Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515213188
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515213188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovanému: M. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX/XX, G., o zaplatenie XXX,XX D. s prísl. takto

r o z h o d o l :

L. sa z a m i e t a .

L. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

X. Právny predchodca žalobcu spoločnosť U. P. E. a.s., F.: XX XXX XXX so sídlom E. námestie XX,
XXX XX H. sa svojim návrhom doručeným dňa XX.XX.XXXX Q. súdu N. domáhal, aby súd vydal

platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy XXX,XX eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške X,XX % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, ako aj k náhrade
trov konania. L. nárok bol uplatnený titulom neplnenia si záväzku žalovaného, vyplývajúceho zo zmluvy
o pôžičke účelovo určenej na nákup spotrebného tovaru č. XXXXXXXX, uzavretej dňa XX.XX.XXXX
medzi procesnými stranami.

X. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX bola pripustená zmena na strane žalobcu.

X. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa osobitnej úpravy § 297 písm. b) CSP (spotrebiteľské spory),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením. Bez nariadenia pojednávania bolo
vo veci vykonané dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými dôkazmi, t.j. Zmluvou o
pôžičkezodňa15.11.2011,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamižalobcu,predžalobnouupomienkou
zo dňa 12.07.2012 vrátane kópie doručenky potvrdzujúcej jej prevzatie žalovaným dňa 17.07.2012,
prehľadomsplátokaúhrad,výpisomzobchodnéhoregistražalobcu,akoajďalšímnavecsavzťahujúcim
spisovým materiálom.

5. Žalobca poskytol žalovanému na základe L. o pôžičke R. č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX pôžičku
vo výške XXX,XX eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok v
počte XX vo výške XX D. s počiatkom splácania až po XXX dňoch od uzvaretia zmluvy (akcia XXX dní
neplatíte), t.z. so splatnosťou prvej splátky k XX.XX.XXXX a poslednou splátkou k XX.XX.XXXX. U. sateda žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu XXX eur pri ročnej úrokovej sadzbe XX,XX % a V. XX,XX
% ročne, ktorá zodpovedá aj kontrolnému výpočtu súdu.

6. Vychádzajúc zo žalobcom predloženého rozpisu splátok a úhrad žalovaný celkovo uhradil na dlžnú
sumu čiastku 30 eur s tým, že splátky neuhrádzal riadne a včas, v dôsledku čoho mu žalobca účtoval
zmluvné sankcie.

7. Na posudzovaný právny vzťah je potrebné aplikovať inter alia ustanovenia zákona č. 129/2010

Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách prespotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

10. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka).

1. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka).

2. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

3. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

4. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

5. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565
), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

6. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd mal za to, že

medzi procesnými stranami došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke.

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy zo XX.XX.XXXX, ktorá je zmluvou o pôžičke v zmysle
Q. zákonníka. Na tom nič nemení ani ustanovenie ods. XX.X všeobecných obchodných podmienok,
keďže toto ustanovenie odkazuje na úverovú zmluvu podľa L. o spotrebiteľských úveroch a podporne

podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom,
ale je spoločným označením pre rôzne zmluvné typy, ktorých ekonomickou podstatou je úverovanie
spotrebiteľa veriteľom-podnikateľom (napríklad aj formou dohody o splátkach ceny v rámci uzavretej
kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, porov. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
Citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok tak nemožno považovať za ustanovenie,
ktoré by jasne vymedzovalo právny charakter uzavretej zmluvy. V neposlednom rade tu treba poukázať

na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého
treba v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre spotrebiteľa priaznivejšie, aby sa vzťah medzi ním a spoločnosťou
U. P. E. a.s. posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy o pôžičke). Obchodno-právne vzťahy
sú totiž svojou neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie zmluvných strán - podnikateľov

pre spotrebiteľov spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno spomenúť napríklad omnoho
voľnejšie podmienky uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§ 323 a 409) v porovnaní s
Občianskym zákonníkom. Ustanovenie ods. 14.8 všeobecných obchodných podmienok by síce bolo
možné považovať za dohodu o voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu má však takáto voľba pre spotrebiteľa - dlžníka za následok značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže sa ňou spotrebiteľ podriaďuje

právnej úprave, ktorá je svojou podstatou „stavaná“ na obchodno-právne vzťahy predpokladajúce
omnoho väčšie skúsenosti, opatrnosť a bdelosť zmluvných strán. Vzhľadom na to, že takáto voľba
je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré pojmovo nemôžu byť individuálne
vyjednané, ide o tzv. neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR

zn. 5 MCdo 5/2009).

8. Zmluva o pôžičke z 15.11.2011 sa tak v tomto prípade spravuje Občianskym zákonníkom, nie
Obchodným zákonníkom. Z tejto zmluvy bol žalovaný (dlžník) povinný splácať poskytnutú pôžičku v
dohodnutých splátkach s úrokom. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz s

úrokom z omeškania od 21.07.2012, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu
celého úveru, čo mal za podložené výzvou - predžalobnou upomienkou zo dňa 12.07.2012 .

9. Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy
stali všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní nespochybnil. Podľa ods.

12.2 všeobecných obchodných podmienok bol veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej
zánikuvšakdochádzaažvzmysleods.12.1,tedaúplnýmsplatením.Ztaktoformulovanéhoustanovenia
ods. 12.2 je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle
ukončenia zmluvy, porov. § 582 OZ), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom
samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak citované ustanovenie

predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 OZ. Veriteľ teda môže kedykoľvek
(bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať
splatenie celého dlhu a to kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Podobnosť s ustanovením §
565 OZ. a tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov takejto dohody má význam aj z hľadiska §
53 ods. 9 OZ, ktoré ustanovenie viaže využitie práva podľa § 565 OZ na určité obmedzujúce podmienky.

