Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414223856
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414223856.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., X. XXX/XX,
proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. februára 2016, č. k. 5C/291/2014-67,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 06122/14
zo dňa 21.10.2014, až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vedeného na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod sp. zn. 5C/291/2014. Rozhodol tak s poukazom

na ustanovenia § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ
sa návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 06122/14 zo dňa 21.10.2014 z dôvodov
uvedených v § 40 ods. 2 písm. c) a j) Zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. pre neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy a pre porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa.Zároveňnavrhovateľnavrhol,abysúdodložilvykonateľnosťpredmetného rozhodcovského
rozsudku. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským
rozsudkom dňa 21.10.2014, tento rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 28.11.2014 a navrhovateľ
podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd prvého stupňa dňa 15.12.2014, t.j. v 30-
dňovej zákonnej lehote. Spolu so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal navrhovateľ
aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. K tomu súd prvého

stupňa uviedol, že navrhovateľ v súdnom konaní napadol platnosť rozhodcovskej zmluvy. Okrem
uvedeného navrhovateľ spochybnil rozhodcovské konanie aj z dôvodu, že rozhodcovský súd pri svojom
rozhodovaní nezohľadnil normy na ochranu spotrebiteľa, čo jeden z ďalších dôvodov na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. To, či sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
t.j. či žaloba vo veci samej bola podaná dôvodne, bude predmetom dokazovania v konaní o veci
samej, ktoré konanie však presahuje rámec konania o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého

rozhodcovského rozsudku. Keďže však takéto konanie na súde prebieha súd dospel k záveru, že je
daný dôvod na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Účelom tohto odkladu je predísť tomu,
aby nedošlo k nútenému výkonu takto napadnutého rozhodnutia, až do času, kým, o predmetnej žalobe
súd nerozhodne.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odporca odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia Namietal

nedostatočné odôvodnenie uznesenia, keď súd sa v ňom obmedzil len na konštatovanie, že súd vyhovel
žiadosti navrhovateľa a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku do právoplatnostirozhodnutia vo veci samej len s odôvodnením existencie hrozby ujmu navrhovateľa. Podľa názoru
odporcu podmienky pre odklad vykonateľnosti v predmetnej veci splnené neboli. Dôvodil tým, že odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zabráni navrhovateľovi (zrejme malo byť odporcovi) riadne

uplatniť svoj nárok v exekučnom konaní a teda mu bude znemožnené riadne uplatňovať svoje práva,
ktoré mu prináležia na základe právoplatného exekučného titulu. Zdôraznil, že navrhovateľ má aj v
exekučnom konaní k dispozícii viacero spôsobov obrany, a teda jeho postavenie je chránené. Zároveň
mal za to, že peňažný záväzok uvedený v rozhodcovskom rozhodnutí nedosahuje úroveň závažnosti
a súd ani nezdôvodnil existenciu atribútu závažnosti. Súd prvého stupňa sa nevenoval ani otázke

výnimočnosti rozhodnutia o odklade vykonateľnosti. Odporca vyjadril takisto názor, že ani predpoklad
úspešnosti vo veci samej nebola ako podmienka pre odklad vykonateľnosti splnená, keďže predpoklad
úspešnosti navrhovateľa v súdnom spore s ohľadom na zmluvnú dokumentáciu, obsah rozhodcovského
rozhodnutia, ako aj skutkový a právny stav, je nízky. Na základe uvedeného mal odporca za to, že súd
prvého stupňa nesplnil svoju povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, nepreukázal splnenie kritérií pre
povolenie odkladu vykonateľnosti v predmetnej veci, a teda napadnuté uznesenie označil za arbitrárne

a nepreskúmateľné.

Navrhovateľ podal k odvolaniu odporcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v predmetnom
konaní nedošlo k žiadnemu nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a ani nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Mal za preukázané, že súd prvého stupňa sa vysporiadal so skutkovým stavom

dostatočne a spravodlivo, preto žiadal uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť podľa
§ 219 ods. 1 OSP.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc i

na prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ svojim návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.12.2014,

voči odporcovi domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 06122/14 zo dňa 21.10.2014, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť odporcovi istinu vo výške 52,66 eur, známy úrok vo výške 79,27 eur, známy
úrok z omeškania vo výške 29,25 eur, poplatok vo výške 102,00 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy
52,66 eur od 08.08.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 154,66 eur od

