Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Alexander Husivarga
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/58/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111231422
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111231422.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci žalobcu S. T., narodeného X.X.XXXX,
bytom W. R. F., K. č. XX, zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu aj žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 10. decembra 2015, č.k. 15C 346/2011-161 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 15.1.2016, č.k. 15C 346/2011-228, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalovanej na prerušenie odvolacieho konania.
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2015, č.k. 15C 346/2011-161 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 15.1.2016, č.k. 15C 346/2011-228 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.729,82 € od 8.12.2015 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
10.12.2015, č.k. 15C 346/2011-161 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.1.2016, č.k. 15C
346/2011-228 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 1.729,82 € od 7.12.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 5.11.2013, č.k. 15C
346/2011-105 uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.792,82 € (správne 1.729,82 €
- poznámka odvolacieho súdu) s 9,25% úrokom z omeškania od 30.1.2011 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobcu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.
3. Na odvolanie žalobcu a žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 27.10.2015, č.k. 6
Co 63/2014-148 potvrdil rozsudok okresného súdu okrem výroku o úrokoch z omeškania od 30.1.2011
do zaplatenia a výroku o trovách konania.4. Zrušil rozsudok vo výroku o úrokoch z omeškania od 30.1.2011 do zaplatenia, ako aj vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
5. Predmetom konania zostali len úroky z omeškania a náhrada trov konania.
6. Po citácii § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a § 16 ods. 4 zákona
č. 514/2003 Z.z. a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. platný ku dňu 1.6.2014 konštatoval, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platnej k 1. dňu omeškania
splnením peňažného dlhu.
7. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho
rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím lehoty na splnenie sa dostáva dlžník do
omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.3.2012 sp.zn. 6 Cdo 185/2011).
8. Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 5.11.2013 č.k. 15C 346/2011-105 nadobudol
právoplatnosť dňa 4.12.2015 a lehota na plnenie 3 dní uplynula dňa 7.12.2015, a preto súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1.729,82 € od 7.12.2015 až
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu zamietol ako
neopodstatnenú.
9. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p. poukazujúc na čiastočný
úspech žalobcu a čiastočný úspech žalovanej v konaní, a preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
10. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a výroku o trovách
konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý výrok a priznať mu úrok
z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.792,82 € od 3.3.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 948,78 €.
11. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý mu priznal úroky z omeškania od 7.12.2015 s
odkazom na ustálenú súdnu prax (konkrétne rozsudok NS SR sp.zn. 6 Cdo 185/2011 zo dňa 14.3.2012),
lebo je to v rozpore s „alternatívnou“ súdnou praxou a účinným zákonom č. 514/2003 Z.z. Po citácii § 16
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 mal za to, že mu okresný súd mal priznať úroky
z omeškania buď odo dňa oznámenia, že žalovaná neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Rovnaký názor mala aj žalovaná v
odvolaní zo dňa 3.1.2014. Žalovaná uviedla, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 30.8.2010 bola jej doručená dňa 2.9.2010 a šesťmesačná lehota na uspokojenie
nároku uplynula až 2.3.2011, kedy bolo zaslané oznámenie právnemu zástupcovi žalobcu, že žalovaná
neuspokojí nárok žalobcu. Vyslovil názor, že podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. má od 3.3.2011
nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne z prisúdenej istiny a nie 5,05% ako rozhodol súd prvého
stupňa.
12. Nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa nemal
aplikovať § 142 ods. 2 O.s.p., ale § 142 ods. 3 O.s.p. Vo veci samej sa domáhal náhrady škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci a žalovaná žiadosti nevyhovela. Okresný súd dospel k záveru, že
jeho návrh je čo do základu opodstatnený a čiastočne mu vyhovel. Určenie samotnej výšky plnenia, bolo
nepochybne závislé na úvahe súdu. Vyslovil názor, že súd mal aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať
mu plnú náhradu trov konania , aj keď mal v konaní len čiastočný úspech. Pre posúdenie aplikácie §
142 ods. 3 O.s.p. nie je právne významné to, v akom rozsahu žiadal priznať náhradu škody a v akom
rozsahu bola napokon súdom priznaná. Žiadal priznať náhradu trov konania v sume 948,78 €.
