Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/555/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200773
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812200773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: T.. O. Š. - S & S, Rožňava, Jasná
26, IČO: 33 009 902, zast. JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so sídlom Košice, Kováčska 40,
proti žalovaným: 1/ Mesto Rožňava, Rožňava, Šafárikova 29, IČO: 00 328 758, zast. JUDr. Ladislavom
Törökom, advokátom so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, 2/ Centrum voľného času, Rožňava, Akademika
Hronca100/9A,IČO:00139637,o77.000€sprísl.,oodvolanížalovanéhov1.radeprotimedzitýmnemu
rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C18/2012-458 z 12.6.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e medzitýmny rozsudok vo výroku o zodpovednosti žalovaného v 1.rade za škodu

vzniknutú žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) medzitýmnym rozsudkom určil, že
žalovaný v 1.rade zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi v dôsledku porušenia predkupného práva
žalobcu, určil, že žalovaný v 2. rade nezodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi v dôsledku porušenia
predkupného práva žalobcu.

2. Rozhodol tak o základe nároku žalobcu, ktorý sa žalobou domáhal náhrady škody vo výške 77.000 € z
dôvoduporušeniajehozákonnéhoazmluvnéhopredkupnéhoprávakprenajatýmnebytovýmpriestorom

na základe zmluvy o nájme, uzavretej so žalovaným v 2.rade, vlastníkom ktorých je žalovaný v 1.rade.

3. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca bol nájomcom nebytového priestoru
nachádzajúceho sa v budove na Nám. baníkov 19, súp. č. 45 v Rožňave od roku 1998, najprv na
základe nájomnej zmluvy z 23.3.1998, uzavretej s prenajímateľom Slovenská republika - Centrum
voľného čase Delta Rožňava, ktorá bola ukončená dohodou zmluvných strán k 01.01.2004, nakoľko
s účinnosťou od 1.1.2004 CVČ Delta, Námestie baníkov 19 sa stalo elokovaným pracoviskom CVČ,

Šafárikova 10, Rožňava, k 1.1.2004 CVČ Delta bola zo siete škôl a školských zariadení vyradená za
účelom zlúčenia činnosti centier voľného času do jedného školského zariadenia s názvom Centrum
voľného času, Šafárikova 100, Rožňava. Žalovaný v 1.rade ako vlastník odovzdal Protokolom č. 1/2004
z 13.2.2004 budovu nachádzajúcu sa na Námestí baníkov 19 súp.č.45 v Rožňave do správy rozpočtovej
organizácie a takto CVČ ako správca majetku malo oprávnenie majetok držať, užívať, brať úžitky
a nakladať s ním v súlade so Zásadami o hospodárení majetku mesta. Na základe toho správca-
žalovaný v 2. rade so žalobcom uzavrel nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytových

prízemných priestorov o výmere 120 m2 v budove nachádzajúcej sa na Námestí baníkov 19, súp.
č. 45 v Rožňave, doba nájmu bola dohodnutá na 10 rokov, počnúc od 1.1.2004. V článku VI ods.
3 zmluvy o nájme účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli, že po ukončení doby nájmu má nájomca
prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie a v prípade predaja prenajatejnehnuteľnosti, nájomca má predkupné právo na jej odkúpenie, v zmysle článku VI., ods.4, prenajímateľ
dal súhlas k rekonštrukcii prenajatých priestorov podľa odsúhlaseného projektu, ktoré nájomca vykoná
na vlastné náklady. Zmluva bola podpísaná za prenajímateľa riaditeľkou CVČ M.. V. K., za nájomcu

žalobcom a za Mesto Rožňava primátorom mesta T.. Y. C., na zmluve nie je uvedený dátum uzavretia
zmluvy. Dodatkom č. 3 k zriaďovacej listine z 28.11.2005 došlo k zmene sídla elokovaného pracoviska
CVČ Šafárikova 100 z Námestia baníkov 19 na sídlo ul. Vajanského 6 v Rožňave s účinnosťou od
1.10.2005, v dôsledku čoho sa žalovaný v 2.rade odsťahoval z predmetnej budovy a vrátil ju vlastníkovi-
žalovanému v 1.rade. Žalovaný v 1.rade predložil fotokópiu zmluvy o nájme nebytových priestorov

uzavretej medzi žalovaným v 2.rade a žalobcom, ktorá nebola obsahovo totožná so znením zmluvy o
nájme nebytových priestorov, ktorá bola predložená súdu a ktorú mali k dispozícii žalobca a žalovaný
v 1.rade, pretože štvrtá strana zmluvy sa obsahovo nezhodovala, nakoľko v článku VI nie je uvedené
dojednanie o predkupnom práve žalobcu k nehnuteľnosti, v ktorej mal žalobca prenajaté nebytové
priestory a zároveň v nej nebolo uvedené dojednanie, že prenajímateľ dáva súhlas k rekonštrukcii
prenajatých priestorov podľa odsúhlaseného projektu, ktoré vykonáva nájomca na vlastné náklady.

