Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sa/7/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200209
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8019200209.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu E. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX, XXX XX R., právne zastúpeného JUDr. Vlastou Pastorkovou,
advokátkou so sídlom v Snine, Strojárska 3998, 069 01 Snina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni
ústredie so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovanej zo dňa 27. februára 2017 č.: XXXXX-X/XXXX-BA na základe správnej žaloby
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 27. februára 2017 č. XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Humenné zo dňa 08. decembra 2016 pod č.
XXXXX/XXXX-HE-DvN a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie so sídlom v Bratislave ako odvolací orgán
príslušný na rozhodovanie v súlade s § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov dňa 27.02.2017 pod č.: XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla podľa § 218 ods.
2 citovaného tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Humenné
pod č.: XXXXX/XXXX-HE-DvN zo dňa 08. decembra 2016, ktorým prvostupňový správny orgán vo veci
nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodol tak, že podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá žalobca nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. Žalovaná odôvodnila preskúmavané rozhodnutie poukazom na rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, ako aj na dôvody odvolania žalobcu, v ktorom namietal voči nepriznaniu dávky
v nezamestnanosti tú skutočnosť, že vo Veľkej Británii strávil takmer 10 rokov, nikdy však neprestal
mať centrum záujmov na Slovensku, kde má trvalé bydlisko a jeho pobyt vo Veľkej Británii bol iba
dočasný, pričom jediným dôvodom tohto pobytu bolo nájsť si prácu a zarobiť si peniaze. Pracovný pomer
skončil na jeho podnet, pričom v zahraničí sa neoženil, nezaložil si rodinu a nemal tam ani vytvorené
žiadne rodinné ani priateľské väzby, nezapájal sa do kultúrneho, športového, ani spoločenského života
a nevlastnil tam žiadnu nehnuteľnosť. Žiadal o zmenu prvostupňového rozhodnutia a priznanie dávky
v nezamestnanosti.

3. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 104 ods. 1, ods. 7 Zákona o
sociálnom poistení, ako aj čl. 61 ods. 1, z čl. 61 ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) a čl. 1 písm. j) Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len
základné nariadenie), ako aj čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 987/2009,
ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len vykonávacie nariadenie).

4. Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej podľa Oznámenia Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Humenné č.k.: P zo dňa 13.07.2015 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie dňom 13.07.2015 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil na pobočke Humenné
Sociálnej poisťovne dňa 29.07.2015.

5. Odvolací orgán ďalej argumentoval tým, že od doby posledných troch rokov pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie t. j. od 13.07.2012 do 12.07.2015 žalobca nepreukázal žiadnu
dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účel vzniku nároku na dávku v
nezamestnanosti podľa Slovenských právnych predpisov, nakoľko pracoval vo Veľkej Británii. V zmysle §
104 ods. 1 citovaného zákona, na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia
v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Ďalej poukázal odvolací orgán na to, že v zmysle formuláru U002
zo dňa 09.10.2015 bol žalobca v posudzovanom období, t. j. od 13. júna 2011 do 30. mája 2015 poistený
v nezamestnanosti na území Veľkej Británie a to od 31.05.2015 do 12.05.2015, čo bolo uvedené britskou
inštitúciou ako „obdobie nepoisteného zamestnania“.

6. Ďalej žalovaná dôvodila tým, že nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti žalobca
preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného
členského štátu EÚ bola pobočka sociálnej poisťovne povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť
na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia. Zároveň
sa zaoberal odvolací orgán výkladom čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia a argumentoval tým, žalobca
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v
nezamestnanosti v zmysle platnej Slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť
dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie do celkovej doby poistenia v
nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania
pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského
štátu EÚ. Žalovaná uviedla, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie
väzieb žalobcu na území SR na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, ako
aj Vyhlásením žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 29.07.2015, ako aj informácie získané
výsluchom žalobcu a jeho rodičov zo dňa 20.11.2015 a 27.10.2016, z ktorých bola spísaná zápisnica.

7. V súvislosti so skúmaním zachovania centra záujmov, resp. bydliska odvolací orgán v záujme
dôsledného zistenia skutkového stavu vyhodnotil vo veci určenia bydliska žalobcu počas jeho
zamestnania na ich území doplnením zistení skutočností od príslušnej inštitúcie vo Veľkej Británii a ich
následnom zhodnotení.

8. Centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia možné určiť na
základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami,
ktoré môžu obsahovať
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - navrhovateľ sa podľa Výsluchu
zdržiaval na území Veľkej Británie od 26. septembra 2005 do 12. júna 2015, t. j. takmer 10 rokov,
b) situáciu navrhovateľa vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalostí tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy.
Podľa údajov v zápisniciach navrhovateľ pracoval vo Veľkej Británii u jedného zamestnávateľa, v
spoločnosti L. na viacerých pracovných pozíciách. V období od 26. septembra 2005 do 3. novembra
2013 ako J. v období od 5. novembra 2013 do 18. júna 2014 ako vS. a v období od 19. júna 2014 do 12.
júna 2015 ako Y.. Zamestnanie nemalo dočasný ani sezónny charakter. Z uvedeného vyplýva, že išlo o
stabilné zamestnanie. Tento pracovný pomer bol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa.
- jej rodinného stavu a rodinných väzieb
Navrhovateľ je slobodný. Na Slovensku má rodičov (otec je poberateľom invalidného dôchodku a matka
pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka), ku ktorým sa podľa jeho vyjadrenia vo Vyhlásení aj v zápisniciach
vracal raz ročne na dobu dvoch týždňov (predložil jednu letenku Z Veľkej Británie na Slovensko, zo

