Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414208483
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414208483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: V. Š.,

T.. XX.XX.XXXX, H. N. Y. X/X, Ž. T. R., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 1.720,77 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom z a m i e t a.

II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.07.2014 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 1.720,77 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 08.05.2014 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 29.10.2008 zmluvu o
úvere č. 6372113, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 1.991,64 €, pričom žalovanému uhradil
celkovo sumu 3.722,44 €. Nakoľko zmluva neobsahovala uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov
a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov ako podstatné náležitosti podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Preto plnením úrokov a poplatkov v sume 1.720,77 € sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a
túto sumu mu ani po výzve nevydal.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na premlčanie nároku. Tvrdil,
že z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu sa nedošlo, lebo nešlo o spotrebiteľský úver a tak
zmluva nemusela obsahovať náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Namietal tiež miestnu
príslušnosť tunajšieho súdu na konanie poukazujúc na ustanovenie § 85 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Súd na pojednávaní prejednal vec s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne
predvolaných sporových strán, ktoré žiadali konať v ich neprítomnosti.

Po oboznámení listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovné:

V konaní nebolo sporným, že žalobca dňa 29.10.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe
ktorej mu žalovaný poskytol úver v sume 1.991,64 € za poplatok v sume 1.720,77 €. Žalobca sa zaviazal
úver vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 309,37 € počnúc dňom 13.01.2009.Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou
uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie a označenia
účelu poskytnutia finančných prostriedkov - zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný účel“. Žalobca

je v zmluve o úvere označený ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a bydliska a v príslušnom
políčku zmluva obsahuje zvolené prehlásenie žalobcu, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účely
zamestnania.

Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatil žalobca žalovanému celkovo sumu 3.722,44 € v 8-mich

splátkach, z toho v dňoch 19.01.2009, 24.02.2009 a 07.04.2009 po 309,37 €, dňa 04.06.2009 sumu
628,74 €, v dňoch 23.06.2009, 04.08.2009 a 28.09.2009 opätovne po 309,37 € a dňa 29.09.2009 sumu
1.237,48 €.

Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že účastníkmi uzavretá zmluva je úverovou zmluvou majúcou
právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka
platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať
odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

V konaní bolo potom sporným, či predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a teda či ju
možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pod príslušné ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku
dňu uzavretia úverovej zmluvy zo dňa 29.10.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že i keď je v úverovej zmluve uvedené, že

úver bol poskytnutý žalobcovi na účely zamestnania, jednalo sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súdu
je totiž z rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný samotnou podobou zmluvného formulára, v rámci
ktorého praktikou označenia predtlačených rubrík o tom, že úver je poskytovaný na účely zamestnania,
povolania či podnikania, mal snahu vyhnúť sa podriadeniu úverového vzťahu spotrebiteľskej právnej
úprave obsiahnutej v tom čase v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z nej pre

neho vyplývajúcim povinnostiam. Preto žalobca pri uzatvorení úverovej zmluvy vystupoval v pozícii
spotrebiteľa a na právny vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje aj právny režim zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch je jednou z podstatných náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ako „RPMN“), ktorý
slúži spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a
posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Ak tento údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pod hrozbou rovnakej sankcie sa ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Účastníkmi uzavretá zmluva datovaná dňom 29.10.2008 neobsahuje RPMN ani priemernú hodnotu

RPMN.

Preto pokiaľ žalobca podľa predloženého prehľadu uhradil na podklade uzavretej zmluvy žalovanému
viac než 1.991,64 €, čiastka uhradená ním nad uvedenú sumu predstavuje bezdôvodné obohatenie sažalovaného na jeho úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný sa
vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverového vzťahu na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil

o sumu 1.720,77 € a túto je povinný mu zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje, že kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého sa predmet
bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Súd ale musel prihliadnuť na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až §
110 OZ), pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa

oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o
subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa
tieto skutočnosti už skôr.

V danom prípade nebolo preukázané, že by žalobca vedel o vzniku bezdôvodného obohatenia sa na

jeho úkor žalovaným skôr než dňom, kedy splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie v
tomto konaní, čo sa stalo dňa 28.04.2014.

Žaloba však bola podaná na súd po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby plynúcej odo dňa
04.08.2009, kedy žalobca prvýkrát zaplatil sumu prevyšujúcu sumu 1.991,64 € predstavujúcu nárok

žalovaného daný len v tomto rozsahu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Keď žaloba bola doručená súdu dňa 01.07.2014, bolo to po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Pokiaľ ide o dĺžku objektívnej premlčacej doby, v konaní nebolo preukázané, že žalovaný do právneho

vzťahu so žalobcom vstupoval s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor. Žalobca v tomto
smere neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie takéhoto tvrdenia. Nesplnenie povinností žalovaným
vyplývajúcich pre neho zo zákona o spotrebiteľských úveroch samo o sebe nie je dôkazom o jeho
úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa. Úmysel získať bezdôvodné obohatenie musí totiž existovať
v čase získania bezdôvodného obohatenia. Preto nárok žalobcu bol premlčaný v trojročnej objektívnej

premlčacej dobe, nie v desaťročnej premlčacej dobe.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému ako vo veci plne

úspešnému účastníkovi konania tak vzniklo právo na náhradu trov konania voči vo veci neúspešnému
žalobcovi. Žalovaný si trovy konania si neuplatnil a žiadne trovy mu zo spisu ani nevyplývajú, preto mu
súd ich náhradu voči nepriznal.

Súčasne súd zamietol námietku nepríslušnosti tunajšieho súdu na konanie vo veci, nakoľko žalobca bol

v konaní spotrebiteľom, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna príslušnosť spravuje
okrem ustanovení § 84 a § 85 ods. 2 O.s.p. o všeobecnej miestnej príslušnosti aj ustanovením § 87
písm. f) O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode
ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca podaním návrhu na
tunajší súd ako súd v obvode jeho bydliska založil miestnu príslušnosť na konanie, preto táto námietka

žalovaného nebola dôvodná.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.