Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218067
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112218067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej S. W., J.. XX.X.XXXX, G. I. H., Z. XX, o zaplatenie
2.473,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.
septembra 2015 č.k. 37C/314/2012-105 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS p r i z n á v a plnú náhradu
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podanú na súd dňa 16.7.2012, ktorou
sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.473,95 eura, pozostávajúcej z istiny vo výške
1.910,47 eura, úroku vo výške 472,67 eura, zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 90,81 eura, spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 19,82 eura a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.910,47

eura od 4.11.2009 do zaplatenia, a to z titulu dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila
dňa XX.X.XXXX žalovaná s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou GE MONEY, a.s., Bottová č.7,
Bratislava, IČO: 17 324 220, ktorá mu svoju pohľadávku voči žalovanej postúpila zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX.

2. V odôvodnení uviedol, že do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpilo Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778,

zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, ktoré vznieslo
námietku premlčania celej peňažnej pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou, poukázalo na fakt, že
právny predchodca žalobcu v dôsledku omeškania žalovanej s platením viac ako troch splátok v súlade
s obchodnými podmienkami zosplatnil úver ku dňu X.XX.XXXX a ktoré napadlo platnosť dohody o
uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa XX.X.XXXX pre jej rozpor s dobrými mravmi,
nezrozumiteľnosť, neurčitosť a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva a žiadalo
preto žalobu zamietnuť.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že spoločnosť GE MONEY a.s., IČO :
17 324 220 ako veriteľ uzatvorila dňa XX.X.XXXX so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, označenú Expres pôžička, na základe ktorej poskytla žalovanej úver vo výške 60.000,-Sk s výškou mesačnej splátky 1.524,- Sk (50,59 eura), dátumom splatnosti prvej splátky 28.6.2008,
ročnou percentuálnou mierou nákladov na úver 17,44 %, cenou úveru 91.440, - Sk a počtom splátok 60.
Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.1.2010 súd zistil, že žalovaná

ako dlžník uznala záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom GE
MONEY, a.s., číslo zmluvy XXXXXXXXXX L. O. XX.X.XXXX s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny
vo výške 1.910,47 eura, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo
výške 240,81 eura. Ďalej zistil, že forma splatenia záväzku nebola dohodnutá, obsahom článku III bod
3.4 označeného ako forma splatenia záväzku je, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho

následkoch a k zosplatneniu úveru došlo dňa X.XX.XXXX.

4. Vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, § 2
písm. a) až e), § 3 ods. 1 až 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom

do 10.6.2010, § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom
do 31.7.2008, § 52 ods. 2, § 53 ods. 8, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1 až 3, § 101, § 524 ods. 1 a 2,
§ 565 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Dôvodil, že platnosť
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa XX.X.XXXX posúdil podľa § 558, §

3 ods. 1, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že k platnému uznaniu záväzku zo
strany dlžníka nedošlo, nakoľko žalobca totiž v snahe predĺžiť plynutie premlčacej doby pod zámienkou
výhodnosti spísania splátkového kalendára, do formulárovej listiny inkorporoval aj vyhlásenie o uznaní
dlhu dlžníkom, použijúc pritom nejednotnú terminológiu, a dohoda je absolútne neplatná. Poukazom na
smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustálenú judikatúru

(rozsudky Súdneho dvora EÚ C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Salvat Editores
SA, Mostaza Claro C-168/05, POHOTOVOSŤ c/a Korčovská C-76/10, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo 20/2009), § 4 ods. 8, § 5b, § 7 ods. 2, § 8 ods. 1 a 4 zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého ako orgán rozhodujúci o nárokoch žalobcu zo
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, prihliadol z úradnej povinnosti aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a vychádzajúc
zo zistenia, že k zosplatneniu úveru došlo dňa X.XX.XXXX, konštatoval, že premlčacia lehota ohľadne
na uplatnenie peňažného nároku žalobcu začala plynúť dňa X.XX.XXXX a uplynula dňa X.XX.XXXX a
uzavrel, že žalobca podal žalobu na súd dňa 16.7.2012, po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
doby a preto žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej žalovanej nepriznal
náhradu trov konania z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Navrhol zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. V odvolaní namietol
právny záver súdu, že nárok je premlčaný, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa X.XX.XXXX,
premlčacia doba začala plynúť dňa 4.12.2008 a uplynula dňa 4.12.2011, a on žalobu podal na súd dňa
16.7.2012 po uplynutí premlčacej doby. Tvrdil, že v predmetom spore sa jedná o absolútny obchod, a

