Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 20, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/518/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225359
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115225359.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: KIESEL TRADE CS

s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 47 216 484, právne zastúpený:
Mgr. Kristína Monosi Lehoťanová, advokátka so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanému:
R.U., s.r.o., so sídlom Mierová 4220/22C, Hlohovec, IČO: 43 852 998, právne zastúpený: JUDr. Vladimír
Sidor, advokát so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, o zaplatenie sumy 4.474,30 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 12,5 %. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 13.10.2015, doručenou súdu dňa 13.10.2015, domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 7.954,30 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že žalobca ako
prenajímateľ uzatvoril dňa 30.09.2014 so žalovaným ako nájomcom zmluvu o prenájme zariadenia č.
XXX/XXXX/MSO, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému hydraulické kolesové rýpadlo zn. E. na
dobu určitú od 01.10.2014 do 31.05.2015 za nájomné vo výške 3.480 eur mesačne. Prevzatie zariadenia
do užívania žalovaný potvrdil žalobcovi v písomnom protokole zo dňa 03.10.2014. Žalovaný zariadenie

užíval do konca mesiaca máj 2015. Žalovaný neuhradil žalobcovi odplatu za užívanie zariadenia za
mesiac január 2015 v sume 3.480 eur, za mesiac február 2015 v časti sumy 994,30 eur a za mesiac
máj 2015 v sume 3.480 eur. Nájomné za mesiac máj 2015 boli žalovanému fakturované faktúrou č.
XXXXXXXXX. Odplatu za užívanie zariadenia za mesiac február 2015 v časti sumy 2.485,70 eur bola
žalovanému fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXX a žalovaný ju žalobcovi uhradil dňa 30.04.2015.

Súd vo veci vydal dňa 16.11.2015 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 23Cb/518/2015-22, ktorým

žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvoril
dňa 14.10.2014 Dodatok č. 1 k zmluve o prenájme zariadenia č. 001/2014/MSO, v ktorom sa žalobca
a žalovaný dohodli na zmene Zmluvy o prenájme zariadenia č. XXX/XXXX/MSO ohľadom podmienok
užívania predmetu nájmu a platenia nájomného. Vzhľadom na obmedzené možnosti užívania predmetu
nájmu počas zimných mesiacov a povahu predmetu nájmu, žalobca so žalovaným výslovne dohodol,

že bude mať nárok na zaplatenie ceny nájmu za prenájom predmetu nájmu len za obdobie, počas
ktorého žalovaný bude predmet nájmu skutočne užívať a za čas, kedy žalovaný predmet nájmu užívať
nebude, žalobcovi žiadna odplata nepatrí. Dodatkom dohodnutý spôsob užívania a fakturovania žalobca
čiastočne aj dodržiaval. Žalovaný uhradil žalobcovi všetky oprávnene vystavené faktúry za užívanieprenajatého zariadenia, t.j. faktúry vystavené mesačne v súlade so zmluvou a Dodatkom za mesiace
11/2014, 03/2015, 04/2015. Za mesiac 02/2015 užíval žalovaný predmet nájmu len určitý počet dní v
mesiaci (nie všetky dni v mesiaci), preto faktúra č. XXXXXXXXX za február 2015 bola len na sumu

2.485,70 eur. V mesiaci 12/2014 žalovaný užíval predmet nájmu tiež len niektoré dni, preto žalobca
vystavil faktúru len za dni užívania na sumu 1513.20 eur s DPH a nie za všetky dni v mesiaci 12/2014.
Žalobca pritom túto faktúru za 12/2014 (ako jedinú) v žalobe neuvádza. Následne sa však žalobca
odklonil od dovtedy rešpektovaného spôsobu fakturácie a dohodnutých podmienok prenájmu a vystavil
žalovanému spornú faktúru č. XXXXXXXXX, v ktorej žalobca vyúčtoval nájomné i za mesiace, počas

ktorých žalovaný predmet nájmu reálne neužíval, t.j. 01/2015, zvyšné dni v 02/2015 (za dni, ktoré
žalovaný predmet nájmu užíval v mesiaci 02/2015 bolo nájomné vyfakturované v samostatnej faktúre
č. XXXXXXXXX, riadne zaplatenej žalovaným) a za ktoré žalobca nemal nárok na nájomné. Okrem
toho žalobca vyúčtoval v jednej faktúre prenájom v rozpore so zmluvou za viaceré mesiace, pričom
mal každý mesiac užívania účtovať v osobitnom daňovom doklade. Žalovaný v mesiaci 01/2015 a
zvyšné dní v 02/2015 predmet nájmu neužíval a preto ani nemal povinnosť žalobcovi platiť za toto

obdobie nájomné. Tvrdené užívanie predmetu nájmu v 01/2015 a zvyšné dní v 02/2015 žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že žalovaný predmet nájmu v mesiaci 05/2015 užíval, žalovaný
nespochybňoval, avšak sa dožadoval od žalobcu nápravy chybne vystaveného daňového dokladu tak,
že žalobca vyúčtuje predmet nájmu za 05/2015 v samostatnej faktúre. Napriek opakovaným výzvam tak
žalobca neurobil, namiesto toho a z jeho strany prichádzalo len k zmätočnému vyzývaniu žalovaného

na úhradu rôznych neopodstatnených pohľadávok. Žalovaný za účelom právnej istoty (aj napriek tomu,
že žalobca si svoju povinnosť nesplnil a nedoručil žalovanému riadny daňový doklad) uhradil dňa
09.12.2015 na účet žalobcu čiastku 3.480 eur zodpovedajúcu nájomnému za 05/2015. Žalovaný nebol
v omeškaní s plnením svojej povinnosti uhradiť nájomné, keďže žalobca si nesplnil svoju povinnosť
doručiť žalovanému riadny daňový doklad.

