Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 33C/35/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1300899443
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1300899443.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľky: C.. B.
M., F. 8, V., štátne občianstvo SR, zastúpená: JUDr. Milan Švec, advokát, Vajnorská 98/D, Bratislava,
proti odporcovi: Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Prievozská 4/B,
Bratislava, IČO: 17316561, zastúpený: JUDr. Ján Pokorný, advokát, Anenská 1 , Bratislava, o zaplatenie
7 901,01 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 403,54 eur spolu s
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.8.1998 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 20,41 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.9.1998 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 32,73 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.10.1998 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 18,32 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,

17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.11.1998 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 27,38 eur od 12.10.2007 do zaplatenia
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.12.1998 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 8,90 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.1.1999 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 7,17 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,

17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.2.1999 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.3.1999 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 9,63 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.4.1999 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 14,01 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.5.1999 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 2,99 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,

17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.6.1999 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 6,71 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.7.1999 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 11,05 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.1.1999 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 7,44 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,

17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 60,55 eur od 1.7.1999 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 7,44 eur od 12.10.2007 do zaplatenia,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 104,36 eur od 1.11.1999 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 306,71 eur od 1.4.2000 do 11.10.2007,
17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 231,66 eur od 12.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkapodanýmnávrhomnazačatiekonaniadoručenýtunajšiemusúdudňa3.7.2000domáhala
sa, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie celkovej sumy 238.026 Sk t.j. 7.901,02 eur spolu s 19,6%

úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých dlžných splátok až do ich zaplatenia. Uplatnený nárok
pozostával zo sumy 29.640 Sk t.j. 983,87 eur predstavujúci z nedoplatok valorizácie mzdy za obdobie
od 1.7.1997 do 30.6.1998, zo sumy 55.440 Sk t.j. 1.840,28 eur predstavujúci nedoplatok valorizácie za
obdobie od 1.7.1998, do 30.6.1999, zo sumy 33.180 Sk t.j. 1.101,37 eur predstavujúci nedoplatok 13.
a14. platu za obdobie od 31.12.1997 do 30.6.1999, zo sumy 29.349 Sk t.j. 974,21 eur a zo sumy 64.878
Sk t.j. 2.150,53 eur predstavujúcej nedoplatok štvrťročných prémií za rok 1998 resp. 1999 zo sumy 4.080

Sk t.j. 135,43 eur predstavujúcej nevyplatený plat za odpracované dni 20.21 a 22.10.1999 zo sumy
6.800 Sk t.j. 225,72 predstavujúcej nevyplatený plat za päť pracovných dní v mesiaci decembri 1999
na ktorých sa zúčastnila služobnej cesty v JAR, sumy 510 Sk, t.j. 16,93 eur predstavujúci nevyplatený
plat za tri hodiny dňa 23.11.1999 počas ktorého bola navrhovateľka v rámci plnenia svojich pracovných
povinností na Ministerstve hospodárstva SR, zo sumy 9.290 Sk t.j. 308,37 eur predstavujúcej valorizáciu

nevyplateného zákonného odstupného pri skončení pracovného pomeru a zo sumy 5.000 Sk t.j. 165,97
eur, predstavujúcej neoprávnene zadržanú čiastku za diéty vo výške 500 USD za účasť na služobnej
ceste v Spojených arabských emirátoch v mesiaci decembri 1998. Navrhovateľka návrh odôvodňovala
platovým poriadkom vydaným odporcom, menovacím dekrétom zo dňa 30.3.1997 a platnou právnou
úpravou zákonníkom práce a zákonom o cestovných náhradách.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s uvedením, že vo vzťahu k
navrhovateľke postupoval v súlade so zákonnou právnou úpravou. V časti návrhu o doplatenie
valorizácie platu, nedoplatku štvrťročných prémií a nedoplatku 13. a14. platu sa odvíjal od platného
platového poriadku, ktorý neobsahoval ustanovenia o automatickom systéme zvyšovania platov ani o
nárokovateľnej zložke platu - prémiách. Na dni 20. - 22.10.1999 bol navrhovateľke odporcom nariadený

nástup na dovolenku na zotavenie, pričom za tieto dni jej bola vyplatená náhrady mzdy. Nárok týkajúci sa
vyplatenia mzdy za 5 pracovných dní v mesiaci december 1999, počas ktorých navrhovateľka vykonala
cestu do JAR a za tri hodiny dňa 22.11.1999 počas ktorých bola na seminári na MS SR žiadal zamietnuť
z dôvodu, že zahraničná cesta a ani účasť na predmetnom seminári nebola navrhovateľke nariadená
zamestnávateľom.

