Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/318/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307217902
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1307217902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: W. R.,
N.. XX.XX.XXXX, A. Ž. Č.. XXX, C..Č.. Ú. P. C. R., zast. Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový,
s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, proti odporcovi: MAC TV s.r.o., IČO: 00 618 322, Brečtanová 1,
Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Bugala-Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, o
náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v
Bratislave z 27.5.2011, č.k. 21C/205/2007-252

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave z 27.5.2011, č.k.

21C/205/2007-252 vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti výrokov o náhrade trov konania rozsudok z r u š u j e a vec vracia v tejto časti súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.284,60 eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa, Advokátskej
kancelárii Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, priznal náhradu trov konania vo výške 2.771,88
eur, ktoré mu budú vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov prostredníctvom učtárne tunajšieho

súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,83 eur). Návrhom zo dňa 19.6.2008 žalobu rozšíril
na sumu 165.969,59 eur z dôvodu, že odporca svojim postupom, odvysielaním reportáže dňa 17.1.2007,
neoprávnene zasiahol do jeho osobnosti tým, že zverejnenie údajov o ňom bolo spôsobilé negatívne
ovplyvniť výsledok jeho trestného konania, nerešpektujúc prezumpciu neviny a ochranu jeho mena,

čím znásobil následky a spôsobil mu ujmu, ktorá spočíva v tom, že jeho rodina ako aj široké okolie
sa dozvedeli, že mal byť brutálnym vrahom. Požadovaná výška nemajetkovej ujmy, s poukazom na
vysokú sledovanosť spravodajstva televízie JOJ, považuje za primeranú. Po odvysielaní predmetnej
reportáže ho podporovala len najbližšia rodina, všetci ostatní s ním prerušili kontakty, spoluväzni ho
oslovujú „brutálny vrah“ a rodičia iných detí im zakazovali hrať sa s jeho synom.

Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že pri údajnom zverejnení záberov navrhovateľa v

spravodajskej relácii TV JOJ N. o XX,XX hod., ktorá je typovo zaradená medzi spravodajské programy,
s údajným zverejnením celého mena navrhovateľa v súvislosti so spáchaným trestným činom a jeho
označením ako brutálny vrah, v zmysle § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) boli odporcomdodržané podmienky zákonnej licencie, preto konaním odporcu nemohlo dôjsť pri spracovaní príspevku
k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa.

Dokazovaním, ktoré súd prvého stupňa vykonal vo veci mal preukázané, že navrhovateľ bol rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k.1T 1/2005 zo dňa 17.1.2007 uznaný za vinného z trestných činov vraždy troch
ľudí a nedovoleného ozbrojovania, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie s výkonom
v III. nápravnovýchovnej skupine. V deň vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku bola táto skutočnosť
odvysielanávtelevíznychspravodajstváchviacerýchmédií,vpriebehudňavrozhlase,akoivtelevíziách

o XX:XX hod na TA3, o XX:XX hod na Markíze a o XX:XX hod na TV JOJ.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha v tomto konaní od odporcu zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške165.969,59eurzdôvodu,žeodvysielanímpredmetnejreportážeonavrhovateľovidňaXX.X.XXXX
o XX:XX hod neoprávnene zasiahol do osobnosti navrhovateľa tým, že zverejnil údaje o navrhovateľovi
pri nerešpektovaní prezumpcie neviny, keďže trestné konanie voči nemu v tento deň nebolo právoplatne

ukončené. Odvysielaná reportáž bola spôsobilá negatívne ovplyvniť výsledok trestného konania voči
nemu, došlo k zásahu do ochrany jeho dobrého mena a súkromia zverejnením podobizne navrhovateľa,
osobných údajov a nepravdivých tvrdení.

Súd uviedol, že spravodajstvo predstavuje ochranu verejného záujmu len vtedy, ak sa týka veci

oprávneného verejného záujmu a ak tomuto oprávnenému verejnému záujmu tiež slúži. Oprávnenému
verejnému záujmu slúži tiež aj kritika za podmienky, že sa jedná o kritiku vecnú a konkrétnu, primeranú
svojim obsahom a formou, nevybočujúcou z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a spoločensky
uznávaného cieľa. Závažnou problematikou spravodajstva vo vzťahu k ochrane osobnosti fyzickej
osoby je spravodajstvo v trestných veciach, kedy musí byť dodržaná zásada primeranosti, musí

sa dbať na oprávnené záujmy spojené s dôstojnosťou dotknutej osoby. Je preto treba rozlišovať
jednak osoby označené ako podozrivé z trestného činu, páchateľov trestných činov, za ktoré boli
právoplatne odsúdení, a jednak obete týchto trestných činov (poškodení). Ak sa jedná o spravodajstvo v
prebiehajúcej trestnej veci, je z hľadiska uverejňovania správ a zaistenia účinnej ochrany fyzickej osoby
rozhodujúcim kritériom ústavný princíp prezumpcie neviny, ktorý sa premieta do trestného konania.

Platí, že pokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nebola vyslovená vina, nemožno na toho,
proti komu sa vedie trestné stíhanie, hľadieť, ako by bol vinný. Zákon teda hľadí na osobu, proti ktorej
sa vedie trestné stíhanie, ako na nevinnú osobu až do tej doby, pokiaľ právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom súdu nebola vyslovená jej vina. Ako s nevinnou osobou preto musia všetci, aj novinári,
pri uverejňovaní akýchkoľvek správ o tejto osobe, v trestnom konaní nakladať. V takomto štádiu

konania je potrebné zdržať sa akejkoľvek spravodajskej úvahy, ktorá by sa dotýkala viny tejto osoby,
lebo vina je vec hodnotenia, ktoré prináleží výlučne súdu. V prejednávanej veci mal súd z prepisu
reportáže (vyhotovenej Mediálním archívem Newton Media a.s. - Mediasearch, ako i Monitoringom
médií) odvysielanej odporcom dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod v spravodajskej relácii N. preukázané,
že ešte pred právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol navrhovateľ uznaný za vinného z trojnásobnej

vraždy a odsúdený na doživotie (právoplatnosť nadobudol rozsudok až dňa 7.11.2007), bol navrhovateľ
označený za brutálneho vraha, ktorý obzvlášť hrubým spôsobom zavraždil troch nevinných ľudí, pričom
bolo uvedené jeho meno, priezvisko a aj jeho bydlisko. Keďže v tomto prípade došlo k odvysielaniu
uvedených skutočností v predmetnej relácii v rozpore s princípom prezumpcie neviny, súd toto posúdil
ako prekročenie spravodajskej licencie a dospel k záveru, že odporca v tomto smere pochybil, čím

