Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231358
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1110231358.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: EU -
CapitalManagement a. s. v likvidácii, IČO: 45 327 084, so sídlom Bratislava, zastúpeného: Fridrich
Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému:
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.6.2016, č.k.
9C/77/2010-487, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu Lawyer Partners a.s., IČO: 35
944 471, so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, ktorou sa medzitýmnym rozsudkom domáhal určiť,
že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Bardejov, pretože tento neprijal návrhy žalobcu na začatie občianskeho súdneho konania podané
elektronickou formou dňa 19.10.2006 a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu v nadväznosti na

nesprávny úradný postup Okresného súdu Bardejov majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Vo výroku
rozhodnutia žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 4 ods.1 , § 9 ods.1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej "zákon č. 514/2003 Z.z."), § 415
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej "Občiansky zákonník") a vecne tým, že v konaní
po vyhodnotení dôkazov absentovalo preukázanie reálnej majetkovej a nemajetkovej ujmy a príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov a uplatnenou škodou. Z
vykonaného dokazovania (oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Bardejov M.. XXX/
XX, M.. XXX/XX, M.. XXX/XX, M.. XXXX/XX ) mal za nesporné, že DVD nosič obsahujúci podania,
doručovaný okresnému súdu dňa 31.3.2006 a 19.10.2006, bol žalobcovi Okresným súdom Bardejov
listami zo dňa 5.4.2006 a 13.11.2006 ako neprijatý vrátený z dôvodu, že súd nemá splnené podmienky
na prijímanie podaní elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa
osobitných predpisov. Listom zo dňa 13.3.2007 (M.. XXX/XX, XXX/XX) bolo právnemu zástupcovi

žalobcu V.. W. B. oznámené, že vzhľadom na technické zmeny súd už nadobudol možnosť prijímať
podania urobené elektronickou formou. Aj keď právny zástupca žalobcu list súdu prevzal dňa 15.3.2007,
nereagoval naň, nosiče elektronických podaní súdu nezaslal a neumožnil tak návrhy na začatie konania
prijať a pokračovať v konaní. Príslušné nosiče žalobca nepredložil ani na výzvu súdu listom zo dňa2.2.2009 M.. XXX/XX, zo dňa 24.2.2009, Spr. XXX/XX a zo dňa 2.2.2010 Spr. XXX/XX. Z rozsudku
ESĽP zo dňa 16.6.2009 vyplynulo, že žalobca sa domáhal priznania náhrady škody v sume 506 928
253,43 eur, priznania náhrady titulom nemajetkovej ujmy v sume 4 681 069,49 eur , priznania sumy

924 685,94 eur titulom náhrady za náklady a výdavky spojené s procesom pred vnútroštátnymi súdmi
a sumy 96 047,20 eur titulom náhrady trov spojených v konaní pred ESĽP. ESĽP rozsudkom priznal
žalobcovi sumu 10 000 eur za všetky škody spolu a plus akúkoľvek daň, ktorá mohla byť vyrubená.
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II ÚS 132/07-42 zo dňa 6.6.2007 sťažnosť žalobcu,
ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa č. l. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v súvislosti s neprijatím podaní
doručených okresnému súdu dňa 19.10.2006 elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným
elektronickým podpisom, odmietol ako podanú oneskorene. V rozhodnutí uviedol, že žalobca podal
žaloby elektronickými prostriedkami na DVD nosiči prvýkrát 31.3.2006, ktoré mu boli vrátené ako príloha
listu z 5.4.2006, žalobca sa o všetkých podstatných skutkových okolnostiach, v ktorých vidí zásah do

základných práv a slobôd dozvedel najneskôr do 26.4.2006 a sťažnosť na ústavný súd doručil až dňa
14.12.2006, t.j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov. Súd sa ako predbežnou
otázkou zaoberal dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania a dospel k záveru, že
k premlčaniu nároku na náhradu škody ako aj nároku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
došlo, nakoľko žalobca vrátením DVD nosiča okresným súdom v zmysle listu zo dňa 13.11.2006

vedel, že okresný súd nesprávne úradne postupoval, keďže novela Občianskeho súdneho poriadku
v čase doručenia DVD nosiča zrovnoprávnila podania doručované súdom v písomnej podobe ako aj
elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom. K zisteniu nesprávneho úradného postupu nebolo
potrebné, aby túto skutočnosť konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky, resp. ESĽP, nakoľko
takéto rozhodnutie nie je podmienkou pre uplatnenie si nároku na náhradu škody a nemajetkovej

ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.. Trojročná lehota na uplatnenie
nároku začala žalobcovi plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia DVD nosiča jeho pôvodnému
právnemu zástupcovi v zmysle ustanovenia §19 ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z. z., táto neplynula
počas predbežného prerokovania nároku (§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z.), v danom prípade premlčacia
lehota uplynula dňa 24.4.2010 pripočítaním šesťmesačnej lehoty, počas ktorej bol žalovaný povinný

nárok žalobcu a predbežne prerokovať. Keďže žalobca si nárok uplatnil návrhom na začatie konania
doručeným súdu dňa 14.7.2010 po uplynutí premlčacej lehoty a žalovaný sa premlčania dovolal, súd
žalobu zamietol.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že i v prípade, ak by žalobca doručil

žalobu včas, tejto nebolo možné vyhovieť. Konštatoval, že v danom prípade mal preukázaný nesprávny
úradný postup Okresného súdu Bardejov, ktorý neprijal podania žalobcu urobené elektronickou
formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Vo vzťahu k náhrade majetkovej škody na
istine nezaplatených koncesionárskych poplatkov vo výške 7 171,21 eur, na poplatkoch z omeškania
vo výške 18 199 561,10 eur a nákladov spojených s uplatnením istiny vo výške 322 080 eur súd

prvej inštancie uviedol, že po skončení nečinnosti Okresného súdu Bardejov musí za vznik škody
niesť zodpovednosť žalobca, ktorý i napriek opakovaným výzvam súdu mu DVD nosič obsahujúci
488 návrhov, na základe ktorých si uplatňuje nárok na náhradu škody, nepredložil. V danom prípade
preto absentuje jasná príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bardejov. Žalobca tak konal v rozpore s ust. § 415, § 417 Občianskeho zákonníka,

svojim následným postupom sám ignoroval rozsudok ESĽP a prípadná škoda bola spôsobená výlučne
jeho následnou nečinnosťou spočívajúcou v neposkytnutí súčinnosti okresnému
súdu (§ 441 Občianskeho zákonníka).

4. K uplatnenej škode na istine nezaplatených koncesionárskych poplatkov súd prvej inštancie uviedol,

že žalobca vychádzal z domnienky, resp. hypotézy 100% úspešnosti vo všetkých 488 uplatnených
nárokov na zaplatenie koncesionárskych poplatkov, a to nielen vo vzťahu k rozhodovacej činnosti
súdu, ale aj so zohľadnením 100% úspešnosti pri ich prípadnom vymáhaní. Z úradnej činnosti bolo
pritom rozhodujúcemu súdu zrejmé, že mnohé žaloby boli odmietnuté, mnohé konania boli zastavené
pre späťvzatia alebo pre neodstrániteľné prekážky konania, niektoré boli zamietnuté pre nedostatok

vecnej legitimácie. K uplatnenej škode z poplatkov z omeškania, ktoré by si mohol žalobca uplatniť
voči dlžníkom v zmysle zákona č. 212/1995 Zb., ale v dôsledku legislatívy si už nemohol uplatniť
cestou súdu súd prvej inštancie konštatoval, že zákon č. 96/2006, ktorým bol novelizovaný § 9 zákon č.
212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, a ktorým bol inštitút poplatkov z omeškania nahradenýinštitútom zákonných úrokov z omeškania a v § 10b bol daný tzv. generálny pardon, bol prijatý NR
SR dňa 2.2.2006 a účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia (teda v období niekoľkých mesiacov pred
podaním elektronického návrhu na Okresný súd Bardejov). Preto uplatnená škoda nie je v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ale v súvislosti so zmenou legislatívy. K
sumenákladovspojenýchsuplatnenímistiny(najmäzaplatenétrovyadvokátaV..B.vzmyslemandátnej
zmluvy zo dňa 20.9.2005) uviedol, že obsah označenej mandátnej zmluvy je pre žalobcu značne
nevýhodný, keď sa zaviazal uhradiť hromadné a identické úkony právnej pomoci bez zohľadnenia
hľadísk a prípadnej úspešnosti v konaní. Ak žalobca túto sumu advokátovi uhradil, predstavuje to