dňa 11. apríla 2015), pričom uviedol, že dovolenku trávil na Slovensku. Dôvodom návratu na územie
Slovenskej republiky boli rodičia. S priateľkou, s ktorou plánoval spoločnú budúcnosť, sa rozišiel. Počas
pobytu vo Veľkej Británii utrpel nepracovný úraz, pričom sa liečil a poberal nemocenské dávky vo Veľkej
Británii v období od 23. decembra 2014 do 12. júna 2015. Táto skutočnosť tiež nasvedčuje tomu, že
navrhovateľ si centrum záujmov preniesol na územie Veľkej Británie. Na Slovensku nemá žiaden úver,
ani pôžičku a nie je vlastníkom bankového účtu.
- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná
Podľa údajov vo Vyhlásení aj v zápisniciach počas svojho zamestnania na území Veľkej Británie
navrhovateľ býval v podnájme, v dome s troma izbami s tromi kamarátmi, kde bol prihlásený na
prechodný pobyt. Na území Slovenskej republiky nevlastní nehnuteľnosť na bývanie, počas svojich
návštev býval u rodičov. V zápisnici, zo dňa 20. novembra 2015, uviedol, že v blízkej dobe plánuje
nadobudnúť nehnuteľnosť, avšak v odvolaní, zo dňa 21. decembra 2015, uviedol, že nakoľko mu rodičia
sľúbili, že mu darujú svoj trojizbový byt, bytovú otázku na Slovensku neriešil. Do zápisnice, zo dňa 27.
októbra 2016, uviedol, že finančné prostriedky, ktoré zarobil vo Veľkej Británii, investoval do rodičovského
bytu, nakoľko mu rodičia sľúbili, že tento byt prepíšu na neho.
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely Navrhovateľ bol
zamestnaný na území Veľkej Británie, takže daňové a odvodové povinnosti si plnil na tomto území. Za
roky 2012 až 2014 síce podával daňové priznanie aj na území Slovenskej republiky, avšak s nulovou
daňou na úhradu.

9. Matka navrhovateľa do zápisnice okrem iného (výpoveď totožná s výpoveďou žalobcu) uviedla ako
dôvod odchodu syna do Veľkej Británie zarobenie si peňazí, frekvenciu návratov 1-3x ročne na dobu
dvoch týždňov a ako dôvod návratu na Slovensko zdravotné problémy s rukou a choroba otca žiadateľa.
Ďalej uviedla, že finančné prostriedky, ktoré syn zarobil vo Veľkej Británii, investoval do rekonštrukcie
rodičovského bytu, nakoľko mu sľúbili, že byt na neho prepíšu. Vo Veľkej Británii utrpel nepracovný
úraz a poberal tam aj nemocenské dávky. V súčasnosti sa naďalej lieči na následky uvedeného úrazu,
prekonal dve operácie ľavého lakťa, je evidovaný na príslušnom úrade sociálnych vecí a rodiny a poberá
dávky v hmotnej núdzi.
Otec žalobcu do zápisnice okrem iného uviedol ako dôvod odchodu syna do Veľkej Británie prácu,
nakoľko na Slovensku sa nemohol po skončení školy zamestnať, frekvenciu návratov 2-3x ročne na
dobu dvoch týždňov a ako dôvod návratu na Slovensko zdravotné problémy s rukou. V ostatnom sa
jeho výpoveď stotožňuje s výpoveďou matky žalobca.

10. Sociálna poisťovňa ústredie poukázala na Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009. V súlade s týmto rozhodnutím bola celková dĺžka pobytu
a stabilita zamestnania na území Veľkej Británie vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré
žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že
počas dlhodobého výkonu zamestnania vo Veľkej Británii sa žalobca v tomto čase dlhodobo zdržiaval,
býval, trávil pracovný i mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane na území Veľkej Británie. Všetky
tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve
na území Veľkej Británie. Zároveň žalovaná poukázala na pojem „bydlisko“ v zmysle koordinačných
nariadení, ktorým je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie
združuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Pritom na základe
všetkých dostupných informácii podľa žalovanej si žalobca vytvoril počas posledného zamestnania
centrum záujmov vo Veľkej Británii. So zreteľom na všetky dostupné informácie preto podľa žalovanej
nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte
Európskej únie za zachované na území SR. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobca nebol
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti
v zmysle Slovenských právnych predpisov nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na
území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61
Základného nariadenia.

11. Žalovaná ďalej uviedla, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom,
ako v štáte posledného zamestnania je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok
na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného
zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Podľa žalovanej fyzická
osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie podlieha právnym predpisom
tohto štátu a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy.

Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali
uplatňovať dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade, že
nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného
zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle
koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v
zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len
podľa čl. 65 Základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom
si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti
získanú na území iného členského štátu teda nemôže sociálna poisťovňa zhodnotil automaticky na
účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné
skutočnosti preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku na dávku
v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma aké väzby má žiadateľ v tejto krajine,
ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje
automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Pritom Sociálna poisťovňa ústredie poukázala
na vyjadrenie britskej inštitúcie zo 16.03.2016, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ si bydlisko na území
SR počas vykonávania práce vo Veľkej Británii nezachoval.