Cieľom týchto obmedzení je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami
omeškania s platením. Podľa názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ
mohol dohodu podľa § 565 OZ nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto
výpoveď by totiž privodila presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 OZ a ktorým
má § 53 ods. 9 OZ brániť. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ potom vyžaduje, aby

aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť
splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 OZ) ako
dohoda v § 565 OZ. Záverom k ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok treba uviesť, že tak
z prerokúvanej veci, ako aj z iných obdobných vecí známych súdu z rozhodovacej činnosti vyplýva,
že veriteľ využíva toto ustanovenie na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri

omeškaní so splátkami. Takýto postup podľa názoru súdu dokazuje, že vôľa veriteľa pri vypracúvaní
všeobecných obchodných podmienok (konkrétne odseku 12.2) smerovala práve k tomu, aby tým bolo
umožnené okamžité zosplatnenie omeškaných spotrebiteľských úverov, o čom svedčí aj samotný obsah
žaloby, v ktorej sa výslovne uvádza, že žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorazovo. Podľa § 35 ods. 2 OZ tak treba toto ustanovenie vykladať predovšetkým ako dohodu

o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v prípade omeškania s plnením
splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 OZ.10. Podľa názoru súdu potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda
podľa § 565 OZ) aplikovať všetky zákonné ustanovenia aplikovateľné na dohodu podľa § 565 OZ, a to
predovšetkým osobitnú úpravu premlčania.

11. Premlčacia doba je podľa § 101 OZ trojročná, pričom podľa § 103 OZ plynie v tomto prípade
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Účelom ustanovenia § 103 OZ je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa §

565 OZ pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky.
Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom,
ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.

12. S poukazom na vyššie uvedené rovnaké následky nastali aj v prípade uzavretia dohody vyplývajúcej
z ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok v prerokúvanej veci. Ak totiž táto dohoda rovnako

umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia
chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto
práva. Iný výklad by viedol k absurdným záverom: veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode
podľa § 565 OZ, by mal byť motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže
byť potrebný určitý čas na zistenie, či sú splnené podmienky § 565 OZ), no veriteľa, ktorý sa dohodol

na možnosti vypovedania a zosplatnenia kedykoľvek, a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych
podmienok, by k takémuto skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu
vyjadrenému v § 103 OZ.

13. Vychádzajúc z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú

zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu z prehľadu splátok a úhrad
v posudzovanej veci vyplýva, že žalovaný splátky neuhrádzal riadne a včas už počnúc splatnosťou
prvej splátky, t.j. od 20.03.2012 (jedinú splátku uhradil až po vyhlásení predčasnej splatnosti listom
zo 12.07.2012 a to dňa 12.03.2015). V prerokúvanej veci spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.
celý dlh zosplatnila listom zo 12.07.2012. Prejav vôle obsiahnutý v tomto liste bol žalovanému riadne

doručený dňa 17.07.2012. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po
trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky, čo v danom prípade bolo počnúc 20.06.2012.
V zmysle už citovaného § 103 OZ však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od
okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej
splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o

splátkusplatnú20.03.2012,začalatýmtodňomplynúťpremlčaciadobapresplatnosťceléhozvyškudlhu
žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20.03.2015,
pričomzmenavosobeveriteľa(postúpeniepohľadávoknažalobcu)nemalavplyvnaplynutiepremlčacej
doby (§ 111 OZ.). Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 OZ umožňuje uplatniť právo podľa
§ 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis

k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky.
Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou
splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto
spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s § 565
OZ, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v

prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného
omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však -
ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 OZ totiž nedošlo
k žiadnej zmene vo vzťahu k ust. § 103 OZ, a preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že
premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od

okamihu predčasného zosplatnenia. Keďže § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po
trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou „pre nesplnenie ktorej
sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 OZ. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov,
resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

14. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu veriteľa zo zmluvy zo XX.XX.XXXX so žalovaným tak
uplynula najneskôr XX.XX.XXXX, avšak žaloba v predmetnej veci bola na súd podaná až XX.XX.XXXX ,
t.j. po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky.XX. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom
podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. K. istiny k XX.XX.XXXX tak malo za následok aj
premlčacie nároku na úroky z omeškania.

XX. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z., musel súd
v zmysle § 5b zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj
bez - inak potrebnej (§ X00 ods. 1 tretia veta Q.. zák.) - námietky žalovaného. Preto bolo treba žalobu
zamietnuť.

17. Záverom súd dodáva, že v posudzovanej veci nepovažoval za potrebné zaoberať sa tým, či boli
naplnené všetky predpoklady § 53 ods. 9 OZ na zosplatnenie dlhu, na ktoré sa žalobca v žalobe
sám odvolával. Z obsahu tohto ustanovenia totiž vyplýva, že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie
veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia
za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale

môže len zakladať námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku v súlade so zmluvou a so
zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z hľadiska plynutia premlčacej
lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že dlh by bol splatný podľa
pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej zročnosti. Veriteľ by tak
v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore s elementárnymi

právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky porušenia § 53 ods.
9 OZ posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľa, ktorého má toto ustanovenie chrániť.

18. O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. S poukazom na uvedené vznikol nárok na

náhradutrovkonaniavcelomrozsahužalovanému.Ovýšketrovmásúdvsúladesust.§262ods.2CSP
rozhodnúť samostatným uznesením. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy v súvislosti s predmetným
konaním nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal už v rozhodnutí vo veci samej a to s poukazom na čl.
4 ods. 2 CSP za zohľadnenia sledovaného rozumného usporiadania procesných vzťahov účastníkov a
nadbytočnosť ďalšieho uznesenia o nulovej výške trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,
písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania
ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho,

kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.