Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208493
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7613208493.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr.DanyBystrianskejaJUDr.JozefaKuruca,vexekučnejprávnejvecioprávneného:Unionzdravotná
poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: I. Y., nar.: XX.
XX. XXXX, bytom Q. X, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorsky
úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, pod č. EX 1756/2013, pre vymoženie pohľadávky

vo výške 626,05 eur s príslušenstvom, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 06.
06. 2017, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves spis.
zn. 10Er/368/2013-15- zo dňa 20. 02. 2019, t a k t o

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, Exekútorsky úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, trovy
exekúcie vo výške 57,12 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2.Zodôvodneniatohtouzneseniavyplýva,žeOkresnýsúdSpišskáNováVesnanávrhoprávnenéhoana
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, vydal dňa 14. 05. 2013 poverenie na vykonanie
exekúcie.

3.Súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V tomto návrhu súdny exekútor poukázal na skutočnosť, že zastavenie exekúcie žiada v záujme
nezvyšovania ďalších nákladov spojených s vymáhaním tejto pohľadávky, nakoľko nie je žiadny
predpoklad jej vymoženia.

4.Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 243h ods. 1 prvú vetu, § 57 ods. 1 písm. h), § 58
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) a uviedol, že po preštudovaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, všetkých
pripojených písomnosti a obsahu exekútorského spisu má za to, že nemajetnosť povinného bola v
danom exekučnom konaní súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, nesporne preukázaná.
Dospel k záveru, že povinný preukázateľne v súčasnosti nevlastní žiadny exekúciou postihnuteľný

majetok (resp. nemá ani žiadny postihnuteľný príjem). Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík zistil
nulový stav majetku povinného, mínusový stav na účtoch v banke, žiadne príjmy podliehajúce exekúcii,nevlastní motorové vozidlá alebo nehnuteľnosti. Na majetok povinného je podľa Centrálneho registra
exekúcií vedených ďalších 7 exekúcií. Uzavrel, že ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v
rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, nakoľko v doterajšom priebehu výkonu exekúcie nebola

pohľadávka oprávneného ani čiastočne vymožená.

5.Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil.

6.Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 57,12 eur vrátane
DPH v predloženom vyčíslení, ktoré bolo súčasťou jeho podnetu na zastavenie exekúcie.

7.Následne súd prvej inštancie citoval ustanovenie 196, § 200 ods. 1 a ods. 5, § 203 ods. 2 prvú
vetu Exekučného poriadku, § 14, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov a uviedol, že súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi priznal náhradu

trov exekúcie a uložil oprávnenému, aby tieto trovy exekučného konania uhradil súdnemu exekútorovi v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v danom
prípade je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša
oprávnený.

8.Súd prvej inštancie zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré boli
vynaložené vo výške 33,19 eur v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky. Podľa ustanovenia
§ 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 14,41 eur, ktorá pozostáva z
poštovného, z poplatku za súčinnosť s bankami a dopravným inšpektorátom, ktorých reálne vynaloženie
bolo v predloženom exekútorskom spise preukázané hodnoverným spôsobom. Súdny exekútor je

registrovaným platcom DPH a tak odmena bola navýšená o 20% DPH. Trovy exekúcie mu teda boli
priznané v celkovej sume 57,12 eur.

9.Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

10.Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote (§
362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.

11.Namietal, že pokiaľ ide o tvrdenú nemajetnosť povinného, je potrebné vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného a preto zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu

konania považuje oprávnený za predčasné. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na znenie uznesenia
Krajského súdu Trenčín spis. zn. 2CoE/218/2016, z ktorého vyplýva, že aj keď zákon nevyžaduje pre
rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže
oprávnený je tou stranou, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii
pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Ďalej oprávnený

poukázal na skutočnosť, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď povinný v súčasnosti síce nemá
žiadnymajetok,alevbudúcnostibynejakýmajetokajmoholzískať.Takétosituácievšakriešijudikatúrav
tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku,
ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v
budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzickou osobou v produktívnom veku (36 rokov), čo svedčí

v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok či už
prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti.
Oprávnený bol toho názoru, že predčasné zastavenie exekúcie mu upiera právo na uplatnenie svojho
ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných
rozhodnutí.

