Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 22, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/259/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222591
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117222591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: P. D., F.. XX.X.XXXX,

T. H. XXX, XXX XX H., Q..Č.. D. XX, H., XXX XX H. v konaní právne zastúpenej advokátom JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ulica Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní
právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Bratislava, Kubániho č. 16, o
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 593,14 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 200 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania zo sumy prisúdenej týmto rozhodnutím, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.10.2007 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom
zaplatenia sumy 593,14 EUR.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
20C/406/2015 si uplatňovala voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na

určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

3. V tomto konaní bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná v oboch uplatňovaných
nárokoch, rozsudkom č.k. 20C/406/2015 - 71 zo dňa 23.05. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 4Co106/2016 - 102 zo dňa 25.05.2017, ktoré sa stali právoplatnými dňa 26.06.2017
súdy konštatovali, že poplatok vo výške 108,44 EUR, ktorý dojednával žalovaný so spotrebiteľmi
spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Uviedla, že ako spotrebiteľka si touto žalobou uplatňuje satisfakciu za porušenie
svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné
zadosťučinenie si uplatnila vo výške 593, 14 EUR.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a vo veci uviedol, že zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. je upraviť pre prípad úspešného uplatňovania ochrany svojho práva požiadavku na
primerané finančné zadosťučinenie. Z účelu uvedeného ustanovenia však nevyplýva, že by každé

uplatnenie práva malo implikovať samostatný nárok na finančné zadosťučinenie. Uviedol, že na
tunajšom súde žalobkyňa samostatne vedie viaceré konania o finančné zadosťučinenie. Uviedol,
že je nereálne a nemá oporu tvrdenie žalobkyne, aby každé uplatnenie práva viedlo k vzniku
vždy nového a samostatného nároku na finančné zadosťučinenie. Žalobca ďalej namietal, že zpodanej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala výšku 595,14 EUR a je tak
nepreskúmateľné. Namietal, že podanou žalobou sa žalobkyňa prakticky domáha vrátenia prevažnej
časti istiny poskytnutého úveru duplicitne a svojvoľne určovanom rozsahu. Namietal, že žalobkyňa

nepreukázala žiadnym dôkazom a ani nekonkretizovala také okolnosti, z ktorých by bolo možné určiť
splnenie ňou tvrdených funkcií požadovaného finančného zadosťučinenia. Inak povedané poukázal na
to, že žalobkyňa neuviedla nič z čoho, by sa dalo usudzovať, že ňou požadovaný nárok plní funkciu
relutárnu,satisfakčnúasankčnúčiodhadžijúcunavrhol,abysúdžalobuvcelomrozsahuakonedôvodnú
zamietol.

5. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila rozsudok tunajšieho súdu č.k. 20C/406/2015 - 71 a rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co 106/2016 - 102. Žalovaný predložil prehľad platieb k zmluve č.
XXXXXXXXXX.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 23. 5. 2016

právoplatným dňa 26. 6. 2017 č.k. 20C/406/2015 - 71 v zmysle ktorého súd určil, že bod 8.1 Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8300025610 zo dňa 29.10.2009 v znení: Predmetom tejto dohody o poskytnutí
služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako úver/

revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 108,44 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 59,15 Eur v prípade, ak bude Dlžníkov revolving
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú

výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby"
je neprijateľnou podmienkou. Súčasne uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 293,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 293,14
eur od 20.10 2015 do zaplatenia.

7. Žalobkyňa veci vo výpovedi uviedla, že všetky podstatné okolnosti boli uvedené. Pokiaľ ide o vec
samú, mala za to, že v danom prípade jej spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia chcela spôsobiť finančnú
ujmu. Na druhej strane jej spôsobila aj po psychickej stránke problémy. Mala za to, že sa chceli na jej
úkor obohatiť. Už je dlhšiu dobu na invalidnom dôchodku a riešenie takýchto problémov je na zdraví a
na duševnom pokoji nepridávajú. Zmluvu uzatvorila v roku 2009, z toho dôvodu, že potrebovala finančné

prostriedky na zaplatenie nedoplatku na energie. V danom tom čase s manželom boli na dôchodku a
veľa možností na získanie úveru nemali, preto brali to, čo bolo. Pri uzatváraní zmluvy v roku 2009 jej
obchodný zástupca povedal, že jej to rozdelia na dve zmluvy. Pritom chcela len jednu zmluvu, jednu
sumu. Povedal jej, že nie a boli to dve zmluvy. Teda na dvoch zmluvách mala poskytnuté finančné
prostriedky a boli vymáhané poplatky z dvoch zmlúv.

8. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Žalobkyňa si predmetnou žalobou v zmysle ust. § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z uplatnila nárok
na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške zodpovedajúcej sume, v ktorej bola
úspešná v pôvodnej žalobe 293,14 EUR titulom bezdôvodného obohatenia a 300 EUR finančné

zadosťučinenie za úspešnosť vo vzťahu k výroku určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky.

10. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to odtoho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo

povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

11. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať

žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a ktorým žalobkyni
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v
budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

12. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie

o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

13. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ

zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti stanovené zákonom č. 250/2007 Z. z., má právo aj na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
zodpovedá.

14. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľky, súd považoval samotný
nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný a žalobe vyhovel, avšak iba
čiastočne.

15. S poukazom na všetky okolnosti prípadu súd považoval za primeranú výšku finančného

zadosťučinenia sumu 200 EUR. V porovnaní s inými prípadmi u žalobkyne nedošlo k preukázaniu toho,
že by žalovaný nútil žalobkyňu uzatvárať zmluvy alebo k iným priamym vyhrážkam a zastrašovaniam
zo strany dodávateľa, ktoré by mali vplyv na priznanie vyššieho zadosťučinenia.

16. V danom prípade primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 200 EUR, ktorá

zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od
porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale
musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (rozsudok KS v
Prešove zo dňa 24.5.2017 pod sp. zn. 2Co/137/2016).

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.20. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

21. CSP nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu
k ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už
neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.

2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahysúdualeboznaleckejčinnosti(str.906KomentárakCivilnémusporovémuporiadku,nakladatelství

C. H. Beck).

22. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i

systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie

plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

23. Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov

konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.

24.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépostupompodľa§262CSPvovýškezodpovedajúcej
prisúdenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.