porušil § 11 OZ. Čo sa však týka zverejnenia podobizne navrhovateľa, túto skutočnosť súd v konaní
preukázanú jednoznačne nemal, keďže navrhovateľ, na ktorom je dôkazné bremeno, súdu dôkaz o
odvysielanej reportáži obrazovým záznamom nepredložil. Odvysielanie jeho podobizne preukazoval
navrhovateľ výpoveďou svedkov, pričom však svedok W. R. - otec navrhovateľa výlučne uviedol, že
„si spomína, že v januári 2007 odvysielal odporca celú podobizeň navrhovateľa“ bez bližšieho popisu;

svedok T. R. - brat navrhovateľa uviedol, že v odvysielanej reportáži bol navrhovateľ zobrazený celou
postavou, bola zverejnená jeho tvár v čase, keď ho viedli po chodbe do pojednávacej miestnosti; svedok
Q. K. uviedol, že v reportáži bolo odvysielané, ako dvaja policajti viedli navrhovateľa v putách, putá mu
nasadzovali, odstraňovali, vliekli ho zdvihnutého vo vzduchu pod pazuchy v budove súdu. Vzhľadom
na skutočnosť, že výpovede všetkých svedkov sa líšia a súd neuveril výpovedi svedka K., ktorý si po 4

rokoch pamätal na detaily odvysielanej reportáže, súd nemohol posúdiť zásah odporcu do osobnostnej
sféry navrhovateľa v dôsledku odvysielaných obrazových záznamov, keďže navrhovateľ v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno. Preto jeho nárok týkajúci sa ochrany súkromia z dôvodu zverejnenia jeho
podobizne, zníženia jeho vážnosti a dôstojnosti vyhodnotil za nedôvodný.Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal aj ochrany osobnosti, a to ochrany mena, osobných údajov,
uvádzania nepravdivých tvrdení.

Zverejnenímzvukovéhoaobrazovéhozáznamufyzickejosobyvtelevíznomvysielaní,ktoréjezhľadiska
rozsahu jeho pôsobenia jedným z najdostupnejších zdrojov informácií širokej verejnosti, treba vždy
vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. To, či zásah bol spojený so znížením dôstojnosti fyzickej
osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa ochrany osobnosti.

Objektívna spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené § 11 OZ je okrem skutočnosti,
že došlo k neoprávnenému zásahu, ďalším predpokladom potrebným k uplatneniu práva na ochranu
osobnosti.

Zásah a následky spôsobené navrhovateľovi odporcom v dôsledku odvysielanej reportáže dňa
XX.X.XXXX preukazoval navrhovateľ porušením jeho práva na ochranu pred publicitou, pretože odporca

zverejnením jeho podobizne a osobných údajov spôsobil, že navrhovateľ stratil akékoľvek právo na
súkromie s tým, že sa jedná o trvalý zásah, na ktorý si ľudia pamätajú, a mal negatívny vplyv i na blízkych
navrhovateľa, ktorých ujmu pociťuje navrhovateľ ako ujmu vlastnú.

Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že odporca porušil svoju právnu povinnosť

vyplývajúcu mu z § 11 OZ, tým že odvysielaním reportáže v spravodajskej relácii N. dňa XX.X.XXXX
o XX:XX hod, v ktorej označil navrhovateľa za brutálneho vraha, pričom uviedol jeho meno, priezvisko,
bydlisko, vek, nerešpektujúc prezumpciu neviny pred právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým by bol
navrhovateľ právoplatne odsúdený za trestný čin trojnásobnej vraždy na doživotie, čím zasiahol do
osobnosti navrhovateľa a jeho práva na ochranu mena, súkromia, ktoré konanie, t.j. zásah odporcu bol

objektívne spôsobilý narušiť a ohroziť práva navrhovateľa chránené v zmysle § 11 a nasl. OZ.

RozsudkomKrajskéhosúduvNitreč.k.1T1/2005,zodňa17.1.2007,vspojenísuznesenímNajvyššieho
súdu SR č.k. 1To 2/2007, zo dňa 7.11.2007, však bol navrhovateľ dňa 7.11.2007 právoplatne uznaný
za vinného z trojnásobnej vraždy a odsúdený na doživotie, pričom bolo preukázané, že vraždy spáchal

obzvlášť brutálnym spôsobom. V konaní nebolo preukázané, žeby v dôsledku odvysielania predmetnej
reportáže dňa 17.1.2007 odporcom mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu svedkov v odvolacom konaní pred
Najvyšším súdom SR, nakoľko ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 1To 12/2007, zo
dňa 7.11.2007, navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 1T 1/2007, zo dňa
17.1.2007 nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy výsluchom svedkov.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na ochranu osobnosti v dôsledku spôsobenej ujmy na jeho dobrom
mene a zásahu do súkromia tým, že v dôsledku odvysielanej reportáže odporcom sa zhoršilo jeho
spoločenské postavenie vo väzbe, vo výkone trestu, zhoršilo sa vnímanie jeho rodiny verejnosťou,
bola znížená jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti, súd nemal preukázané, žeby ujmy uvádzané

navrhovateľom boli spôsobené práve konaním odporcu t.j. odvysielaním predmetnej reportáže.
Predovšetkým výpoveďami svedkov W. R. - otca navrhovateľa, T. R. - brata navrhovateľa, mal súd
preukázané, že obyvatelia obce D., kde do doby vzatia navrhovateľa do väzby v roku XXXX, navrhovateľ
býval, mali vedomosť už v tomto čase o trestnom stíhaní navrhovateľa, so synom navrhovateľa
sa iné deti odmietali hrať a nadávali mu, že má otca vo väzení a že nemá otca, čo nesvedčí

o tom, že práve odvysielaná reportáž bola dôsledkom odmietavého správania sa iných osôb voči
príbuzným navrhovateľa. Okrem toho mal súd preukázané, že v deň XX.X.XXXX boli odvysielané v
spravodajských reláciách aj ďalšie reportáže týkajúce sa odsúdenia navrhovateľa na doživotie Krajským
súdom v Nitre, a to o XX:XX hod v televízii TA3 a o XX:XX hod v televízii Markíza. Vo všetkých
troch médiách (vrátane odporcu) boli v deň XX.X.XXXX zverejnené skutočnosti v podstate rovnakého

obsahu tak, že navrhovateľ označený celým menom, priezviskom a vekom, obzvlášť brutálnym
spôsobom, resp. brutálnym spôsobom spáchal tri vraždy, za ktoré bol odsúdený na doživotie v III.
nápravnovýchovnej skupine. Slovné spojenia „brutálny spôsob, obzvlášť brutálne“ boli vyslovené v
reportážach odvysielaných vo všetkých troch médiách, slovné spojenie „brutálny vrah“ bolo použité
výlučne odporcom.

Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje predovšetkým zo skutočnosti, že odporca ho pred právoplatným
odsúdením označil za „brutálneho vraha“, ktoré označenie spôsobilo ujmu na jeho strane a strane jeho
blízkej rodiny, ktorú pociťuje ako vlastnú. Súd však mal z výsluchov svedkov W. a T. R. preukázané,títo pri návšteve navrhovateľa vo väzbe, následne vo výkone trestu, po odvysielaní relácie, sa
nikdy nebavili o správaní sa iných osôb vo vzťahu k blízkym navrhovateľa, teda svedkovia sa pred
navrhovateľom nesťažovali na negatívne správanie sa iných osôb voči nim v dôsledku zverejnenia

odsúdenia navrhovateľa na doživotie odporcom. Z toho dôvodu navrhovateľ nemohol ich ujmu pociťovať
ako ujmu vlastnú. Ako svedkovia uviedli, obyvatelia sa k nim a dieťaťu navrhovateľa, ako i k manželke
brata navrhovateľa začali po odvysielaní relácie správať horšie, svedok W. R. potvrdil, že mu obyvateľ
dediny výsmechom odporučil, aby si svedok kúpil noviny a prečítal o svojom synovi (navrhovateľovi).
Vzhľadom na skutočnosť, že v rovnaký deň boli o navrhovateľovi v spravodajských reláciách televízie

TA3 a Markíza odvysielané reportáže v podstate s totožným obsahom ako bolo odvysielané v reportáži
odporcu, navrhovateľ v konaní nepreukázal, žeby práve v dôsledku odvysielanej reportáže odporcom
mubolaspôsobenáujmanadobrommene,súkromí,jehovážnostiadôstojnosti.Skutočnosť,žeodporca
v reportáži označuje navrhovateľa ako „brutálneho vraha“ vyvolala negatívne správanie sa iných osôb k
navrhovateľovi, zmenu jeho vnímania a jeho blízkych v negatívnom zmysle. Prejavilo sa to v negatívnom
správaní sa voči synovi navrhovateľa, s ktorým sa deti odmietali hrať. Spolupracovník svedka W. R.

odmietol s ním pracovať raz v službe, svedka T. R. spolupracovníci ohovárali po dobu 3 mesiacov po
odvysielaní relácie. Súd však nemal preukázané, že takéto správanie bolo vyvolané práve odvysielanou
reportážou odporcu.

Pokiaľ navrhovateľ odvodzuje svoj nárok aj z dôvodu, že spoluväzni sa po odvysielaní predmetnej

reportáže odporcom začali voči nemu zle správať, že pokrikovali na neho „brutálny vrah“, čo vyvolalo
u neho zhoršenie zdravotného stavu utrpenie citovej ujmy, súd vychádzal aj zo svedeckej výpovede
svedka Q. K.. Vyhodnotil ju ako nevieryhodnú a účelovú, a to vzhľadom na jeho výpoveď spred viac ako
dvoch rokov v inom konaní, v ktorom si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy voči CNN pre
odvysielanie reportáže dňa XX.X.XXXX televíziou TA3 na základe rovnakých skutkových okolností ako v

predmetnom konaní voči odporcovi. V spomínanom inom konaní si svedok už nepamätal na podrobnosti
odvysielanej reportáže televíziou TA3, ale podstatne neskôr pri výpovedi v tomto konaní si pamätal aj
podrobnosti reportáže odvysielanej odporcom. Podľa svedka zmenu správania ostatných spoluväzňov
voči navrhovateľovi spôsobili odvysielané reportáže tak v televízii Markíza, ako i zo strany odporcu.
Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľ sa pri návštevách svojich blízkych nikdy nesťažoval na

správanie sa ostatných spoluväzňov voči nemu, sťažoval sa len na jedlo. Okrem toho sám navrhovateľ
vo svojej výpovedi uviedol, že ujma, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku odvysielania skutočností o
jeho odsúdení pred nadobudnutím právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku bola spôsobená spoločne
všetkými troma televíziami, o čom svedčí i to, že navrhovateľ si návrhmi na súd uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy voči všetkým trom médiám, ktoré odvysielali reportáže o jeho odsúdení.

Hlavným predpokladom úspešného uplatnenia si práva navrhovateľa na ochranu osobnosti je
preukázanieskutočnosti,žedošlokneoprávnenémuzásahudojehoosobnostnýchprávažetentozásah
bol spôsobilý privodiť ujmu na jeho právach chránených v ust. § 11 OZ. Splnenie prvej podmienky mal
súdpreukázanétým,žeodporcapredprávoplatnosťouodsudzujúcehorozsudku,ktorýmbolnavrhovateľ

uznaný za vinného z trojnásobnej vraždy, nerešpektujúc prezumpciu neviny, zverejnil jeho osobné údaje,
atoceléjehomenoapriezvisko,vekabydlisko,čojevrozpores§11ačl.19ÚstavySR.Súdvšaknemal
preukázané splnenie druhej podmienky, t.j., že by takýto zásah do práv navrhovateľa bol spôsobený
práve odporcom v dôsledku ním odvysielanej relácie zvlášť s prihliadnutím na to, že v rovnaký deň
ešte v čase pred odvysielaním predmetnej reportáže odporcu boli v iných dvoch televíziách odvysielané

reportáže s informáciami o navrhovateľovi rovnako s uvedením jeho mena, priezviska, veku a trestných
činov, s uvedením slovných spojení, že „obzvlášť brutálnym spôsobom zavraždil; spáchal obzvlášť
brutálne“, ktoré slovné spojenia sú typické pre označenie brutálny vrah. Svedok K. nepotvrdil, že na
navrhovateľa po odvysielaní reportáže XX.X.XXXX spoluväzni pokrikovali „brutálny vrah“, potvrdil, že
po odvysielaní už predchádzajúcich reportáží v televíziách TA3 a Markíza na neho pokrikovali vulgárne.

