Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/197/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230863
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114230863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária, Bratislava, Mýtna 48, proti
žalovanej X. S., nar. XX.X.XXXX, H., H. XXX, o zaplatenie 158,28 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku 39C/97/2015-93 zo 17.1.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku IV. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. zamietol návrh žalovanej zo dňa 16.12.2016
na prerušenie konania, II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 158,28 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 39,99 eur od 4.2.2012 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 78,30 eur od 4.3.2012 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 39,99 eur od 4.1.2012 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III. v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 39,99 eur od 29.12.2011 do 3.1.2012
žalobu zamietol a IV. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Vychádzajúc z § 43 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) a b) zák. č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, §
101, § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 470 ods. 1 C. s. p., čl. 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z.,
§ 151 ods. 1, 2, § 162 ods. 1, 2, 3, § 163 ods. 1, 2 a § 164 C.s.p. (ich znenie citoval), uviedol, že
predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v zmysle Zmluvy

o pripojení uzavretej podľa zákona č. 610/2003 Z.z. Aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní bola
preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej 9.6.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telecom,
a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na prerušenie konania,
tento súd považoval za nedôvodný a v zmysle § 162 ods. 3 C.s.p. ho zamietol. Poukázal na to, že Civilný
sporový poriadok upravuje v § 162 a § 163 prípady, kedy je súd povinný prerušiť konanie a kedy môže
prerušiť konanie, že samotné tvrdenie žalovanej o tom, že je daný dôvod na prerušenie konania preto že
sa súdi so spoločnosťou Belport, s.r.o., bez uvedenia ďalšieho, nie je dôvodom na prerušenie konania

a nemožno ho podriadiť pod žiadne z ust. uvedených v § 162 alebo § 163 C.s.p. Nakoľko žalobkyňa
neuviedla, prečo by mal súd z tohto dôvodu prerušiť konania a aký to bude mať význam pre toto konanie,
za súčasného nesúhlasu žalovaného, tento návrh na prerušenie konania zamietol. Z listinných dôkazov
predložených žalobcom zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli 12.8.2011 Zmluvu opripojení spolu s Dodatkom k tejto zmluve v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Táto skutočnosť nebola zo strany žalovanej rozporovaná. Súd túto zmluvu vzhľadom
na povahu jej zmluvných strán - zo súdnej praxe mal za zrejmé, že právny predchodca žalobcu má

v predmete podnikania poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom
verejnej telefónnej siete a z tohto mu vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ.
Zo zmluvy mal za zrejmé, že služby neboli žalovanej poskytnuté na účely podnikania a teda žalovaná
vystupovalapriuzatváranízmluvyakospotrebiteľka-posúdilzmluvuakozmluvuspotrebiteľskúvzmysle
§ 52 a nasl. Obč. zák. Konštatoval, že nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné zmluvné

podmienky poskytovania verejnej telefónnej služby a Cenník, že zmluvou sa žalobca ako dodávateľ
zaviazal poskytovať žalovanej elektronické telekomunikačné služby a žalovaná sa ako zákazník a
spotrebiteľ zaviazala platiť za poskytnuté služby odplatu vo výške stanovenej cenníkom. Žalovaná
v konaní tvrdila, že služby poskytované právnym predchodcom nevyužívala, nakoľko jej spoločnosť
Belport, s.r.o. zadržala na pracovisku veci z dôvodu dlhu. Túto skutočnosť však súdu tak ako jej
to ukladá článok 8 Základných princípov C.s.p. nepreukázala a tieto jej tvrdenia ostali nepodložené.

Súd si síce zistil z registra, že na tunajšom súde pod sp.zn.: 36C/26/2015 bolo vedené konanie o
nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podala žalovaná ako žalobkyňa proti spoločnosti Belport, s.r.o.
ako žalovanému, ktorým sa domáhala , aby súd uložil tejto spoločnosti zákaz nakladať s jej hnuteľnými
vecami, tento však bol zamietnutý a to uznesením Okresného súdu Košice I 36C/26/2015 z 26.1.2015,
ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 7.4.2015, to však v žiadnom prípade

nepreukazuje jej tvrdenia o tom, že služby poskytované právnym predchodcom žalobcu nevyužívala a
využívala ich spoločnosť Belport, s.r.o. ktorá jej podľa jej tvrdenia zadržala hnuteľné veci. Poukázal na
to, že v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu bola žalovaná a nie spoločnosť Belport,
s.r.o. a teda táto sa zaviazala v zmysle zmluvy platiť za poskytnuté služby a preto neobstojí jej obrana
o tom, že žalobca nemôže od nej požadovať niečo, čo nemohla využívať. Poukázal na zásadu - „pacta