Žalovaný v 1.rade, po rokovaní Mestskej rady dňa 16.2.2006, navrhol žalobcovi uzavretie dodatku č.
1 k nájomnej zmluve, v zmysle ktorého zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov, by sa vypustil
v článku VI ods. 3 text: „V prípade predaja prenajatej nehnuteľnosti nájomca má predkupné právo na
jej odkúpenie“ a č.l. 6 ods. 4: „Prenajímateľ dáva súhlas k rekonštrukcii prenajatých priestorov podľa
odsúhlaseného projektu, ktoré vykonáva nájomca na vlastné náklady“. Zároveň oznámil žalobcovi, že

pokiaľ dodatok č.1 k nájomnej zmluve nepodpíše, považuje nájomnú zmluvu s účinnosťou od 1.1.2004
za neplatnú. K uzavretiu tohto dodatku však nedošlo z dôvodu nesúhlasu so zmenou zo strany žalobcu.
Žalobca listom z 19.7.2005 adresovaným žalovanému v 1.rade požiadal o prenájom celej budovy na
Nám. baníkov 19, priestorov uvoľnených žalovaným v 2.rade a listom zo 4.6.2009 požiadal o odkúpenie
nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na Námestí baníkov 19, č. 45, spolu s pozemkom. Predmetný list bol

doručený Mestskému úradu Rožňava 5.6.2009. Žalovaný v 2.rade budovu, v ktorej sa nachádzajú aj
nebytové priestory prenajaté žalobcovi, protokolom z 1.10.2006 vrátil vlastníkovi. Mestské zastupiteľstvo
uznesením z 8.7.2009 schválilo predaj predmetnej nehnuteľnosti formou aukcie s tým, že nový vlastník
uzatvorí nájomnú zmluvu so súčasným nájomcom (žalobcom v tomto konaní- poznámka odvolacieho
súdu) na rovnaké priestory aké v súčasnosti nájomca užíva. Kúpnou zmluvou z 28.1.2010 žalovaný

v 1.rade predal spoločnosti SCO Delta s.r.o., Šafárikovo 1, Rožňava, budovu, v ktorej mal žalobca
prenajaté nebytové priestory.

4. Námietku žalovaného v 1.rade o nedostatku jeho pasívnej legitimácie a námietku premlčania
nepovažoval za dôvodné, poukazujúc na to, že žalovaný v 1.rade bol v žalobe označený ako Mesto

Rožňava bez uvedenia sídla a identifikačného čísla. Z uvedených skutočností však nevyplýva, že
by vznikli pochybnosti o identifikácii žalovaného v 1.rade. Napriek neúplnému označeniu bolo možné
žalovaného v 1.rade identifikovať, nakoľko ide o právnickú osobu nezameniteľnú s inou právnickou
osobou, ktorá má právnu spôsobilosť podľa § 18 ods. 2 písm. c/ OZ, má aj spôsobilosť byť účastníkom
konania podľa § 19 O.s.p.. So žalovaným v 1.rade súd konal, doručil mu žalobu na vyjadrenie, ku ktorej

sa žalovaný v 1.rade vyjadril, ako aj k ostatným doručovaným listinám. Vada neúplného označenia
žalovaného v 1.rade bola odstránená v priebehu konania. Žaloba bola podaná na súde 24.1.2012
pred uplynutím 2-ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o
vzniknutej škode a o tom kto za ňu zodpovedá v príčinnej súvislosti s porušením jeho predkupného
práva k nehnuteľnosti. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti bola uzavretá 28. 01. 2010 až následne

sa žalobca dozvedel o vzniku škody v príčinnej súvislosti s predajom nehnuteľnosti, ku ktorému mal
predkupné právo, z čoho je zrejmé, že žalobu podal včas pred uplynutím 2-ročnej premlčacej lehoty.

