Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410207856
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4410207856.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci navrhovateľa : M.. K. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. J., P. XXXX/XX, v zastúpení Advokátska kancelária Timoranská & Štofková
s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti manželke: N. I., rod. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. J., P. XXXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletému K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyNovéZámky,oodvolanímatkymaloletéhodieťaťaprotirozsudku
Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 4C/111/2010-797 zo dňa 04.februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode potom, čo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa je už
právoplatne rozvedené . Maloletého K. I. nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok Matku zaviazal prispievať na
výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
mesačne, počnúc od 01.12.2012, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám otca.

Zročné výživné za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2019 v sume 2.013,19 eura matke povolil splácať
v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku až
do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
nárok na ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1,2
Zákona o rodine, § 52, § 100 CMP, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu. V dôvodoch
rozhodnutia poukázal na obsah návrhu zo dňa zo dňa 18.05.2010, ktorým sa navrhovateľ domáhal
rozvodu manželstva, ktoré uzavrel dňa 10.08.1991 v G.. Zároveň žiadal, aby súd maloletého K. na čas

po rozvode zveril do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná platiť na dieťa výživné v sume
90,- eur mesačne.
1.2 Súd o návrhu na rozvod manželstva a o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
rozhodol rozsudkomč.k.4C/111/2010-315 zodňa14.05.2012 tak,žemanželstvorozviedol, maloletého
K. zveril do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal na platenie výživného v sume 100,- eur mesačne
a styk dieťaťa s matkou ponechal neobmedzený. Matka podala voči uvedenému rozhodnutiu súdu
odvolanie, oktoromrozhodol KrajskýsúdvNitrerozsudkom č.k.7Co/196/2012-107zodňa22.11.2012

tak, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva potvrdil
a vo výrokoch o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, určení výživného, úpravy styku a
vo výroku o trovách konania, tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uložilprvoinštančnémusúdudoplniťdokazovanienazistenierozhodujúcichskutočnostípre rozhodnutieo zverení maloletého K. do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo do striedavej osobnej
starostlivosti ( vypočutím znalca na pojednávaní k jeho znaleckému posudku, vypočutím maloletého K.).
1.3 Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie nariadil znalcovi vypracovať doplnok k jeho

znaleckému posudku na zistenie aká je vzhľadom na odstup času od podania znaleckého posudku
v roku 2011 a na zmenu pomerov na strane rodičov, pre maloleté dieťa najvhodnejšia forma osobnej
starostlivosti zo strany rodičov, či zverenie len jednému z rodičov a ktorému, alebo zverenie dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Znalec vo svojom doplnku č. 49/2013 zo dňa
19.10.2013 uviedol, že vykonal pohovor s otcom, matkou i s maloletým K. a konštatoval, že mal.

dieťa je v starostlivosti otca , avšak počas školského roka je denne u matky v popoludňajších hodinách.
Od posledného vyšetrenie dieťaťa neprišlo k zásadným psychologickým či zdravotným zmenám.
Dieťaťu sa dostáva dostatočné množstvo citových interakcií zo strany otca i matky. Rodičia navzájom
nekomunikujú, neriešia vzájomné vzťahy po rozvode a nedošlo medzi nimi k pokroku v spolupráci
a riešení ďalších otázok vzťahu rodičov k dieťaťu po rozvode. Pretože pre striedavú starostlivosť je
potrebná aktívna spolupráca oboch rodičov, čo v tomto prípade absentuje, navrhol ponechať maloletého

v osobnej starostlivosti otca a matke umožniť stretávanie sa tak ako doteraz. Matka nesúhlasila so
závermi znalca uvedenými v písomnom dodatku a žiadala o výsluch znalca na pojednávaní. Súd
nariadil výsluch znalca, ktorý na pojednávaní dňa 17.09.2015 zotrval na svojom písomnom znaleckom
posudku a jeho doplnku so záverom, že pre dieťa je v danej situácii najvhodnejšie zotrvanie v osobnej
starostlivosti otca s neobmedzeným rozsahom stretávania sa matky so synom.