len ním dobrovoľne prijaté podnikateľské riziko. Takto uplatnená škoda je z pohľadu prejednávanej
veci nepodložená, bez akéhokoľvek súvisu s nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Pokiaľ
ide o žalobcom akcentované tvrdenie o premlčaní uplatnených nárokov zo dňa 19.10.2006 podaných
na DVD nosiči, súd prvej inštancie poukázal na to, že ESĽP v rozsudku uviedol, že majú byť voči
žalobcovi prijaté pod dozorom Komisie ministrov, všeobecné a/alebo, ak je to primerané, individuálne
opatrenia v rámci vnútroštátneho právneho poriadku, aby sa ukončilo porušovanie konštatované súdom

a uskutočnili sa všetky vykonateľné nápravy, následkom ktorých je spôsob čo v najskoršieho obnovenia
situácieexistujúcejpredporušenímpráva. Ďalej vyslovil,ženajvhodnejšouformounápravyvprípadoch,
keď žalobca nemal právo na prístup k súdu pre neopodstatnené odmietnutie zaregistrovania jeho
podaní, by bolo zaregistrovanie originálnych podaní s dátumom, kedy boli doručené žalobcom na súd
po prvýkrát a ich vybavenie v súlade so všetkými požiadavkami na spravodlivý proces. K premlčaniu

nárokov uplatnených elektronickým podaním zo dňa 19.10.2006 tak nemohlo dôjsť, pretože toto podanie
malo byť podľa príkazu ESĽP zapísané s účinkami ku dňu doručenia pôvodného podania. (§ 135 ods.1,
§ 109 ods.1 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“). Poukazujúc
na právne závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/455/2013 konštatoval, že
žalobcu zaťažovala povinnosť opätovne doručiť okresnému súdu podania pôvodne doručené a tento

v prejednávanej veci nepreukázal, že by tak urobil. V kontexte s vyššie uvedeným súd prvej inštancie
vyhodnotil ako irelevantný Znalecký posudok č. 1/2009. Vo vzťahu k náhrade majetkovej škody napokon
uviedol, že pokiaľ by žalobca postupoval v súlade s ust. § 415 Občianskeho zákonníka a následne
po odmietnutí elektronických podaní súdom realizoval podania inou formou predpokladanou v ust. § 42
ods.1 O.s.p., náklady vzniknuté realizáciou takýchto náhradných podaní by bolo bezpochyby v súvislosti

s nesprávnym úradným postupom okresného súdu.

5. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 322 080 eur určenej ako súčin sumy 660 eur za
každý jednotlivý právny prípad obsiahnutý na odmietnutom DVD nosiči (x 488 prípadov) súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcom tvrdené poškodenie dobrého mena nebolo

v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ale so samotným vymáhaním
postúpených pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov. Vzhľadom na zistený skutkový
a právny stav veci dospel k záveru, že pre žalobcu je dostatočným zadosťučinením konštatovanie
porušenia práva a po zistenej nečinnosti žalobcu spočívajúcej v neposkytnutí súčinnosti Okresnému
súdu Bardejov, by bolo priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v rozpore s dobrými mravmi.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. po prihliadnutí na
to, že v spore plne úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac ustanovením
§ 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), t.j.
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal
na to, že materiálnu škodu v podanej žalobe podrobne rozčlenil podľa jednotlivých zložiek, a to na
istinu koncesionárskych poplatkov (nárokov uplatnených neprijatými návrhmi), poplatky z omeškania z
nezaplatených koncesionárskych poplatkov, trovy právneho zastúpenia a podrobne zdôvodnil existenciu