12.Oprávnený ďalej uviedol, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu
vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá
mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto

postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť tak pokračovanie
v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením
povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo(odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na
súdnu ochranu oprávnenej osobe.

13.Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

14.K podanému odvolaniu oprávneného podal dňa 29. 04. 2019 písomné vyjadrenie súdny exekútor
JUDr. Ing. Štefan Hrebík.

15.Súdny exekútor uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä pokiaľ
ide o odopretie práva na súdnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že v danej veci bola u povinného
vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho
registra exekúcií. Z vykonanej majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť,
pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.

V tejto súvislosti súdny exekútor poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spis. zn.
1CoE/52/2013, podľa ktorého pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok
majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok
podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ďalej
súdny exekútor poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 1CoE/41/2012-63-, z ktorého

vyplýva, že nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie.
Zastavenieexekúciezuvedenéhodôvoduniejepodmienenésúhlasomoprávneného,ktorýsamozrejme
môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania,
že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Preto,
aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,

že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, aj reálny predpoklad. V závere súdny exekútor
poukázal na to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku
právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie
medzi tými istými účastníkmi na základe toho istého exekučného titulu (rozhodnutie Ústavného súdu SR
spis. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. 10. 2011).

16.Súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil.

17.Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

18.Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle ustanovenia § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach
ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP

ako nový procesný predpis.

19.Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)

a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

20.Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v

podrobnostiach poukazuje a k odvolaniu uvádza nasledovné.

21.Oprávnený svojim odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.

22.Odvolací súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že povinný preukázateľne nevlastní žiadny
exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani žiadny postihnuteľný príjem. Súd zistil nulový stav
majetku povinného, mínusový stav na účtoch v banke, žiadne príjmy podliehajúce exekúcii. Povinníďalej nevlastní žiadne motorové vozidlo a ani žiadne nehnuteľnosti. Na majetok povinného je podľa
Centrálneho registra exekúcií vedených ďalších 7 exekúcií. U povinného nebol zistený žiadny majetok,
ktorý by postačil na náhradu trov exekúcie.

23.Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

24.Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

25.Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

26.Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

27.Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

28.Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je

spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať
oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto
smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn.: II. ÚS 321/09
zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o zastavení
exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť
prejavom svojvôle."

29.Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu
rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu

majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť
zo zistených skutočností. Oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak
sa ukáže, že povinný nadobudne majetok, resp. dosahuje príjem z ktorého je možné pohľadávku
uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takéhoto majetku povinného, ktorý
by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre

právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné
zlepšenie majetkových pomerov povinného.

30.Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v
zmysle príslušných právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím

tento uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž
nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky
potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym výsledkom. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je
možné zistiť, v akom rozsahu bolo uvedené šetrenie exekútorom reálne vykonané, vzhľadom na ktorú

skutočnosť je zrejmé, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku.

31.Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v naznačenom smere považuje za dostatočné,
ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.

32.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o
zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

33.Oprávnený ďalej nesúhlasil ani s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

34.Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný zákon).35.Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

36.Podľaustanovenia§58ods.6Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood01.11.2013,protivýrokuonáhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

37.Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov

účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

38.Z uvedeného vyplýva, že 01. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná
pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti
výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.

39.Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
Oprávnenýpodalodvolaniezodňa28.02.2019protiuzneseniusúduprvejinštancievčastitrovexekúcie
na poštovú prepravu dňa 01. 03. 2019, čo vyplýva z pečiatky doručujúceho orgánu.

40.V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie
proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31. 10. 2013.

41.Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému zákon odvolanie
výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c)

CSP.

42.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s
ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).