V priebehu konania na pojednávaní súdu nariadenom na deň 12.6.2002 právny zástupca navrhovateľky
vzal návrh v časti o doplatenie neoprávnenie zadržanej čiastky za výdavky spojené s pracovnou cestou
Spojených arabských emirátoch vykonané v decembri 1998 v časti o zaplatenie 1.525 Sk t.j. 50,62 eur
späť. Odporca prítomný na pojednávaní súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu.
Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 33C 35/2000 - 263 zo dňa 23.4.2003 konanie v časti o

zaplatenie 50,62 eur zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 630,68 eur ( 19.000
Sk ) so 17,6% úrokom z omeškania za obdobie od 1.8.1999 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.993,63
eur ( 60.060 Sk ) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci konania. Krajský súd v Bratislave

rozsudkom č.k. 8Co 50/2004-300 zo dňa 2.11.2004 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti týkajúcej sa nedoplatkov štvrťročných prémií za rok 1998 a 1999 v sumách 974,21
eur ( 29.349 Sk ) a 2.150,53 eur ( 64.787 Sk ) , mzdy za päť pracovných dní v decembri v roku 1999
v sume 225,72 eur ( 6.800 Sk ), vreckového 115,35 eur ( 3.475 Sk ) a k tomu požadovanému úroku
z omeškania potvrdil. V ostatnej zamietajúcej časti a časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vykonal nesprávny výklad pojmu
platová tarifa v uvedenom článku 6 ods. 6 platového poriadku odporcu, keď pojem platová tarifa,
použitý v tomto vnútornom predpise vyložil tak, že ide o platové rozpätie v jednotlivých platových
stupňov nie teda, že ide o mesačný tarifný plat zamestnanca. Termín platovej tarify použitý v článku

6 ods. 6 platového poriadku odporcu je treba rozumieť tak, že ide vždy o konkrétny mesačný tarifný
plat zamestnanca. Článok 6 ods. 6 Platového poriadku odporcu upravuje valorizáciu tarifného platu
zamestnanca, pričom je nepochybné, že takto chápal a aplikoval vlastný vnútorný predpis i samotný
odporca. Poukázal ďalej na to, že do 30.6.1997 pracovala navrhovateľka ako vedúca kancelárie
generálneho riaditeľa a od 1.7.1997 bola zaradená do funkcie riaditeľky zahraničných obchodných

vzťahov a v spojitosti s tým došlo k zmene v jej plate, konkrétny mesačný plat bol navrhovateľkeurčený k 1.7.1997, kedy dochádzalo aj k úprave tzv. valorizáciou. Osobitosťou prípadu bol fakt, že podľa
názoru odvolacieho súdu, tento mesačný plat by mohol byť valorizovaný len vtedy, ak by v rámci
doplneného odkazovania vyžiadaním mzdových materiálov od odporcu sa zistilo, že sa vyskytli prípady,

keď zamestnanec v súvislosti do novej pracovnej funkcie a stanovením mu nového platu mal ihneď,
v tom istom čase ďalším aktom odporcu vykonanú tzv. valorizáciu. Pokiaľ však navrhovateľke ihneď
nepatrila valorizácia jej platu od 1.7.1997, patrila by jej najneskôr po 12 mesiacov od úpravy jej tarifného
platu t.j. od 1.7.1998. Z hľadiska rozsahu prieskumu a potrebných počtových úkonov, v spojitosti s
preskúmavaním mzdových podkladov zamestnancov odporcu bolo potrebné v právnej veci na tieto

skutočnosti nariadiť znalecké dokazovanie. Odvolací súd ďalej uviedol, že bol nedostatočne zistený
skutkový stav ohľadne návrhu navrhovateľky v časti týkajúcej sa požadovanej mzdy za dni 20.21. a
22.10.1999 ako aj za tri hodiny dňa 23.11.1999.
Predmetom konania zostal uplatňovaný nárok navrhovateľky pozostávajúci:
- z nedoplatku valorizácie mzdy za obdobie od 1.7.1997 do 30.6.1998 v sume
983,87 eur ( 29. 640 Sk) ,