1.4 V priebehu konania vo veci samej otec dňa 31.03.2014 podal návrh na nariadenie predbežného
opatrenia ( teraz neodkladného opatrenia) , ktorým by súd zveril maloletého K. do jeho osobnej
starostlivosti a matku zaviazal na platenie výživného vo výške 50 eur mesačne. Súd návrhu otca
uznesením č.k. 4C/111/2010-449 zo dňa 08.04.2014 vyhovel a nariadil predbežné opatrenie, ktorým
dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil platiť na dieťa výživné vo výške 27,13 eura

mesačne ( minimálne výživné). Matka proti nariadenému predbežnému opatreniu podala odvolanie
a Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 25Co/715/2014-480 zo dňa 16.09.2014 potvrdil
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
1.5 Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nové Zámky, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately, referát poradensko-psychologických služieb , zo dňa 28.04.2015 súd zistil, že rodičia

i maloleté dieťa boli pozvaní na pohovor, otec s mal. dieťaťom sa dostavili a matka sa nedostavila.
Psychologička dňa 27.04.2015 uskutočnila konzultáciu s otcom a dieťaťom a urobila záver, že mal.
K. má rozvinutý pozitívny citový vzťah k obom rodičom. Vo vzťahu k ukotveniu jasne a zrozumiteľne
verbalizuje požiadavku zotrvať v starostlivosti otca a s matkou sa kontaktovať neobmedzene.
1.6 Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 09.09.2015 o prešetrení pomerov u matky dieťaťa mal súd

preukázané, že matka býva v 3 izbovom byte v G. J., P. XX , ktorý je v osobnom vlastníctve oboch
rodičov maloletého . V izbe maloletého sa nachádzalo jedno lôžko a hračky a osobné veci dieťaťa ,
čo matka zdôvodnila tým, že nábytok z izby zobral otec . Záverom konštatoval, že matka mala v čase
šetrenia vytvorené podmienky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa.
1.7 Súd zdôraznil, že pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca prihliadal

predovšetkým na závery znaleckého posudku a jeho doplnku , ktorým posudkom znalec navrhol zveriť
dieťa do osobnej starostlivosti otcovi s tým, aby matka mala s dieťaťom neobmedzený styk po dohode
s otcom. Súd poukázal na to, že od roku 2014, kedy bol maloletý predbežným opatrením zverený
do osobnej starostlivosti otca, nenastali žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zverenie do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ako to žiadala matka. Súd mal za preukázané, že

maloleté dieťa je u otca spokojné, má zabezpečené všetky svoje potreby. Maloletý K. má už 16 rokov,
teda sám je schopný posúdiť, v akom prostredí chce naďalej žiť. V tejto súvislosti poukázal na výsluch
maloletého K., z ktorého výsluchu jasne a bez pochýb vyplynulo, že dieťa je spokojné u otca, nechce
meniť svoje bývanie a nechce meniť ani svoje návyky. Matka sa pravidelne každý deň, keď je doma a
nezdržuje sa v zahraničí, s dieťaťom stretáva a má s ním riadny kontakt. Po posúdení všetkých týchto

skutočností, súd maloletého K. zveril do osobnej starostlivosti otca a v podstate deklaroval stav, ktorý
existuje od roku 2012, od kedy je Mal. K. v osobnej starostlivosti otca.
1.8 Vzhľadom k tomu, že súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca, zaviazal matku na
platenie výživného v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v
zmysle § 62 ods. 3/ Zákona o rodine, pretože súd nezistil výšku príjmu matky, ktorá nepredložila žiadne

potvrdenie o príjmoch a v tomto konaní je od roku 2015 úplne nečinná. Konštatujúc, že rozsudok o
rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2012, súd rozhodol aj o zročnom výživnom tak,
ako je uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku.1. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa a žiadala
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd
nevykonal dostatočné dokazovanie a jej návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. K znaleckému