nároku ako aj ich výšku. Zároveň súdu predložil dátový nosič, ktorý obsahoval komplexnú identifikáciu
jehopohľadávok,ktoréboliuplatnenénávrhminazačatieobčianskehosúdnehokonaniaspracovanýmiv
elektronickej forme a o ktorých nebolo súdmi rozhodované z príčin uvedených v žalobe, pričom takýmto
nesprávnym úradným postupom došlo k ich premlčaniu. Súd prvej inštancie sa s obsahom predloženéhodátového nosiča neoboznámil, teda nevykonal navrhované dokazovanie a následne dospel k záveru o
nepreukázaní vzniku škody dátovým nosičom. Súd prvej inštancie tým, že vo veci pojednával napriek
tomu, že tu bol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Poukazujúc na § 101 ods.2, § 52 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zdôraznil,
že súd je aj bez návrhu spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi. Vo veciach žalobcu, kde je predmet konania nárok voči dlžníkovi na úhradu finančného
plnenia, je konajúci súd povinný aplikovať námietku premlčania, a to z úradnej povinnosti, bez iniciatívy,
či súčinnosti s dlžníkom. Žalobca v odvolaní konštatoval porušenie ust. § 120 ods.4 O.s.p. zo strany

konajúceho súdu a navrhol znalecké dokazovanie k určeniu výšky škody.

8.Kposúdeniuotázkypremlčaniaprávananáhraduškodyžalobcauviedol,ženesúhlasísinterpretáciou
premlčania tak ako ju zostavil žalovaný a ktorú si osvojil konajúci okresný súd . Podľa názoru odvolateľa
právo na náhradu škody nebolo doposiaľ premlčané a žaloba bola podaná na súd pred uplynutím
lehoty ustanovenej v § 19 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Za deň, kedy sa žalobca dozvedel o škode

nemožno považovať deň, kedy sa uskutočnil nesprávny úradný postup, resp. kedy došlo k doručeniu
žalôb v elektronických verziách všeobecnému súdu (t.j. dňa 19.10.2006). Vo vzťahu k materiálnej
škode uplatnenej v žalobe, začala premlčacia doba plynúť dňom, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo
k premlčaniu (najskôr dňa 13.11.2009) a premlčanie by nastalo najskôr dňa 14.5.2013 (§ 19 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z.z.). Vzhľadom na to, že Okresný súd Bardejov neprijal návrhy, ktorými sa uplatnili

práva na úhradu koncesionárskych poplatkov, došlo tak k pretrhnutiu postupu, ktorý je nevyhnutný pre
vznik oprávnenia na ďalšie vymáhanie poplatkov z omeškania, teda príslušenstva koncesionárskych
poplatkov. Bez uplatnenia práva na úhradu koncesionárskych poplatkov na príslušnom súde nie je
možné pristúpiť k vymáhaniu príslušenstva. Preto v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom okresného súdu (odmietnutím žalôb na uplatnenie koncesionárskych poplatkov) došlo k

vzniku škody aj v podobe zániku práva na vymáhanie príslušenstva koncesionárskych poplatkov.
Odvolateľnamietolvyhodnotenieznaleckéhoposudkunímvkonanípredloženého,keďoskutočnostiach
obsiahnutých v znaleckom posudku nie je súd kompetentný si vytvoriť vlastný úsudok, nakoľko sa týka
špecifík technologického riešenia duplikácie DVD nosiča.

