Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200127
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4318200127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r. o., Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 8. novembra 2018 č. k. 12Csp/4/2018-102 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia, že zmluva č.
8400059381 je neplatná (výrok II.) a vo výroku o trovách konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400059381
zo dňa 30. 07. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Zároveň určil, že zmluva
č. 8400059381 zo dňa 30. 07. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalobcovi voči žalovanému sa nárok na náhradu trov konania
nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 2, § 43a ods. 1, 2, 3, 4, § 43c ods.
1, 2, 3, 4, § 44 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 551 Občianskeho zákonníka a

zistil, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená dňa 30. 07.
2013 zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej, ako vyplýva z bodu 5. tejto zmluvy - údaje
o požadovanom revolvingu, predstavovala poskytnutá čiastka úveru 1.200 eur so splatnosťou úveru
42 splátok, mesačná splátka 64,29 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.700,18 eura,
predpokladaná RPMN 70,02% ročne, ročná úroková sadzba 70,02%, priemerná RPMN úveru 48,52%,
poskytnutá čiastka revolvingu 632,61 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
(revolving + úroky) 1.542,96 eura, predpokladaná RPMN 63,31%, ročná úroková sadzba revolvingu

76,20%. Z bodu 6. údaje o schválenom revolvingovom úvere poskytnutá čiastka, čiže úverový limit
predstavoval 1.200 eur, splatnosť úveru 42 mesačných splátok, vrátane úrokov 64,29, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť 2.700,18 eura, poskytnutá čiastka revolvingu 632,61 eura, celková čiastka
pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky) 1.542,96 eura, predpokladaná RPMN po
poskytnutí revolvingu 60,48%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20%, ročná úroková sadzba úrokov
z omeškania 5,5%. Dňa 30. 07. 2013 bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy medzi zmluvnými
stranami žalovaným a žalobcom. Podľa bodu 1. dohody o zrážkach zo mzdy, spoločnosť bude mať

voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400059381 čiastku vo výške 1.200
eur. V zmysle zmluvy má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší
úver. Podľa bodu 2.II. zmluvy dojednávajú v zmysle § 551 OZ k zabezpečeniu pohľadávok spoločnostiuvedených v článku I dohody dohodu o zrážkach zo mzdy, príp. iných príjmov. Na základe tejto dohody
je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v
riadnom výplatnom termíne a odvádzať im na bankový účet pod VS 8400059381 vo výške 64,29 eura

mesačne (čl. 12). Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej
pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a
výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Neobsahuje
predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky

je, ako vyplýva z obsahu zmluvy neurčité, a preto neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečená pohľadávka presne a
úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v občiansko-právnych vzťahoch vrátanie zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nemôže byť vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne

určovať, pre ktoré pohľadávky, v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú sa budú realizovať formou
zrážky v prospech veriteľa. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že uvedená dohoda
o zrážkach zo mzdy je na predformulovanej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná, pričom pri
uzatváraní dohody, dlžník, teda spotrebiteľ musí poznať konkrétny druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje
dohoda o zrážkach zo mzdy. Súd poukázal aj na skutočnosť, že neposlednom rade bola táto dohoda

žalobcovi nanútená pri uzatváraní zmluvy o úvere a nebol žalobca s obsahom zmluvy náležite
oboznámený, takže absentuje aj zrejmý nedostatok slobodnej určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou
o zrážkach zo mzdy. Naliehavý právny záujem žalobcu mal súd preukázaný tým, že žalovaný by
reálne vykonával realizáciu absolútne neplatného zabezpečovacieho prostriedku, čím by dochádzalo
bezprávnehodôvodukzásahudomajetkovejsféryžalobcu,pričomzamestnávateľžalobcubudemusieť

rešpektovať uzatvorenú dohodu a vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný sa môže na úkor
žalobcu bezdôvodne obohacovať. K otázke naliehavého právneho záujmu súd uviedol, že tento je
daný, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádza,
pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k
svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky zo mzdy. S poukazom na uvedené súd určil,