preto aj v otázke premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to štvorročnú
premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňa 4.12.2008 a uplynula dňa 4.12.2012, a teda žalobu podal v
premlčacej dobe. V tejto súvislosti poukázal na viaceré súdne rozhodnutia (Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2MCdo/3/2011, 6MCdo/4/2012 a 7MCdo/9/2014, ako i viacero rozhodnutí krajských
súdov Slovenskej republiky).

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhlo
potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správy a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za

písomné vyjadrenie k odvolaniu. Poukázal na novelu, v spojení s dôvodovou správou, ustanovenia §
52 ods. 2 poslednej vety Občianskeho zákonníka, vykonanú zákonom č. 102/2014 Z.z., podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ako i na rozsudokNajvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 12/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/81/2012-279
a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013-10.

9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
(§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

10. Odvolací súd (§ 34 CSP) na základe toho prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle §
385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že žalobcom

uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba
zamietnutá z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného peňažného nároku, nemožno vytknúť, že by
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonávaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,

prípadne že výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
s§132O.s.p.,zvykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,zktorýchvyvodilsprávny

právny záver, že nárok žalobcu je premlčaný, ku ktorému správne prihliadol súd i z úradnej povinnosti,
a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými dôvodmi sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

13. Žalobca v odvolaní namietal, že právne vzťahy zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX, uzavretej dňa
XX.X.XXXX medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, sa spravujú ustanoveniami Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

14. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poznamenáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je,
ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov (platného v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa XX.X.XXXX), aj príslušnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Charakter predmetnej zmluvy správne posudzoval vo svetle
účelu a cieľa Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa ktorej súd členského štátu ako vnútroštátny súd ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa
svojho obsahu je spotrebiteľskou, a to aj napriek tomu, že je pomenovaná inak alebo zmluvné strany jej
obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.

15. V posudzovanom spore nie je sporné, že žalobca (eventuálne jeho právny predchodca) je
dodávateľom služby poskytovania úverov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v
obchodnom registri, ako i že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako fyzická osoba. Zo
žiadnych ustanovení zmluvy o úvere nevyplýva, že žalovaná konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim

sa) k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, b/ Smernice rady č. 93/13/EHS). Zmluva
o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý žalobca (právny predchodca žalobcu)
bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti. Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi žalobcom
(jeho právnym predchodcom) a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné
aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, a teda aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie v posudzovanom spore. K otázke právneho posúdenia
premlčania práva zo spotrebiteľského úveru a aplikácie ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho
zákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľsavždyprednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva,sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014
tak, že toto ustanovenie sa vzťahuje i na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Súd prvej
inštancie otázku premlčania v danom spore posúdil v súlade s týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu

SR, od ktorého nie je dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Pre úplnosť možno doplniť, ako
to konštatoval najvyšší súd v citovanom rozhodnutí, že tak ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014, ako i ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho
zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou tieto ustanovenia
sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred

týmto dňom.

16. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.

17. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

18. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
Žalovaná úspech v odvolacom konaní síce mala, ale žiadne trovy jej v odvolacom konaní nevznikli,
preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a plnú

náhradutrovodvolaciehokonaniapriznalZdruženiunaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,ktorévčase
podania vyjadrenia k odvolaniu žalobcu vystupovalo ako vedľajší účastník na strane procesne úspešnej
žalovanej spotrebiteľky.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).