Výpovede svedkov W. R. a T. R. taktiež nepotvrdili, že by zhoršené správanie sa iných osôb voči nim po
dni XX.X.XXXX bolo spôsobené práve v dôsledku odvysielanej reportáže odporcom zvlášť, keď v tento
deň obaja sledovali aj skôr odvysielanú reportáž o navrhovateľovi televíziou Markíza.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že právnym prostriedkom súdnej ochrany všeobecných osobnostných

práv je priznanie primeraného zadosťučinenia - satisfakcia. Zadosťučinenie nemá charakter peňažnej
náhrady, ale je výlučne prostriedkom morálneho imateriálneho plnenia.Čo sa týka požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy 165.969,59 eur ako zadosťučinenia v peniazoch
v zmysle § 13 ods. 2 OZ, zákon predpokladá splnenie kvalifikovaných zákonných podmienok, a
to, že morálne zadosťučinenie sa javí ako nepostačujúce a že neoprávneným zásahom došlo k

zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie výšky
primeraného zadosťučinenia v peniazoch zákon v ust. § 13 ods. 3 OZ taxatívne stanovuje dve kritériá,
z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo. Ide a) o závažnosť vzniknutej ujmy a b)
o okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Pritom závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah, ohlas, ako aj

na dĺžku trvania. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde je osobnostná
ujmaspojenásosobitneciteľnýmzníženímpostavenianavrhovateľavspoločenskýchkruhoch,vktorých
sa pohybuje, a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak ako cestou
primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Predpokladom vzniku tohto práva je teda
preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo
vážnosti dotknutého navrhovateľa v spoločnosti v značnej miere, čo zaťažuje navrhovateľa dôkazným

bremenom.

Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre
priznanie mu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Správanie sa osôb z jeho okolia, ktoré po odvysielaní
reportáže mali znížiť jeho vážnosť a dôstojnosť ničím nepreukázal, vzhľadom na to, že sa nachádza

nepretržite vo väzbe od roku XXXX a od novembra XXXX vo výkone trestu na doživotie. Ani blízke
osoby navrhovateľa nepreukázali, že by im v dôsledku odvysielanej reportáže odporcom vznikla nejaká
závažná ujma na ich právach a integrite, ktorú by navrhovateľ mohol pociťovať ako ujmu vlastnú,
zvlášť keď mu o zhoršenom správaní, príp. ohováraní blízkych osôb inými osobami tieto pri návštevách
vo väzbe a následne vo výkone trestu ani nehovorili. V dôsledku toho navrhovateľ takého vedomosti

ani nemohol mať. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že konaním
odporcu došlo k takému zásahu do jeho práv, ktorý by v značnej miere spôsobil ujmu na jeho dobrom
mene, cti a ľudskej dôstojnosti, a ktorý by odôvodňoval priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 OZ.

Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, §§ 11, 12 ods. 1
a 3, 13 ods. 1, 2 a 3 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s uvedenými zákonnými
ustanoveniami návrh navrhovateľa zamietol.

Čo sa týka návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania záznamom z vysielania reportáže odporcu

v spravodajskej relácii N. televízie JOJ dňa 17.1.2007 o 19:30 hod, tento návrh súd zamietol z dôvodu,
že v zmysle zákona 308/2002 Z.z. o vysielaní a retransmisii je TV JOJ povinná archivovať záznamy z
vysielania po dobu jedného mesiaca od dátumu vysielania, a tento záznam pre uplynutie doby nebol
poskytnutý TV JOJ ani v trestnom konaní ČVS : ORP-535/OVK-B3-2007.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.lvetaprváO.s.p.tak,ževkonaníúspešnémuodporcovi
priznal ich náhradu predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.284,60 eur vypočítané v zmysle
Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., pričom výšku trov z uplatneného nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy
v sume 66.387,83 eur priznal podľa ust. 10 ods. 1 vyhlášky účinnej do 31.5.2009 a z rozšíreného návrhu
na sumu 165.969,59 eur (rozšírenie pripustené súdom dňa až 6.5.2011) podľa ust. § 10 ods. 8 citovanej

vyhlášky účinnej od 1.6.2009.

Podľa rovnakých ustanovení postupoval aj pri rozhodovaní o trovách právneho zástupcu navrhovateľa,
ktorý mu bol ustanovený v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p.. Trovy mu priznal v celkovej výške 2.771,88 eur.

Proti rozsudku podal včas osobne odvolanie navrhovateľ podaním zo dňa 4.6.2011. Namietal, že napriek
tomu, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že došlo k porušeniu práva na prezumpciu neviny (§13
ods. 2 OZ), nepriznal mu právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zdôraznil, že dôvody na
priznanie finančného zadosťučinenia sú v zákone vymenované len príkladmo, avšak podľa judikatúry
prichádza do úvahy priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch aj z iného závažného dôvodu, ktorým

môže byť aj porušenie základného ľudského práva, k čomu došlo aj u neho. Z toho dôvodu mal súd
povinnosť priznať mu peňažné plnenie už len pre samotné porušenie ľudského práva. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), napr. vo veci Nešťák vs.
Slovensko,vktorejsúd priznalzaporušenieprezumpcieneviny6.000,-eurztitulunáhradynemajetkovejujmy, a to k porušeniu prezumpcie došlo len neverejným spôsobom, v korešpodencii medzi súdom
a obvineným. V prípade, keď došlo k porušeniu prezumpcie neviny verejne, súd priznal sumu 2 mil.
frankov,atovprípadeAllenetdeRibemontvs.Franzúsko.Vtýchtorozhodnutiachbolapriznanánáhrada

nemajetkovej ujmy, pričom žiadnu úlohu nehralo to, či došlo k zníženiu dobrého mena, cti a pod.,
primárne bolo len samotné porušenie prezumpcie neviny.

V tejto súvislosti poukázal aj na nálezy Ústavného súdu SR (I.ÚS 15/02; III.ÚS 17/02; III.ÚS 75/01;
III. ÚS 10/02; III.ÚS 204/02 a III.ÚS 204/02), z ktorých cituje výňatky, ako „... hodnotou, na ktorej

ujma vznikla má byť základné ľudské právo alebo sloboda a protiprávne správanie možno stotožniť
so správaním odporujúcim ústave...“; „...priznanie finančného zadosťučinenia ako nemajetkovej ujmy
vždy v tých prípadoch, keď porušenie základného práva nie je možné napraviť, napr. neprichádza do
úvahy zrušenie rozhodnutia, uvedenie do pôvodného stavu...“. Zdôraznil, že z týchto nálezov vyplýva,
že v prípade porušenia ľudského práva má byť priznaná náhrada nemajetkovej ujmy aj za pocit krivdy
a nespravodlivosti.