12. Sociálna poisťovňa ústredie vyslovila názor, že žalobca si centrum záujmov, ani bydlisko počas
výkonu zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii na území Slovenskej republiky nezachoval, naopak,
centrum svojich záujmov a bydlisko si v danom období preniesol na územie Veľkej Británie, o čom svedčí
celková dĺžka pobytu na území Veľkej Británie v trvaní takmer 10 rokov, stabilné zamestnanie u jedného
zamestnávateľa v období od 26. septembra 2005 do 12 júna 2015, osobný status navrhovateľa (slobodný
a bezdetný), nevlastnenie nehnuteľnosti na bývanie na území Slovenskej republiky, ako aj frekvencia
návratov na Slovensko len 1x ročne (aj s prihliadnutím na vzdialenosť dotknutých štátov).

II.
Žalobné dôvody

13. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou a dožadoval sa preskúmania
uvedeného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Humenné
zo dňa 08.12.2016 č.XXXXX/XXXX-HE-DvN a žiadal rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie
konanie a priznať trovy konania.

14. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca na rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, ktoré považuje za nesprávne a nezákonné, pretože správne orgány neúplne zistili
skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a
právnym záverom a ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má
za to, že správne orgány obidvoch stupňov sa nedostatočne vysporiadali s námietkami a tvrdeniami
žalobcu a z toho dôvodu považuje rozhodnutie žalovaného za nedostatočné, neurčité a nezrozumiteľné,
v ktorom žalovaný len citoval príslušné paragrafové znenie zákona a nariadení, pričom nezdôvodnil
rozhodnutie a neuviedol akou správnou úvahou sa pritom riadil.
Ďalej argumentoval tým, že počas konania bolo dostatočne, najmä listinnými dôkazmi preukázané, že
žalobca bol pre prípad poistenia v nezamestnanosti poistený na území iného členského štátu t. j. vo
Veľkej Británii, čím bez akýchkoľvek pochybností splnil podmienku podľa § 104 ods. 1 a ods. 7 zákona
č. 461/2003 Z.z. Počas pobytu vo Veľkej Británii si zachoval centrum záujmov na území SR. Poukázal
aj na príslušnú judikatúru ÚS SR.
Ďalej dôvodil aj tým, že žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že v zmysle čl. 61 ods. 1 Nariadenia
a v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia po posúdení všetkých dostupných informácií mal
žalobca za rozhodné obdobie centrum záujmov na území Veľkej Británie a tým pádom aj silnejšie väzby
k tejto krajine, ako na Slovensku. Z toho dôvodu mu Slovenská republika nie je povinná priznať dávku v
nezamestnanosti a tieto nároky si má uplatniť v mieste, kde pracoval, t. j. vo Veľkej Británii. Argumentoval
ustanoveniami EÚ o koordinácii sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou
judikatúrou, podľa ktorých je povinnosťou žalovaného orgánu preveriť centrum záujmu rodiny.

15. Žalobca argumentoval tým, že bolo pochopiteľné, že keď sa nedokázal na území SR (v okrese
Humenné) zamestnať, odišiel za prácou do Veľkej Británie ako veľa mladých Slovákov. Skutočnosť,
že žalobca strávil výlučne z pracovných dôvodov takmer 10 rokov vo Veľkej Británii preto v žiadnom

prípade podľa žalobcu neznamená, že si tým vytvoril „centrum záujmov“ na území Veľkej Británie tak,
ako to uvádza v napadnutom rozhodnutí žalovaná. Práve naopak všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil,
svedčia o skutočnosti, že nikdy neprestal mať centrum záujmov na území SR, konkrétne v Snine, kde
má aj trvalé bydlisko, ktoré si nikdy nezmenil. Svedčí o tom nielen dobrovoľné ukončenie pracovného
pomeru vo Veľkej Británii a snaha nájsť si zodpovedajúce zamestnanie na Slovensku, ale aj skutočnosť,
že v Anglicku sa neoženil, nemal tam priateľku, nezaložil si rodinu, pričom trávil každú svoju dovolenku
a voľný čas doma u rodičov. Predložil letenku preukazujúcu, že chodil najmenej 2 až 3 krát ročne domov,
čo vyplýva z výpovede jeho, ako aj rodičov. Preukázal úprimnú túžbu trvalo žiť na Slovensku, zamestnať
sa tu, pričom jeho pobyt vo Veľkej Británii bol iba dočasný. Jeho jediným dôvodom bolo zarobiť si
peniaze, aby sa mohol vrátiť domov a aby mohol na Slovensku žiť. Tvrdenie správnych orgánov, že
žalobca má bližší vzťah k Veľkej Británii, ako k Slovenskej republike je preto ničím nepodložené a
nezmyselné. Žalobca má stále trvalé bydlisko v Snine, vždy aj počas práce vo Veľkej Británii sa tam
vracal na dovolenku a považuje ho za svoj domov a preto je na mieste aplikovať čl. 65 ods. 2 Základného
nariadenia.
V závere žaloby poukázal obdobné prípady, ktoré preskúmaval súd - rozhodnutie NS SR z 26. júna 2013
sp. zn. 9Sžso/32/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 7S/19/2014 z 05.11.2014.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 06. júna 2017 vyjadrila žalovaná, ktorá
poukázala na dôvody preskúmavaného rozhodnutia, na ktorých zotrvala a navrhla žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Závery správneho súdu

17. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou mal súd v konaní preukázané, že Sociálna
poisťovňa pobočka Humenné rozhodnutím zo dňa 08. decembra 2016 pod č.: XXXXXX/XXXX-HE-DvN
ako príslušný orgán na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti vydala rozhodnutie, na základe ktorého
pán E. podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa čl. 61 Nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá
nárok na dávku v nezamestnanosti.

18. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil citáciou ustanovenia § 104 ods. 1 a
7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ďalej čl. 61 ods. 1, čl. 61 ods. 2, čl. 65 ods. 5
písm. a), čl. 1 písm. j) Základného nariadenia č. 883/2004, ako aj čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania
nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Úrad práce, sociálnych vecí
rodiny Humenné ako vyplýva z rozhodnutia zaradil žalobcu 13.07.2015 do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, pričom 29.07.2015 si uplatnil žalobca v Sociálnej poisťovni pobočka Humenné nárok na
dávku v nezamestnanosti.
Správny orgán poukázal na dôkazy, ktoré boli predmetom posúdenia nároku na dávku v
nezamestnanosti a argumentoval tým, že v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie t. j. v období od 13.07.2015 do 12.07.2012 na území SR žalobca nepreukázal
žiadne doby poistenia v nezamestnanosti, v tejto dobe t. j. od 13.07.2012 do 30.05.2015 preukázal dobu
poistenia v nezamestnanosti v inom členskom štáte t. j. v Spojenom kráľovstve. Zároveň prvostupňový
správny orgán poukázal na to, že v zmysle koordinačných nariadení pojem bydlisko je potrebné chápať v
širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde
trávi čas v mimopracovnom čase. Celková dĺžka pobytu vo Veľkej Británii takmer 10 rokov zamestnania
na území Veľkej Británii a periodicity návštev na území SR v porovnaní so skutočnosťami, ktoré
žalobca uviedol ako väzby k Slovensku nasvedčujú v danom období bližší vzťah k Veľkej Británii.
Existencia stabilného a trvalého zamestnania ako aj celková prítomnosť na území iného členského
štátu EÚ sú primárnym kritériom pre určenie bydliska a centra záujmov. Z uvedeného vyplýva, že na
účely preukázania údajov za štát bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61, 62 Základného nariadenia je
potrebné považovať štát výkonu žalobcovej zárobkovej činnosti t. j. Veľkej Británie. Vzhľadom na to, že
bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil (PN od 29.12.2014 do

12.06.2015 nepracovný úraz) dobu poistenia v nezamestnanosti podľa Slovenských právnych predpisov
a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ nebolo jeho bydlisko na území SR, čl. 65
ods. 2 a 5 Základného nariadenia sa nevzťahuje na neho a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb
poistenia v zmysle čl. 61 Základného nariadenia.

19. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú skutočnosti, na ktoré žalobca poukázal v podanej žalobe
a odvolaní a na základe ktorých rozhodla žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 27.02.2017
pod č.: XXXXX-X/XXXX-BA, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní.

20. Z obsahu podanej žaloby zo dňa 03.05.2017 vyplynulo, že žalobca sa domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočky Humenné podľa príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku,
ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016.

21. S poukazom na vyššie citované ustanovenia S.s.p. preto súd postupoval pôvodne v konaní pod
sp. zn. 2Sa/10/2017 vedenom na Krajskom súde v Prešove v zmysle príslušných ustanovení zákona č.
162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 a vo veci samej rozhodol rozsudkom 2Sa/10/2017-51 dňa 07.
júla 2017 tak, že rozhodnutie žalovanej a prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky
Humenné zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

22. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovanej NS SR rozsudkom pod sp. zn. 1Sžsk/38/2017 zo
dňa 27. novembra 2018 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove 2Sa/10/2017-51 zo dňa
07. júla 2017 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
V zrušujúcom rozsudku sa NS SR vyjadril, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď dospel
k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné a že zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čoho hlavným dôvodom bolo preukázanie spornosti bydliska
žalobcu.
Podľa NS SR nepostačovalo na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku zachovanie si
evidovaného trvalého pobytu a prirodzený kontakt s rodičmi 1-3 ročne. Zároveň vytkol krajskému súdu,
že v zrušujúcom rozsudku nenaznačil okruh skutočností, ktoré má správny orgán ešte objasniť. NS SR
poukázal na závery v obdobných veciach 10Sžsk/5/2016 a 1Sžso/26/2016.

23. Krajský súd po doručení rozsudku NS SR účastníkom konania vo veci vytýčil termín pojednávania
na deň 14.08.2019, kedy za účasti žalobcu a jeho právnej zástupkyne bez účasti povereného zástupcu
žalovaného, ktorý sa ospravedlnil, opätovne rozhodol tak ako v pôvodnom konaní 2Sa/10/2017. Správny
súd aj napriek usmerneniu a vyslovenému právnemu názoru NS SR v zrušujúcom rozsudku zdôraznil, že
NS SR rozhodnutiami v iných senátoch sa stotožnili s právnym názorom krajských súdov v obdobných
veciach (7Sžso/5/2012, 9Sžso/32/2012, 9Sžso/45/2014), pričom rozsudok NS SR 9Sžso/32/2012 z 26.
júna 2013 bol publikovaný v stanoviskách NS SR ako rozhodnutie pod č. 47/2015, ako aj rozsudok NSSR
9Sžsk/72/2017 zo dňa 24. apríla 2019.