že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Súd sa zároveň zaoberal ďalším uplatneným nárokom
žalobcu, a to vyslovením neplatnosti úverovej zmluvy s tým, že túto zmluvu podrobil kontrole z dôvodu,
že žalovaný je spotrebiteľ, a teda je slabšou stranou sporu. Súd považoval za nesporné, že žalovaný
poskytol žalobcovi finančné prostriedky z titulu uzavretej úverovej zmluvy vo výške 1.200 eur na základe
zmluvy o úvere. Žalovaný konal pri poskytovaní úveru ako právnická osoba, oprávnená vykonávať

podnikateľskúčinnosťvoblastiposkytovaniaúverovainýchfinančnýchslužiebstým,ževkonanínebolo
preukázané, že by žalobca pri poskytnutí takéhoto úveru konal v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania. Z úverovej zmluvy vyplýva, že úver bol skutočne aj reálne zo strany žalovaného
žalobcovi poskytnutý, čo nebolo spochybnené žiadnou zo strán sporu, resp. nebolo vyvrátené žiadnym
predloženým dôkazom. Z uvedených dôvodov mal tak žalobca postavenie spotrebiteľa podľa § 52

ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný má postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Súd následne preskúmal úverovú zmluvu, ako aj spôsob jej uzavretia a zistil, že žalobca
požiadal o poskytnutie úveru vo výške 1.200 eur s dobou splácania 42 mesiacov. Žiadosť žalobca
podpísal, ako vyplýva z predloženej zmluvy o úvere dňa 25. 07. 2013. Následne v bode 6. zmluvy o úvere
bola vytlačená osobitná tabuľka, v ktorej žalovaný určil podmienky poskytnutia úveru, pričom určil, že

výška poskytnutého úveru bude 1.200 eur, splatnosť úveru 42 splátok, mesačná splátka 64,29, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.718, s ročnou úrokovou sadzbou 70,02, RPMN 69,55, priemerná
RPMN 48,52, poskytnutá čiastka revolvingu 632,61, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20, ročná
úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5%, ktoré údaje v tabuľke bod 6. zmluvy nekorešpondujú s údajmi
o požadovanom revolvingovom úvere. Žalovaný, ako vyplýva z uzavretej zmluvy, podpísal takúto zmluvu

s najväčšou pravdepodobnosťou a aj dopĺňal údaje uvedené v bode 6. až dňa 30. 07. 2013. Na základe
uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že nebola platne uzavretá zmluva o úvere, pretože
žalovaný neakceptoval bezpodmienečne a bez akýchkoľvek výhrad návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý
bol obsiahnutý v bode 5. označenom ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere, pretože v bode
6. sú uvedené a doplnené aj ďalšie podmienky, s ktorými podľa názoru súdu žalobca nevyjadril svoj

výslovný súhlas, a teda išlo zo strany žalovaného o nový návrh na uzavretie zmluvy podľa § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť vyplýva aj priamo z uzatvorenej zmluvy, pretože žiadosť
o poskytnutie úveru bola podpísaná dňa 25. 07. 2013 zo strany žalobcu s tým, že údaje o úvere a
podmienkach, za akých schválil žalovaný takýto úver, boli dopĺňané až neskôr a to až 30. 07.2013. Z uvedených dôvodov tak zmluva o úvere nebola platným spôsobom uzavretá, pretože nedošlo
k zhode prejavu vôle medzi návrhom na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu a akceptáciou takéhoto
návrhu zo strany žalovaného. Z uvedených dôvodov tak súd vo výroku II. určil, že zmluva o úvere je

neplatná a aj v tejto časti súd žalobe vyhovel. Žalobca zároveň žiadal, aby súd určil, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, nakoľko tento nespĺňa podľa vyjadrenia žalobcu náležitosti v zmysle zákona, ktoré
bližšie žalobca nešpecifikoval. Súd mal za to, že v tejto časti žaloby nie je naliehavý právny záujem na
určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko súd II. výrokom určil, že zmluva je neplatná, takže
už vyslovením neplatnosti zmluvy o úvere je odstránený stav právnej neistoty na strane žalobcu a to

spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, a keďže žalobca bol úspešný vo
väčšom rozsahu v časti žaloby, keď súd vyhovel žalobe v časti výroku I., II., žalovaný bol úspešný v
časti zamietnutia žaloby (výrok III.), takže žalobca bol úspešný vo väčšom rozsahu ako žalovaný, avšak
súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobcovi žiadne trovy nevznikli, ani si nárok
na náhradu trov konania neuplatnil, i keď súd o nároku na náhradu trov konania rozhoduje bez návrhu v
zmysle§262ods.1CSP, avšakbolobynadbytočnérozhodovaťnáslednepoprávoplatnostirozhodnutia

samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP, kedy toto uznesenie by už bolo nadbytočné.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie vo výroku o určení,
že zmluva č. 8400059381 zo dňa 30. 07. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná
a vo výroku o náhrade trov konania. Žalovaný napáda záver súdu o tom, že zmluva o revolvingovom