Uviedol, že v rozhodnutiach ESĽP sa uvádza, že nemajetková ujma sa nedá dokázať, vypočítať, rovnako
sanedáanizmeraťto,čiosobatakútoujmuutrpela.Tátootázkasaposudzujezvyjadreniapoškodeného
a posúdením, či by poškodený mohol objektívne trpieť takýmito dôsledkami. ESĽP už viac krát uviedol,
že opravný prostriedok je účinný len vtedy, ak v sebe zahŕňa aj zaplatenie odškodného.

Poukázal tiež na to, že podaním 8.2.2011 zaslal súdu dôkazy, ktorými sa však súd na pojednávaní
vôbec nezaoberal, pričom odmietnutie vykonania dôkazov musí súd vždy odôvodniť, čo neurobil. Takéto
konanie kvalifikoval ESĽP ako porušenie práva na spravodlivosť súdneho konania ( Savič vs. Slovensko,
Pakelli vs. Nemecko).

Namietal tiež, že súd nezabezpečil nahrávku reportáže, ktorú on sám bez vlastnej viny nemohol
zabezpečiť, keďže bol vo väzení. Takýmto dôkazom disponuje Ministerstvo vnútra SR. Súd túto jeho
požiadavku ignoroval a nevysvetlil, prečo sa ňou nezaoberal. Zo záznamu by bolo preukázateľné, že
odporca zverejnil obrazový záznam jeho osoby, pričom išlo o záznam ponižujúci. Ním by bol preukázamý

zásah do práva na súkromie, porušenie práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Odporca svojim
konaním zasiahol do jeho súkromia tým, že zverejnil jeho meno, vek, bydlisko, avšak súd nepriznal
nemajetkovú ujmu ani za toto porušenie, hoci podľa Dohovoru má právo na odškodné zvlášť za každé
jedno porušenie práva. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie došlo aj v tom smere, že
konanieodporcuboloobjektívnespôsobiléovplyvniťvýsledoktrestnéhokonania(poukaznarozhodnutie

vo veci Worms vs. Rakúsko).

Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že navrhovateľ uviedol, že ospravedlnenie už pre neho nemá význam, tento
záver je nesprávny. Navrhovateľ uviedol, že ospravedlnenie už nemá význam, pretože porušenie práva
sa už nedá zrušiť a uviesť do pôvodného stavu, najmä s poukazom na to, že k porušeniu došlo už pred

viacerými rokmi.

V odvolaní požiadal súd aj o opravu vád v zápisnici z pojednávania, išlo o chyby pri protokolácii, ktoré
menili význam výpovede navrhovateľa. Na túto skutočnosť bol súd upozornený, avšak žiadosť na opravu
zápisnice ignoroval, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Súd neakceptoval skutočnosť,

že otázky, ktoré boli kladené svedkom boli neúplné a nesprávne sformulované, čo navrhovateľa značne
poškodilo.

Za nelogický považuje záver súdu, že nemôže priznať náhradu preto, že nie je možné určiť, ktorý subjekt
je zodpovedný za porušenie práva navrhovateľa, čo znamená, že nepotrestá nikoho.

V zákonnej lehote podal navrhovateľ odvolanie aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
zo dňa 6.6.2011, ktoré smeruje voči výroku o zamietnutí návrhu a voči výroku o povinnosti navrhovateľa
nahradiť odporcovi trovy konania.

Namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Navrhovateľ
oznámil konajúcemu súdu, že záznam reportáže má k dispozícii Ministerstvo vnútra SR a žiadal o
vykonanie dôkazu týmto záznamom, čo súd neurobil. Napriek tomu odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, navyše sa v rozsudku primeraným spôsobom nevyporiadals tým, prečo daný dôkaz nezabezpečil. Ak súd považoval za spornú otázku zverejnenia podobizne
navrhovateľa, je jednoznačným dôkazom práve zvukovoobrazový záznam, ktorý existuje.
Konštatoval, že konaním odporcu došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a k porušeniu

zásady prezumpcie neviny. Súd sám v rozsudku konštatuje, že konaním odporcu tým, že došlo k
porušeniu zásady prezumpcie neviny, došlo k pochybeniu a porušeniu § 11 OZ, čo je prvý predpoklad
priznania nemajetkovej ujmy, keďže je daná protiprávnosť zásahu. Aj právny zástupca navrhovateľa v
tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť ESĽP, pričom použil rovnakú argumentáciu, ako sám
navrhovateľ.

Pokiaľ ide o naplnenie ďalších kritérií na priznanie nemajetkovej ujmy, odporca je médiom s celoštátnou
pôsobnosťou,reportážbolazaradenádohlavnéhovysielaciehočasu,čímbolznásobenýdôsledok,ktorý
jej odvysielanie spôsobilo v živote nielen navrhovateľa, ale aj u jeho blízkych. V ústave na výkon väzby
a trestu bol neustále urážaný, príbuzní mali sťaženú existenciu v obci, v ktorej žijú.
Poukázal na čl. 10 ods. 1 veta prvá a druhá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
podľa ktorého má každý právo na slobodu prejavu. Toto právo však nie je absolútne, vždy sa musí

nájsť rovnováha medzi ochranou súkromného života osoby a slobodou prejavu. V prípade, že médiá
informujú o súkromnom živote osoby len za účelom vyvolania senzácie a zvýšenia sledovanosti, bez
toho, aby sledovali legitímny cieľ prispieť k debate o otázkach verejného záujmu, je to neprípustné.
Nie je prípustný postup súdu, ktorý nepriznal nemajetkovú ujmu z dôvodu, že by táto mohla byť
spôsobená iným médiom, odporca takto zostáva bez primeranej sankcie. Na podporu uvedeného

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (R 45/2000), podľa ktorého ak dôjde k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby televíznym vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že
zásah mal širokú publicitu. Takýto zásah spočívajúci v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu
nepreukázanej trestnej činnosti, v podstate zakladá nárok domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, prípadné ospravedlnenie nie je dostatočným zadosťučinením. Duševné utrpenie a stres

navrhovateľa možno satisfikovať len priznaním náhrady nemajetkovej ujmy.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie alebo aby rozhodnutie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a odporcu zaviaže k
úhrade trov prvostupňového a aj odvolacieho konania vo výške 91,29 eur a režijný paušál 7,41 eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. §
214 ods. 2 O.s.p., v znení neskorších právnych úprav, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozsudku.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca podaním
doručeným súdu dňa 7.12.2009. K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd nevykonal dôkaz zvukovo-
obrazovým záznamom z odvysielanej reportáže uviedol, že tento dôkaz by bol jediným objektívnym
dôkazom, ktorým však navrhovateľ nedisponuje. Jeho obsah preukazuje prepisom štátneho orgánu, v

ktorom mohli byť zaznamenané chyby a nepresnosti spôsobujúce, že napadnuté vysielanie odporcu v
jehofinálnomzneníprepisusajavíakospôsobilézasiahnuťdoosobnostnýchprávnavrhovateľa.Finálne
znenie prepisu je však vo svojej podstate najmenej druhým prepisom vysielania odporcu, keďže prvý
prepis sa vyhotovil zo zvukovo-obrazového znenia vysielania a až najmenej druhý prepis sa zaznamenal
do predmetného uznesenia Okresného riaditeľstva PZ. Chyby pri prepise záznamu ho automaticky

diskvalifikujú ako dôveryhodný a pravdivý zdroj informácií. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 57/2008.