24. Na základe uvedených skutočností správny súd opätovne preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa
27.02.2017 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA a i napriek zrušujúcemu rozsudku NS SR vo veci rozhodol tak,
že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
podľa § 191 ods. 1 S.s.p., pretože je toho názoru, že vo veci skutkový stav nebol dostatočne zistený
a preukázaný a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, pritom vychádzal z
uvedených dôvodov.

25. Predmetom preskúmavacieho konania v tomto konaní je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo
rozhodnuté s konečnou platnosťou o nepriznaní dávky v nezamestnanosti žalobcovi podľa príslušných
ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne § 104 ods. 1, ako aj
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia, konkrétne čl. 61.

26. Ako vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v šiestej hlave tohto zákona sú
upravené podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti.

27. Podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia,
poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do
evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej
2 roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Ako vyplýva z ustanovenia § 104 ods. 7 citovaného zákona, rok poistenia v nezamestnanosti je 365
dní poistenia v nezamestnanosti.

29. Podľa článku 61 ods. 1 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia z 29. apríla 2004, ( ďalej len „základné nariadenie“ ),
príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie,
znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo
samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo
samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu,
ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne
predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo
samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa
nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s
uplatniteľnými právnymi predpismi.

30. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5
písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania,
alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú
doby samostatnej zárobkovej činnosti.

31. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a
druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa
na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

32. Podľa článku 1 písm. j) Základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne
býva.

33. V zmysle článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č 987/2009 zo
16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonania Nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií
systémov sociálneho zabezpečenia vykonávacieho nariadenia, určia centrum záujmov dotknutej
osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými
skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti,
predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva,
trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

34. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z
príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1) nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako
vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

35. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania tak prvostupňovým správnym orgánom Sociálnou
poisťovňou pobočka Humenné, ako aj z dôvodov rozhodnutia žalovanej, ktorá doplnila dokazovanie
vyriešením primárnej otázky, ktorú bolo potrebné v tomto konaní zodpovedať a to otázky bydliska
žalobcu, pretože vyriešenie tejto otázky bolo podstatné pre ďalšiu aplikáciu čl. 65 Základného nariadenia,
potom čo pôvodné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zrušené na základe podaného
protestu prokurátora pod č.k. Kd/176/16/1100-7 z 04.08.2016.

36. Podľa názoru správneho súdu vyriešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočnú
dôslednosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, že žalobca predložil v rámci
odvolacieho konania listinné dôkazy preukazujúce trvalý pobyt v R., ako aj doklady preukazujúce,
že do miesta trvalého bydliska, ktoré žalobca zdôrazňoval v odvolaní, ako aj v podanej žalobe,
nezmenil, vracal sa minimálne 2 až 3 krát do roka, pričom dovolenky, ako aj mimopracovné voľno
trávil vždy s rodičmi v mieste trvalého bydliska v R. v byte rodičov. Tieto skutočnosti podľa názoru
súdu nevyhodnotili správne orgány dostatočne vážne a dôsledne s poukazom na práve čl. 1 písm. j)
Základného nariadenia s poukazom na čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia. V tomto ohľade
správny súd opätovne zdôrazňuje, že preverenie frekvencie návštev a pobytu žalobcu na Slovensku bolo
zo strany správnych orgánov zisťované formou predloženého písomného formulára, kde bolo potrebné
odpovedať jednoduchými odpoveďami áno - nie.

37. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že žalobca, ako aj jeho rodičia boli vypočutí, o čom bola
spísaná zápisnica, vykonal vyhlásenie, v ktorom popísal všetky skutočnosti, ktoré mali byť podkladom
pre vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu, je súd toho názoru, že tieto dôkazy a tieto argumenty
žalobcu odvolací orgán nevyhodnotil s poukazom na ich váhu a preukázateľnosť „centra záujmov
dotknutej osoby“ ako to vyžaduje článok 11 vykonávacieho nariadenia.

38. Na účely uplatňovania článku 11 nariadenia (ES) č. 987/2009 vychádzala Správna komisia pri svojom
rozhodnutí okrem iného z toho, že ods. 1 čl. 65 nariadenia (ES) č. 883/2004 stanovuje osobitné pravidlá
týkajúce sa poskytovania a platby dávok v nezamestnanosti nezamestnaným osobám, ktoré počas
svojej poslednej činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby mali bydlisko v
inom členskom štáte ako je príslušný členský štát. Podľa ods. 3, podľa definície uvedenej v čl. 1 písm.
j) uvedeného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a pojem „pobyt“
je v písm. k) uvedeného článku vymedzený ako prechodné bydlisko. Podľa ods. 3 čl. 11 nariadenia
(ES) č. 987/2009 sú stanovené kritéria na určenie bydliska v prípade, že medzi inštitúciami dvoch alebo
viacerých členských štátov panuje rozdiel v názoroch na túto otázku. Podľa čl. 64 ods. 5 nariadenia (ES)
č. 883/2004 sa zodpovednosť za platbu dávok prenáša z príslušného štátu na štát bydliska v prípade,
že príslušná osoba sa dá k dispozícii službám zamestnanosti štátu bydliska. Podľa ods. 9 hoci takéto
riešenie je v súčasnosti prijateľné v prípade cezhraničných pracovníkov a určitých kategórií pracovníkov,
ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu, už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš
širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 nariadenia (ES) č. 883/2004 tak,
aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť
v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. S dôvodmi Správnej komisie
uvedené v rozhodnutí U2 z 12. júna 2009 by sa mala dôkladne zaoberať aj žalovaná v ďalšom konaní.