posudku znalca uviedla, že tento posudok považuje za zaujatý a neobjektívny s rozpornými závermi,
ktoré by bolo potrebné prejednať so znalcom pri jeho osobnom výsluchu na pojednávaní. Zastala
názor, že znalec žiadnym spôsobom nekonkretizoval dôvod, pre ktorý by dieťa malo byť zverené do
osobnej starostlivosti otca, a súd aj napriek tomuto neodôvodnenému a kontroverznému záveru znalca
sa priklonil k tomuto názoru bez bližšieho odôvodnenia. Poukázala na to, že znalec uviedol, že pre dieťa

by bolo najvhodnejším riešením zverenie do striedavej starostlivosti oboch rodičov, na čo súd vôbec
neprihliadol a touto otázkou sa vôbec nezaoberal. Uviedla, že naďalej zotrváva na svojom stanovisku
zveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V tejto súvislosti poukázala na to, že
na striedavú starostlivosť si vytvorila optimálne podmienky, má stabilné zamestnanie, chodí do práce
v trojtýždňovách intervaloch, opäť si zariadila domácnosť, kompletne zariadila izbu pre mal. K. a má
dostatok financií, aby jej dieťa mohlo byť zverené do striedavej starostlivosti. V čase keď nie je v

zamestnaní, maloletý K. ju pravidelne navštevuje a dobre sa u nej cíti. Navrhla vykonať kontrolný
znalecký posudok za účelom zistenia možností striedavej starostlivosti. Poukázala na to, že otec
zneužíva svoje rodičovské práva a bráni jej stretávať sa so synom.

2. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril otec, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť,

pretože vychádzazriadnevykonanéhodokazovaniaakoajzprejavenejvôlemaloletéhosyna.Poukázal
na to, že maloletý K. sa pre účely tohto konania niekoľkokrát vyjadroval a zadefinoval svoj záujem na
tom, aby ostal žiť v starostlivosti otca s tým, že s matkou sa riadne stretáva v čase, kedy je ona doma
zo zahraničia, pričom takýto stav synovi zjavne vyhovuje. Poukázal na to, že len z dôvodov na strane
matky bolo nariadené doplnenie znaleckého dokazovania, no matka so znalcom nespolupracovala.

Zastal názor, že žiadne matkou navrhnuté dôkazy, ktoré vytýka súdu, že neboli vykonané, nemohli viesť
k zmene záveru súdu. V tejto súvislosti poukázal na to, že v konaní boli vypočutí aj matkou navrhnutí
svedkovia, a to tak jej sestra, ako aj matka, pričom obe potvrdili, že sa o maloletého K. už aj v čase
jeho nižšieho veku riadne staral. Rovnako uviedol, že pokiaľ matka navrhuje výsluch triednej učiteľky a
„družinárky„maloletéhoK.,poukazujenaskutočnosť,žežiadnaztýchtoosôbnikdyneoznámilaorgánom

sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, že by boli problémy s výchovou maloletého K.. S poukazom
na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

3. K odvolaniu matky maloletého sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý zastal názor, že počas
uvedenéhoobdobianebolizistenétaképodstatnézmeny,ktorébynasvedčovali tomu,žejepotrebnáiná

úprava ohľadom umiestnenia dieťaťa. Uviedol, že maloleté dieťa sa s matkou pravidelne stretáva v čase,
keď je matka na Slovensku. Záverom sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení a navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

4. Matka v replike na vyjadrenie kolízneho opatrovníka uviedla, že tvrdenie o tom, že neboli zistené

také podstatné zmeny, ktoré by nasvedčovali tomu, že je potrebná iná úprava ohľadom umiestnenia
dieťaťa, je klamlivé. Zároveň žiadala, aby toto vyjadrenie súd prešetril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania s

verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne
a odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní matky dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je správny a dostatočne odôvodnený, preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s
ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, keďže podľa názoru odvolacieho súdu sa tento dostatočne zaoberal najlepším záujmom
maloletého K. z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený stav správne posúdil po

právnej stránke.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ- otec maloletého K., sa svojím návrhom doručeným
súdu prvej inštancie dňa 18.05.2010 domáhal rozvodu manželstva s matkou maloletého dieťaťa,ktoré uzatvorili dňa 10.08.1991. Na čas po rozvode žiadal zveriť maloletého K. do jeho osobnej
starostlivosti, matke určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 90 eur mesačne a styk maloletého s matkou
upraviť tak, že matka bude oprávnená stretávať sa so synom neobmedzene, vždy po predchádzajúcej