Žalobca vo svojom vyjadrení odporu žalovaného uviedol, že v rámci opisu rozhodujúcich skutočností
Dodatok č. 1 k zmluve o prenájme zariadenia č. XXX/XXXX/MSO zo dňa 14.10.2014 v žalobe neuvádzal
z dôvodu, že v čase jeho podávania (13.10. 2015) o jeho existencii nemal vedomosť. Nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol nájom hydraulického kolesového rýpadla zn. E. ZX XXX W, uzatvoril so žalovaným

dňa 30.09.2014 v mene žalobcu S. N., predajno-servisný manager pre SR, ktorý bol v pracovnom
pomere u organizačnej zložky žalobcu v čase od 01.11.2013 do 30.04.2015. S. N. uzatvorené zmluvy
týkajúce sa organizačnej zložky žalobcu odovzdával obchodnej spoločnosti M. s.r.o., so sídlom P. XX,
U. A., F.: XX XXX XXX, poverenej do 30.04.2015 vedením účtovníctva organizačnej zložky žalobcu a
zároveň o nich podával správu svojmu nadriadenému F.. Z. H., vedúcemu organizačnej zložky žalobcu

a zároveň konateľovi jej zriaďovateľa. S. N. Dodatok č. 1 k predmetnej nájomnej zmluve obchodnej
spoločnosti ATACH s.r.o. neodovzdal, ani F.. Z. H. o jeho uzatvorení neinformoval a na jeho existenciu
sa až do novembra r. 2015 neodvolával ani žalovaný, hoci ho žalobca na úhradu žalovaných pohľadávok
pred začatím konania viackrát vyzval. Žalobca je preto toho názoru, že k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k
zmluve o prenájme zariadenia datovanom dňom 14.10.2014 do 30.4.2015 (do času trvania pracovného

pomeru S. u organizačnej zložky žalobcu) nedošlo, o čom svedčia aj nasledovné listinné dôkazy:
a) preberací protokol zo dňa 27.05.2015, ktorým obchodná spoločnosť ATACH s.r.o. agendu
organizačnej zložky žalobcu protokolárne odovzdala F.. Z. H.; v rámci odovzdávanej zmluvnej agendy
došlo k odovzdaniu iba zmluvy o prenájme zariadenia č. XXX/XXXX/MSO;
b) preberací protokol zo dňa 27.05.2015, ktorým S. N. veci a agendu organizačnej zložky žalobcu

protokolárne odovzdal F.. Z. H.; v rámci odovzdávanej agendy nedošlo k odovzdaniu predmetného
dodatku k nájomnej zmluve, došlo však k odovzdaniu pečiatky organizačnej zložky žalobcu (zmluva
o nájme z 30.09.2014 je opatrená aj pečiatkou organizačnej zložky žalobcu. Dodatok č. 1 k nájomnej
zmluve už pečiatkou organizačnej zložky žalobcu nie je opatrený);
c) e-mail S. N. adresovaný pánovi Úradníčkovi, konateľovi žalovaného dňa 29.04.2015, v ktorom mu S.

N. navrhuje možné riešenia čo do nájmu rýpadla zn. E. ZX XXX W; a to písm. a) navrhovanej varianty
-v prípade kúpy predmetného rýpadla za cenu 48.600 eur k 01.05.2015, bude žalovanému odpustené
nájomné za mesiac január 2015. Ak by podľa uzatvoreného Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve žalobcovi
nevznikol nárok na nájomné za mesiac január 2015, nebol by rozumný dôvod v podmienkach predaja
uvádzať jeho odpustenie). A ďalej podľa písm. b) navrhovanej varianty - postup podľa nájomnej zmluvy

bez odkazu na nejaký dodatok k nej;
d) faktúru č. XXXXXXXXX v celkovej výške 7.954,30 eur, splatnú dňa 14.06.2015, ktorou žalobca
fakturoval žalovanému odplatu za užívanie zariadenia za mesiac január 2015, za mesiac február 2015
v časti 994,30 eur a za mesiac máj 2015, žalobca doručil žalovanému pred začatím konania celkom3x a žalovaný ju 3x žalobcovi vrátil, a to: (i) listom z 22.06.2015 dôvodiac, že nemá voči žalobcovi
žiadne záväzky (o.i. sa jednalo aj o mesiac máj 2015, za ktorý žalovaný odplatu žalobcovi napokon
uhradil), pre bližšie informácie má žalobca kontaktovať S. (ii) nedatovaným listom dôvodiac, že počas

kalendárnych mesiacov, ktoré sú uvedené vo faktúre, žalovaný nevykazoval činnosť (o.i. sa jednalo aj o
mesiac máj 2015, za ktorý žalovaný odplatu žalobcovi napokon uhradil); medzi stranami nie je sporné,
že žalovaný uhradil nájomné za mesiac február 2015 v časti 1.485,70 eur); tento list je reakciou na výzvu
žalobcu z 29.06.2015, (iii) listom z 05.08.2015 predloženom žalovaným, v ktorom žalovaný akceptuje
prenájom stroja za mesiac máj, pričom všetky ostatné zväzky má mať so žalobcom vyriešené; tento