39. Aj podľa súdu pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach, ako miesto, kde sa fyzická
osoba trvalejšie združuje, kde je jej centrum záujmov, kde býva, pracuje, trávi čas v mimopracovnom
čase. Dôležité pritom na posúdenie bydliska podľa žalovanej, ako uviedla v rozhodnutí nie sú
skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, ale to, že nie je možné považovať bydlisko za
zachované na území SR práve s poukazom na to, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych
predpisov, ako aj to, že žalobca bol na území Spojeného kráľovstva dlhodobo a to takmer 10 rokov.

40. Žalovaná nevyhodnotila v žiadnom prípade argumenty, ktorými argumentoval žalobca v odvolaní,
avšak ani tie, ktoré uviedol pri jeho výsluchu do zápisnice. Podľa žalovanej nebolo možné zohľadniť na
účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia doby poistenia
v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie. Tieto závery žalovanej však nie sú v súlade s čl.
61 ods. 1 a 2, a už v žiadnom prípade s čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, na ktorých obsah
súd poukázal vyššie a napokon, ktoré články citovala aj žalovaná ako odvolací orgán v napadnutom
rozhodnutí.

41. Za tohto stavu správny súd dospel opätovne k záveru, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený
skutkový stav a rozhodnutia správnych orgánov nemožno považovať za presvedčivé a preskúmateľné
práve pre nedostatočné zdôvodnenie zamietnutia uplatneného nároku žalobcom.

42. V predmetnej veci podľa názoru súdu je sporná otázka tak členského štátu, ktorý má o nároku
rozhodovať, ako aj je sporná otázka „bydliska“ a s tým súvisiacich väzieb žalobcu na území SR počas
výkonu jeho zárobkovej činnosti na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska.

43. Ako vyplýva z príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenia § 195
ods. 1 citovaného zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje
tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

44. Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

45. Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa
vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

46. Podľa § 209 ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom
konania vyhovuje v celom rozsahu.

47. Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

48. Aj napriek konštatácii NS SR, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a tento popísali
v rozhodnutiach je správny súd opačného názoru, pričom poukazuje na to, že na základe uvedených
skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí správnych orgánov
a podanej žaloby mal bezpochyby za preukázané, že správne orgány dostatočne nevyhodnotili zistený
skutkový stav veci. V predmetnom konaní okrem samotného vyhlásenia pre účely posúdenia bydliska a
výpovede formou výsluchu žalobcu, na základe ktorých mali byť dostatočne preukázané väzby žalobcu
na území SR sa nezaoberali vyhodnotením všetkých písomných dôkazov a všetkých vyhlásení a
argumentov žalobcu, ktoré uvádzal v odvolaní, ako aj pri podaní nároku na dávku v nezamestnanosti.
Dohoda medzi dotknutými inštitúciami (Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska a Slovenskej
republiky) v čase rozhodovania žalovanej neexistovala, resp. k takejto dohode medzi dotknutými
inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska žalobcu nedošlo a vôbec nevyhodnotili správne
orgány „úmysel“ žalobcu a tiež dôvody a okolnosti, ktoré ho viedli k presťahovaniu a predovšetkým k
zamestnaniu vo Veľkej Británii. Podľa názoru správneho súdu bez toho, aby existovala takáto dohoda,
úmysel žalobcu vyhodnocovali správne orgány v rozpore s citovaným článkom nariadenia.

49. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii sa nepretržite
vracal do miesta trvalého bydliska, kde mal trvalé bydlisko v R. kde bývali obidvaja jeho rodičia, prispieval
na chod domácnosti rodičom a zároveň dôvodil aj tým, že mal väzby na svoju rodinu, konkrétne na
rodičov, tieto zostali zachované na území SR. Pritom tieto udržiaval, ako už súd vyššie zdôraznil,
pravidelnými návštevami, ktoré realizoval formou leteckých návštev na území SR, aj keď pracovný život
viedol vo Veľkej Británii, osobný a rodinný život spätý s trvalými väzbami bol zachovaný podľa názoru
súdu na území SR, ktorej je stále štátnym občanom s trvalým bydliskom v R. ) Žalobca zdôraznil aj tú
skutočnosť, že na území SR bol platcom dane, čo sa snažil preukázať pred správnymi orgánmi.