- z nedoplatku valorizácie mzdy za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999 v sume
1.840,28 eur ( 55 440 Sk )
- z valorizácie 14.platu k 31.12.1997 v sume 81,99 eur ( 2 470 Sk ),
- z valorizácie 13.platu k 30.6.1998 v sume 81,99 eur ( 2 470Sk) ,
- z valorizácie 14.platu k 31.12.1998 v sume 153,36 eur ( 4 620 Sk) ,

- z valorizácie 13.platu k 30.6.1999 v sume 153,36 eur ( 4 620 Sk),
- z nezaplatenej mzdy za odpracované dni dňa 20.10.1999, 21.10.1999 a 22.10.1999 v sume 135,43
eur (4 080 Sk) ,
- zo mzdy za 3 hodiny dňa 23.11.1999 , ktorá nebola navrhovateľke vyplatená, keď sa zúčastnila
seminára na Ministerstve hospodárstva SR v sume 16,93 eur ( 510 Sk)

- z valorizácie odstupného, ktoré bolo navrhovateľke vyplatené dňa 20.3.2000 v sume 306,71 eur ( 9
240 Sk ).
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR v podaní zo dňa 12.10.2007 uviedla, že C.. B. M.
vyplatila sumu 860,35 eu ( 25.919 Sk ), ktorej špecifikáciu zaslala súdu dňa 15.6.2010 pozostávajúcu
zo mzdových nárokov navrhovateľky:

- valorizácia mzdy za mesiac júl 1998 - 1 209 Sk t.j. 40,13 eur ,
- valorizácia mzdy za mesiac august 1998 - 838 Sk t.j. 27,82 eur,
- valorizácia mzdy za mesiac september 1998 - 1 272 Sk t.j. 42,22 eur,
- valorizácia mzdy za mesiac október 1998 - 999 Sk t.j. 33,116 eur,
- valorizácia mzdy za mesiac november 1998 - 1 556 Sk t.j. 51,65 eur,

- valorizácia mzdy za mesiac december 1998 - 1 608 Sk t.j. 53,37 eur,
- valorizácia mzdy za mesiac január 1999 - 1 893 Sk t.j. 62,84 eur,
- valorizácia mzdy za mesiac február 1999 - 1 534 Sk t.j. 50,92 eur,
- valorizácia mzdy za mesiac marec 1999 - 1 402 Sk t.j. 46,54 eur,
- valorizácia mzdy za mesiac apríl 1999 - 1 734 Sk t.j. 57,56 eur,

- valorizácia mzdy za mesiac máj 1999 - 1 622 Sk t.j. 53,84 eur,
- valorizácia mzdy za mesiac jún 1999 - 1 491 Sk t.j. 49,49 eur,
- valorizácia 14.platu k 31.12.1998 - 1 600 Sk t.j. 53,11 eur,
- valorizácia 13.platu k 30.6.1999 - 1 600 Sk t.j. 53,11 eur,
- valorizácia odstupného ku dňu 2.3.2000 - 2 261 Sk t.j. 75,05 eur,

- náhrada mzdy za 3 hodiny dňa 23.11.1999 - 93 Sk t.j. 3,09 eur,
- náhrada mzdy za odpracované dni dňa 20.,21., a 22.10.1999 - 3 207 Sk t.j. 106,45 eur.
Zo znaleckého posudku č. 1/2010 vypracovaného znalcom C.. U. K. súdnym znalcom z odboru
Ekonomika a managmet, účtovná evidencia, dane a personalistika súd zistil, že Ing. Hana Krišová
pracovala u odporcu od 12.10.1995 s platnosťou od 1.7.1997 bola zaradená do funkcie riaditeľky úseku

zahraničnoobchodných vzťahov a v rámci platového poriadku jej bol stanovený tarifný plat vo výške
19 000 Sk ( 630,68 eur ) mesačne. V zmysle Platového poriadku odporcu o úpravách platových taríf
rozhodoval vedúci Úradu AZZZ.
Mzdové nároky navrhovateľky za obdobie od 1.7.1997 do 30.6.1999 pozostávali zo mzdy za
odpracované hodiny, z náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci.

Za obdobie od 1.7.1997 do 30.6.1998 pri 13% valorizácii predstavujú mzdové nároky navrhovateľky
23 731 Sk ( 787,72 eur ).
Zaobdobieod1.7.1998do30.6.1999pri10%valorizáciivalorizovanejmzdy predstavujúmzdovénároky
navrhovateľky 39 805 Sk ( 1 321,27 eur ).Za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999 pri 8,4% valorizácii valorizovanej mzdy predstavujú mzdové
nároky navrhovateľky 36 843 Sk ( 1 222,96 eur ).
Valorizácia základného platu od 1.7.1997 o 13% zo základného platu 19 000 Sk bola vo výške 2 470 Sk.