Zotrvalnasvojomstanovisku,žesvojimkonanímnavrhovateľovinespôsobilžiadnuujmunajehodobrom
mene a na súkromí. Ak došlo k nejakému následku, ktorý navrhovateľ popisuje, ten je následkom

konania samotného navrhovateľa, ktorý podľa právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T
1/2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To 12/2007 spáchal popri iných trestných
činoch aj trestný čin vraždy troch nevinných osôb úkladným spôsobom. Je preto ťažko predstaviteľné,
že by odsúdenie navrhovateľa verejnosťou bolo dôsledkom uverejnenia informácie o spáchaní troch
úkladných vrážd navrhovateľom a nie následkom toho, že navrhovateľ spáchal okrem iného trikrát

trestný čin vraždy.

Je podstatné tá skutočnosť, že odporca mal konať prostredníctvom spravodajskej relácie v rámci tzv.
spravodajskej licencie, pričom pre konanie v rámci spravodajskej licencie platí, že môže dôjsť kukontaktu práva na ochranu osobnosti osôb, o ktorých sa spravodajské príspevky pripravujú a vysielajú a
verejného záujmu. V danom prípade bolo verejným záujmom informovať verejnosť o skutočnosti, že pre
spoločnosť nebezpečná osoba bola odsúdená na doživotie. Práve existencia verejného záujmu, ktorý je

v kontakte s osobnostnými právami navrhovateľa spôsobuje, že tu bola a je okolnosť hodná osobitného
zreteľa, v dôsledku ktorej konanie odporcu nemožno považovať za zásah do osobnostných práv
navrhovateľa. V súvislosti s prezumpciou neviny navrhovateľa nie je možné pripustiť, že odsudzujúci
výrok rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorým bol žalovaný (navrhovateľ) odsúdený, má len váhu
nezáväzného konštatovania.

Uviedol, že verejnosti podal pravdivú informáciu o konaní navrhovateľa, pričom vychádzal z rozsudku
súdu. Preto podľa názoru odporcu jeho konaním nedošlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa,
teda neexistuje zásah, na ktorý sa má viazať navrhovateľom namietaný následok zhoršenia vnímania
jeho osoby a osôb, ktoré sú členmi jeho rodiny v obci D. a v ústave na výkon väzby a neskôr na
výkon trestu odňatia slobody a nemožno mu teda ani priznať ním navrhované finančné zadosťučinenie.

Uplatňovanie nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch zo strany navrhovateľa vzhľadom na všetky
okolnosti považuje za špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Odvolací súd sa oboznámil z celým spisovým materiálom, rozsudkom súdu prvého stupňa, odvolacími
námietkami navrhovateľa, pričom zistil, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje v zásadných otázkach za vecne správne.

Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že rovnako ako
súd prvého stupňa vychádza z toho, že médiá hrajú v spoločnosti významnú rolu v oblasti informovania
verejnosti o otázkach celospoločenského záujmu. Informovanie verejnosti o závažných trestných činoch
a ich stíhaní súdmi je podstatnou informáciou, na ktorú má verejnosť právo.

ZrozsudkuESĽPvoveciNewsVerlagsGmbH&CoKGprotiRakúskuzodňa11.1.2000vyplýva,žeúloha
tlače (čo sa rovnako vzťahuje aj na iné médiá) zahrňuje aj informovanie verejnosti o súdnych konaniach
a ich komentovanie, ktoré za predpokladu, že neprekračujú určité hranice, najmä pokiaľ ide o povesť a
právainýchaleboriadnychodspravodlivosti,prispievakverejnostikonania,asútak vsúladesústavnou
požiadavkou, aby súdne konania boli verejné. Nie len že informačné médiá majú za úlohu poskytovať

takého informácie a myšlienky, ale verejnosť má právo ich prijímať. Médiá pri informovaní verejnosti
však musia dbať na dodržanie pomeru práva na šírenie informácií k právu na ochranu osobnosti. Avšak
medze prípustnosti komentovania prebiehajúcich trestných konaní nemôžu zahrňovať výroky, ktoré by
pravdepodobne poškodili šance dotknutej osoby o spravodlivý súd alebo podkopali dôveru verejnosti v
úlohu súdu v chode spravodlivosti.

Pri posudzovaní prípadného zásahu médiami poskytnutou informáciou do osobnostných práv, v každom
konkrétnom prípade je potrebné skúmať mieru tvrdeného porušenia základného práva na ochranu
osobnosti v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie, a to so zreteľom na požiadavku
proporcionality uplatňovania a ochrany týchto práv. Pre priznanie nároku je nutné, aby príslušný

zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, teda aby existovala príčinná
súvislosť medzi nimi. Podstatné je tiež, aby zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú
intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nie je možné tolerovať.

Podľa platnej judikatúry v Slovenskej a aj v Českej republike je treba rešpektovať určité špecifiká

bežných informačných médií, ktoré v určitých prípadoch musia predovšetkým aj s ohľadom na časový
priestor (v periodickej tlači s ohľadom na rozsah príspevku), ktorý majú určený pre informovanie najširšej
verejnosti, pristupovať k informáciám s určitým zjednodušením, a nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že
každé zjednodušenie musí viesť k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb. Ťažko je možné trvať
na úplnej presnosti skutkových tvrdení v poskytnutých informáciách a podstatným je preto vždy to, či

celkové vyznenie určitých informácií zodpovedalo pravde.

