Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Karol Rihák

Legislation area – Obchodné právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416202704
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1416202704.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom, JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

Poistná udalosť s.r.o., Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, zast. MHS Legal, s.r.o.,
Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovaným: I. Genertel Biztosíto Zrt., slovenský
názov: Genertel poisťovňa a.s., sídlo Dévai utca 26-28, Budapest 1134, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky: Genertel poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného
členského štátu so sídlom: Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, II. Generali Poisťovňa, a.s.,
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, obaja zastúpení: MST PARTNERS, s.r.o.
Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 1.056,49 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 228,49 eura zastavuje.

II. Súd konanie zastavuje voči žalovanému v I. rade.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 828,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročnezosumy828,-eurod31.12.2015dozaplatenia,všetkovlehotedotrochdníododňanadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od pôvodne jedného žalovaného zaplatenia sumy 1.056,49 eura spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 31.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 29.04.2015 došlo k dopravnej nehode a poškodeniu motorového
vozidla poškodeného značky V. Y M.: Q ktorým bol pán D.. J. P.. K nehode došlo pri kolízii s motorovým
vozidlom značky C. Y., M.: GA XXXAT. Priebeh nehody, ako ani jej zavinenie nie je medzi stranami sporu
sporné. Žalobca prevzal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2015 pohľadávku

poškodeného voči žalovanému, ktorá spočíva v neuhradení náhrady škody vo výške 1.056,49 eura.

2.Poškodenýbolvdôsledkupoistnejudalostič.XXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXX,ktorámuvzniklana
jeho osobnom motorovom vozidle, nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo na nevyhnutnú
dobu. Za 18 dní požičania si motorového vozidla mu bola následne vystavená faktúra v celkovej výške
2.070,- eur. Predmetné vozidlo dňa 25.05.2015 vrátil. Zo strany žalovaného došlo len k čiastočnej
úhrade požičovného, a to v rozsahu 1.013,51 eura. Ku dňu podania žaloby teda ostalo neuhradené

požičovné vo výške 828,- eur. Poškodený sa so žalobcom zmluvne dohodol na prenájme náhradného
motorového vozidla, ktorý trval celkovo 18 dní (od 07.05.2015 do 25.05.2015). Žalovaný uznal nárok
na náhradu požičovného len vo výške 1.013,51 eura, pričom vyplatením tejto sumy považoval poistnú
udalosť za vybavenú. Žalovaný krátil poistné plnenie, keď pri výpočtoch poistného plnenia neuznalskutočnú cenu požičovného vo výške 115,- eur, ktorá mala byť riadne preplatená. V otázke ceny
za zapožičanie náhradného vozidla sa poškodený so žalobcom zmluvne dohodol na cene prenájmu
náhradného motorového vozidla vo výške 115,- eur za 1 deň. Žalovaný však pri výpočte výšky plnenia

za požičiavanie náhradného vozidla používal sumu nižšiu, a to sumu 69,- eur. Žalovaný však dostatočne
nepreukázal opodstatnenosť tejto skutočnosti. Ceny prenájmu motorových vozidiel sa v jednotlivých
spoločnostiach odlišujú a poškodený súhlasil s cenou žalobcu. Neexistuje dôvod, prečo by sa pri výpočte
výšky plnenia nemohla zohľadňovať zmluvne dohodnutá cena medzi poškodeným a žalobcom. Navyše
ide o cenu primeranú, čo potvrdzujú aj cenové ponuky autopožičovní, ktoré poskytujú rovnaké služby

ako žalobca. Žalovaný zároveň krátil plnenie aj o sumu 228,49 eura, pričom toto krátenie odôvodnil
tým, že ide o výdavky na prevádzku poškodeného motorového vozidla a pokles všeobecnej hodnoty
poškodeného vozidla. S takýmto tvrdením žalovaného žalobca nemôže súhlasiť a je toho názoru, že z
jeho strany ide o účelové konanie a to najmä s poukazom na skutočnosť, že uvedená suma nebola v
rozhodnutí žalovaného žiadnym spôsobom zdôvodnená a podrobne vysvetlená. Je pritom povinnosťou
žalovaného prípadné krátenie výplaty riadne odôvodniť. Z tohto dôvodu považuje žalobca krátenie

poistného plnenia v rozsahu 228,49 eura za neoprávnené.

