Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010134
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2019:3618010134.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci proti

obžalovanému J. Q., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 16.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

J. Q., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom X., Z. XXX/XX,
slobodný, zamestnaný,

j e v i n n ý, ž e :

obžalovaný prostredníctvom inzerátu na stránke www.bazos.sk ponúkal na predaj osobné motorové
vozidlo značky Peugeot 206, modrej tmavej metalízy, VIN: V na ktorý zareagoval poškodený F. J., trvale
bytom K., X. č. XXX, ktorý sa dňa 01.04.2017 dostavil v Partizánskom, na ulicu Malinovskú, kde v tom

čase s predávajúcim F. I., ktorého obžalovaný požiadal o predaj vozidla, spísal kúpnu zmluvu o predaji
daného vozidla a následne mu aj vyplatil sumu vo výške 500,- €, ktorá slúžila ako záloha za uvedené
vozidlostým,žesadohodli,žezvyšoksumyzauvedenévozidlosadoplatípriprepiseuvedenéhovozidla
dňa 03.04.2017, kde vozidlo, ktoré bolo predmetom predaja, do tej doby malo ostať u predávajúceho,
ktorý sa písomne zaviazal, že uvedené vozidlo ďalej nepredá, následne po podpise zmluvy predávajúci
F. I. uvedenú zálohu vo výške 500,- € ako aj spísanú kúpnu zmluvu spoločne s predmetným motorovým
vozidlom odovzdal v tom čase aktuálnemu držiteľovi daného vozidla, obžalovanému, ktorý aj napriek
týmto skutočnostiam predmetné vozidlo znovu prostredníctvom osoby F. I. po vyššie uvedenom dátume

predal dňa 03.05.2017 inej osobe za sumu vo výške 1.050,- €, pričom F. I. uviedol, že zálohu z prvotného
predaja poslal poškodenému na účet, k čomu však doposiaľ nedošlo, zálohu vo výške 500,- €, ktorú
vyplatil pri prvotnom predaji poškodený, si obžalovaný ponechal, zálohu minul pre vlastnú potrebu,
doposiaľ mu ju nevrátil, čím spôsobil poškodenému F. J. škodu vo výške 500,- €,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l :

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/

Trestného zákona, § 37 písm. m/, § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5
(päť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému F. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K., X. č. XXX, škodu vo výške 500,- € (päťsto eur).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 26.07.2018 na tunajšom súde obžalobu na J. Q.
pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Partizánske pod č.k. 1T/48/2018-93 dňa 01.08.2018 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým
obžalovanému podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36
písm. l/, § 37 písm. m/, § 49 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov,

na výkon ktorého ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Zároveň obžalovaného zaviazal k náhrade škody poškodenému. Proti
trestnému rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor.

Vo veci samosudca nariadil termín hlavného pojednávania na deň 16.01.2019, na ktorom obžalovaný po

zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo
skutku uvedeného v obžalobe. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku,
v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami
či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,

- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku,
- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje

ako prečin podvodu.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), samosudca po
predchádzajúcom vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie
v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom

o treste a náhrade škody.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, podľa § 269 Trestného
poriadku oboznámením listinných dôkazov, a to správa o povesti z č.l. 65, výpis z ústrednej evidencie
priestupkov z č.l. 66, odpis z RT z č.l. 88, lustrácia v CDB z č.l. 89-92, trestný rozkaz z č.l. 93, odpor z

č.l. 98, plná moc z č.l. 100, listiny predložené obhajcom obžalovaného z č.l. 122-131 a oboznámením
podstatnej časti pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 0T/7/2017.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. V

jeho konaní ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že
obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že uznáva škodu spôsobenú poškodenému, chce mu ju
uhradiť.Žijesdružkou,mádvedeti(6a3roky).JezamestnanývNitrevTesco,kdepracujeakopomocnápracovná sila s príjmom cca 500 až 600 € mesačne. Súhlasil by i s alternatívnym trestom povinnej práce.
V záverečnej reči uviedol, že svoje konanie ľutuje a zároveň sa ospravedlnil poškodenému.