sunt servanda“, teda zmluvy sa majú dodržiavať. Právny predchodca žalobcu služby poskytoval, čo v
konaní nebolo sporné a svoj záväzok zo zmluvy dodržal. Žalovaná však svoju povinnosť vyplývajúcu jej
zo zmluvy nesplnila a za poskytnuté služby riadne a včas zaplatila. Podotkol, že žalovaná sa zaviazala
platiť za poskytnuté služby v zmluve bez ohľadu na to, či ich bude využívať alebo nie. V konaní mu
bolo ďalej nesporné, že poskytnuté služby boli vyúčtované faktúrami číslo : 7201807712 s dátumom

splatnosti3.3.2012zaobdobieod15.1.2012do14.2.2012cenaposkytnutýchslužiebvovýške81,80eur,
ktorá v sebe zahŕňala mesačné poplatky, iné poplatky a služby ako aj poplatok za upomienku vo výške
3,50 eur, ktorý si však žalobca v tomto konaní neuplatňuje; faktúrou číslo pôvodne 1.92174780, teraz
7112801625 s dátumom splatnosti 03.01.2012 bola vyúčtovaná suma poskytnutých služieb za obdobie
od 15.11.2011 do 14.12.2011 vo výške 39,99 eur, ktorá suma zahŕňa mesačné poplatky a faktúrou číslo

7200611960sdátumomsplatnosti3.2.2012zaobdobieod15.12.2011do14.01.2012cenuposkytnutých
služieb vo výške 39,99 eur, ktorá v sebe zahŕňala mesačné poplatky. Takto vyúčtované sumy žalovanou
spochybňované v konaní neboli. Žalovaná však vzniesla námietku premlčania. Keďže sa jedná o
spotrebiteľskú vec, je povinnosťou súdu v zmysle u § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
ex offo prihliadať na to, či nie je uplatnený nárok premlčaný. V tomto prípade urobil záver, že vznesená

námietka premlčania nie je dôvodná, že žaloba bola podaná na súde 16.12.2014 a splatnosť faktúr z
ktorých si žalobca uplatňuje dlžné sumy spadá do obdobia troch rokov spätne pred podaním žaloby, t.j.
doobdobiaod16.12.2011do16.12.2014.Poukázalnato,žežalovanásíceuviedla,žepredmetnéslužby
poskytované právnym predchodcom žalobcu nevyužívala, čo však je v rozpore s jej listom z 24.4.2012,
ktorým žiada právneho predchodcu žalobcu o splátkový kalendár, čo vyvracia jej tvrdenia uvedené v

tomto konaní. Vzhľadom k uvedenému zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcom požadovanej sumy vo
výške 158,28 eur. Keďže svoju povinnosť žalovaná neplnila včas a riadne a so zaplatením dlžných súm
sa dostala do omeškania a to dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých mesačných faktúr, t.j. dňom
3.2.2012, 3.3.2012 a pri faktúre číslo 7112801625 (pôvodne číslo 1.92174780) 3.1.2012, žalobcovi týmto
vzniklo v zmysle § 517 Obč. zák. právo na zaplatenie úroku z omeškania. Poukázal na to, že žalobca si

uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, že základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky bola k jednotlivým vyššie uvedeným dňom omeškania vo výške 1%
+ 8 percentuálnych bodov v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia tohto zákona, na zaplatenie ktorého zaviazal žalovanú tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby, čo do úroku z omeškania vo výške vo výške 9% ročne

zo sumy 39,99 eur od 29.12.2011 do 3.1.2012, poukázal na to, že žalobcom predložená faktúra číslo
7112801625 (pôvodne číslo 1.92174780) má stanovený dátum splatnosti 3.1.2012 a nie ako žalobca
uviedol v žalobe 29.12.2011 - v tento deň sa ešte s ohľadom na stanovený dátum splatnosti nemohla
dostať žalovaná do omeškania. Preto v tejto časti úroku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nárokužalobcu na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a keďže bol žalobca v tomto
konaní v plnom rozsahu úspešný (neúspech čo do úroku z omeškania v tomto prípade bol len nepatrný),
súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100%. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

4. S rozsudkom nesúhlasila a nestotožnila sa s ním. Trvala na svojich podaniach, ktoré uvádzala súdu
prvej inštancie. V odvolaní napadla aj výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že nevidí dôvod na
náhradu trov konania. Uviedla, že ďalším dôvodom je fakt, že súd si nedal „námahu“ prešetriť žiadnu
jej existenčnú situáciu, keďže je nezamestnaná, bez zaisteného bývania. Poukázala aj na to, že bola
poškodená trestným činom iných osôb, že má podaný návrh na invalidný dôchodok pre zdravotné
problémy a jediná finančná mesačná zábezpeka je dávka v hmotnej núdzi do 50,00 eur mesačne.