50. Pokiaľ žalovaná ako odvolací orgán, ako aj prvostupňový správny orgán argumentovali tým, že
žalobca nemá vo vlastníctve nehnuteľnosť, resp. že v iných prípadoch bola väzba na manželku a deti,
v tomto prípade súd poukazuje a zdôrazňuje, že vzťah k rodičom je totožný ako vzťah k prípadnej
manželke a deťom, na ktorý často poukazujú správne orgány vo svojich rozhodnutiach. Trvale bydlisko,

ktoré zdieľal spolu s rodičmi je toho istého charakteru, ako v inom prípade bolo bydlisko a prenájmom na
dočasné užívanie, kde správny orgán v inom prípade tieto skutočnosti vyhodnotil v prospech žiadateľa,
avšak v tomto prípade vyhodnotené v prospech žalobcu neboli. V tomto smere správny súd poukazuje
na obsah článku 1 písm. i) základného nariadenia, podľa ktorého za rodinného príslušníka možno
považovať okrem manžela, manželky, ...len takú osobu, ktorá žije s poistencom v spoločnej domácnosti
a ktorá je súčasne na ňom závislá, čo žalobca preukázal v konaní tým, že finančne počas celej doby
10 rokov zabezpečoval rodičov, ktorí sú prestarlí a otec žalobcu je naviac dlhodobo invalidnou osobou.
Z uvedeného obsahu ustanovenia nemožno dospieť k záveru, aký vyvodili správne orgány, že rodičov
žalobcu nemožno považovať za rodinného príslušníka.

51. Čo sa týka obsahu formulárov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu k týmto správny súd tak
ako tomu bolo i v pôvodnom rozsudku uvádza, že ich vypisovanie a odpovede na jednoduché a strohé
otázky, na základe ktorých mal správny orgán dospieť k záveru, že neboli bezprostredne zachované
väzby u žalobcu na SR sú prejavom nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pritom tieto formuláre
považuje súd za nedostatočné, pretože z týchto nemožno jednoznačne a bezpochyby dospieť k záveru,
že žalobca nesplnil základnú podmienku, ktorá bola v tomto konaní riešená a to určenie skutočného
miesta bydliska žalobcu. Vyriešenie otázky zachovania bydliska malo vplyv, ako už súd uviedol vyššie
na samotnú aplikáciu čl. 65 Základného nariadenia.

52. Žalovaná ako odvolací orgán síce v rozhodnutí konštatovala, že neboli splnené podmienky
preukázania doby poistenia v nezamestnanosti v posudzovanom období na území SR, súd však
argumentuje tým, že tieto boli splnené samotným preukázaním posudzovaného obdobia na území iného
členského štátu a to konkrétne v čase od 13.07.2012 do 30.05.2015, celkovo 1 052 dní, ktoré poistenie
v nezamestnanosti preukázal žalobca na území Spojeného kráľovstva. Túto dobu, ktorú bola povinná
Sociálna poisťovňa pobočka Humenné posúdiť ako možnú dobu zohľadnenia na účely vzniku nároku na
dávku v nezamestnanosti v zmysle č. 61 Základného nariadenia. Preukázanie doby nezamestnanosti
však nebol rozhodujúci dôvod pre zamietnutie nároku žalobcu na dávku, týmto rozhodujúcim dôvodom
bolo nepreukázanie zachovania väzby a bydliska na území SR.

53. Ako ďalej vyplýva z postupu a z konania o nároku na dávku v nezamestnanosti na základe žiadosti
žalobcu, výnimkou pravidla uvedeného v čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia sú prípady uvedené v čl.
65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, v zmysle ktorého má posudzovaná osoba zachované úzke
väzby a bydlisko na území SR v zmysle čl. 1 písm. j Základného nariadenia a čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho
nariadenia, ktorou citáciou príslušných ustanovení súd vyššie argumentoval.

54. S poukazom na preukázané skutočnosti v rámci vykonávaného dokazovania sa preto správny
súd nestotožnil s tvrdeniami žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobca
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v
nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy a preto z uvedeného prvostupňový správny
orgán nezohľadnil ani dobu v Spojenom kráľovstve v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia,
pretože žalobca nepreukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu
posledného zamestnania na území iného členského štátu - Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a
Írska. Správne orgány svoj záver dostatočne nezdôvodnili práve s poukazom na obsah čl. 11 ods. 1
Vykonávacieho nariadenia v spojení s čl. 1 ods. 1 písm. j) Základného nariadenia.

55. V tomto kontexte podľa názoru súdu z obsahu formulárov U1, ako aj E002, ako aj písomného
vyjadrenia žalobcu a jeho rodičov pri výsluchu pred odvolacím orgánom vyvodil tento právne závery
z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom otázku rodinných väzieb posudzovali správne
orgány len na základe uvedeného formularizovaného tlačiva a na základe jedinej výpovede žalobcu a
jeho rodičov v odvolacom konaní potom, čo bolo pôvodné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Humenné zrušené. Tieto výpovede však ako dôkaz odvolací orgán práve s poukazom na to, že
sa stotožnil s právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu dostatočne nevyhodnotil, ani mu
nevenoval potrebnú vážnosť s poukazom na riešenie základnej otázky - otázky zachovania bydliska
žalobcu.