5. Vychádzajúc z § 16 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 24
cit.zák. dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre vznik

zákonného predkupného práva, preto zákonné predkupné právo žalobcovi nevzniklo.

6. Vychádzajúc z § 3 ods. 2 vety prvej, druhej zák.č. 116/1990 Zb., § 3 ods. 3,4 cit. zák., z § 15 ods.
1 písm. d/ ods. 2 písm. a/ všeobecne záväzného nariadenia Mesta Rožňava, zásad hospodárenia s
majetkom mesta, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi

vzniklo predkupné právo na základe zmluvného dojednania obsiahnutého v článku VI ods. 3 zmluvy o
nájme nebytových priestorov uzavretej s prenajímateľom CVČ Rožňava, ktoré má obligačný charakter,
teda je záväzné medzi zmluvnými stranami. Podľa záveru súdu zmluva o nájme nebytových priestorov
uzavretá s účinnosťou od 1.1.2004 je platná v znení, v ktorom ju predložil žalobca a žalovaný v 2.rade,teda v znení obsahujúcom dojednanie v článku VI ods. 3 o predkupnom práve nájomcu, pretože v
tomto znení bola uzavretá a podpísaná zmluvnými stranami, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania.
Má všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., bol daný súhlas Mestským úradom

v Rožňave k uzavretiu nájomnej zmluvy podľa § 3 ods. 2 cit.zák. a uzavretie nájomnej zmluvy, ako
celku, obsahujúceho dojednanie o predkupnom práve žalobcu bolo schválené uznesením Mestského
zastupiteľstva č. 39/2004. Žalovaný v 2.rade ako správca majetku mesta v čase uzatvárania zmluvy
mohol s majetkom mesta nakladať v súlade so Zásadami hospodárenia s majetkom mesta a klauzula
o predkupnom práve neporušuje Zásady Mesta Rožňava o hospodárení s majetkom, ani § 12 a §

15 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Rožňava z 26.2.2004. Uzavrel, že žalovaný v 1.rade
nepreukázal iný obsah nájomnej zmluvy, nakoľko predložil iba neoverenú fotokópiu zmluvy, ktorá
nebola podpísaná účastníkmi zmluvy ani primátorom mesta. Naopak z listinných dôkazov predložených
žalovaným v 1.rade o prešetrovaní obsahu zmluvy v roku 2006 vyplýva, že žalovaný v 1.rade si bol
vedomý, že nájomná zmluva obsahuje dojednanie o predkupnom práve žalobcu a následne obsah
tohto dojednania chcel zmeniť dodatkom k zmluve, avšak k uzavretiu tohto dodatku nedošlo. Keďže

napriek zmluvne dohodnutému predkupnému právu žalobcu, napriek žiadosti žalobcu o odkúpenie
nehnuteľnosti doručenej žalovanému v 1.rade 5.6.2009, žalovaný v 1.rade neponúkol žalobcovi na kúpu
predmetnú nehnuteľnosť, žalobca nemohol realizovať svoje predkupné právo, čím došlo k porušeniu
zmluvnej povinnosti žalovaného v 1.rade, ktorý po vrátení budovy správcom - žalovaným v 2.rade
vlastníkovi - žalovanému v 1.rade vstúpil do práva povinnosti prenajímateľa a nájomný vzťah medzi

žalobcom a žalovaným v 1.rade naďalej pokračoval až do predaja budovy. Vychádzajúc z právnej vety
rozsudku NS SR sp.zn. 1Cdo/7/99 z 27.4.1999 vychádzajúc z § 420 ods. 1 OZ dospel k záveru, že
sú v danom prípade splnené predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného v
1.rade za vzniknutú škodu na strane žalobcu, nakoľko žalovaný v 1.rade porušil zmluvné predkupné
právo žalobcu. V príčinnej súvislosti s porušením tohto práva žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v

zmenšení jeho majetku, ktoré pozostáva z vynaložených nákladov na opravu, úpravu a rekonštrukciu
prenajatej budovy počas trvania nájmu a platenie nájomného za obdobie odo dňa uzavretia kúpnej
zmluvyaždopodaniažalobynasúd.Uzavrel,žeužalovanéhov2.radenebolozistenéporušenieprávnej
povinnosti, ktoré by zakladalo jeho občianskoprávnu zodpovednosť vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko
na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva sa presťahoval z predmetnej nehnuteľnosti, vrátil ju,