08.08.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312,00 eur, poplatok za upomienky vo výške 24,00
eur, a trovy rozhodcovského konania vo výške 153,21 eur v mesačných splátkach vo výške 100 eur.
Dôvody pre zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku vzhliadol v neplatnosti rozhodcovskej doložky a v
porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa pri rozhodovaní. Spolu s
toutožaloboupodalinávrhnaodkladvykonateľnostioznačenéhorozhodcovskéhorozsudkupoukazujúc

na to, že je vykonateľným exekučným titulom a navrhovateľovi ako spotrebiteľovi hrozí ujma na jeho
právach. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky súd prvého stupňa zistil, že
odporca podal dňa 21.02.2015 návrh na vykonanie exekúcie voči navrhovateľovi ako povinnému na
základe exekučného titulu, ktorým bol napadnutý rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 06122/14 zo dňa
21.10.2014. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 54b ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania
začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, ak podá

účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, zákon vyslovene neuvádza podmienky, ktoré musia byť splnené,

abybolomožnéodložiťvykonateľnosťrozhodcovskéhorozsudku.Rozhodnutieoodkladevykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku tak závisí od úvahy súdu. To však neznamená, že takéto rozhodnutie nemusí
mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a môže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR), pretože aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sú kladenépožiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Základným účelom odkladu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia a teda analogicky aj rozhodcovského
rozsudku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje (čl. 12 ods. 2 Ústavy SR). Odklad vykonateľnosti má
takto mimoriadny charakter, pretože súd v takomto prípade prelamuje právne účinky právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia.

S poukazom na ustanovenie § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, je potrebné pri
rozhodovaní o odklade rozhodcovského rozsudku primerane aplikovať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku vzťahujúce sa na odklad vykonateľnosti súdnych rozhodnutí. Odklad vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia je upravený v Občianskom súdnom poriadku pri obnove konania (§ 233 OSP),
dovolaní (§ 243 OSP), mimoriadnom dovolaní (§ 243ha OSP) a pri správnom súdnictve (§ 250c,

§ 250n OSP). Dôvody odkladu vykonateľnosti v jednotlivých prípadoch sú rôzne, pričom zmyslu
a účelu odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku najbližšie zodpovedá úprava odloženia
vykonateľnosti rozhodnutia v dovolacom konaní podľa § 243 OSP. Dôvody odkladu vykonateľnosti podľa
§ 243 OSP, ktoré taktiež nie sú zákonom bližšie vymedzené podľa ustálenej súdnej praxi a právnej teórie
môžu materiálne spočívať iba na 2 predpokladoch a to na úvahe súdu o možnom úspechu dovolania

a v zabránení / neuskutočnení výkonu exekúcie počas dovolacieho konania. Tieto hľadiská sú preto
akceptovateľné i pri rozhodovaní o návrhu účastníka konania na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku.

Odvolací súd posudzujúc danú vec zohľadniac vyššie uvedené závery sa stotožnil s názorom

prvostupňového súdu o splnení podmienok pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na povolenie odkladu
vykonateľnosti ním označeného rozhodcovského rozsudku a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. S ohľadom na dôvody predkladané navrhovateľom pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku, i bez bližšieho preskúmania ich opodstatnenosti, čo vylučuje samotný charakter tohto
dočasného a predbežného rozhodnutia, nie je možné vylúčiť úspech navrhovateľa v základnom konaní,

ktorého dôsledkom by bolo zrušenie sporom dotknutého rozhodcovského rozsudku. Podstata odkladu
vykonateľnosti rozhodnutia, v tomto prípade rozhodcovského rozsudku spočíva v tom, aby nedošlo
jeho výkonom k ujme na právach účastníka konania, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov
nenapraviteľné účinky. Podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo osebe nemá vplyv
na vykonateľnosť rozhodnutia, aby ale nebol zmarený účel a cieľ takéhoto návrhu skôr, ako bude o tomto

návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodnuté, zákon dáva súdu možnosť rozhodnúť na
návrh účastníka o odklade vykonateľnosti. Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd
neprejudikuje konečný výsledok konania. Pokiaľ aj súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,
neznamená to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia musí byť v konečnom dôsledku, pri
rozhodovaní o veci samej, považovaná za opodstatnenú. Keďže dôvody preskúmavaného rozhodnutia

si odvolací súd osvojil, tieto preto duplicitne opakovať nebude a v podrobnostiach na ne len
poukazuje. Prvostupňovým súdom koncipované odôvodnenie jeho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na otázky, ktoré majú podstatný význam vo vzťahu k jeho predmetu a zodpovedá
zákonným požiadavkám, ako i základnému právu účastníka konania na spravodlivý proces. Neobstojí
preto námietka odporcu, že je nepreskúmateľné, čím by došlo k porušeniu jeho práva.

Zvyššieuvedenýchdôvodov,odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.