list je reakciou na výzvu žalobcu z 24.07.2015, prílohou ktorého o.i. bola aj kópia predmetnej nájomnej
zmluvy, v reakcii naň však žalovaný neuvádza ani neodkazuje na nejaký dodatok k nájomnej zmluve.
Okrem toho dňa 16.11.2015 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovaného k upomienkam zo dňa
10.11.2015, prílohou ktorého okrem predmetnej zmluvy bol aj dodatok č. 1 k nej zo dňa 14.10.2014.
Týmto dňom sa žalobca dozvedel, že medzi stranami sporu malo dôjsť k uzatvoreniu dodatku č. 1 k
predmetnej nájomnej zmluvy. Žalobca obratom, listom z 23.11.2015 požiadal S. o podanie vyjadrenia k

predloženému dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, na ktorý S. nereagoval. Taktiež v agende organizačnej
zložky žalobcu sa nenachádzajú žiadne písomné rozpisy dní užívania hydraulického kolesového rýpadla
zn. E., a klimatologické podmienky v mesiaci január a február 2015 boli takmer identické, s tým, že medzi
stranami nie je sporné, že žalovaný nájomné za mesiac február 2015 vo výške fakturovanej faktúrou č.
XXXXXXXXX (vo výške 2.485,70 eur) žalobcovi uhradil.

Žalovaný vo svojom vyjadrení na vyjadrenie žalobcu (t.j. v replike) uviedol, že argument žalobcu
o nevedomosti o existencii Dodatku č. 1 k zmluve o prenájme zariadenia považuje za účelový a
bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci. To iste platí i vo vzťahu k argumentu, že žalobca
údajne nenašiel rozpisy užívania predmetu nájmu. To, že žalobca nevie u seba nájsť určité dokumenty

nedokazuje neexistenciu dokumentu. Žalobca ako subjekt, ktorý sa domáha nároku súdnou cestou,
je povinný uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. Predložené preberacie protokoly nemajú
pre rozhodnutie vo veci žiadny význam a neobstoja ani vo vzťahu k argumentom žalobcu o tvrdenej
neexistencii Dodatku. Predmetom Preberacieho protokolu predloženého žalobcom a uzatvoreného
medzi žalobcom a S. boli kancelárske pomôcky, ktoré pán N. používal pri výkone svojho zamestnania.

Predmetom protokolu nebol súpis odovzdanej zmluvnej agendy. Ak by aj bolo pravdou, že pán N.
Dodatok žalobcovi neodovzdal, tak ani táto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalovaného. Preberací
protokol podpísaný medzi žalobcom a spoločnosťou M. týkajúci sa zmluvnej agendy síce neobsahuje
vo svojom zozname odovzdanej zmluvnej agendy Dodatok, ale ani táto skutočnosť nepreukazuje
tvrdené argumenty žalobcu. Žalobca tiež odkazuje na e-mailovú komunikáciu, kde zámerne vyberá

len časti textu a poukazuje na nedostatok v tom, že žalovaný neuviedol všetky skutkové okolnosti
týkajúce sa veci (napr. že presne neuviedol odkaz na konkrétny dodatok). Podľa záverov žalobcu potom
možno konštatovať, že ak niekto pri mailovej komunikácii neuvádza napr. presnú identifikáciu zmlúv a
všetkých dodatkov k nej, potom takéto zmluvy a dodatky neboli nikdy uzatvorené. „Vykonštruované" sú
aj ďalšie argumenty žalobcu, kde sa snaží žalobca preukázať neexistenciu Dodatku neodôvodnenými

závermi tým, že žalovaný vrátil faktúru č. XXXXXXXXX žalobcovi (nájomné za mesiac január 2015,
časť za február 2015 a máj 2015). V zmysle znenie čl. III a čl. IV bod 4 Zmluvy o najme v znení
Dodatku má žalobca nárok na nájomné na základe rozpisu užívania predmetu nájmu potvrdeného
oboma zmluvnými stranami. Ak sa žalobca domáha úhrady nájomného za mesiac január 2015, časť
februára 2015, je jeho povinnosťou preukázať spôsobom, ktorý si medzi sebou zmluvné strany dohodli,

užívanie predmetu nájmu v predmetnom období január 2015 a časť februára 2015; v rámci Dodatku
sa zmluvné strany výslovne dohodli, na základe čoho vzniká žalobcovi nárok na odplatu. Dokument
od SHMU nepreukazuje, ktoré dni žalovaný (a či vôbec) užíval predmet nájmu a tieto skutočnosti ani
nie je spôsobilý kvalifikovane preukázať. Pritom zo samotného konania žalobcu je zrejmé, že sa podľa
znenia Dodatku spočiatku i riadil a fakturoval podľa neho, čo vyplýva z toho, že faktúry za (podľa žalobcu

sporné) mesiace žalobca fakturoval až dodatočne a nie hneď. Je otázne, prečo by tak žalobca spravil,
keď podľa neho mal nárok na zaplatenie nájomného aj za tieto mesiace hneď od počiatku.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 01.02.2016 vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 3.480
eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Späťvzatie žaloby zdôvodnil tým, že žalovaný dňa 10.12.2015,

t.j. po začatí konania uhradil žalobcovi sumu 3.480 eur s uvedením variabilného symbolu XXXXXXXXX
a s poznámkou - prenájom máj 2015.Na základe toho súd rozhodol uznesením č.k. 23Cb/518/2015-60 zo dňa 29.02.2016 zastavil konanie v
časti istiny vo výške 3.480 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2016.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým
zmluvou o prenájme zariadenia č. XXX/XXXX/MSO zo dňa 30.09.2014, Odovzdávacím protokolom k
zmluve č. XXX/XXXX/MSO zo dňa 03.10.2014, faktúrou č. XXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX,
faktúrou č. XXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX, výpisom z bankového účtu
žalobcu, Dodatkom č. 1 k zmluve o prenájme zariadenia č. 001/2014/MSO zo dňa 14.10.2014, listom