Na č.l. 123-125 spisu sa nachádzajú listiny predložené obhajcom obžalovaného, a to pracovná zmluva
medzi obžalovaným ako zamestnancom a spoločnosťou Upratovanie PK, s.r.o. ako zamestnávateľom,
pričom ide o zmluvu na dobu určitú s miestom výkonu práce HM Tesco Nitra.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je slobodný, má dve maloleté deti, je zamestnaný na

dobu určitú. Doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť podmienečným trestom
odňatia slobody, pričom v troch prípadoch má odsúdenia zahladené. Naposledy bol odsúdený trestným
rozkazom tunajšieho súdu č.k. 0T/7/2017-58 zo dňa 16.03.2017, právoplatným dňa 29.03.2017, pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, kedy mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov podmienečne, so skúšobnou dobou v trvaní
18 mesiacov; skúšobná doba uplynula dňa 29.09.2018. Zároveň mu bol uložený i trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 24 mesiacov. Obžalovaný bol
do súčasnosti trikrát postihnutý za spáchanie priestupku na úseku dopravy. Z miesta bydliska bližšie
hodnotený nebol.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §

34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal
sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona
(napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m/ Trestného zákona. Postupujúc v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona pri prevahe
poľahčujúcich okolností (2-1) došlo k úprave trestnej sadzby, zníženiu hornej hranice o 1/3 (upravená

trestná sadzba 0 až 16 mesiacov). Súd zároveň zistil, že obžalovaný spáchal skutok v čase plynutia
skúšobnej doby za inú jeho trestnú činnosť (trestná vec tunajšieho súdu sp. zn. 0T/7/2017), preto
obžalovanémuuložilnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvdolnejčastiupravenejtrestnejsadzbypodľa
§ 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného
zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 5 mesiacov, keď

v danom prípade mal za to, že takýto trest je postačujúci na nápravu páchateľa a jeho prevýchovu a
zároveň mal zato, že niektorý z alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody by svoj účel nesplnil,
keďže obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v čase, kedy mu plynula skúšobná doba
podmienečného odsúdenia za inú jeho trestnú činnosť, pričom ani toto neodradilo obžalovaného od
opätovného spáchania trestného činu. Pokiaľ obžalovaný poukazoval na skutočnosť, že je otcom dvoch

maloletých detí, táto skutočnosť sama osebe nie je postačujúca pre rozhodnutie o uložení niektorého z
alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody, keďže táto skutočnosť bola obžalovanému známa už v
čase, kedy sa dopustil predmetného skutku, pričom mal tiež vedomosť o tom, že mu plynie skúšobná
doba v inej trestnej veci. Tiež okolnosť, že obžalovaný v súčasnosti pracuje, nie je natoľko významná,
aby prevážila nad tým, že obžalovaný spáchal predmetný skutok v skúšobnej dobe, kedy je potrebné

sprísniť postih za jeho nový trestný čin, pričom súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v jeho prípade
ide o prácu na dobu určitú (do 30.11.2019). Za danej situácie možno jednoznačne konštatovať, že iný
ako nepodmienečný trest odňatia slobody by svoj účel nesplnil a pri výmere trestu súd zohľadnil, že
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, čím stratil možnosť napadnúť toto rozhodnutie do výroku o vine
a tiež zohľadnil i to, že sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní ospravedlnil poškodenému. Pre výkon

trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Poškodený si v rámci trestného konania riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, pričom
súd konštatuje, že škoda poškodenému vznikla v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného,

pričom obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal nárok poškodeného na náhradu škody, preto súd
obžalovaného v zmysle § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku zaviazal k náhrade škody poškodenému
vo výške 500 €.Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a náhrade škody v lehote

15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré
súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Trestného poriadku).