úvere č. 8400059381 je neplatná, pretože zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN a podľa
súdu nedošlo ani k vzniku zmluvy. Pre vznik každej zmluvy platí, že musí mať obligatórne náležitosti
ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak
však ide o iné ako obligatórne náležitosti, potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní má za
následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie nemá za následok nevzniknutie

zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného
zákonníka.Podľauvedenéhoustanoveniazmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Hodnota RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená ako podmienka

vzniku úverovej zmluvy. Jednoznačne to vyplýva zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnomkudňuuzavretiazmluvyorevolvingovomúvereč.8400059381,podľaktoréhosaúverpovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2písm.a)ažk)r)ay).AkbyhodnotaRPMNbolapodmienkouvznikuzmluvy,potombycitovanézákonné
ustanovenie nemalo žiadny právny význam. Tvrdil preto, že čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy

z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN, je v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie v napádanom
rozsudku vychádzal zo záveru, že medzi sporovými stranami nebola uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere č. 8400059381, pretože sa jej účastníci nedohodli na RPMN, nakoľko návrh na uzavretie zmluvy
a jeho prijatie obsahujú odlišné hodnoty tohto údaju. Po právnej stránke potom konajúci súd odkázal na
ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nedošlo k vzniku zmluvy. Závery súdu a

rozhodnutienadväzujúcenatietozáveryžalobcanapádaajpreto,žesúdanilennezdôvodnil,nazáklade
akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN)
by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia
uviedol,ženedošlokdohodeovýškeRPMN.Vzhľadomnašpecifickosťtohtoúdaju,spôsobjehourčenia
a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet tvrdia, že takýto formalistický prístup súdu je

predčasný. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že
nemôžu byť predmetom konsenzu a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad
zrejmé pri údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná
hodnotaRPMN,ktorýúdajurčujeMinisterstvofinanciíSR).Súdprvejinštanciesavôbecnezaoberaltým,
či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda, či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť.

Poukázal na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa
účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá,
vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela
k obdobnému záveru. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných
v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v

danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha k zákonu č. 129/2010 Z. z.) patrí aj dátum prvého čerpania
úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase, kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru).
Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viďúdaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený
presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu
postupompodľazákonač.129/2010Z.z.,tedabytentoúdajneurčilvýpočtompodľavzorcastanoveného

zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou
v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zákon č. 129/2010 Z. z. Porušenie by práve vyplývalo z toho,
že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne navrhol žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom
prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Z napádaného
rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol

údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza
sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že otázka dohody o
RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná
a predpokladá. Zákon č. 129/2010 Z. z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 4
ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje, aby boli v zmluve uvedené. Na základe uvedených skutočností tvrdí, že
súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Z uvedených dôvodov navrhol

rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuzmeniťtak,žežalobuzamietneažalovanémuprizná
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, alternatívne sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku
a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení i k odvolaniu žalovaného uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa

stotožňuje. Uviedol, že prikladá rozsudky súdov, kde je rozhodnuté, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je neplatná. Poukázal na neprijateľné podmienky obsiahnuté v zmluve - poplatky, ktoré zaväzujú
spotrebiteľa k plneniu za čisto administratívnu agendu, jedná sa o finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenia,ktorémupomateriálnejstránkeniesúdodávanéaslúžiavskutočnostilenzáujmomdodávateľa,
čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné
bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom
poplatkov alebo informáciami o poistení. Ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky sú dohoda o zrážkach
zo mzdy, rozhodcovská doložka. Na základe týchto neprijateľných zmluvných podmienok je zmluva
neplatná.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods.
1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné, preto rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia, že zmluva č. 8400059381 je neplatná
(výrok II.), ako aj vo výroku o trovách konania (IV.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400059381 zo dňa
30. 07. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, určenia, že zmluva č. 8400059381 zo

dňa 30. 07. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je pre množstvo neprijateľných podmienok
neplatná a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej
zmluve.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieurčil,žedohodaozrážkachzomzdyč.8400059381
zo dňa 30. 07. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Zároveň určil, že zmluva
č. 8400059381 zo dňa 30. 07. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Vo zvyšnej

časti súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalobcovi voči žalovanému sa nárok na náhradu trov konania
nepriznáva. Z dôvodu, že žalovaný podal odvolanie len vo výroku o určenie, že zmluva č. 8400059381
zo dňa 30. 07. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná a vo výroku o trovách konania,
sú predmetom preskúmania odvolacím súdom len tieto výroky a výrok o určení, že dohoda o zrážkach
zo mzdy č. 8400059381 zo dňa 30. 07. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná (výrok