56. Z vykonaného dokazovania správnych orgánov preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností
stotožniť sa so záverom žalovanej a dospieť k takému záveru, že so zreteľom na všetky dostupné
informácie nemožno považovať za centrum záujmov a bydlisko žalobcu počas jeho posledného

zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie t. j. v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie za
zachované na území SR. Práve s poukazom na aplikáciu čl. 11 Vykonávacieho nariadenia v spojení s
čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia je súčasťou skúmania miesta „bydliska“ nie len preukázanie
skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska na území SR, ale v prvom rade skúmanie reálnych
podmienok existencie bývania v mieste pobytu výkonu dočasného zamestnania, ktoré úzko nadväzuje
na samotné posúdenie dočasného prechodného pobytu žalobcu, ktorým bola Veľká Británia. Prechodné
ubytovanie vo forme jeho podnájmu počas výkonu pracovných povinností si zabezpečoval žalobca
sám, za toto platil nájomné a v tejto súvislosti bolo preto potrebné vyhodnotiť správnymi orgánmi
úmysel žalobcu tak, ako to vyplýva z uvedených skutočností a okolností najmä dôvody, ktoré ho viedli k
samotnému ukončeniu tak pracovného pomeru vo Veľkej Británii, ako aj ukončeniu nájmu v uvedenom
prechodnom bývaní. Išlo pritom o nájom na dobu určitú s predlžovaním doby vždy o 2 mesiace. V
prenájme obýval jednu izbu v nájomnom dome, kde boli viacerí nájomcovia, k tejto nehnuteľnosti nemal
trvalý vzťah bývania.

57. Správny súd opätovne zdôraznil, že aj napriek komunikácii obidvoch príslušných inštitúcii ku dohode
nedošlo a teda podstatný a rozhodujúci bol v danom prípade úmysel osoby žalobcu, ktorý správne
orgány nedostatočne a nesprávne vyhodnotili.

58. Podľa názoru správneho súdu limitovaný počet návštev žalobcu na Slovensku (1-3 ročne) nemožno
vzhľadom na vzdialenosť SR - Veľká Británia a hlavne cieľ pobytu vo Veľkej Británii považovať za
relevantný dôkaz zániku centra záujmov na území SR, ako to vyhodnotili nesprávne správne orgány.
Podľa názoru súdu žalovaná ako odvolací orgán sa s námietkami žalobcu uvádzanými jednak v
odvolaní, ako aj pri podaní nároku na dávku v nezamestnanosti dostatočným spôsobom nevyporiadala.
Nevyporiadala sa ani so zisteným skutkovým stavom s poukazom na zabezpečené dôkazné prostriedky,
ktoré predložil žalobca v konaní, aby mohol v tomto správne a zákonne rozhodnúť. Pokiaľ odvolací
orgán sa stotožnil s vykonaným dokazovaním Sociálnej poisťovne pobočky Humenné a na doplnenie
tohto dokazovania vypočul žalobcu a jeho rodičov, podľa názoru súdu tento zistený skutkový stav nebol
dostatočný na to, aby s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení vydal
rozhodnutie, ktoré by bolo presvedčivo a individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho
zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je v tomto
prípade podkladom rozhodnutia.

59. V tejto súvislosti správny súd dospel k záveru, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú
nepreskúmateľné, pretože zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, ako aj pre nedostatok dôvodov. Stručný odkaz na obsah citovaných ustanovení tak
Zákona o sociálnom poistení, ako aj článkov Základného a Vykonávacieho nariadenia, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov nepostačuje na to, aby mohol súd vysloviť, že vydané
rozhodnutia boli vydané správne a v súlade so zákonom, pričom z týchto rozhodnutí správnych
orgánov nevyplýva, akými konkrétnymi úvahami bola žalovaná ako odvolací orgán vedená pri hodnotení
predložených dôkazov zo strany žalobcu a pri použití právnych predpisov, pričom obsah odôvodnenia
nezodpovedá podľa názoru súdu náležitostiam s poukazom práve na citované ustanovenia § 209 ods.
1 až 4 Zákona o sociálnom poistení.

60. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že práve v konaniach o nárokoch fyzických osôb je
potrebné zohľadňovať individuálnosť každej jednej konkrétnej veci a nie je uplatnené nároky posudzovať
paušálne.

61. Správny súd poukázal v tejto súvislosti opätovne na to, že v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovanej porušuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum
rozhodnutia správneho orgánu s poukazom na čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

62. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) a
e) S.s.p. predmetné rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne
pobočky Humenné zrušil a vec vrátil ako nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav na
riadne posúdenie veci a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalovanej na ďalšie konanie.

63. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať tak, aby bol dôsledne zistený skutkový
stav veci hlavne s poukazom a s dôrazom na posúdenie preukázania väzieb bydliska žalobcu a to

podľa podmienok na pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle Základného a
Vykonávacieho nariadenia EÚ. Po doplnení dokazovania bude povinnosťou žalovanej vo veci opätovne
rozhodnúť a rozhodnutie náležite, presvedčivo a s poukazom na zákonné ustanovenia, ktoré vyššie
citoval správny súd vo svojom rozhodnutí. Následne rozhodnutie zdôvodniť tak, aby poskytovalo
skutkovú a právnu oporu jeho výroku práve s odpoveďami na tie skutočnosti, na ktoré správny súd
poukázal v odôvodnení tohto rozsudku. V tomto smere je nutné, aby sa správne orgány predovšetkým
zaoberali „úmyslom“ žalobcu a hlavnými dôvodmi, ktoré žalobcu viedli k presťahovaniu a zamestnaniu
vo Veľkej Británii. Bola to podľa názoru správneho súdu práve nemožnosť zamestnania sa na Slovensku
a s tým spojený nedostatok finančných prostriedkov u žalobcu, čo spôsobili desaťročné odlúčenie od
rodiny žalobcu.

64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý
mal v konaní úspech súd priznal nárok na náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 5, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.