resp. odovzdal vlastníkovi, t.j. žalovanému v 1.rade, čím na žalovaného v 1.rade prešli všetky práva a
záväzky ohľadne tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že v priebehu konania medzi účastníkmi konania
bola sporná platnosť nájomnej zmluvy uzavretej s účinnosťou od 1.1.2004 a existencia zákonného a
zmluvného predkupného práva žalobcu, mal za to, že vo veci je potrebné rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom, ktorým určil, že žalovaný v 1.rade zodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu v dôsledku

porušenia zmluvného predkupného práva žalobcu, že žalovaný v 2. rade nezodpovedá za vzniknutú
škodu v dôsledku porušenia zmluvného predkupného práva žalobcu.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1.rade z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/a f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania a navrhol rozsudok zmeniť a

žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými
v rozsudku súdu k námietke o nedostatku jeho pasívnej legitimácie a k námietke premlčania. Bol
toho názoru, že zo samotnej žaloby jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca
požadoval náhradu škody od žalovaného v 2.rade, ktorého označil jednak identifikačným číslom, ktoré
slúži na jednoznačnú identifikáciu subjektu. Poukazoval na podania žalobcu (napr. vo vyjadrení z

22.11.2003, kde uvádza, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným...) z ktorých je zrejmé,
že považoval za žalovaného žalovaného v 2.rade, nakoľko nájomný vzťah bol uzavretý s ním.
Zdôrazňoval, že samotné podanie žalobcu, ktorým zmenil označenie účastníkov konania (podanie z
24.9.2004, ktorým došlo k upraveniu označenia žalovaných) bolo učinené už po uplynutí 2-ročnej
premlčacej doby, teda nárok žalobcu je premlčaný. Namietal, že súd v odôvodnení sa nevyporiadal

ani s jeho námietkou ohľadom absencie príčinnej súvislosti medzi žalobcom uplatňovanou škodou a
nemožnosťou uplatnenia si predkupného práva, ako ani dôvodnosť vzniku samotnej škody s tým, že
rozsudok nie je riadne a presvedčivo odôvodnený, čím mu súd odňal právo na spravodlivé súdne
konanie. Súd sa nevyporiadal s ním predloženým audiovizuálnym záznamom, ktorý svedčí o tom, že
mestskézastupiteľstvonasvojomzasadnutíneodsúhlasilovnájomnejzmluvežiadnepredkupnéprávov

prospech žalobcu, čo súd nekomentoval. Nezdôvodnil, prečo zamietol návrh na dokazovanie výsluchom
hlavnej kontrolórky a poslancov za účelom potvrdenia, resp. vyvrátenia, či bolo v predloženej nájomnej
zmluvezakomponovanépredkupnéprávožalobcuačiotomtovôbechlasovali.Poukazujúcnaust.§420
ods. 1 OZ konštatoval, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu protiprávnemu úkonu v podobe porušeniazmluvného predkupného práva v prospech žalobcu, nakoľko je zrejmé, že klauzula o predkupnom
práve sa do nájomnej zmluvy, ktorá bola predložená na podpis štatutárovi Mesta Rožňava dostala za
veľmi podozrivých okolností. Ďalej poukazoval na to, že pokiaľ nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká

zodpovednosť za škodu, nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, vždy sa vyžaduje dôkaz
jej existencie a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu. Trval na svojich námietkach aj
ohľadom nemožnosti vzniku škody v dôsledku investícií do nehnuteľnosti, keďže žalobca konal v rozpore
s nájomnou zmluvou a napriek nesúhlasu do prenajatých nebytových priestorov investoval, čím sám
konal protiprávne. Ďalej poukazoval na to, že žalobca nemal v úmysle spornú nehnuteľnosť nadobudnúť

do svojho vlastníctva, keďže mal vedomosť o záujme predať budovu formou verejnej obchodnej súťaže,
do ktorej sa napriek tejto skutočnosti neprihlásil. Navyše podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktorú však neskôr v celom rozsahu zobral späť. Z uvedených skutočností podľa neho vyplýva, že
žalobcovia nepreukázali najmä dôvodnosť vzniku škody (ušlého zisku), ako aj príčinnej súvislosti medzi
súdom zrušenými rozhodnutiami a vznikom údajnej škody.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu ako vecne správny.
Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného v 1.rade uvádzanými v odvolaní, bol toho názoru, že súd vo veci
vykonal rozsiahle množstvo dôkazov, na základe ktorých úplne zistil skutkový stav, dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom

žalovaného v 1.rade k otázke vzniku zákonného predkupného práva, v tejto súvislosti poukazoval na
svoje písomné podanie z 24.9.2004, jeho článok IV a podanie zo 4.12.2004, jeho článok I. písm. B.
Zdôrazňoval, že od počiatku si v súdnom konaní uplatňoval náhradu škody spôsobenú mu žalovanými
z titulu porušenia predkupného práva žalobcu. Uviedol, že svojimi písomnými podaniami a vyjadreniami
na súde viackrát poukázal na nesprávny právny názor žalobcu (správne žalovaného) v 1.rade, ktorý

bol prekonaný aj judikatúrou NS SR vo veci sp.zn. 1Cdo/7/99. V sporovom konaní je dôkazné bremeno
na žalobcovi, ktorý predložil množstvo nevyvrátiteľných dôkazov, z ktorých bolo možné dospieť k
jednoznačnému záveru o zodpovednosti za škodu žalovaného v 1.rade. Z dôvodu právnej istoty doplnil
žalobný návrh znejúci na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže výsledky prebiehajúceho súdneho
konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Zdôrazňoval, že dispozícia účastníka

konania, ktorý chce meniť návrhy je obmedzená iba súhlasom súdu, nie súhlasom žalovaného. K
námietkam týkajúcim sa pasívnej legitimácie žalovaného v 1.rade a námietke premlčania uviedol, že od
počiatku konania vo veci samej nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalovaným bol žalovaný
v 1.rade, a to Mesto Rožňava, mal za to, že označenie žalovaného v 1.rade ako Mesto Rožňava je
nezameniteľnésinýmúčastníkomkonania,keďženaúzemíSRneexistujeinýsubjekt práva,ktorýbybol

zameniteľný žalovaným v 1.rade. Poukazoval na to, že samotný žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom
odvolaní uvádzal, že v žalobe bol žalovaný v 2.rade označený len čiastočne. Názov žalovaného v 2.rade
nikdy neobsahoval označenie Mesto Rožňava. Počas konania bola zistená zmena názvu žalovaného v
1.rade a došlo k upraveniu názvu a sídla účastníka konania. Námietku o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného v 1.rade považoval za nedôvodnú. Bol účastníkom konania od počiatku a mal za to, že

námietku, ktorú žalovaný v 1.rade vzniesol po úprave názvu a sídla účastníka, t.j. viac ako po 2 a
pol roku potom, čo sa s ním konalo ako účastníkom konania, súd správne vyhodnotil ako nedôvodnú.
Nesúhlasil s názorom, že nemožno za účastníka konania považovať toho, kto nebol žalobcom v
žalobe správne označený. Poukazoval na judikát Z IV (s. 695), z ktorého je zrejmé, že predpoklady
na zastavenie konania neboli splnené, pretože nebol vyzvaný na opravu alebo doplnenie zo strany

súdu a opravil označenie účastníkov, ktoré nebolo sporné a nebránilo súdu v pokračovaní konania. Súd
podľa neho námietku premlčania vyhodnotil správne ako nedôvodnú, keďže z jeho strany nedošlo k
zmene účastníkov, ale len k úprave názvu a sídla už existujúcich účastníkov konania. Nestotožnil sa
ani s dĺžkou premlčacej doby uvádzanej žalovaným v 1.rade, považoval ju za zavádzajúcu a účelovú.
Zdôrazňoval, že žalovaný v 1.rade vedel o jeho predkupnom práve, aj napriek tomu, že ho požiadal

o kúpu nehnuteľnosti, nehnuteľnosť mu neponúkol na predaj, hoci mu v splnení jeho povinností nič
nebránilo. Odôvodnenie medzitýmneho rozsudku je podľa jeho názoru v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.,
v tej to súvislosti poukazoval na judikát R 37/1985 a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
z ktorých vyplýva, že nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania. K námietke v
súvislosti s audiovizuálnym záznamom uviedol, že k tomuto dôkazu sa vyjadril v písomnom podaní zo

4.12.2014 č.l. I a na ich záveroch naďalej trvá. Poukazoval na konanie žalovaného v 1.rade, z ktorého
vyplýva, že vedel o predkupnom práve, mal snahu zmeniť zmluvu v časti týkajúcej sa jeho predkupného
práva a súhlasu s rekonštrukciou a napriek žiadosti o odpredaj, mu nehnuteľnosť neponúkol na predaj.
Uviedol, že žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy z titulu porušenia predkupného práva zobral späťvzhľadom na rozhodnutie NS SR 1Cdo/7/99. Mal za to, že z vykonaného dokazovanie je nepochybné,
že sú splnené všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného v 1.rade za škodu.

9. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade doručené 29.9.2015, resp.
1.10.2015.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 1.rade ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§
205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 vety prvej CSP, v CSP odvolacie dôvody v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1.rade nie je možné vyhovieť.

11. Výrok medzitýmneho rozsudku, ktorým súd určil, že žalovaný v 2. rade nezodpovedá za škodu

vzniknutú žalobcovi v dôsledku porušenia predkupného práva žalobcu, nebol napadnutý odvolaním, stal
sa právoplatný (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto správnosť rozsudku v tejto časti nemohla byť preskúmavaná.

12. Výrok medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo určené, že žalovaný v 1.rade zodpovedá za škodu
vzniknutú žalobcovi v dôsledku porušenia predkupného práva žalobcu je vecne správny, preto ho

odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13.Rozsudokbolverejne vyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa13.decembra2016o9.35hod.v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli uverejnené dňa 7.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,

3 CSP.

14. Žalovaný v 1.rade v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.
účinného v čase podania odvolania, t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

15. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP) ide o odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,

ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby

opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby
v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v
čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalovaného
v 1.rade nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti a nie sú spôsobilé
privodiť jeho zmenu.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu v
zmysle ktorého žalovaný v 1.rade zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi v dôsledku porušenia jeho
predkupného práva, teda je pasívne legitimovaný a zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa §
420 ods. 1 OZ. Zároveň sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobcovi

vzniklo predkupné právo na základe zmluvného dojednania, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

24. Podstatou odvolacích námietok žalovaného v 1.rade je tvrdenie, že nie je pasívne legitimovaný, že
nárok žalobcu vo vzťahu k nemu je premlčaný a že nebolo preukázané splnenie podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu porušením povinnosti.

25. Tieto skutočnosti žalovaný v 1. rade namietal už v konaní pred súdom prvej inštancie, súd
sa dôsledne vyporiadal s týmito tvrdeniami žalovaného v 1.rade. Svoje úvahy ako dospel k záveru,
že žalovaný v 1.rade je vecne pasívne legitimovaný, že žalobcom uplatnený nárok vo vzťahu k
nemu nie je premlčaný v zmysle § 106 ods. 1 OZ, že v danom prípade nie sú splnené zákonom

stanovené podmienky pre vznik zákonného predkupného práva podľa § 16 ods. 3 zák.č. 1802/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, že žalobcovi vzniklo predkupné právo na základe
zmluvného dojednania obsiahnutého v článku VI ods. 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej
s prenajímateľom (žalovaným v 2.rade) ako aj záver, že v danom prípade sú splnené predpoklady
pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného v 1.rade za vzniknutú škodu na strane žalobcu

z dôvodu porušenia zmluvného predkupného práva, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku aj s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, z ktorých pri tejto úvahe, teda pri právnom
posúdení veci, vychádzal. Odvolací súd v podrobnostiach na tieto odkazuje a v celom rozsahu sa s nimi
stotožňuje.

26. Súčasná judikatúra všeobecných súdov v rozličných prípadoch pripúšťa nepresnosti v označovaní
účastníkov konania ako na strane navrhovateľa (žalobcu), tak aj na strane odporcu (žalovaného), ktoré
možnoatrebaodstrániťzapredpokladu,žeoichidentiteniesúžiadnepochybnostianehrozínebezpečie
zámeny s inými subjektmi. Opak tohto postupu by bol len prepiatym formalizmom, ktorý nutne vedie
zjavnej nespravodlivosti, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo/143/2006.

27. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca nesprávne označil žalovaného. Zo samotného žalobného návrhu
však je nesporné, že žalobca si uplatňuje nárok voči vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým v danom
prípade bol žalovaný v 1.rade. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi spornou nebola. Opis žaloby bol
doručovaný na vyjadrenie žalovanému v 1.rade, ktorý sa k samotnej žalobe vyjadril písomným podaním

z 18.4.2012 (č.l. 33 spisu), vo vyjadrení nenamietal svoje nesprávne označenie ako účastníka konania.
K úprave označenia žalovaného došlo až písomným podaním z 26.9.2014 z dôvodu, že bola zistená
zmena názvu účastníka konania, jeho sídla a neúplnosť označenia účastníkov konania. Do uvedeného
dátumu súd konal iba so žalovaným v 1.rade ako účastníkom konania. Písomným podaním z 26.9.2014došlo k označeniu dvoch žalovaných: Mesto Rožňava ako žalovaného v 1.rade a Centrum voľného času
Akademika Hronca ako žalovaného v 2.rade. Uvedeným podaním žalobca odstránil vadu označenia
účastníka konania, pričom označil ako účastníkov konania dva subjekty Mesto Rožňava (žalovaný v

1.rade) a Centrum voľného času Rožňava (žalovaný v 2.rade). Za takýchto okolností nemožno prisvedčiť
námietke žalovaného v 1.rade, že zo samotnej žaloby jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že žalobca požadoval náhradu škody iba od žalovaného v 2.rade. Odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že v žalobe bolo okrem označenia subjektu uvedené
identifikačné číslo organizácie, ktoré nebolo totožné s identifikačným číslom žalovaného v 1.rade sama

osebe vzhľadom na text žaloby, neznamená, že žalobca si uplatnil nárok iba voči žalovanému v 2.rade.
Súd prvej inštancie od počiatku konal ako s účastníkom konania iba so žalovaným v 1.rade, a to až do
odstránenia vady označenia žalovaného. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka o premlčaní nároku
voči žalovanému v 1.rade, pretože nezodpovedá pravdivosti tvrdenie, že so žalovaným v 1.rade súd
začal konať až po odstránení vady označenia žalovaného podaním z 26.9.2014 a že vo vzťahu k nemu
žalobca si uplatnil nárok až po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd od

počiatku konal iba so žalovaným v 1. rade, ktorý sa vyjadril k žalobe, navrhoval vykonanie odkazovania
na preukázanie ním tvrdených skutočností, predkladal listinné dôkazy, že súd konal so žalovaným v
2. rade až od 26.9.2014, kedy došlo k odstráneniu vád označenia účastníka konania, čo je zrejmé
aj z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26.9.2014, z ktorej vyplýva, že
štatutárna zástupkyňa žalovaného v 2. rade bola na tomto pojednávaní vypočutá ako svedkyňa, ako aj

z referátu súdu na čl.260 spisu, ktorým bolo o.i. nariadené doručiť žalovanému v 2. rade opis žaloby a
príloh predložených žalobcom .

28. K odvolacej námietke o odňatí práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu nedostatku riadneho
odôvodenia rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tu platí zásada,

že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivésúdnekonanievyplývatotižajpovinnosťvšeobecnéhosúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia však neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na

každý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II ÚS 76/07, uznesenie NS
SR sp.zn. 6Cdo/59/2016). Skutočnosť, že súd sa nevyporiadal v odôvodnení rozhodnutia osobitne s
vykonaným dôkazom - audiovizuálnym záznamom a neodôvodnil prečo nevyhovel návrhu na vykonanie
dokazovaniavýsluchomsvedkov,ktoríboliprítomnínazasadnutímestskéhozastupiteľstvasamaosebe,

bez preukázania ďalších okolností, nie je spôsobilá spochybniť správnosť záveru súdu o tom, že
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu došlo k uzavretiu dohody o predkupnom práve žalobcu a že bol
daný súhlas žalobcovi na vykonanie rekonštrukcie vzhľadom na predložené listinné dôkazy a svedecké
výpovede účastníkov zmluvného vzťahu. Neobstojí ani tvrdenie o nesprávnosti záveru súdu prvej
inštancie o splnení všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody,

aj v tejto časti sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal so všetkými skutočnosťami
podstatnými pre rozhodnutie o (ne)splnení všetkých podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenej
porušením povinnosti a podľa názoru odvolacieho súdu námietky žalovaného v 1. rade nie sú spôsobilé
spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne
správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Odvolací súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na to, že ide
o medzitýmny rozsudok a o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, v ktorom bude rozhodnuté

o celom uplatnenom procesnom nároku.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).