9. Odvolateľ napokon zdôraznil nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepriznaniu
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je založené na nesprávnom predpoklade. Primerané
finančné zadosťučinenie o ktorom fakultatívne rozhoduje Ústavný súd SR na návrh sťažovateľa podľa
čl. 127 ods.3 Ústavy SR, nemožno stotožniť s odškodným ako úhradou nemajetkovej ujmy podľa § 17
ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. alebo s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk. Vznik právne

významného dôvodu na odškodnenie, resp. úhradu nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods.2 zákona
č. 514/2003 Z.z. nevylučuje, že za to isté správanie sa prizná aj primerané finančné zadosťučinenie.
Odlišnosť oboch kompenzačných inštitútov (primeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127
ods.3 Ústavy SR a odškodnenia nahradením nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods.2 zákona č.
514/2003 Z.z.) je zvýraznené aj sekundárnou povahou zadosťučinenia. Odvolateľ napokon uviedol, že v

žiadnom súdnom konaní pred súdom doposiaľ nebolo rozhodované o odškodnení žalobcu za porušenie
ustanovení procesných právnych predpisov úhradou nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods.2 zákona
č. 514/2003 Z.z..

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

a právne správne potvrdiť. K námietkam žalobcu týkajúcich sa majetkovej škody uviedol, že žalobca
zjavne nerozoznáva medzi tým, čo je jeho pohľadávka voči koncesionárom a medzi tým, čo predstavuje
škodu, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný v zmysle príslušných ustanovení zákona č.
514/2003 Z.z. Skutočnosť, že žalobca v konaní rozlíšil uplatnený nárok na náhradu škody na sumu
tvorenú istinou koncesionárskych poplatkov, poplatkov z omeškania, trov konania, atď. neznamená, že

vznik škody v konaní preukázal. Polemizovanie o tom, čo mohol alebo nemohol okresný súd (technicky)
urobiť po rozhodnutí ESĽP je irelevantné, keďže bol jeho výrokom viazaný a bol povinný žalobcove
návrhy prijať so spätnými účinkami. Uvedené znamená, že v prípade vznesenej námietky premlčania
zo strany koncesionára, bol súd povinný túto posúdiť tak, akoby bol návrh zaregistrovaný ku dňu jeho
doručenia a to bez ohľadu na to, s akým dátumom bol v skutočnosti zaregistrovaný. K odvolacím

námietkam týkajúcich sa vyhodnotenia premlčania uplatneného nároku súdom prvej inštancie žalovaný
zdôraznil, že súd prvej inštancie sa podrobne venoval otázke splnenia predpokladov pre uplatnenie
nároku na náhradu škody a prijal závery, v zmysle ktorých aj keby námietka premlčania nebola dôvodná,
bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie jeho procesnýchpráv, tieto v konaní a postupe súdu prvej inštancie nie sú. Žalobca si vo vzťahu k nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy (§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ) nesplnil ani len povinnosť tvrdenia, keď
svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy relevantným spôsobom neodôvodňoval a zároveň v konaní

nepredložil jediný dôkaz, ktorý by vznik nemajetkovej ujmy na strane žalobcu , ktorej náhrada by bola
nevyhnutná v peňažnej podobe, preukazoval. Žalovaný dal odvolaciemu súdu napokon do pozornosti,
že žalobca inicioval voči žalovanému na totožnom skutkovom a právnom základe 40 súdnych konaní.
Čl. 2 ods. 2 C.s.p. zakotvil ako základný princíp, princíp právnej istoty v nadväznosti, na ktorý žalovaný
poukázal nakonaniavedenépredOkresnýmsúdomBratislavaI,vktorýchbolnárokžalobcu nanáhradu

materiálnej škody a nemajetkovej ujmy za rovnaký nesprávny úradný postup súdu zamietnutý, vedené
pod sp. zn. 5C/158/2010, 10 C/62/2010, 10C/63/2010, 16 C/163/2011 (právoplatný ), 19 C/124/2010,
19 C/125/2010 a 24C/77/2012.Rovnako bol nárok žalobcu zamietnutý aj v konaní pred Okresným súdom
Dolný Kubín, sp. zn. 4C/53/2012, pričom rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo
dňa 19.10.2015, sp. zn. 11Co /199/2015.

11. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd uznesením zo dňa 13.2.2019, č.k. 7 Co/12/2017-515,
právne odôvodneným § 64, § 65 ods.1,2,3 C.s.p., § 69 ods.3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník rozhodol, že v odvolacom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn.
7Co/12/2017 sa pokračuje namiesto žalobcu spoločnosti Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944
471, naposledy so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, s jeho právnym nástupcom EU-

CapitalManagement a. s. v likvidácii, IČO: 45 327 084, so sídlom Bratislava. V odôvodnení rozhodnutia
konštatoval preukázanie skutočnosti, že žalobca odo dňa 6.2.2018 zanikol v dôsledku zlúčenia so
spoločnosťouEU-CapitalManagementa.s.,IČO:45327084,sosídlomEinsteinova24,Bratislava, ktorá
následne dňa 29.12.2018 vstúpila do likvidácie a v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I
má od 29.12.2018 až do súčasnosti uvedené obchodné meno EU-CapitalManagement a.s., v likvidácii,

IČO: 45 327 084, sídlo Bratislava a údaj o osobe likvidátora V.. F. N.Á. B.., M. XX, K. XXX XX, Č.
L.. Z uvedeného dôvodu rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu
so zachovaním plnomocenstva udelenému advokátovi pôvodným žalobcom v súlade s § 33b ods. 2
druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého zánikom právnickej osoby, ktorá
je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky

neprechádzajú na inú osobu.

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom

by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní žalobcu
rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zohľadňujúc
stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) a procesnú
úpravu platnú v čase prejednania žaloby a vydania prvoinštančného rozhodnutia. Súd prvej inštancie

rozhodujúci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym

skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§
157 ods. 2 O.s.p.).

13. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu
prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2
C.s.p.)sdôvodmitýkajúcimisaodvolanímnapadnutého rozsudku,vktoromsúdprvejinštancie zamietol
žalovaný nárok uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní
nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. K doplneniu dôvodov
rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd

uvádza nasledovné.

14. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
odvolací súd poznamenáva , že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právoúčastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo upravená v § 157
ods. 2 O. s. p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutieouplatnenejžalobe.Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba

upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté
stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: "Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku".

15. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia
z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety
citovaného stanoviska analogicky aplikovaného na podmienky odvolacieho konania. V danom prípade

súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol podrobne zistený skutkový stav,
opísal priebeh konania, výsledky dokazovania, vysvetlil, čoho sa žalobca domáhal, čo uvádzal žalovaný,
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z
uvedených dôvodov považuje odvolací súd predmetnú námietku žalobcu za neopodstatnenú.

16. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (do 30.6.2016
§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor

posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

súajtakéskutkovézistenia,ktorésúdprvejinštancie založilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej

veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
vydanému v čase staršej procesnej úpravy (O.s.p.) nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia

dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135
O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

17. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p. ( do 30.6.2016 § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba
uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Vposudzovanomprípade,vktoromkonajúci súdprvejinštancie zosprávnychskutkových
záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania
nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne akoprvoradou otázkou zaoberal posúdením námietky premlčania nároku uplatnenou v priebehu konania
žalovaným, s jej posúdením sa plne stotožňuje a v tomto smere odkazuje na prijaté závery súdu prvej
inštancie obsiahnuté na str. 6 až 8 napadnutého rozhodnutia.

18. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal (i
napriek úvahe o premlčaní nároku ) vecným a právnym posúdením uplatnenej žaloby a ním prijaté
závery boli napadnuté odvolaním, odvolací súd (vyporiadavajúc sa s odvolacími námietkami) konštatuje,
že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v

peniazoch je v danom prípade ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená
nasúčasnom(kumulatívnom)splnenítrochpodmienok,ktorýmijenesprávnyúradnýpostup,vznikškody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Existenciu nesprávneho
úradného postupu zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny

úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť
o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo

v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho
orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. V danej
veci nie je sporným, že Okresný súd Bardejov sa neprijatím elektronického podania žalobcu na
DVD nosiči podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (obsahom ktorého bolo 488 žalôb vo veci
neuhradených koncesionárskych poplatkov) dňa 19.10.2006 dopustil nesprávneho úradného postupu

tým, že predmetné elektronické podanie nebolo okresným súdom riadne zaevidované ako návrh na
začatie konania i napriek tomu, že podľa v tom čase platného ust. § 42 ods.1 O.s.p. bolo možné urobiť
podanie elektronickými prostriedkami zaručeným elektronickým podpisom.