Poukázala na to, že nemá finančné prostriedky ani na vlastné živobytie. Vytýkala súdu, že rozhodol len
v prospech žalobcu, že je tu podozrenie, že žalobca je právne zastúpený na rozdiel od nej a že tento
fakt pokladá za nerovnosť strán, keďže ako žalovaná strana nemá právne zastúpenie, čo pokladá za
porušenie jej práv. Odvolanie podala z odvolacích dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ktoré odvolateľ
ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdila, že boli porušené
jej práva na spravodlivý proces. Opakovala, že trvá na svojich podaniach, ktoré doručovala súdu, že
využíva svoje právo na advokáta z dôvodu nekorektného postupu zo strany žalobcu a prvoinštančného
súdu a vec „posúva“ do Centra právnej pomoci na právne zastúpenie. Žiadala rozsudok zrušiť v plnom

rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie ďalšie konanie.

5. Počas odvolacieho konania došlo k zmene obchodného mena pôvodného žalobcu Intrum Justitia
Slovakia s.r.o. a jeho sídla Bratislava, Karadžičova 8 na obchodné meno Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mýtna 48 (výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Vložka č.: 26033/B),

preto odvolací súd pokračoval so žalobcom pod obchodným menom Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom
Bratislava, Mýtna 48.

6. Aj keď v odvolaní žalovaná uviedla, že napáda rozsudok v celom rozsahu, podľa jeho obsahu je
zrejmé, že odvolaním napadla rozsudok vo výroku II. a IV.

7. Rozsudok vo výroku I., ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý a vo výroku III., ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 39,99 eur od 29.12.2011
do 3.1.2012, odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol
v odvolacom konaní preskúmavaný.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku II. potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový

stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v tomto výroku v celom
rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, na čom
nič nemení ani podané odvolanie žalovanou a rozsudok vo výroku IV. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c)
C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
§ 391 ods. 1 prvá veta C.s.p.

9. Žalovaná odôvodnila odvolanie odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g)
a h) C.s.p. ku ktorým dôvodom, okrem toho, že ich citovala neuviedla skutočnosti a tvrdenia, ktorýmiby spochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do výroku II. o jej povinnosti zaplatiť
žalobcovi prisúdenú istinu s prísl.

10. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov, pokiaľ ide o výrok II. rozsudku nie je daný.

11. Súd vec správne právne posúdil, riadne zistil skutkový stav veci a podradil ho pod príslušné
ustanovenie právnych predpisov. Žalovaná v odvolaní neuvádza dôkazy, ktoré súd prvej inštancie na jej
návrh nevykonal, nebolo zistené, že súd prvej inštancie sa dopustil svojim procesným postupom vady

konania, ktoré vady by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku II. potvrdiť ako vecne správny.

13. Výrok IV., ktorým súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% je predčasný.

14. Súd nezisťoval, či na strane žalovanej sú podľa § 257 C.s.p. dôvody hodné osobitného zreteľa,
z dôvodu ktorých by úspešnému žalobcovi nemusela byť náhrada trov konania celkom alebo sčasti
priznaná.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná počas konania poukazovala na svoje nepriaznivé sociálne a
majetkové pomery, ktoré súdu aj zdokladovala - Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania,
ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, č.l. 49-56 (ďalej len „Tlačivo“).
V Tlačive uviedla, že je nezamestnaná, na úrade práce od r. 2008, že s ňou žije jej maloletá dcéra, ktorá
pochádza z prvého manželstva, je chorá s návrhom na invalidný dôchodok, poberá dávku v hmotnej

núdzi, jej mesačný čistý príjem je 49,00 eur, jej neplnoletá dcéra študuje na gymnáziu a je odkázaná na
jej starostlivosť, žije v existenčných a zdravotných problémoch a nemá iné finančné prostriedky.

16. Účelom § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že

tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody

hodné osobitného zreteľa.

17. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodu, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. Aplikácia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach u strán sporu.

18. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, tiež treba prihliadnuť na pomery
nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho
majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré

viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by
mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na
náhradu trov konania. Ďalej je potrebné si všímať okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho ktorého by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť
nahradiť trovy konania, ale i toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ust.

dotknutá.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto o trovách konania rozhodnúť aj podľa § 257
C.s.p. a zistiť, či na strane žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, z dôvodu ktorýchnemusí úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznať, súčasne zohľadní aj okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku a zoberie do úvahy aj tú skutočnosť, aby prípadným nepriznaním
náhrady trov konania úspešnému žalobcovi nebola jeho majetková sféra použitím tohto výnimočného

ustanovenia dotknutá.

20. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

21. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).