Aj podľa odvolacieho súdu v danom prípade zo strany odporcu došlo k prekročeniu zákonnej licencie
tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa, keďže bolo porušené právo navrhovateľa na zachovanieprezumpcie neviny tým, že TV JOJ ho označila ako brutálneho vraha ešte v čase, kedy nebolo
rozhodnutie súdu právoplatné. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná uznesením Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave III, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor všeobecnej kriminality zo

dňa 27.7.2007, sp. zn. ČVS:ORP-535/1-OVK-B3-2007 o začatí trestného stíhania (č.l. 51), v ktorom
sú uvedené citácie z reportáže, ako aj prepisom reportáže (č.l. 54). Z toho dôvodu nebolo potrebné v
tejto súvislosti ďalšie dokazovanie, a to vyžiadaním konkrétneho obrazového záznamu z Ministerstva
vnútra SR, ako sa toho pred súdom prvého stupňa domáhal navrhovateľ a túto skutočnosť namietal aj
v odvolaní. Obrazový záznam by len potvrdil to, čo súd prvého stupňa mal riadne preukázané vyššie

uvedenými listinnými dôkazmi. Nevykonanie dôkazu obrazovým záznamom však nemá žiaden význam
pre rozhodnutie vo veci. Je bez pochýb, že na obrazovom zázname bol navrhovateľ zobrazovaný, ako
ho viedli na pojednávanie v putách, ako mu boli putá snímané a podobne. Išlo o reálne zobrazenie
skutočnosti, kedy médiá nie sú obmedzované alebo limitované a môžu zobraziť osobu aj takýmto
spôsobom. Navrhovateľ bol v tom čase už vo výkone väzby zo zákonných dôvodov, a ako s takou
osobou s ním bolo potrebné zaobchádzať uvedeným spôsobom (jeho dovedenie na pojednávanie v

putách s eskortou). Takéto zaobchádzanie nebolo v rozpore so zákonom, a preto ani nemožno hovoriť
o tom, že médiá zobrazením osoby v takejto situácií prekračujú mieru primeranosti.
K zásahu do práv navrhovateľa došlo len jedným výrokom TV JOJ, a to jeho označením za brutálneho
vraha. Z obsahu prepisu reportáže totiž vyplýva, že všetky ostatné informácie boli v súlade s už
vyneseným rozsudkom, kde sa vo výroku spomínalo spáchanie vrážd obzvlášť brutálnym spôsobom.

Obsah reportáže v ďalšom znel v podmieňovacom spôsobe, teda že „...navrhovateľ mal spáchať trestný
čin...; ...mal zavraždiť priateľku...“. Označenie navrhovateľa ako brutálneho vraha predstavuje iba
fragment mozaiky informácií o navrhovateľovi, ktoré boli médiami prezentované a ktoré navrhovateľ
vyvolal vlastným protiprávnym konaním. Uvedená formulácia v celkovom kontexte reportáže nemohla
vyznieť ako jednoznačné konštatovanie viny navrhovateľa, keďže reportáž končila tým, že navrhovateľ

má možnosť sa voči rozsudku odvolať, čím vlastne bola verejnosť informovaná o tom, že rozhodnutie
nie je konečné.

Aj s poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu treba zobrať do úvahy aj to, že hoci zásah do
práva na dodržanie prezumpcie neviny zo strany TV JOJ bol preukázaný, čo sa však týka jeho intenzity,

nemožno hovoriť o porušovaní a zasahovaní do ľudských práv s cieľom zneužívať situáciu navrhovateľa
na zvýšenie sledovanosti televíznej stanice. Takáto skutočnosť totiž z obsahu reportáže nie je zrejmá.
Samotný obsah reportáže zodpovedal skutočnosti, jedine jeho forma, slovné vyjadrenie a označenie
navrhovateľa ako brutálneho vraha prekročilo prípustnú mieru, teda je v rozpore so zákonom a právom
na ochranu osobnosti.

Tým navrhovateľovi podľa § 13 ods. 1 OZ vzniklo právo na upustenie od zásahov, odstránenie
následkovaprimeranúsatisfakciu,napr.voformeospravedlnenia.Takéhotoplneniasavšaknavrhovateľ
nedomáhal, keďže podľa jeho vyjadrenia už pre neho vzhľadom na časový odstup nemá nejaké
ospravedlnenie zmysel. Navrhovateľ sa domáhal len priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa §

13 ods. 2 OZ, a to vo výške 165.000,- eur.
Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Pri posudzovaní dôvodnosti nároku uplatneného podľa citovaného ustanovenia treba vychádzať z

režimu, ktorý toto upravuje. Na to, aby súd mohol priznať náhradu nemajetkovej ujmy je potrebná značná
miera zníženia dôstojnosti a vážnosti osoby v spoločnosti, ak by primerané zadosťučinenie podľa ods. 1
nebolo postačujúce. Teda náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať len vtedy, ak ide o závažnú ujmu
na právach fyzickej osoby, ktorá ju vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
na intenzitu zásahu, dĺžku jeho trvania, jeho dopady a dôsledky, pociťuje ako ujmu značnú. Pritom však

nie sú rozhodujúce subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by prípadnú ujmu tak v danom
mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, ako bola zásahom
znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú
zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí fyzickej osoby. Iba v prípade, ak sa dostatočne
preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej fyzickej osoby v spoločnosti

v značnej miere, môže jej byť výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o taký zásah, v dôsledku ktorého by bola v
značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľa, resp. takúto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal. Poodvysielaní reportáže sa nenarušili rodinné vzťahy medzi navrhovateľom a jeho blízkymi príbuznými,
ktorí s ním kontakt neprerušili, naďalej ho vo výkone väzby a trestu navštevovali. Ani na rodinu
navrhovateľa nemalo odvysielanie reportáže taký dopad, že by to odôvodňovalo priznanie nemajetkovej

ujmy v peniazoch. Hoci okolie reagovalo na reportáž, nešlo o také reakcie, ktoré by vážne narušovali
integritu rodiny, resp. jej fungovanie, alebo ju akýmkoľvek spôsobom izolovali od okolia a podobne. Hoci
otecnavrhovateľavypovedal,žeodtretejosobypočul,žesnímkolegovianechcúpracovaťpočasnočnej
práce, naďalej riadne pracoval a jemu do očí to nikto nepovedal. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že
sa ostatné deti v obci D. odmietali počas určitej doby hrať s jeho synom, nebola preukázaná súvislosť s

odvysielanou reportážou TV JOJ. Všetky výpovede svedkov sú všeobecné, neurčujú konkrétny časový
interval tvrdených následkov. Sami svedkovia sa vyjadrili, že obyvatelia obce D. o stíhaní navrhovateľa
vedeli už od roku XXXX, od kedy bol vo väzbe.

