Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319010559
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Vanko
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4319010559.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členiek senátu JUDr.
Zity Matyóovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému P.
M., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2
písmenoc/Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmenob/,písmenoj/Trestnéhozákona,oodvolaní

obžalovaného P. M. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 24.06.2019, sp. zn. 2T/53/2019, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného P. M. ako nedôvodné z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. M. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2
písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, ktorý
mal spáchať na tom skutkovom základe, že:
- od presnejšie nezisteného času po dobu asi dvoch rokov až do dňa 11.12.2018 si v mestách A.
a W. bližšie nezisteným spôsobom a od nezistených osôb neoprávnene bez príslušného povolenia,
zadovažoval drogu zvanú "pervitín", ktorej účinnou látkou je metamfetamín a následne ju v obci O. Z. a

iných miestach predával alebo poskytoval bezodplatne najmenej piatim osobám, a to O. Y., M.. W. O.,
Z. Z., M. I. a O. K., pričom dňa 11.12.2018 bolo zistené, že obvinený prechovával pri sebe kryštalický
materiál v dvoch zatavených injekčných striekačkách a v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom, ktoré
dobrovoľne vydal, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že ide o kryštalický materiál s obsahom
metamfetamínu s celkovou hmotnosťou 4947 mg obsahujúci 1823 mg absolútneho metamfetamínu,
čo zodpovedá najmenej 45 bežným jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je zaradený v

zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu bol podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno
n/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48

odsek 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Zároveň podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 78 odsek 1 Trestného zákona, uložil
obžalovanému ochranný dohľad vo výmere 2 roky, v rozsahu určenom v § 77 odsek 1 písmeno a/,
písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona.Podľa § 77 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona, uložil súd prvého stupňa
obžalovanému povinnosť, aby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamoval potrebné údaje
o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazoval, osobne sa hlásil v určených lehotách a vopred

oznamoval vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona, uložil obžalovanému aj trest prepadnutia
veci, a to plastových uzatvárateľných sáčkov rôznych rozmerov, nepoužitých plastových striekačiek v
počte 25 kusov, jednej čiastočnej striekačky a mobilného telefónu zn. Nokia XXXX, ktoré na nachádzajú

v úschove Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre a sú zapísané v knihe zaistených,
odňatých a uschovaných vecí pod číslom 5/2019.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré následne písomne odôvodnil.
V dôvodoch odvolania vyjadril svoj nesúhlas s výrokom o treste, a s výrokom ohľadne jeho zaradenia na

výkontrestuodňatiaslobodydoústavusostrednýmstupňomstráženia.Poukázalnato,žeprizohľadnení
všetkých okolností prípadu, ako aj jeho osoby, mu mohol súd prvého stupňa uložiť ešte kratší trest, teda
trest vo výmere 5 rokov pri dodržaní § 39 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona. Ďalej namietal, že
mohol byť zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti zrušil a
uložil mu kratší a primeranejší trest odňatia slobody a zároveň zrušil aj výrok o zaradení do príslušného
stupňa stráženia.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že chce, aby mu bol uložený nižší trest a aby bol zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania, ktoré nechcel
doplniť. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol tak, že vyhovie odvolaniu
obžalovaného a obžalovanému uloží trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na výkon
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí poznamenal, že uložený trest považuje za
primeraný a zákonný s tým, že u obžalovaného nemalo byť použité ustanovenie § 36 písmeno
j/ Trestného zákona, čo však nemožno uplatniť pre absenciu odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaného.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle
§ 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Akovyplývazobsahuspisu,obžalovaný nahlavnompojednávaní,ktorésakonalodňa24.06.2019urobil

vyhlásenievzmysle§257odsek1písmenob/Trestnéhoporiadku,žejevinnýzospáchaniaskutku,ktorý
je uvedený v obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu prvého stupňa, položené mu podľa ustanovenia §
333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom
stanovisku prokurátora súd prvého stupňa jeho vyhlásenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal
a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná.

Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa vykonal iba dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste,
pričom zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom sa na neho toho času hľadí
ako keby nebol odsúdený. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky súd prvého stupňa zistil, že obžalovaný bol dvakrát priestupkovo prejednávaný, pričom v
oboch prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku dopravy. Na základe hodnotenia riaditeľa ÚVV a

ÚVTOS Nitra ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že správanie obžalovaného je počas výkonu väzby
na požadovanej úrovni.