Valorizácia valorizovaného platu od 1.7.1998 o 10% zo základného platu 21 470 Sk bola vo výške 2 147
Sk. Valorizácia valorizovaného platu od 1.7.1998 o 8,4% zo základného platu 21 470 Sk bola 1 804 Sk.
Znalec v znaleckom posudku ďalej uviedol, že v mesiaci v novembri 1999 mala navrhovateľka vykázané
ostatné náhrady vo výške 3 hodín a fond pracovnej doby predstavoval 176 hodín včítane plateného
sviatku. Pri valorizácii platu od 1.7.1998 mala mať navrhovateľka vyplatenú mzdu vo výške 488 Sk.

Za dni 20., 21.,22.10.1999 predstavoval mzdový nárok navrhovateľky 3 912 Sk t.j. ( 129,8546 eur ).
Právny zástupca navrhovateľky k znaleckému posudku uviedol, že znalec na valorizáciu mzdy k
1.7.1999 nezodpovedal otázku súdu, ale vo výpočtoch s valorizáciou počítal. Poukázal na tú
skutočnosť, že navrhovateľka ku dňu 30.6.1999 vykonávala funkciu riaditeľky kancelárie generálneho
riaditeľa a mala plat 17.500 Sk t.j. 580, 89 eur, ak by uvedený plat bol valorizovaný k 1.7.1997
tak by predstavoval 19.775 Sk t.j. 655,75 eur . Navrhovateľka od 1.7.1997 vykonávala funkciu

riaditeľky úseku zahraničnoobchodných vzťahov kedy mala plat 19 000 Sk t.j. 630,68 eur a funkčný
postup navrhovateľky na vyššie funkčné zaradenie mal byť spojený s vyšším platom. Keby plat
navrhovateľky od 1.7.1997 nebol valorizovaný, došlo by u navrhovateľky k zníženiu platu o 775 Sk t.j.
25,72 eur mesačne. Právny zástupca navrhovateľky preto zastával názor, že plat mal byť navrhovateľke
valorizovaný od 1.7.1997, poukázal na článok 6 ods. 6 Platobného poriadku odporu v ktorom bola

upravená valorizácia tarifného platu zamestnancom.
V období od 1.7. 1997 mala byť valorizácia základného platu navrhovateľky 13%, od 1.7.1998 mala byť
valorizácia základného platu navrhovateľky 10% čo vyplýva z priemernej mesačnej mzdy hospodárstva
SR podľa štatistického úradu z 25.7.2002, ktorá platila do 30.6.1999.
Znalec v znaleckom posudku valorizoval iba základnú mzdu bez náhrad ako napr. dovolenky, odmeny a

preto došlo k nesprávnemu výpočtu valorizácie mzdy u navrhovateľky. Odporca za obdobie od 1.7.1997
do 30.6.1999 navrhovateľke nepriznal valorizáciu ale v priebehu konania podaním zo dňa 12.10.2007
čiastočne uspokojil niektoré nároky navrhovateľky ktoré podrobne špecifikoval.
Odporca v podaní zo dňa 16.8.2010 uviedol, že nárok navrhovateľky na valorizáciu základného platu
od 1.7.1997 je uplatňovaný neoprávnene, lebo navrhovateľke bol od tohto dátumu priznaný základný

plat v novom pracovnom zaradení. V podanom návrhu dňa 3.7.2000 si navrhovateľka uplatnila nárok na
valorizovanú mzdu len do 30.6.1999 a neuplatnila si nárok na valorizáciu ostatných mzdových nárokov
za obdobie po 1.7.1999, preto za ďalšie obdobie uplatňovaných nárokov vzniesol námietku premlčania.
Z výsluchu znalca C. U. K. súd zistil, že dňa 25.2.2011 bol osobne na personálnom a mzdovom oddelení
odporcu, kde mu bola predložená evidencia pracovníkov a celá mzdová dokumentácia od júla 1997 do