žalovaného zo dňa 22.06.2015 „Vrátenie faktúry č. XXXXXXXXX", listom žalovaného označeného ako
„Vrátenie faktúry č. XXXXXXXXX", listom žalovaného zo dňa 05.08.2015 „Opakované vrátenie faktúry",
príkazom na úhradu z bankového účtu žalovaného, Preberacím protokolom zo dňa 27.05.2015, listom
žalobcu zo dňa 29.06.2015 „Opakované zaslání faktury k úhradě", listom žalobcu zo dňa 23.11.2015,
ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Štatutárny zástupca žalobcu F.. Z. H. v konaní uviedol, že bolo pre neho prekvapením Dodatok k zmluve,
ktorý nikdy nevidel, ten v žiadnej dokumentácii mailovej ani v inej sa nikdy nezmieňoval žalovaný ani
pán N.. Pri právnych vzťahov medzi subjektmi v Slovenskej republike alebo v Českej republike, či sú
zo stavebnej činnosti alebo nejakej inej činnosti, žalobca bežne uzatvára nájomné zmluvy alebo kúpne
zmluvy. Mechanizmus schvaľovania týchto zmlúv je taký, že poverený pracovník, v tomto prípade pán

N. predloží vedúcemu organizačnej zložky návrh zmluvy, tento návrh sa ďalej schvaľuje alebo nie. V
prípade žalovaného bol zoznámený so situáciou, že firma žalovaného potrebuje ako subdodávateľ na
dostavanie diaľnice stroj, ktorý bol predmetom nájomného vzťahu. Jednalo sa o stroj, ktorý bol pánom
B. dopredu prehliadnutý a schválený. Je preto absurdné vyjadrovať sa k dodatku, ktorý hovorí v rozpore
s internými ustanoveniami žalobcu, že si nájomca prenajíma stroj na to, aby nepracoval, resp. aby

pracoval s ohľadom na poveternostné podmienky, ktoré nikto dopredu nemôže poznať. Faktúry do doby
zamestnania pána N., to znamená do 30.04. vystavoval pán N. a podpisoval pán N.. Pán N. odchádzal
zo spoločnosti žalobcu preto, že si riadne a včas neplnil svoje povinnosti. Kontrolou v účtovníctve za rok
2014 boli zistené nedostatky, ktoré boli následne kontrolované v mesiacoch január a február 2015. Za
mesiac január, február a máj vystavoval, podpisoval a odosielal faktúry on sám (t.j. štatutárny zástupca

žalobcu). Po prvom odoslaní spornej faktúry, bola táto faktúra vrátená s komentárom pána B., nie je tam
však dátum, kedy to odosielal, chýba tam aj podpis. V ňom píše, že žalobcovi vracia faktúru, z dôvodu
že firma žalovaného nevykazovala činnosť. Štatutárny zástupca žalobcu pristúpil preto k opakovanému
zaslaniu faktúry, na ktorú vznikla reakcia - „všetky ostatné záväzky máme vyriešené". Preto sa snažil
dopátrať dôvod, prečo sú faktúry vrátené, keď existuje platná zmluva a faktúra vychádzala výhradne z

nej. Nevystavoval by faktúry, pokiaľ by vedel o existencii dodatku k zmluve, resp. keby tento dodatok
vôbec existoval. Faktúry za január, február a máj, tie podpisoval štatutárny zástupca žalobcu, tie ďalšie
faktúry za dobu činnosti pána N., vystavoval pán N., pokým neboli zistené nedostatky v jeho práci. Potom
ich už kontroloval aj dofakturoval štatutárny zástupca. Potvrdil, že podpisy na faktúre č. XXXXXXXXX za
február 2015, na ktorej je účtovaná čiastočná úhrada, a na faktúre č. XXXXXXXXX za apríl 2015 sú jeho.

Právna zástupkyňa žalobcu pridŕžajúc sa písomných vyjadrení v konaní uviedla, že trvá na tom, že k
uzatvoreniu Dodatku č. 1 datovaného ku dňu 14.10.2014 k nájomnej zmluve zo dňa 30.09.2014 do
30.04.2015, t.j. dokedy bol pán N. v pracovnom pomere so žalobcom, nedošlo. Sporný dodatok bol
uzatvorený dva týždne po uzatvorení samotnej nájomnej zmluvy, bolo to v septembri a je z právneho

hľadiska prinajmenšom zvláštne meniť dva týždne po uzatvorení zmluvy jej podstatný obsah dodatkom.