Keďže súd prvého stupňa zistil u obžalovaného tri významné poľahčujúce okolnosti, spočívajúce jednak
v tom, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život a jednak v tom, že sa k spáchaniu

skutku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval (§ 36 písmeno j/ a l/ Trestného zákona). Ďalej u
neho prihliadol aj na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, pretože aj
podľa právneho názoru krajského súdu svojím postojom k prejednávanej trestnej veci, ako aj učinením
vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní významným spôsobom napomohol nielen orgánom činnýmv trestnom konaní, ale aj súdu prvého stupňa objasniť trestnú činnosť a bez povšimnutia nemohol súd
prvého stupňa ponechať ani to, že tým aktívne prispel k výrazne rýchlejšiemu objasneniu a ukončeniu
trestnej veci jej meritórnym rozhodnutím, ergo významným spôsobom prispel k vytvoreniu možnosti

dosiahnuť rozhodnutie vo veci samej bez potreby vykonávania rozsiahleho dokazovania. Zároveň súd
u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť (§ 37 Trestného zákona). Pri prevahe a význame zistených
poľahčujúcich okolností a zároveň absencii priťažujúcich okolností a predovšetkým s ohľadom na
pomery obžalovaného rozhodol, že sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod spodnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného

zákona, a to aj preto, že na jeho nápravu, ale tiež na ochranu spoločnosti bude postačovať aj trest
kratšieho trvania. Tieto dôvody viedli súd prvého stupňa, aby uložil obžalovanému trest odňatia slobody
vo výmere 6 rokov, pri dodržaní zákonného limitu uvedeného v ustanovení § 39 odsek 3 písmeno c/
Trestného zákona.

Aj podľa názoru Krajského súdu trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 6 rokov

je celkom určite primeraný a zároveň spôsobilý zabrániť obžalovanému, aby naďalej páchal trestnú
činnosť a zároveň bude postačovať na to, aby na obžalovaného pôsobil výchovne a primäl ho viesť
po jeho vykonaní riadny život a rešpektoval zákony. Keďže súd prvého stupňa zohľadnil na strane
jednej pomery obžalovaného (predovšetkým jeho „trestnú“ minulosť), významnú prevahu a charakter
poľahčujúcich okolností (okrem toho správne zistených) a okolnosti prípadu na strane druhej (najmä

dobu páchania trestného činu, ako aj skutočnosť, že obžalovaný za finančný prospech predával
iným drogy) nebol dôvod na maximálne možné mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod
zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, čiže uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Inštitút
mimoriadneho zníženia trestu však podľa názoru krajského súdu netreba absolutizovať, pretože jeho
aplikáciu musí súd zvážiť v každom jednom prípade, vzhľadom na okolnosti prípadu, ktoré súd vždy

vysoko individuálne vyhodnocuje, alebo vzťahom na pomery páchateľa, kedy by použitie (prísnej)
trestnej sadzby obžalovanému prinieslo neprimerane vysokú ujmu, presahujúcu nielen rámec trestného
konania, ale aj účel trestu. S poukazom na uvedené skutočnosti, sa krajský súd stotožnil s výmerou
trestu odňatia slobody, ktorý uložil súd prvého stupňa obžalovanému.

Vo vzťahu k zaradeniu obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody, krajský súd
poznamenáva, že s poukazom na predošlý život obžalovaného, jeho osobu (najmä pomerne mladý vek)
a charakter posudzovanej trestnej činnosti tiež ako súd prvého stupňa vzhliadol splnenie zákonných
podmienok pre zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s miernejším režimom. Keďže súd prvého stupňa odsudzoval obžalovaného za spáchanie

obzvlášť závažného zločinu, z ktorého dôvodu mal byť pôvodne zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, tak ako to prikazuje § 48 odsek 3 písmeno b/
Trestného zákona, avšak takýto spôsob výkonu trestu odňatia slobody nepovažoval vzhľadom na osobu
obžalovaného a jeho pomery a okolnosti prípadu za potrebný, správne aplikoval ustanovenie § 48
odsek 4 Trestného zákona a zaradil ho do ústavu so stredným stupňom stráženia. V tomto kontexte

treba zdôrazniť, že odsúdený pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
preto jeho nápravu možno efektívnejšie dosiahnuť práve v ústave na výkon trestu odňatia slobody so
strednýmstupňomstráženia.Navyše,sámobžalovanýmôžeriadnymplnenímsvojichpovinností,svojím
správaním preukázať polepšenie a následne podať návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia
slobody, preto nie je vylúčené, že v budúcnosti bude vykonávať svoj trest v ústave na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností krajský súd považoval napadnutý rozsudok za
zákonný a odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné v zmysle výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.