dohode s otcom. O návrhu na rozvod manželstva a s tým spojenú úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva jeho rodičov , rozhodol súd prvej inštancie
rozsudkom zo dňa 14.05.2012 , ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletého K. zveril
do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal na platenie výživného v sume 100,- eur mesačne a
styk dieťaťa s matkou ustálil ako neobmedzený. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie matka

dieťaťa, ktorá nesúhlasila s rozvodom manželstva. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom č.k.
7Co/196/2012-353 zo dňa 22.11.2012 v spojení s jeho opravným uznesením č.k. 7Co/196/2012-367
zo dňa 13.decembra 2012 rozsudok prvoinštančného súdu v časti rozvodu manželstva potvrdil a vo
výrokoch o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, určení výživného, úpravy styku a vo
výroku o trovách konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Matka dieťaťa podala
dňa 04.12.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý návrh dňa 28.01.2013 zobrala späť,

preto súd konanie o nariadení predbežného opatrenia zastavil uznesením č.k. 4C/111/2010-381 zo dňa
29.01.2013. Otec dieťaťa podal dňa 31.03.2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
žiadal, aby súd predbežne rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak,
že dieťa zverí do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviaže na platenie výživného v sume 50,- eur
mesačne. Súd uznesením č.k. 4C/111/2010-449 zo dňa 08.04.2014 nariadil predbežné opatrenie,

ktorým zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti otca počnúc dňom vydania predbežného opatrenia
a zároveň zaviazal matku dieťaťa platiť výživné na syna vo výške 27,03 eura. O odvolaní matky voči
uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením
č.k. 25Co/715/2014-480 zo dňa 16.09.2014, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Dňa
18.09.2015 matka maloletého dieťaťa opätovne podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia o

úpravu styku. Tento návrh súd uznesením zo dňa 4C/111/2010-738 zo dňa 09.12.2015 zamietol.
8. Následne súd pokračoval v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode a na návrh matky uznesením č.k. 4C/111/2010-743 zo dňa 15.03.2016 uložil znalcovi
Mgr. Karolovi Zabákovi znalcovi z odboru psychológia, odvetvie klinickej psychológie detí, vypracovať
doplnenie predchádzajúceho znaleckého posudku zo dňa 16.12.2011 a zodpovedať otázku, komu z

rodičov navrhuje maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti a či by bola pre dieťa vhodná striedavá
osobná starostlivosť vzhľadom na pomery rodičov. Znalec súdu oznámil, že matka sa na prvé
písomné predvolanie nedostavila, ospravedlnila sa a následne už na ďalšie predvolania nereagovala.
Súd písomne žiadal matku o oznámenie prečo sa opakovane nedostavila k znalcovi a pod hrozbou
uloženia poriadkovej pokuty ju vyzval, aby sa so znalcom kontaktovala, aby mohol vypracovať dodatok k

znaleckému posudku. Pretože matka nereagovala, súd uznesenie o vypracovaní dodatku k znaleckému
posudku zrušil. Následne vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom , ktorý napadla odvolaním
matka.

9. Vzhľadom na dôvody odvolania matky odvolací súd uvádza nasledujúce.

10. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

11. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, názor maloletého zisťuje súd
spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez
prítomnosti iných osôb.

12. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa zabezpečujú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
dieťaťu, ktoré je schopné samo formulovať svoje názory, právo tieto názory dieťaťa slobodne vyjadrovať,
a to vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom je nutné takýmto názorom dieťaťa venovať
patričnú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej a mentálnej úrovni. S týmto cieľom sa

