Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Veronika Židek
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/209/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116229191
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116229191.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanému: P. T., A.. XX.XX.XXXX, X. XXX, o zaplatenie 515,12 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2016 domáhal
zaplatenia sumy 515,12 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 515,12 eura od
16.11.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 31.08.2016 medzi VÚB a.s. a súčasným
žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru postúpená na žalobcu. Súd
pripustil zámenu žalobcu uznesením zo dňa 04.05.2017.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods.
3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné. Súd
vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.
5. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 03.08.2012 zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. - Autokarta QuatroCar (ďalej len „zmluva“) s výškou úverového
rámca 300,00 eur, štandardná splátka 10,00 eur, úrok 23,76% ročne. Prijatie žiadosti potvrdila banka
13.08.2013.
6. Zo žaloby a z výpisu z Autokarty QuatroCar súd zistil, že úverový rámec poskytnutý žalovanému bol
300,00 eur, štandardná splátka 10,00 eur, ročný úrok 23,76%, žalovaný celkovo vyčerpal sumu 515,12
eur, posledný výber bol realizovaný 17.11.2012 vo výške 3,39 eura. Žalovaný zaplatil 455,79 eura,
posledná splátka 31.12.2015 vo výške 30,00 eur. V žalobe žalobca nešpecifikoval z čoho sa skladá
žalovaná suma 515,12 eura, teda aká časť je tvorená nesplatenou istinou, úrokmi, poplatkami a úrokom
z omeškania. Z tohto dôvodu súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení a to výzvou doručenoudňa 20.11.2017 a následne opakovanou výzvou zo dňa 22.03.2017 doručenou právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 05.04.2017.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom
8. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
9. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
10. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa
prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
11. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. V zmysle § 44 ods. 1 a 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (1)
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej
zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. (2)
14. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu
03.10.2018 bola vo výške 0,00 %.19. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP), o ktorej súd strany sporu poučil. K
žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd
nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu
na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v
konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení,
ak je to potrebné, čo v danom prípade aj vykonal. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
20. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej
aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z účastníkmi konania označených
dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.
21. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004
predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená,
že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
22. Súd skúmal predloženú Žiadosť o aktiváciu Autokarty QuatroCar - zmluvu a zistil, že neobsahuje
okrem výšky úroku 23,76% ročne, žiadne zákonom požadované náležitosti platne dohodnuté účastníkmi
zmluvy. Zmluva mohla obsahovať len dve ďalšie individuálne dohodnuté náležitosti a to výšku úverového
rámca a výšku splátky, nakoľko žiadnu z iných zákonom predpísaných náležitostí žiadosť neobsahovala.
Z predloženej žiadosti súd zistil, že žalovaný dňa 03.08.2012 žiadal o poskytnutie úverového rámca vo
výške 300,00 eur a splátky 10,00 eur, pričom právny predchodca žalobcu zmluvu podpísal 13.08.2012.
Žalobca uvádza, že úverový rámec bol dohodnutý vo výške 300,00 eur, mesačná splátka 10,00 eur a
zmluvný úrok 23,76%. Svoje tvrdenie o nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Výpis z pôžičkovej
karty, ktorý jediný obsahuje žalobcom tvrdené údaje nemôže nahradiť písomnú dohodu zmluvných strán.
23. Súd tak dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko nedošlo k dohode o základných obsahových náležitostiach, t.j. ani
o výške úverového rámca a splátok. Žalovaný sa čerpaním peňažných prostriedkov na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil, preto je povinný v zmysle § 457 OZ vrátiť všetko, čo na základe absolútne
neplatnej zmluvy dostal. Nebolo sporné, že žalovanému bola vyplatená suma 342,36 eura, ktorú čerpal
od 26.08.2012 do 17.11.2012 a zaplatil sumu 444,81 eura. Každá priznaná časť nad rámec sumy
úveru by zakladala bezdôvodné obohatenie v neprospech žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd v tejto
ostávajúcej časti 102,45 eura zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom na nepriznanie práva na zaplatenie
časti istiny, nepriznal žalobcovi ani právo na úrok z omeškania, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na
zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.25. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
26. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 a contrario i za použitia
analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v konaní úspešný v celej výške uplatnenej pohľadávky,
pričom žalovaný bol úspešný v celom zamietnutom rozsahu žalovanej sumy. Súd žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.