Štatutárny zástupca žalovaného V. v konaní uviedol, že vždy jednal len s pánom N. a dodatok k zmluve
bol uzavretý v tej dobe, vzhľadom na to, že išlo o zimné obdobie a investor žalovanému avizoval, že
v prípade nejakých zlých poveternostných podmienok sa nebude môcť robiť a na tom základe vznikol

aj tento dodatok.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že interné nedostatky žalobcu nemôžu byť na škodu
žalovaného. V rámci trvania zmluvy sa fakturovalo v súlade s dodatkom, faktúry podpisoval pán H., na
každej faktúre je jeho podpis, a niektoré faktúry sú iba čiastočné. Bola dohodnutá určitá odplata, no

fakturovaná bola čiastočne. Následne si žalobca po skončení zmluvy účelovo uplatňuje jednou faktúrou
nájom aj za čas za obdobie vo vzťahu ku ktorému nevznikol ten nárok. Pokiaľ ide o opakované zaslanie
faktúry k úhrade zo dňa 29.06.2015, podpísané pánom H. čo je niekoľko mesiacov predtým ako žalobca
tvrdí, že sa vôbec dozvedel o Dodatku k zmluve (lebo to tvrdenie bolo až po podaní žaloby), v danom listeje uvedené, že „pokiaľ došlo v priebehu doby prenájmu stroja k akýmkoľvek mimozmluvným dohodám
medzi Vami (t.j. žalovaným) a našim bývalým zamestnancom S. N., jedná sa výhradne o mimozmluvné
a neschválené dohody mimo rámec vyššie uvedenej Zmluvy o prenájme". To znamená, že pán H.

vyslovene uvádzal v tom liste nejaké ďalšie dohody, pričom nemal dôvod niečo takéto písať do listu, ak
by nemal vedomosť o nejakej ďalšej dohode. Takže z toho je zrejmé, že o ďalšej úprave dohody vedel
ešte predtým ako tvrdí, že sa o tom dozvedel. V rámci celého priebehu konania sa žalobcovi nepodarilo
preukázať jeho nárok vo veci, naopak v rámci výsluchu pána H. bolo aj z jeho strany potvrdené, že on
a jeho spoločnosť konali takým spôsobom, ako vyplýva z vyjadrení žalovaného.

Zo zmluvy o prenájme zariadenia č. XXX/XXXX/MSO zo dňa 30.09.2014 vyplýva, že žalobca ako
prenajímateľ a žalovaný ako nájomca sa dohodli na prenájme kolesového hydraulického rýpadla zn. E.
ZX XXX W (podľa čl. II zmluvy) za účelom prípravných prác pre stavbu. Nájomné si v článku III. zmluvy
určili platobným kalendárom tak, že od mesiaca október 2014 do mesiaca máj 2015 bol žalovaný platiť
mesačné nájomné vo výške 3.480 eur (vrátane DPH). V zmysle čl. IV. Bod 4 zmluvy nájomné malo byť

fakturované mesačne k dátumu vystavenia faktúry podľa splátkového kalendára so splatnosťou 30 dní
od dátumu vystavenia faktúry.

Odovzdávacím protokolom k zmluve č. XXX/XXXX/MSO došlo dňa 03.10.2014 k odovzdaniu stroja zn.
E. ZX XXX W žalobcom žalovanému.

Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu 3.480 eur za
prenájom rýpadla zn. E. ZX XXX W za mesiac november 2014.

Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 09.02.2015 fakturoval žalobca žalovanému sumu 2.485,70 eur za

prenájom rýpadla zn. E. ZX XXX W za mesiac február 2015.

Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 01.03.2015 fakturoval žalobca žalovanému sumu 3.480 eur za
prenájom rýpadla zn. E. ZX XXX W za mesiac marec 2015.

Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 08.04.2015 fakturoval žalobca žalovanému sumu 3.480 eur za
prenájom rýpadla zn. E. ZX XXX W za mesiac apríl 2015.

Podľa výpisu z bankového účtu žalobcu vedeného v P., a.s. od žalovaného bola prijatá platba 3.480
eur s variabilným symbolom XXXXXXXXX, platba 3.480 eur s variabilným symbolom XXXXXXXXX,

platba 2.485,70 eur s variabilným symbolom XXXXXXXXX, platba 6.033 eur s variabilnými symbolmi
XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX.

Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2015 fakturoval žalobca žalovanému sumu 7.954,30 eur za
prenájom rýpadla zn. E. ZX XXX W za mesiac január 2015 v sume 3.480 eur, za mesiac február 2015

v sume 994,30 eur a za mesiac máj 2015 v sume 3.480 eur.

Podľa čl. I bod 1.3 Dodatku č. 1 k zmluve o prenájme zariadenia č. XXX/XXXX/MSO zo dňa 14.10.2014
sa žalobca a žalovaný dohodli na týchto zmenách a doplneniach Nájomnej zmluvy: V čl. II sa dopĺňa
nasledovný text: Aj napriek dohodnutému dátumu prevzatia a odovzdania stroja sa zmluvné strany

dohodli, že nájomca nebude užívať stroj nepretržite počas celej uvedenej doby s čím prenajímateľ
súhlasí. Nájomca na požiadanie prenajímateľa kedykoľvek oznámi užívanie/neužívanie stroja. V čl. III
sa vypúšťa pôvodná tabuľka s rozpisom platobného kalendára a nahrádza sa nasledovným textom:
Cena prenájmu za jeden mesiac reálneho užívania stroja zo strany nájomcu je dohodnutá vo výške
2.900 eur bez DPH (t.j. 3.480 eur s DPH). Prenajímateľ má nárok na zaplatenie ceny nájmu len za