3. K žalobe sa vyjadril pôvodný žalovaný písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené 09.06.2016,
v ktorom uviedol, že poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti nútený si prenajať náhradné vozidlo
na nevyhnutnú dobu, za čo mu bola následne vystavená faktúra v celkovej výške 2.070,- eur za 18 dní

užívania prenajatého vozidla, t j. vo výške 115,- eur za deň. Žalovaný za oprávnenú uznal cenu nájmu
vo výške 69,- eur za deň. Žalovaný s ohľadom na okolnosti poistnej udalosti nepopiera potrebu prenajať
si náhradné motorové vozidlo poškodeným, čo vyjadril aj vyplatením poisteného plnenia. Zároveň je
však nevyhnutné, aby náklady vzniknuté v dôsledku prenajatia náhradného motorového vozidla boli
vynaložené primerane a účelne. Samotný žalobca vo faktúre č. 150502 uvádza, že základná cena

nájmu je 69,- eur na deň. Suma 46,- eur, ktorú žalovaný nepriznal, predstavuje „prirážku“ za nezloženie
finančnej zábezpeky. Výška tejto prirážky však nie je nijakým spôsobom žalobcom odôvodnená a nie je
anizrejméprečobolovôbeccenunájmuotútoprirážkupotrebnézvyšovať.Žalovanýmázato,žepoistné
plnenie nemá slúžiť na tvorbu zisku žalobcu, keďže práve žalobca predmetné vozidlo za neprimerane
vysokú cenu nájmu „požičal“ poškodenému a teraz sa v konaní domáha od žalovaného jej preplatenia.

Žalobca mal teda prirodzene záujem na čo najvyššej cene nájmu náhradného vozidla, aby bol jeho
zisk čo najväčší. Skutočnosť, že poškodený nezložil finančnú zábezpeku nemôže spôsobovať zvýšenie
poistného plnenia, pretože nezloženie finančnej zábezpeky nemá svoju príčinu v samotnej škodovej
udalosti, ale až v ďalšom následnom jave, ktorým je rozhodnutie poškodeného finančnú zábezpeku
neuhradiť. Škoda, ktorá má spočívať v časti ceny nájmu predstavujúcej prirážku, teda nebola spôsobená

v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ale v dôsledku rozhodnutia, resp. konania samotného
poškodeného.

4. K neuhradeniu časti ceny nájmu vo výške 228,49 eura žalovaný uviedol, že táto suma nebola priznaná
z dôvodu, že poškodený by túto sumu musel vynaložiť na prevádzkovanie svojho vozidla v prípade ak

by k nehode vôbec nebolo došlo a poškodený by naďalej mohol jazdiť na svojom vozidle. Túto sumu
nie je možné žalobcovi priznať, pretože ak by nedošlo ku škodovej udalosti, poškodený by ju musel v
každom prípade vynaložiť, a to právne na prevádzku svojho vozidla.

5. Uznesením č.k. 10Cb/70/2016-55 súd na základe návrhu žalobcu pripustil vstup do konania

žalovaného v II. rade.

6. Podaním zo dňa 14.09.2017 žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie časti istiny vo výške
228,49 eura, nakoľko táto suma bola žalovaným v druhom rade uhradená, po podaní žaloby. Predmetom
konania teda ostala istina vo výške 828,- eur, ktorá predstavuje nepriznanú časť nájomného za 18 dní vo

výške 46,- eur/deň (zo 115,- eur /deň zaplatil žalovaný len 69,- eur/deň). Týmto podaním zobral žalobca
späť žalobu aj voči žalovanému v I. rade.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie a pri rozhodovaní vychádzal z nesporného skutkového stavu
opísaného v žalobe. Spornou ostala len otázka, či je dôvodný žalobcom uplatnený nárok na úhradu

sumy 828,- eur, ktorá predstavuje sumu za 18 dní nájmu vozidla vo výške 46,- eur/deň, táto suma pritom
predstavuje prirážku za nezloženie finančnej zábezpeky.8. Súd z listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a
v plnom rozsahu jej vyhovel. Uvedené listinné dôkazy sú: oznámenie o výške poistného plnenia (č .l.
9, 10) zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi poškodeným D.. J. P. a žalobcom, nájomná

zmluva uzatvorená medzi poškodeným D.. J. P. a žalobcom s predmetom nájmu vozidla K. J. 4, faktúra
č. XXXXXX vystavená žalobcom D.. J. P. na sumu 2.070,- eur, doklad o úhrade tejto sumy, oznámenie
o postúpení, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, čestné prehlásenie a
žiadosť o refundáciu nákladov spojených s požičaním vozidla, potvrdenia o cenách iných autopožičovní,
obdobné požičovné zmluvy iných prípadov žalobcu na identické vozidlo spolu s vystavenými faktúrami

a potvrdeniami iných poisťovní, že akceptovali požičovné vo výške 115,- eur na deň za identické vozidlo
(č.l. 23 až 33).