V súvislosti s tvrdeným znížením vážnosti navrhovateľa v spoločnosti je nezanedbateľná skutočnosť,
že navrhovateľ bol v čase odvysielania reportáže už vo výkone väzby a doteraz je vo výkone trestu

odňatia slobody. Jeho spoločenské postavenie v tom čase bolo zdiskvalifikované najmä tým, že bol vo
väzbe, ktorá v prípade, že by bola nezákonná (čo v tomto prípade nebola), by odôvodňovala priznanie
vzniknutej ujmy. Z toho dôvodu bolo relevantné skúmať postavenie navrhovateľa ako väzňa z hľadiska,
či následkom odvysielania reportáže bolo zhoršené jeho postavenie v danom prostredí, z hľadiska
podmienok výkonu trestu, resp. následkov v podobe nemožnosti nadväzovania vzťahov s ostatnými

väzňami. Takéto skutočnosti však preukázané neboli, a to ani výpoveďou svedka K. (spoluväzeň), ktorý
uviedol, že po odvysielaní spornej reportáže väzni na navrhovateľa pokrikovali urážlivé výroky. Výpoveď
tohto svedka však vykazovala veľké rozpory v porovnaní s jeho skoršou výpoveďou v inom konaní, v
ktorom si navrhovateľ uplatňoval rovnaké nároky voči inému médiu. Preto súd prvého stupňa túto jeho
výpoveď správne vyhodnotil ako nedôveryhodnú.

Zjavne ani sám navrhovateľ nepociťoval svoje postavenie ako problém, keď sa s ním nezveril ani
svojej rodine, ktorej sa podľa výpovede svedkov - rodinných príslušníkov sťažoval len na stravu. Teda
navrhovateľ opäť nepreukázal, že okrem pokrikovania na neho zo strany iných väzňov, čo trvalo len
určitý čas, by v dôsledku práve tejto reportáže došlo k následkom, ktoré opisuje v návrhu na začatie
konania a ktorými odôvodňuje uplatnený nárok. Okrem toho sám navrhovateľ uviedol, že počas výkonu

trestu v J. bolo správanie odsúdených voči nemu v poriadku.
Ako už bolo vyššie uvedené, na to, aby bolo možné súdom priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch,
musí navrhovateľ vždy preukázať splnenie podmienok podľa § 13 ods. 2 OZ, ktoré je pre takéto
rozhodnutie základným predpokladom. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by bola
reportážou odvysielanou dňa XX.X.XXXX na TV JOJ v značnej miere znížená jeho dôstojnosť alebo

jeho vážnosť v spoločnosti.

Zverejnenie namietaných informácii v reportáži nemohlo ovplyvniť ani výsledok súdneho konania. Súd
je nezávislý a nestranný orgán, ktorý sa zo zákona nemôže nechať ovplyvňovať verejnou mienkou.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta chyby v protokolácii výpovedí do zápisnice, nie je v zápisniciach

zaznamenané, že by nesprávnosť protokolácie hneď namietal. Námietky tohto druhu po niekoľkých
mesiacoch sú právne irelevantné. Každá námietka účastníka proti zneniu zápisnice, vedeniu konania
alebosprávaniaúčastníkov,ktorejsúdnevyhovie,musíbyťtotižvzápisniciuvedená(§40ods.3O.s.p.)..
K ďalšej námietke, že súd zle viedol výsluchy, čo malo značne poškodiť navrhovateľa treba uviesť, že
svedok by mal pri výsluchu uviesť všetko, čo o prejednávanej veci vie a právny zástupca navrhovateľa

mal možnosť sám klásť svedkom otázky, ktoré by podľa jeho názoru mohli pozitívne ovplyvniť výsledok
súdneho konania. Z obsahu zápisníc vyplýva, že súd viedol výsluchy svedkov spôsobom, ktorý smeroval
k zisteniu skutkového stavu (nešlo o účelové otázky v neprospech navrhovateľa).
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na rozhodnutie ESĽP,
ktorým bola priznaná v konaní Nešták vs. SR náhrada nemajetkovej ujmy, aj keď v prejednávanej veci

zo strany odporcu došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prezumpciu neviny, nemožno režim konania
pred ESĽP aplikovať na toto konanie. ESĽP vychádza z Dohovoru, kde sú vymedzené základné práva,
na ktorých dodržovanie sa zaviazali vysoké zmluvné strany, t.j. štáty, ktoré podpísali Dohovor, a ktoré
v prípade nedodržovania Dohovorom vymedzených práv môžu byť napadnuté práve na tomto súde.
Takže účastníkom konania na ESĽP je vždy štát, ktorý porušil voči svojmu občanovi základné právo.

Nemajetková ujma v poukazovanom prípade však bola ESĽP priznaná nielen za porušenie prezumpcie
neviny, ale aj porušenie iných práv. Pretože v prejednávanej veci je všeobecný súd povinný aplikovať
zákonné ustanovenia OZ upravujúce ochranu osobnosti a musí skúmať závažný zásah do dôstojnosti
a vážnosti fyzickej osoby, je aj táto obrana navrhovateľa neadekvátna.Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V časti výrokov o trovách konania rozsudok zrušil pre ich nepreskúmateľnosť, keďže v časti priznanej

náhrady za prvé úkony právnej služby z pôvodne uplatneného nároku vo výške 66.387,83 eur (pôvodne
2,000.000,- SK) z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, prečo súd náhradu priznal podľa § 10 ods. 1 vyhl.
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.. Podľa znenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platného do
31.5.2009 nebola tarifná odmena advokáta vo veciach ochrany osobnosti osobitne upravená, ako je
tomu v znení účinnom od 1.6.2009.

Podľa názoru odvolacieho súdu totiž výšku uplatneného nároku nemajetkovej ujmy v peniazoch nebolo
možné považovať za výpočtový základ pre priznanie náhrady za úkon právnej služby, pretože skutočne
priznaná výška vždy závisí od posúdenia súdu. Tomuto názoru svedčí aj následná nová úprava tarifnej
odmeny v ust. § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.6.2009 Odvolací súd je toho názoru, že
prvostupňový súd mal pri priznávaní odmeny právneho zastúpenia za úkony podľa vyhlášky účinnej do
31.5.2009 postupovať podľa § 11 ods. 1.

Hoci odvolaním navrhovateľa bol napadnutý len výrok o trovách konania, ktorým bol navrhovateľ
zaviazaný nahradiť trovy konania odporcovi, odvolací súd zrušil aj výrok, ktorým bola priznaná právnemu
zástupcovi navrhovateľa náhrada trov konania (trovy právneho zastúpenia), ako výrok súvisiaci s
výrokom napadnutým odvolaním.
Pri novom rozhodovaní o trovách konania je súd prvého stupňa podľa § 226 O.s.p. viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu.
V rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.