obdobie, počas ktorého nájomca bude stroj skutočne užívať (za čas kedy nájomca stroj užívať nebude,
prenajímateľovi žiadna odplata nepatrí). Ak bude nájomca užívať stroj len počas časti mesiaca, odplata
sa vypočíta pomerne podľa počtu dní daného mesiaca. Za čas, kedy bol stroj nájomcom reálne užívaný
(a za ktorý patrí prenajímateľovi nájom) sa považuje výlučne čas, ktorý na konci mesiaca strany svojim
podpisom písomne odsúhlasia - napr. uvedením počtu dní užívania v danom mesiaci (prenajímateľ môže

vykonávať priebežne kontroly užívania stroja zo strany nájomcu). V čl. IV bod 3 sa na konci dopĺňa text:
Doba trvania nájmu a reálne odovzdanie a prevzatia stroja medzi nájomcom a prenajímateľom nemá
žiadny vplyv na dohodu strán o tom, že prenajímateľ má nárok na nájomné len za dobu, kedy bude
stroj nájomcom skutočne užívaný. V čl. IV bod 4 sa pôvodné znenie nahrádza novým znením: Nájomnébude fakturované mesačne, podľa počtu dní skutočného užívania stroja zo strany nájomcu v danom
kalendárnom mesiaci, pričom nárok na nájomné vzniká momentom potvrdenia rozpisu užívania stroja
oboma zmluvnými stranami. Splatnosť faktúry je 30 dní odo dňa jej vystavenia.

V liste žalovaného zo dňa 22.06.2015 „Vrátenie faktúry č. XXXXXXXXX" žalovaný uvádza, že žalobcovi
vracia vystavenú faktúru a to z dôvodu, že voči nemu nemá žiadne záväzky. Pre bližšie informácie má
žalobca kontaktovať pána S. N..

V liste žalovaného, nepodpísaného a nedatovaného, označeného ako „Vrátenie faktúry č. XXXXXXXXX"
žalovaný uvádza, že žalobcovi opätovne vracia faktúru, pretože počas kalendárnych mesiacov, ktoré sú
uvedené vo faktúre, žalovaný nevykazoval činnosť.

V liste žalovaného (nepodpísaného) zo dňa 05.08.2015 „Opakované vrátenie faktúry" žalovaný uvádza,
že žalobcovi vracia faktúru č. XXXXXXXXX v celkovej sume 7.954,30 eur a to z dôvodu, že akceptuje

len prenájom stroja za mesiac máj a všetky ostatné záväzky má so žalobcom vyriešené.

Z príkazu na úhradu vyplýva, že žalovaný poukázal dňa 09.12.2015 sumu 3.480 eur na účet žalobcu
za prenájom za máj 2015.

Podľa výpisu z bankového účtu žalobcu vedeného v ČSOB, a.s. od žalovaného bola dňa 10.12.2015
prijatá platba 3.480 eur s poznámkou - prenájom za máj 2015.

Podľa Preberacieho protokolu zo dňa 27.05.2015 na základe ukončenia pracovného pomeru dohodou
medzi žalobcom a S. N. ku dňu 30.04.2015, S. N. ako zamestnanec vrátil žalobcovi okrem iného - razítko

H. Y. CZ OZ SK.

V liste žalobcu zo dňa 29.06.2015 označeného ako „Opakované zaslání faktury k úhradě" žalobca
uvádza, že faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2015 na čiastku 7.954,30 eur vrátane DPH vychádza
výlučne z článkov uzatvorenej zmluvy o prenájme s tým, že pokiaľ došlo v priebehu doby prenájmu

stroja k akýmkoľvek mimozmluvným dohodám medzi žalovaným a bývalým zamestnancom žalobcu S.
N., jedná sa výhradne o mimozmluvné a neschválené dohody mimo rámec Zmluvy o prenájme.

Z listu žalobcu adresovaného S. N. zo dňa 23.11.2015 označeného ako „Oznámení - žádost o vyjádření"
vyplýva, že dňa 20.11.2016 bol žalobcovi spoločne s Vyjadrením právneho zástupcu žalovaného k

upomienkam doručený aj Dodatok č. 1 k zmluve o prenajme zariadení č. XXX/XXXX/MSO, ktorý mal byť
uzatvorený S. N. a žalovaným dňa 14.10.2014. Na existenciu tohto dodatku nebol štatutárny zástupca
žalobcu upozornený a dokument nebol súčasťou agendy, ktorú S. N. odovzdal ako ním spracovanú
agendu Organizačnej zložky spoločnosti žalobcu ku dňu ukončenia jeho pracovného pomeru. Štatutárny
zástupca žalobcu preto žiadal o vyjadrenie, či podpis na spomenutom dokumente je podpisom S. N., a

pokiaľ áno, žiadal o vyjadrenie, z akého dôvodu došlo k vytvoreniu a podpisu Dodatku č. 1 k zmluve o
prenájme zariadení č. XXX/XXXX/MSO.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník") táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé

s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a

týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „občiansky
zákonník") nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa
zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a
spôsob jej užívania.Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený
určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah
poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení
rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