I.) a výrok o zamietnutí zvyšnej časti žaloby (výrok III.) sú už právoplatné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací

súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie z pohľadu skutočností, podstatných pre rozhodnutie veci v napadnutom vyhovujúcom výroku

(II.) riadne zistil skutkový stav veci a vec v tejto časti aj správne právne posúdil, preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia, že zmluva č. 8400059381
je neplatná (výrok II.) a vo výroku o trovách konania (IV.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tomto napadnutom výroku sa stotožňuje,
na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej

veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom
odvolania žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

10. Žiadosti o poskytnutie úverov obsiahnuté v bode 5. zmlúv o revolvingovom úvere predstavujú

návrhy na uzavretie zmlúv podľa ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil
niektoré z dohodnutých náležitostí zmlúv, v danom prípade výšku RPMN za úver (z 70,02% na 69,55%),
predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (z 63,31% na 60,48%), fakticky išlo v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhov žalobcu, ktoré je potrebné
považovať za nové návrhy. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či táto zmena je pre spotrebiteľa

výhodná alebo nevýhodná, podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. Tieto nové
návrhy museli byť prijaté žalobcom v zákonom predpísanej písomnej forme. K písomnému prijatiu
nového návrhu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu nedošlo,
preto zmluva o revolvingovom úvere vzniknúť nemohla. Po vyplnení bodu 5. zmlúv mal mať žalobca
všetky informácie, za akých bude úver poskytnutý. Ak po vyplnení tohto bodu žalobcom (či už samým,

alebo v spolupráci so žalovaným) došlo k zmene ohľadne RPMN, nedošlo k prijatiu návrhov, a to bez
ohľadu na to, že spôsob výpočtu RPMN je stanovený právnym predpisom. Aj keď spôsob výpočtu RPMN
stanovuje zákon, teda nejde o dohodu medzi stranami o RPMN, výška RPMN závisí od údajov, na
ktorých musí dôjsť medzi stranami k dohode. Ak došlo od 25. 07. 2013, kedy strany vyplnili údaje
o požadovanom revolvingovom úvere do 30. 07. 2013, teda za päť dní k zmene RPMN úveru, aj

revolvingu, znamená to, že muselo dôjsť k zmene údajov, od ktorých závisí výška RPMN vypočítaná
v zmysle zákona. Aj za predpokladu existencie ústneho, či konkludentného súhlasu s novým návrhom
zmluvy, čo ale nebolo preukázané, zmluva by bola neplatná pre nedostatok predpísanej formy. Odvolací
súd ešte dodáva, že pokiaľ z údajov o schválenom revolvingovom úvere vyplýva, že predpokladaná
RPMN je 60,48% a ročná úroková sadzba revolvingu je 76,20%, už z tohto je zrejmé, že RPMN bola

určená nesprávne, pretože RPMN určuje percentá z dlžnej čiastky, ktoré musí dlžník za úver zaplatiť za
obdobie jedného roka vrátane správy úveru a ďalších nákladov s ním spojených, ako napríklad poplatky
súvisiace s poskytnutím úveru, poplatok za úverový účet, poistenie úveru, zatiaľ čo percento úroku
znázorňuje len cenu požičaných peňazí bez ďalších nákladov, RPMN zahŕňa všetky reálne náklady.
RPMN teda nemôže byť nižšia ako úrok, keďže okrem úroku zahŕňa aj iné poplatky. Ak potom bol údaj

o RPMN uvedený nesprávne, zmluva nespĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010
Z. z. v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, a preto ju treba považovať aj za bezúročnú a
bez poplatkov v zmysle tohto ustanovenia. Keďže pre zmenu vstupných údajov potrebných na výpočet
RPMN došlo k neprijatiu návrhu, je zmluva neplatná a potom to, že by bola aj bezúročná a bez poplatkov
pre jej nesprávny výpočet je v danej veci už bezpredmetné a okrem toho, v tejto časti je už rozhodnutie

súdu prvej inštancie (zamietajúce z iných dôvodov) právoplatné. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa učenia, že predmetná zmluva je
neplatná podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.11. Predmetom odvolacieho konania bol aj výrok o trovách konania, závislý od výroku o neplatnosti
zmluvy. Keďže žalovaný v odvolaní žiadne dôvody vo vzťahu k tomuto výroku neuviedol, odvolací súd,
vzhľadom k preskúmaniu tohto výroku v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a
keďže žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).