19. Súd prvej inštancie v posudzovanom prípade po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že žalobca nepreukázal ostatné zákonom predpokladané podmienky pre úspešné
uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nepreukázal vznik majetkovej
a nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Bardejov a vznikom tvrdenej majetkovej a nemajetkovej ujmy. S uvedenými závermi sa odvolací
súd v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie na str. 8 až 12 napadnutého

rozhodnutia . Zhoduje sa s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie splnenia ostatných zákonných podmienok daného druhu zodpovednostného vzťahu,
pričom námietky obsiahnuté v odvolaní nemajú za následok úvahu o vecnej a právnej nesprávnosti
záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Konštatuje, že napriek počiatočnému nesprávnemu
úradnému postupu Okresného súdu Bardejov bol totiž v nadväznosti na rozsudok ESĽP zo dňa

16.6.2009 vo všetkých veciach (návrhoch na začatie konania obsiahnutých na DVD) priznaný
podaniu návrhov na DVD plný účinok ku dňu doručenia pôvodného podania, a to vrátane následku
spočívajúceho v spočívaní plynutia premlčacej doby uplatnených práv (už) od uvedeného dňa. Na
uvedené pritom nemá žiadny vplyv ani prípadná nespôsobilosť technického vybavenia na všeobecných
súdoch, ktorá je z hľadiska právneho posúdenia otázky premlčania bez akejkoľvek relevancie. Včasné

nezaevidovanie týchto podaní (namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bardejov ) teda
nemaložiadenvecnýsúvissuplatňovanounáhradoumajetkovejškody.Nazákladeuvedenéhosapotom
odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že zákonom stanovené predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovaného za majetkovú škodu uplatnenú podanou žalobou neboli v preskúmavanej
veci splnené.

20. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že podanej žalobe nebolo
možné vyhovieť ani v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko žalobca jej vznik nijako
nepreukázal, keď sa v tomto smere obmedzil len na všeobecné tvrdenia o jej vzniku. Žalobca ničím
nepreukázal, aké negatívne dopady mal predmetný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bardejov

vyvolať v sfére jeho dobrého obchodného mena , príp. povesti. Z obsahu podaní žalobcu a i jeho
odvolania navyše vyplýva, že žalobca nerozlišuje medzi nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy
a primeraným finančným zadosťučinením, ktoré priznáva Ústavný súd SR v prípade konštatovania
porušenia ústavného práva sťažovateľa (ktoré v prípade namietaného nesprávneho úradného postupuOkresného súdu Bardejov Ústavný súd SR žalobcovi nepriznal). Ak potom sám žalobca v podanom
odvolaní tvrdí, že nárok na priznanie finančného zadosťučinenia ústavným súdom je niečo iné, ako
náhrada nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (teda, že ide o dva samostatné nároky),

sám mal i samostatne preukazovať splnenie predpokladov pre jej priznanie podľa § 17 ods. 2, 3 zákona
č. 514/2003 Z.z.. Za správny treba považovať i záver prvoinštančného súdu, že ak by aj boli splnené
ostatné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, nepochybne by bolo s poukazom na
zistené okolnosti prípadu potrebné považovať za dostatočné poskytnutie nepeňažného zadosťučinenia
(konštatovanie porušenia práva), ktoré si však žalobca podanou žalobou neuplatnil.

21. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, dôsledkom
ktorého bolo znemožnenie výkonu procesných práv prináležiacich strane sporu, konštatuje ich
nedôvodnosť. Z obsahu spisu nevyplýva opodstatnenosť všeobecne formulovanej námietky o tom, že
súdprvejinštancievovecipojednávalinapriektomu,žetuboldanýdôvodnaodročeniepojednávania. Z

obsahuspisuvyplýva,ženaprejednanie vecisúdprvejinštancienariadilpojednávanienadeň6.12.2011
a 16.2.2012 , na ktoré sa dostavili právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného, keď v
poradí druhé označené pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o procesnom
návrhu žalovaného na zloženie preddavku v zmysle § 141a O.s.p.. Na pojednávanie nariadené na
deň 7.4.2016 sa dostavil právny zástupca žalobcu a i poverený zástupca žalovaného. Uznesením

vyhláseným v priebehu označeného pojednávania , bolo pojednávanie odročené na termín 14.6.2016 s
tým, že účastníci naň nebudú osobitne písomne predvolávaní. Zo zápisnice z pojednávania nariadeného
na deň 14.6.2016 vyplýva, že sa naň riadne dostavil právny zástupca žalobcu a poverený zástupca
žalovaného, súd prvej inštancie po jeho otvorení podľa § 119 ods.5 O.s.p. čítaním oboznámil obsah
prednesov a vykonaných dôkazov, čítaním oboznámil obsah pripojených spisov Okresného súdu

Bardejov M.. XXX/XX, M.. XXX/XX, M.. XXX/XX, M.. XXXX/XX, prítomných poučil o tom, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, pretože na neskôr označené skutočnosti a dôkazy nebude prihliadané (§ 120 ods.4
O.s.p.), zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity Bratislava, odbor Ekonómia a manažment, odvetvie kontroly, po záverečných

prednesoch strán vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol. Poukazujúc na uvedené
odvolací súd konštatuje, že v danej veci z obsahu spisu nevyplýva, že „súd prvej inštancie vo veci
pojednával, napriek tomu, že tu bol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania„ a ani, že v priebehu
konania o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitých dôvodov požiadala niektorá zo strán sporu
( § 119 O.s.p.).

22. Pokiaľ žalobca namieta nevykonanie dôkazov (obsah predloženého dátového nosiča) v rozpore
s ustanoveniami v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, z obsahu spisu vyplýva, že
žaloba, následné podania žalobcu a vyjadrenie sa žalovanej zo dňa 16.8.2011 boli vzájomne stranám
sporu súdom prvej inštancie doručované pred prvým otvoreným pojednávaním nariadeným na deň

6.12.2011. Pokiaľ žalobca namieta nevykonanie dôkazu oboznámením sa s obsahom doloženého DVD
nosiča, z obsahu zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 14.6.2016 vyplýva, že súd prvej
inštancie postupom podľa § 119 ods.5 O.s.p. oboznámil účastníkov konania s doposiaľ vykonaným
dokazovaním a s obsahom spisu. Uvedené znamená, že žalobcom vytýkané procesné pochybenie
súdu prvej inštancie o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich

skutočností nebolo odvolacím súdom zistené.

23. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v priebehu konania ako nadbytočné zamietol vykonanie
návrhu na znalecké dokazovanie, bol rovnako v súlade s ust. § 120 ods.1 O. s. p. v znení
účinnom do 30.6.2016. V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na

vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu
a nie strán sporu. Postup prvoinštančného súdu, ktorý sa po zistení, že v danej veci neboli naplnené
predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, už podrobnejšie nezaoberal výškou uplatneného
nároku a v tomto smere nevykonal žalobcom navrhované znalecké dokazovanie bol správny a v

súlade so zásadou hospodárnosti konania, keďže ustálenie výšky uplatnenej náhrady majetkovej škody
nemohlo mať žiadny význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej. Na základe uvedeného
jepotommožnézanedôvodnúpovažovaťinámietku žalobcu otom,žesúdprvejinštancie neúplnezistilskutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(§ 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.).

24.Pokiaľžalobcavodvolanívtomtosmereopätovnenavrholvykonaťznaleckédokazovanieznaleckým
ústavomEkonomickáuniverzitavBratislavenazodpovedanieotázky,akúsumubolomožnévkonaniach
pred okresným súdom na základe žalôb podaných na DVD nosičoch, vymôcť, inými slovami aká je tzv.
všeobecná hodnota jeho pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a ich príslušenstva,
odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na jeho vykonanie niet žiadneho dôvodu.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku
o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd
prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).