Citované ustanovenie upravuje generálnu klauzulu zákonného zastúpenia podnikateľa. Zákonným
zástupcom podnikateľa je v súlade s ním každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou. Osoba poverená pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou je splnomocnená na všetky
úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba poverená pri prevádzkovaní podniku
určitou činnosťou prekročí svoje oprávnenia, a tým rozsah zákonného zastúpenia a urobí určitý právny
úkon, ktorý v súvislosti s jej činnosťou nie je obvyklým právnym úkonom, bude podnikateľ zodpovedný

za konanie poverenej osoby, ibaže preukáže, že tretia osoba, s ktorou poverená osoba prekračujúca
svoje oprávnenia konala, o prekročení vedela alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu mohla
vedieť. Vedomosť, resp. nevedomosť tretej osoby je potrebné posudzovať na objektívnom princípe. Nie
je teda rozhodujúce, či o nedostatku oprávnenia subjektívne vedela konajúca tretia osoba, podstatné je,
či o nedostatku oprávnenia mohla vedieť primerane rozumná tretia osoba.

Ak pre priame zastúpenie svedčí obsah a okolnosti samotného právneho úkonu, resp. potvrdenie o ňom,
je potrebné mať za to, že poverená osoba konala za osobu poverujúcu, pričom uvedenú domnienku
je možné vyvrátiť dôkazom, že tretia osoba vedela alebo mohla vedieť (§ 15 ods. 2 OBZ) o tom, že
poverená osoba konala sama za seba. Účel citovaného ustanovenia, ktorým je ochrana dobrej viery

tretích osôb, by bol podlomený, pokiaľ by sa podnikateľ mohol vyhnúť splneniu zmluvy jednoduchým
tvrdením, že právny úkon uskutočnila poverená osoba sama pre seba. (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp. zn. 28 Cdo 2713/2008, zo dňa 28. 11. 2008)

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné,

že žalovaný si od žalobcu prenajal kolesové hydraulické rýpadlo zn. E. na základe zmluvy o prenájme
zariadenia zo dňa 30.09.2014 a to na dobu určitú od októbra 2014 do mája 2015. Medzi žalobcom a
žalovaným tak vznikol záväzkovo-právny vzťah. Sporné medzi stranami bolo uzatvorenie Dodatku k
zmluve o prenájmu dňa 14.10.2014.

Napriek tomu, že žalobca spochybňoval platnosť, resp. samotnú existenciu Dodatku k zmluve o
prenájme v čase, kedy bol S. N. zamestnancom žalobcu, neprodukoval v tomto smere dostatočne
relevantné dôkazy pre takéto závery. Inými slovami na preukázanie neplatnosti Dodatku k zmluve
o prenájme žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z listu žalobcu zo dňa 29.06.2015, ako aj z listu
žalobcu zo dňa 23.11.2015 vyplýva, že o Dodatku k zmluve o prenájme mal vedomosť. Rovnako

to potvrdzuje aj skutočnosť, že štatutárny zástupca žalobcu podpisoval faktúru č. 1XXXXXXXX za
február 2015, na ktorej je účtovaná čiastočná úhrada nájomného. Pre úspech žalobcu v konaní je
však nepodstatné samotné preukázanie jeho tvrdenej nevedomosti o existencii predmetného Dodatku k
zmluve o prenájme, ako aj prípadné prekročenie zverenej právomoci jeho vtedajšieho zamestnanca S.
N.. Žalobcanetvrdilaaninepreukázal,žebyžalovanývedel,resp.moholvedieťoprípadnomprekročení

právomocí vtedajšieho zamestnanca žalobcu S. N. pri uzavieraní Dodatku č. 1 k zmluve o prenájme,
t.j. že menovaný zamestnanec konal v rozpore s internými pravidlami a predpismi žalobcu. Štatutárny
zástupca žalobcu pritom sám v konaní potvrdil, že S. N. ako zamestnanec žalobcu bol oprávnený
podpisovať zmluvy s tretími osobami. Žalovaný preto nemal dôvod spochybňovať platnosť Dodatku k
zmluve o prenájme, a to vrátane prípadu, ak by v danom čase už nebol S. N. zamestnancom žalobcu.

O tejto skutočnosti by musel žalovaný preukázateľne vedieť. Ako už však súd uviedol, tieto skutočnosti
žalobca v konaní nepreukázal. Preto žalobcu zaväzuje právny úkon jeho vtedajšieho zamestnanca S.
N., t.j. uzatvorenie Dodatku k zmluve o prenájme so žalovaným.

Z predmetného Dodatku k zmluve o prenájme vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ má nárok na

zaplatenie ceny nájmu len za obdobie, počas ktorého žalovaný ako nájomca bude stroj skutočne užívať,
pričom za čas, kedy bol stroj žalovaným reálne užívaný sa považuje výlučne čas, ktorý na konci mesiaca
strany svojim podpisom písomne odsúhlasia. Argumenty žalobcu o meteorologických podmienkach v
mesiacoch január a február 2015 nemajú relevantný význam pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu.Nie je totiž podstatné, aké boli v ten-ktorý deň klimatické podmienky v mieste výkonu pracovnej činnosti
žalovaného, ale či žalovaný v daný deň prenajaté rýpadlo skutočne užíval. Žalobca pritom netvrdil a
ani nepreukázal, že by žalovaný užíval prenajaté zariadenie aj v iné dni ako tie, za ktoré žalobcovi