13. V podaní zo dňa 4.1.2016 navrhla žalovaná opraviť výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 5.11.2013, č.k. 15C 346/2011-105 a rozsudku zo dňa 10.12.2015, č.k. 15C 346/2011-161 ohľadom
istiny zo sumy 1.792,82 € na správne sumu „1.729,82 €“.14. Zároveň podala aj odvolanie proti výroku rozsudku zo dňa 10.12.2015, č.k. 15C 346/2011-161,
ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 1.792,82 € od 7.12.2015 do zaplatenia. Navrhla zmeniť napadnutý výrok tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.729,82 € od 8.12.2015
do zaplatenia. Uviedla, že v prípadoch náhrady nemajetkovej ujmy výška priznanej náhrady závisí od
úvahy súdu a rozsudok o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy má konštitutívny charakter. Omeškania
takvznikáažpouplynutílehotynaplnenievyplývajúcezrozhodnutiavovecisamej.Poukázalanazávery
rozhodnutia NS SR zo dňa 24.6.1998 sp.zn. 1 Co 15/97.
15. Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 5.11.2013, č.k. 15C 346/2011-105 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2015, č.k. 6 Co 63/2014-148 nadobudol právoplatnosť dňa
4.12.2015. Lehota na plnenie začala žalovanej plynúť dňa 5.12.2015 a uplynula dňa 7.12.2015. Do
omeškania sa žalovaná dostala až dňa 8.12.2015 a nie 7.12.2015, ako to určil súd prvého stupňa.
16. Žalovaná navrhla prerušiť odvolacie konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., lebo prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Návrh na prerušenie
konania dôvodila tým, že žalovaná dňa 4.1.2016 podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 27.10.2015, č.k. 6 Co 63/2014-148 v potvrdzujúcej časti. Je zrejmé, že v ďalšom
postupe bude Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmavať právoplatný rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 27.10.2015, č.k. 6 Co 63/2014-148, ako aj prvostupňový rozsudok zo dňa 5.11.2013,
č.k. 15C 346/2011-105 v napadnutej časti. Navrhla odvolacie konanie prerušiť až do právoplatného
skončenia dovolacieho konania vedeného pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
17. Okresný súd Košice I opravným uznesením zo dňa 15.1.2016, č.k. 15C 346/2011-228 opravil prvý
výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2015, č.k. 15C 346/2011-161 tak, že „žalovaná je
povinnázaplatiťžalobcoviúrokyzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy1.729,82€od7.12.2015do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Zároveň opravil aj prvý výrok rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 5.11.2013, č.k. 15C 346/2011-105 tak, že správny výrok znie : „Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 1.729,82 € s 9,25% úrokom z omeškania od 30.1.2011 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku“.
18. Uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh žalovanej zo dňa 31.12.2015 a 4.1.2016, v ktorom
žalovaná upozornila na chyby v písaní a počítaní, okresný súd podľa § 164 O.s.p. vydal opravné
uznesenie, ktorým opravil chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Konštatoval, že
skutočne išlo o zjavné pochybenie súdu a opravným uznesením opravil zrejmé nesprávnosti, ktorých sa
súd prvej inštancie dopustil v písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 5.11.2013, č.k. 15C 346/2011-105
a v písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 10.12.2015, č.k. 15C 346/2011-161.
19. Žalobca podal odvolanie dňa 5.1.2016 a žalovaná podala odvolania 4.1.2016, teda za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku a odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“, účinného od 1.7.2016).
20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
22. Keďže odvolanie žalobcu a žalovanej bolo podané pred 1.7.2016, krajský súd posúdil vec podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.
23. Dôvodom je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v lehote
oprávnenýmistranaminatentoprocesnýúkon,ažeodvolaniasmerujúprotirozhodnutiam,vočiktorýmje
odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s opravným uznesením bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
25. Žalovaná v podaní zo dňa 4.1.2016 navrhla prerušiť odvolacie konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p., lebo prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
26. Návrh na prerušenie odvolacieho konania žalovaná dôvodila tým, že podala dovolanie proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2015, č.k. 6 Co 63/2014-148 a výsledok tohto dovolacieho
konania determinuje existenciu primárneho záväzku žalovanej voči žalobcovi. Ako už bolo spomínané
vyššie, navrhla prerušiť odvolacie konanie do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného
pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
27. Ustanovenie § 109 O.s.p. určuje prípady, v ktorých dochádza k prerušeniu konania rozhodnutím
súdu preto, že v konaní sa vyskytla prekážka, ktorá dočasne bráni jeho pokračovaniu.