9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „O.z.“) fyzické a právnické osoby

vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 429 O.z. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 663 O.z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 O.z. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase

uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z.z.“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 524 ods. 1 O.z. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané (v konaní to ani nebolo sporné), že dňa 29.04.2015 došlo
k dopravnej nehode a poškodeniu motorového vozidla poškodeného značky V. Y M.: Q ktorým bol pán
D.. J. P.. K nehode došlo pri kolízii s motorovým vozidlom značky C. Y., M.: GA XXXAT. Priebeh nehody,

ako ani jej zavinenie nie je medzi stranami sporu sporné. Poškodený D.. J. P. si v dôsledku uvedenej
poistnej udalosti, ktorá mu vznikla na jeho motorovom vozidle prenajal náhradné motorové vozidlo K. J.
X od žalobcu na obdobie 18 dní za cenu 2.070,- eur, čo predstavuje 115,- eur na jeden deň. Poškodený
ako oprávnená osoba s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. postúpil svojou pohľadávku
na náhradu škody spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla na žalobcu zmluvou o

postúpení pohľadávky, čo žalovanému oznámil oznámením o postúpení.

11. V konaní bola medzi stranami v podstate sporná iba výška škody, t.j. či cena, za ktorú si
poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo (115,- eur za deň), zodpovedá obvyklej cene nájmu
obdobného motorového vozidla v danom mieste a čase. Žalovaný obvyklosť uvedenej ceny v súdnom

konaní nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, tvrdil len, že príplatok vo výške 46,- eur na deň je
neodôvodnený a vytvára neprimeraný zisk žalobcu, ktorý ako prenajímateľ prenajal náhradné vozidlo
poškodenému.

12. Je zrejmé, že poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo za podmienok, kedy na začiatku

nájmu neskladal žiadnu finančnú zábezpeku za vozidlo ani za nájom vozidla a nestanovil presnú dobu
nájmu, nakoľko nemohol objektívne vedieť za akú dobu bude jeho vlastné, poškodené vozidlo v servise.
Žalobca na preukázanie obvyklosti ceny nájmu obdobných motorových vozidiel rovnakej triedy, ako
bolo motorové vozidlo poškodeného a zároveň náhradné motorové vozidlo, ktoré si poškodený prenajal
(SUV), predložil cenníky autopožičovní, ktoré prenajímajú motorové vozidlá za obdobných podmienok

ako boli tie, za ktorých si prenajal náhradné motorové vozidlo poškodený. Súd samozrejme nemohol
ignorovať žalobcom predložené listiny preukazujúce, že v úplne identických prípadoch, iné poisťovne
nepovažovali cenu za prenájom takéhoto vozidla za neprimerané a plnom rozsahu vyplatili za prenájom
príslušnú náhradu. Čo sa týka dvoch zložiek odplaty za prenájom vozidla označené v príslušnej faktúre
ako základná cena nájmu za 1 deň vo výške 69,- eur a prirážka za nezloženie finančnej zábezpeky vo

výške 46,- eur/deň, súd konštatuje, ani v iných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahoch
nie je výnimočná situácia, keď sa celková odplata za poskytnutú službu, alebo dodaný tovar skladá z
viacerých položiek, ktoré až ako celok tvoria celkovú cenu. V prejednávanej veci dohodnutá prirážka
nie je sankciou, alebo neúčelne zisk vytvárajúcou položkou. Súd musí akcentovať stav, že žalovaný
nepredložil žiaden listinný dôkaz, preukazujúci jeho tvrdenia o nedôvodnosti sumy 115 eur/deň za

prenájom náhradného vozidla rovnakej triedy ako si prenajal poškodený v prejednávanej veci.

13. Keďže si teda poškodený účelne prenajal náhradné motorové vozidlo na obdobie od 07.05.2015
do 25.05.2015 (účelnosť prenájmu motorového vozidla na uvedené obdobie nebola v konaní žiadnym
spôsobom spochybnená) za cenu 2.070,- eur (čo predstavuje 115,- eur na jeden deň), ktorú súd

považoval za daných podmienok nájmu za primeranú (obvyklú) a žalovaným ostala neuhradená časť
tejto sumy vo výške 828,- eur, súd uložil žalovanému povinnosť doplatiť žalobcovi do plnej ceny za
poskytnutý prenájom.14. Keďže žalovaný sa so zaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania súd mu uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,05 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia
č. 87/1995 Z.z.), a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej
udalosti žalovaným (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.).

15. Súd podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, zastavil konanie v časti uplatnenej istiny vo

výške 228,49 eura a taktiež zastavil konanie voči žalovanému v I. rade, nakoľko v týchto častiach bola
žaloba vzatá žalobcom späť.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365

ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.