uhradil predmetné faktúry č. XXXXXXXXX (nájom za február 2015) a č. XXXXXXXXX (uhradená po
začatí konania a to v časti nájmu za máj 2015). Žalobca v tomto smere nepreukázal ani to, či žalovaný
v sporných mesiacoch január, február a máj 2015 vôbec prenajaté rýpadlo skutočne používal (t.j. či si
so žalovaným písomne odsúhlasili dni používania prenajatého rýpadla) a či mu teda vznikol aj nárok na
už uhradené sumy nájomného za mesiace február 2015 a máj 2015, keďže však tieto boli žalovaným

uhradené a v konaní nenamietané, mal súd túto skutočnosť za nespornú a preukázanú. Pokiaľ si však
žalobca nárokoval nájomné aj za ďalšie dni v sporných mesiacoch január a február 2015, bolo na ňom,
abypredložildôkazy,ktorýmibypreukázalužívanieprenajatéhozariadeniažalovanýmajvtýchtoďalších
dňoch, čo však neučinil.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami a na

základe vykonaných dôkazov žalobný návrh žalobcu považoval za nepreukázaný a teda nedôvodný.
Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol (okrem časti, v ktorej bolo konanie právoplatne zastavené).

Súd nevykonal dôkazy výsluchom žalovaného a výsluchom svedka S. N., pretože vykonanie týchto
dôkazov navrhol žalobca, ktorý sa však nedostavil na pojednávanie, pričom žalovaný na vykonaní

uvedených dôkazov netrval. Súd tiež nevykonal dôkazy výsluchom ďalších navrhovaných svedkov,
pretože by nemohli prispieť k objasneniu vedomosti/nevedomosti žalovaného o prípadnom nedostatku
zákonného zmocnenia S. N. na uzatvorenie Dodatku k zmluve o prenájme (keďže k týmto okolnostiam
ani neboli navrhovaní na vypočutie).

Právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu dňa 16.10.2017 e-mailové podanie (doplnené písomne dňa
17.10.2017), v ktorom žiadala o vytýčenie nového termínu pojednávania a ospravedlnila svoju neúčasť
ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.10.2017 z dôvodu, že sa so žalobcom dostavili
na pojednávanie v čase o 13.30 hod., a to v presvedčení, ktoré vzniklo v dôsledku komunikačnej
situácie na pojednávaní dňa 18.08.2017 pri odročovaní termínu pojednávania. Pôvodne malo byť

pojednávanie konané dňa 18.08.2017 odročované na deň 26.09.2017 o 13.30 hod, avšak na námietku
právneho zástupcu žalovaného zákonný sudca zmenil termín na 04.10.2017. Následne muselo dôjsť k
nedorozumeniu a tzv. komunikačnému šumu, pretože právna zástupkyňa žalobcu ako aj žalobca mali
za to, že pojednávanie je odročené síce na termín 04.10., ale o 13.30 hod. a nie o 9.00 hod, a to z
dôvodu, že by čas konania pojednávania o 9.00 hod. namietali, nakoľko štatutárny zástupca žalobcu

prichádzal na pojednávanie z K. a právna zástupkyňa žalobcu mala v deň 04.10. kolíziu s iným úkonom
na Okresnom súde Bratislava IV, ktorý sa konal o 10.30 hod.

Súd nemohol akceptovať uvedené ospravedlnenie žalobcu ani jeho právnej zástupkyne, pretože na
pojednávaní konanom dňa 18.08.2017 boli prítomné obe strany sporu, ako aj ich právni zástupcovia,

a títo boli výslovne poučení o termíne (dátume aj čase) ďalšieho pojednávania vo veci, pričom žiadna
zo strán nemala námietky ani voči dátumu ani voči času pojednávania. Aj keby súd uznal tvrdenie
právnej zástupkyne o „komunikačnom šume", neúčasť žalobcu ani jeho právnej zástupkyne nie je
možné akceptovať aj z toho dôvodu, že právnej zástupkyni bola doručená zápisnica o pojednávaní
zo dňa 18.08.2017, v ktorej bol uvedený presný dátum aj čas ďalšieho pojednávania. Žalobca ani

právna zástupkyňa žalobcu však do ďalšieho termínu pojednávania dňa 04.10.2017 nežiadali odročiť
pojednávanie, resp. zmeniť čas pojednávania. Súd preto na podanie právnej zástupkyne žalobcu
neprihliadal.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"),

ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k
tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je
tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre
správaniežalovanéhovzatásčastispäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne,malžalobcaztohtopohľadu

vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania
z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný,
platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2008, sp. zn. 3 M Cdo
1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)

V danom prípade k zastaveniu konania v časti istiny vo výške 3.480 eur došlo v dôsledku procesného
zavinenia žalovaného, keď žalobca vzal žalobu späť v tejto časti z dôvodu, že žalovaný uhradil uvedenú
sumu istiny za nájom za mesiac máj 2015, keď nárok žalobcu v tejto časti ani nerozporoval. Námietka
žalovaného o nesprávnosti fakturácie nebola dôvodom, ktorý by oprávňoval žalovaného neplniť svoj

splatný záväzok. Žalovaný vedel o svojom záväzku a takisto vedel o tom, komu má plniť.

O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP a
žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 12,5 %
(56,25 % - 43,75 %), keďže žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 3.480 eur (3.480 /

7.954,30 = 43,75 %) a neúspešný v časti istiny vo výške 4.474,30 eur (4.474,30 / 7.954,30 eur = 56,25
%). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).