovala v postavení žalobkyne.
Hmotnoprávne otázky neboli doteraz vyriešené ani v jednom konaní.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa doručila dňa 10. 11. 2015 súdu prvej
inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to pozemok parc. č. 3053, orná pôda
o výmere 2125 m2, parcela reg. „C", k. ú. S.. Pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti bola žalobkyňa.
Kúpnou zmluvou č. 2015/6/A36 uzatvorenou medzi ňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou

bola predaná za kúpnu cenu 1.500,- eur. Tvrdila, že sa žalovaná v čase podpisu kúpnej zmluvy mala
vedomosť o pripravovanom rozhodnutí o vybudovaní strategického priemyselného parku v lokalite, kde
sa pozemok nachádzal a teda o tom, že jeho hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako suma, za ktorú
pozemok kúpila žalovaná. Uviedla, že uzatvorená kúpna zmluva je v rozpore so zákonom č. 140/2014
Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Zároveň tvrdila, že kúpna zmluva bola

absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, nakoľko bola uzatvorená
žalobkyňou ako nepodnikateľom, pri ktorom bola zneužitá jej nevedomosť o trhovej cene nehnuteľnosti,
jej ľahkomyseľnosť a dôverčivosť. Žiadala, aby súd určil, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18. 08. 2016 uviedla, že pominul dôvodnaliehavého právneho záujmu. Vlastníkom pozemku bola v tom čase už spoločnosť MH Invest II, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 100, IČO: 50 021 150, teda nie žalovaná. Spoločnosť MH Invest
II, s.r.o. nadobudla pozemok od spoločnosti MH Invest, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/A,

Bratislava, IČO: 36 724 530 na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 zverejnenej v Centrálnom registri
zmlúv. Poukázala tiež na skutočnosť, že pozemok, ako bol špecifikovaný v žalobe, už neexistoval.
Spoločnosť MH Invest, s.r.o. mala nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku od žalobkyne na základe
kúpnej zmluvy, ktorej platnosť ani účinnosť žalobkyňa v žalobe nespochybňovala. Na preukázanie tohto
tvrdenia priložila list vlastníctva. Ak teda žalobkyňa previedla svoje vlastnícke právo k pozemku, nebolo

potomzrejmé,odčohoodvodzovalasvojuaktívnuvecnúlegitimáciuvkonaní.Pokiaľideopasívnuvecnú
legitimáciu, tá mala svedčať spoločnosti MH Invest, s.r.o. Tvrdenia žalobkyne o okolnostiach uzatvorenia
kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou označila žalovaná za nepravdivé. Zostali len v rovine
tvrdení bez akejkoľvek snahy žalobkyne preukázať ich pravdivosť. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
nebol verejne známy zámer uskutočniť investíciu, teda pozemok nebol priamo určený na zastavenie,
ani neexistoval dôvodný predpoklad pre takéto určenie, žalovaná logicky nemala a ani nemohla mať

intenciu kúpiť od žalobkyne pozemok za kúpnu cenu čo i len porovnateľnú s kúpnou cenou, akú jej
ponúkla a nakoniec zrejme i zaplatila spoločnosť MH Invest, s.r.o. na základe znaleckého posudku č.
191/2015 zo dňa 13. 07. 2015 znalca, spoločnosti C..s., t. j. 15,11 eura/m2, ktorá však bola stanovená
v čase, keď už bolo zrejmé, že pôjde o pozemky určené na realizáciu investície. Ak by investícia
nebola schválená, primeranosť ceny pozemku dohodnutej v kúpnej zmluve by s pravdepodobnosťou

hraničiacousistotoužalobkyňa,aniniktoiný,nespochybňoval.Nestotožnilasaanistvrdenímžalobkyne,
že kúpna zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko argumentovala tými istými skutočnosťami,
ktorýmisavyvodzujeúžera.Žiadala,abysúdžalobuzamietolvcelomrozsahuauložilžalobkyninahradiť
žalovanej trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nakoľko sa žaloba javila ako zjavne
nedôvodná, navrhla, aby súd podľa § 138 CSP vyzval žalobkyňu na späťvzatie žaloby. Dňa 24. 10. 2016

doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že na základe
protestu prokurátora bola opätovne zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností a tak stratila
naliehavý právny záujem na predmete žaloby. Žiadala, aby súd konanie zastavil, priznal jej náhradu trov
konania v plnom rozsahu a rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku. Následne súd rozhodol
napadnutým uznesením.

7. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

8. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach

a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, každý má právo na to, aby jeho vec
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom
čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť
vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo

národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana
súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by
vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 základných princípov CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.12. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, (1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

13. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

14.Odvolacísúdpreskúmavajúcodvolaniežalovanejdospelkzáveru,žeodôvodnenierozhodnutiasúdu
prvej inštancie v napadnutej časti je nedostatočné, nezrozumiteľné a predčasné, pričom nedostatok

riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Týmto postupom
súdu bola stranám sporu odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, strana sporu nemá možnosť
vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho
správnosť.

15. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobkyni.
Svoje rozhodnutie odôvodnil jednou vetou, podľa ktorej žalovaná popierala neplatnosť predmetnej

kúpnej zmluvy, preto mal súd za dôvodné, že žalobkyňa mala právo na náhradu trov konania v
zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Takýmto strohým odôvodnením zaťažil súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Z tejto jedinej vety nie je možné vyvodiť, akou právnou
úvahou sa súd pri vydávaní rozhodnutia riadil. Právo procesnej obrany je právom, ktorý žalovanej
garantuje CSP. Je prirodzené, ak sa žalovaná strana v konaní bráni procesnému útoku žalobkyne.

Využitie svojho základného procesného práva preto nemôže byť na ťarchu strany, ktorá ho v konaní
využila. Skonštatovanie, že žalovaná popierala to, čo je predmetom sporu, bez ďalšieho zdôvodnenia,
je nedostatočné. Nezrozumiteľnosť odôvodnenia spočíva v tom, že nie je možné ani žiadnou právne
relevantnou formou výkladu dospieť k logicky korektnému výkladu dôvodov, pre ktoré zaviazal súd na
náhradu trov konania žalovanú. Z odôvodnenia ďalej nie je zrejmé, ktorý konkrétny protest prokurátora

a konanie správnych orgánov mal súd na mysli, keď rozhodoval o trovách konania.

16. V neposlednom rade poukazuje odvolací súd na predčasnosť napadnutého rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s presným určením okamihu, v ktorom mala
žalobkyňa vedomosť o tom, že sa opätovne stala vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (resp. dvoch

nehnuteľností po ich rozdelení z parcely č. XXXX . na parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX/X). Ide o
kľúčovú otázku z pohľadu náhrady trov konania. Ak by totiž tento okamih nastal predtým, než žalovaná
splnomocnila svojho právneho zástupcu na jej zastupovanie v konaní (26. 05. 2016), žalovanej by
žiadne trovy nevznikli. Žalobkyňa bola povinná bezprostredne po tom, čo odpadol predmet sporu, vziať
svoju žalobu späť. Ak si však svoju povinnosť nesplnila, v takom prípade by prináležala náhrada trov

konania žalovanej a nie žalobkyni z dôvodu, že by išlo o trovy zapríčinené pasivitou žalobkyne a jej
nehospodárnym správaním sa. Účelom súdneho konania je vec čo najskôr zákonne a spravodlivo
rozhodnúť. Ak má strana sporu vedomosť o tom, že predmet sporu odpadol, je bezpochyby primárne
v jej záujme čo najskôr vziať svoj návrh späť. V opačnom prípade sa môže dostať do situácie, keď pre
svoju pasivitu bude musieť znášať náhradu trov konania ňou zapríčinených.

17. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s

argumentmi žalovanej uvedenými v podanom odvolaní a vyjadrení k nemu, opätovne rozhodnúť a
svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP. Primárne
sa bude zaoberať posúdením okamihu, keď sa žalobkyňa opäť stala vlastníkom nehnuteľnosti v
nadväznosti na okamih, od ktorého sa žalovaná nechala v konaní právne zastupovať. Taktiež sa budezaoberať žalobkyňou udelenou plnou mocou, ktorým splnomocnila právneho zástupcu (advokáta) na
zastupovanie v konaní, v nadväznosti na neskoršiu zmenu spôsobu výkonu advokácie. Následne po
vysporiadaní sa so všetkými uvedenými skutočnosťami pristúpi opätovne k rozhodnutiu o trovách

konania rešpektujúc ustanovenia § 256 CSP a svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodní. Súd
prvej inštancie zároveň rozhodne o nároku žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle §
255 CSP.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).