Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/779/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7902899904
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7902899904.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1/ H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., E.. C..D. XXXX/
XX, 2/ J.. E. Y., nar. X.X.XXXX, bytom v R., Š. XXXX/XX, 3/ J.. Ľ. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., E..
C.. D. XXXX/XX, všetkých zastúpených JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom advokátskej kancelárie
v Prešove, Jarková 59, proti žalovanej Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 o plnenie z poistnej udalosti, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu

Okresného súdu Trebišov zo dňa 21.5.2014 č.k. 6C/145/2002-367 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalobcov nahradiť žalovanej trovy konania v sume

179,63 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že svojim rozsudkom zo dňa 11.1.2012 pod sp.zn.
6C/145/2002 rozhodol vo veci samej tak, že nárok žalobcov na úhradu plnenia z poistnej udalosti
zamietol a tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach a vo veci samej
nadobudolprávoplatnosť.Zdôvodu,ževýrokotrováchkonaniabolodvolacímsúdomzrušený,opätovne

napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania účastníkov. Toto založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
keď konštatoval, že úspešná žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k neúspešným
žalobcom. Tieto trovy priznal žalovanej do výšky cestovného osobným motorovým vozidlom, a to z
titulu cestovného zástupcu na pojednávania pred Okresným súdom Trebišov, teda za cesty z Košíc do
Trebišova a späť v dňoch 18.11.2008, 7.6.2010, 24.1.2011, 21.3.2011, 19.10.2011 a 11.1.2012, pričom
výšku cestovného za jednotlivé cesty osobitne vyčíslil vychádzajúc zo znenia zákona č. 283/2002 Z.z.

o cestovných náhradách, a to v celkovej výške 179,63 eur.

Proti uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia. Títo žiadali napadnuté uznesenie zmeniť a žalovanej
nepriznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladali na tvrdení, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. V odvolaní uviedli, že uznesenie považujú za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov. Sú toho názoru, že z neho nemožno vyčítať, akými úvahami sa súd riadil, keď
rozhodoval o trovách. Obmedzenie sa na konštatovanie neúspechu žalobcov v konaní a záver o
tom, že žalovaná si uplatnila náhradu trov konania, nepovažujú za dostatočné odôvodnenie. Riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Tento svoj
názor zakladali aj s poukazom na citované judikáty. Poukázali na priebeh konania, ktoré sa pôvodne
viedlo medzi ich právnym predchodcom a poisťovňou. Závery súdov vo veci samej, na základe ktorých

bolažalobavkonečnomdôsledkuzamietnutá,považujúzanesprávne,čoichviedlokpodaniudovolania.
S poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. sú toho názoru, že súd pri rozhodovaní o trovách konania by samal vyporiadať ako s jednou z podmienok, a to účelnosťou trov. V rámci tejto úvahy bolo povinnosťou
súdu vyporiadať sa s otázkou primeranosti a účelnosti zvoleného spôsobu dopravy. Majú za to, že
použitie osobného motorového vozidla na trase Košice - Trebišov a späť nie sú účelne vynaloženými

trovami, keďže na tejto trase premáva pravidelná priama autobusová aj železničná doprava, teda
použitie osobného motorového vozidla nebol vhodne zvolený, primeraný a účelne zdôvodnený spôsob
dopravy. Pri úvahe o zodpovednosti žalobcov za náhradu trov konania bolo povinnosťou súdu posúdiť
aj aplikáciu ust. § 150 O.s.p.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
na základe toho dospel k tomu, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal s nárokom úspešného účastníka na náhradu
trov konania a aj správne o tomto nároku rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Z dôvodov prvostupňového uznesenia je zrejmé, že tento rozhodnutie o trovách konania založil na

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (aj keď jeho znenie nesprávne citoval), ktoré zakladá právo úspešného
účastníka na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi. Pokiaľ v nadväznosti na to súd
prvého stupňa uzavrel, že úspešnej žalovanej patrí náhrada trov konania, nemožno konštatovať, aby
takéto odôvodnenie rozhodnutia bolo nepreskúmateľné, čo do základu nároku na náhradu trov.

K ďalšej odvolacej námietke žalobcov, ktorí poukazovali na priebeh konania, v ktorom vystupovali
ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že títo sa stali
účastníkmi konania v dôsledku úmrtia pôvodného žalobcu, a to postupom súdu podľa ust. § 107 ods.
3 O.s.p. Pokiaľ títo v priebehu ďalšieho konania zotrvali na všetkých predchádzajúcich procesných
stanoviskách a postupoch svojho právneho predchodcu, stali sa v celom rozsahu jeho procesnými

právnymi nástupcami a takto zodpovedajú s prihliadnutím na výsledok konania vo veci samej aj za
náhradu trov konania, a to bez ohľadu na to, že neboli účastníkmi v čase jeho začatia. Tieto okolnosti
sporu teda nedávajú základ pre záver o tom, aby boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie trov konania úspešnému účastníkovi.

K ďalšej odvolacej námietke žalobcov týkajúcej sa tvrdenej nevhodnosti, neprimeranosti a neúčelnosti
zvoleného spôsobu dopravy pre zástupcu žalovanej na pojednávania odvolací súd udáva, že vhodnosť a
účelnosť zvoleného spôsobu dopravy na pojednávanie nemožno vyhodnocovať iba na základe jediného
kritéria, a to výšky nákladov na samotnú dopravu. Pri týchto okolnostiach je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že zástupca žalovanej ako poisťovne túto zastupuje v mnohých súdnych sporoch a preto

je pri posudzovaní účelnosti potrebné prihliadnuť aj na rýchlosť zvoleného spôsobu dopravy, ktorá mu
umožní vykonanie viacerých úkonov za rovnaké časové obdobie. Samotné použitie motorového vozidla
na uvedený účel nemožno považovať v súčasnej dobe za žiadny nadštandard, a teda ani neúčelné
vynaloženie peňažných prostriedkov. Zvolenie takéhoto spôsobu dopravy túto urýchľuje, čo má vplyv
na ďalšie nároky zamestnanca v súvislosti s takto vykonanou pracovnou cestou napríklad v súvislosti s

nárokom na úhradu stravného. S ohľadom na tieto závery nepovažuje odvolací súd použitie osobného
motorového vozidla za účelom účasti na pojednávaní za nevhodný a neúčelne zvolený spôsob dopravy.
Na základe toho uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešným

žalobcom náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanej odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací
súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.