dieťaťu poskytne priestor na vypočutie v každom súdnom a správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to
priamo alebo prostredníctvom zástupcu či príslušného orgánu, pričom pri vypočutí musia byť dodržané
procedurálne pravidlá vnútroštátneho zákonodarstva. S predmetným právom dieťaťa, teda s právom
slobodne formulovať vlastné názory na záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú, ako i s právom byť ohľadomtýchto vypočuté korešponduje i povinnosť rodičov, súdu a správnych orgánov venovať názoru dieťaťa
náležitú pozornosť. Rovnako tu možno uplatniť i tzv. participačné právo dieťaťa, ak je toto maloleté dieťa
účastníkom konania a je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj

názor, musí naň súd podľa ustanovenia § 38 a § 116 CMP prihliadať.
13. Demokratizácia vzťahov v rodine a upustenie od autoritatívneho prístupu rodičov bezpochyby vedie
k vhodnejšiemu príkladu pre maloleté deti, ktorý pozitívne vplýva na osvojovanie si hodnôt maloletého
a formovanie jeho charakteru. Keďže dieťaťu je nevyhnutné pri výchove venovať najväčšiu starostlivosť
s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho týkajú, treba vziať

do úvahy aj jeho názor, ktorý má dieťa právo slobodne vyjadrovať. Bezdôvodné potláčanie názorov
dieťaťa, ich zosmiešňovanie a autoritatívny prístup rodičov si dieťa berie v živote ďalej ako príklad, ktorý
sa prejaví vo vnútorných motívoch dieťaťa. V súdnych konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má preto maloleté dieťa právo byť vypočuté. Výsluch maloletého bez
prítomnosti iných osôb súd volí hlavne v prípade, ak by výpoveď maloletého mohla byť ovplyvnená
napríklad konfliktom lojality a podobne.

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané matkou v jej odvolaní
odvolací súd uvádza, že tieto súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jej odvolaniu
vyhovel. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami a dospel tak
k správnemu právnemu záveru o zverení maloletého K.a do osobnej starostlivosti otca, s prihliadnutím
na existujúci stav už od roku 2012, ale predovšetkým rešpektujúc prejavenú vôlu mal. K. zostať u otca

a s matkou sa pravidelne stretávať. Dôvody pre zverenie mal. K. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov uvádzané matkou v jej odvolaní ( trvalé zamestnanie, dostatok finančných prostriedkov,
vytvorenie vhodných bytových podmienok ) ani matkou navrhované vypočutie svedkov a nariadenie
kontrolného znaleckého dokazovania , nie sú skutočnosťami, ktoré by mohli byť dôvodom pre zverenie
mal. K. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak si to sám neželá. Súd prvej inštancie

venoval názoru maloletého náležitú pozornosť, a to vzhľadom k jeho veku( 16 rokov) a rozumovej
vyspelosti, ktorý sám vyslovil svoje želanie bývať s otcom . Čo sa týka tvrdenia matky, že otec jej v
styku s dieťaťom bráni, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti v konaní preukázané neboli a zostali
v rovine subjektívnych tvrdení matky. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že maloletý K. sa
s matkou stretáva, vždy keď je matka na Slovensku, čo matka nepoprela a rovnako má za preukázané,

že otec jeho styku s matkou nebráni, čo potvrdil aj maloletý K. vo svojom vyjadrení.
15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý K. má pozitívny vzťah k obom rodičom. V konaní
nebolo preukázané to, že matka by sa o dieťaťa nezaujímala, prípadne, že nemá k dieťaťu vytvorený
pozitívny vzťah. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie aká forma starostlivosti rodičov o mal.
dieťa na čas po rozvode je pre dieťa najvhodnejšia ( zverenie jednému z rodičov alebo striedavá osobná

starostlivosť) je v tomto prípade vôľa maloletého K., ktorý prejavil záujem zotrvať u otca aj naďalej ako aj
to, že v starostlivosti otca je už od roku 2012 , pričom neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti,
ktoré by bránili v zverení mal. K. do jeho osobnej starostlivosti aj na čas po rozvode manželstva. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vek a vôľu maloletého K. ( 16 rokov) nie je v jeho záujme meniť
výchovné prostredie, pretože v tomto konaní neboli na takýto postup súdu zistené závažné dôvody. Súd

prvej inštancie správne rozhodol aj v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti matky a v tejto súvislosti
aj o zročnom výživnom.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).