28. V odseku 1 § 109 O.s.p. sú vymenované prípady, v ktorých je súd povinný konanie prerušiť.
29. Ustanovenie § 109 ods. 2 O.s.p. upravuje situáciu, kedy súd na základe vlastnej úvahy môže
rozhodnúť o prerušení konania, ak vzniknú v konaní určité prekážky. Na rozdiel od § 109 ods. 1
O.s.p., ktorý taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť,
ustanovenie odseku 2 § 109 vymenúva prekážky, kedy je posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania
ponechané na úvahu konajúceho súdu. To znamená, že je len na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej
zákonom vymedzenej prekážky konanie preruší alebo bude v konaní ďalej pokračovať.
30. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., lebo výsledok konania na dovolacom súde nemôže ovplyvniť
prebiehajúce konanie.
31. Súdna prax je niekoľko desaťročí jednotná v tom, že skutočnosť, že účastník podal dovolanie proti
právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je dôvodom pre prerušenie konania (viď rozhodnutie
R 65/1965).
32. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil dôvody na prerušenie odvolacieho konania, a preto návrh
na prerušenie odvolacieho konania zo strany žalovanej zamietol podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. za
použitia § 211 ods. 2 O.s.p.
33. Odvolací súd iba poznamenáva, že opačný postup odvolacieho súdu by za danej situácie bol v
rozpore s účelnosťou a hospodárnosťou konania.
34. K odvolacím námietkam žalobcu, ako aj žalovanej ohľadom úrokov z omeškania odvolací súd
uvádza :
35. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.1.2016, č.k.
15C 346/2011-228 správne rozhodol, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 5,05% ročne z prisúdenej sumy 1.729,82 €.
36. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere je v súlade so stabilnou judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.6.1998,
sp.zn. 1 Co 15/1997, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky v zošite 3/2000 pod č. R 45/2000.
37. Uvedené publikované rozhodnutie konštatuje, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia. Až uplynutím
takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania.38. Opodstatnená bola teda námietka žalovanej v odvolaní ohľadom dátumu, od ktorého je žalovaná v
omeškaní s plnením prisúdenej istiny.
39. Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 5.11.2013, č.k. 15C 346/2011-105 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2015, č.k. 6 Co 63/2014-148 (v znení opravného uznesenia
zo dňa 15.1.2016, č.k. 15C 346/2011-228) nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2015, čo medzi stranami
sporu nie je sporné, a lehota na plnenie začala žalovanej plynúť dňa 5.12.2015 a uplynula 7.12.2015.
40. Žalovaná sa do omeškania dostala dňom 8.12.2015.
41. Pretože súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia pri určovaní dátumu omeškania s plnením
prisúdenej istiny, odvolací súd toto pochybenie napravil podľa § 388 CSP tak, že zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 10.12.2015, č.k. 15C 346/2011-161 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 15.1.2016, č.k. 15C 346/2011-228 tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.729,82 € od 8.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
42. V prevyšujúcej časti, v ktorej sa žalobca domáhal vyššieho úroku z omeškania a od doby 3.3.2011
do zaplatenia, zamietol ako neopodstatnený.
43. Úvahy žalobcu v odvolaní ohľadom úroku z omeškania, ako aj jeho výške, ako aj lehoty, kedy sa
žalovaná dostala do omeškania, nie sú po práve.
44. Neopodstatnené boli aj námietky žalovaného ohľadom náhrady trov konania.
45. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania poukazujúc na čiastočný úspech
žalobcu a žalovaného vo veci.
46. Odvolací súd považuje výrok o trovách konania súdu prvej inštancie za správny, pretože v
prejednávanej veci sa žalobca domáhal jednak náhrady škody, ako aj nemajetkovej ujmy, a pri
rozhodovaní základ nároku bol spochybňovaný žalovanou počas konania na súde prvej inštancie. Súd
prvej inštancie ako aj odvolací súd skúmali predpoklady existencie zodpovednosti žalovanej za škodu.
47. V danom prípade nebola predmetom konania len výška priznaného nároku nemajetkovej ujmy
na základe „voľnej“ úvahy súdu, ako to uvádza žalobca, ale aj skúmanie existencie podmienok
zodpovednosti žalovanej za škodu, a preto správne súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania
podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
48. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255
ods. 2 CSP vzhľadom na to, že žalobca, ako aj žalovaná boli v konaní čiastočne (ne)úspešní, a preto
odvolací súd rozhodol o trovách tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.