30.6.1999 z ktorej zistil, že v období od 1.7.1997 do konca roku 1997 boli zvyšované základné platy z
titulu personálnych zmien a nástupu pracovníkov ako napr. C., ktorý nastúpil do práce dňa 1.3.1997
s nástupným platom 15 000 Sk t.j. 497,91 eur a od 1.7.1997 mu bol mzdovým dekrétom upravený
základný plat na 16 000 Sk t.j. 531,10 eur, pracovníkovi nebola priznaná valorizácia k 1.7.1997. Ďalším
pracovníkom bola p. V., ktorá nastúpila do práce 1.4.1997 s nástupným platom 9 000 Sk t.j. 298,75 eur,

k 1.7.1997 jej bol upravený plat na 9 800 Sk t.j. 325,30 eur a valorizácia jej taktiež nebola priznaná.
Ďalším pracovníkom bola p. U., ktorá nastúpila do práce dňa 17.2.21997 s nástupným platom 10 000Sk,
t.j. 331,94 eur, k 1.7.1997 jej plat bol upravený na 11 000 Sk t.j. 365,13 eur a valorizácia jej nebola
priznaná. Ďalším pracovníkom bola navrhovateľka, ktorej taktiež nebola priznaná valorizácia. V období
od roku 1998 do 31.6.1999 nebola ani jednému pracovníkovi u odporcu priznaná valorizácia v súvislosti

so zvyšovaním platu. Znalec preto uviedol, že navrhovateľke za obdobie od 1.7.1997 do 30.6.1998
nevznikol nárok na valorizáciu platu.
Podľa údajov štatistického úradu dňu 1.7.1997 bola stanovená valorizácia vo výške 13,1%, ku dňu
1.7.1998 bola stanovená valorizácia 9,6%, k 1.7.1999 bola stanovená valorizácia vo výške 7,2%.
Navrhovateľke za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999 vznikol nárok na valorizáciu, pri výpočte vychádzal

znalec zo základného platu navrhovateľky 19 000 Sk t.j. 630,68 eur.
K ďalším uplatňovaným nárokom navrhovateľky znalec uviedol, že navrhovateľke vzhľadom na uvedené
skutočnostinevznikolnároknavalorizáciu14.platuk31.12.1997 a 13.platuk30.6.1998.Navrhovateľke
vznikol nárok na valorizáciu 14.platu k 31.12.1998 a 13.platu k 30.6.1999 a na valorizáciu odstupného.
Dňa 20., 21., a 22.10. 10.1999 bola navrhovateľke vyplatená dovolenka a vo výplatnej páske bolo

uvedené, že jej boli vyplatené tri dni dovolenky, preto navrhovateľka nemala vyplatenú mzdu za uvedené
odpracované tri dni, kedy bola v práci podľa evidencie dochádzky.
Dňa 23.11.1999 navrhovateľka nastúpila do práce o 7.10 hod., ukončila pracovnú dobu o 17.00 hod.,
počas pracovnej doby opustila pracovisko v čase medzi 9.20 hod až 10.20 hod z dôvodu návštevy naMinisterstve hospodárstva SR - seminár čo bolo uvedené v evidencii dochádzky. V mesiaci novembri
1999 mala navrhovateľka vykázané 3 hodiny ako ostatné náhrady za ktoré jej bola vyplatená mzda v
sume 393 Sk t.j. 13,04 eur, preto jej nevznikol nárok na náhradu mzdy za tri hodiny.

Z dodatku č. 1/2010 znaleckého posudku č. 1/2011 zo dňa 15.10.2011 vypracovaného znalcom Ing. U.
K. súd zistil, že sa u zamestnávateľa v priebehu rokov 1997- 1999 nevyskytol prípad, aby pracovníkovi
po uzavretí dohody o zmene druhu vykonávanej práce do novej pracovnej funkcie bol v nadväznosti
na túto zmenu novo stanovený základný plat, ktorý by bol súčasne v závislosti na raste nominálnych
miest valorizovaný.

Kontrolou mzdových dekrétov jednotlivých pracovníkov za uvedené obdobie zistil, že k 1.7.1997 boli
upravené základné mzdy aj nasledovným pracovníkom, C.. P. nastúpil do organizácie 1.3.1997 ako
tlačový tajomník s nástupným platom 15.000 Sk, od 1.7.1997 mzdovým dekrétom mu bol základný plat
upravený na 16.000 Sk, pani V. nastúpila do zamestnania 1.4.1997 do mzdovej učtárne s nástupným
platom 9.000 Sk, k 1.7.1997 mzdovým dekrétom jej bol základný plat upravený na 9.800Sk. Pani U.
nastúpila do zamestnania 17.2.1997 ako samostatný odborný referent so základným platom 10.000 Sk,

k 1.7.1997 mzdovým dekrétom jej bol základný plat upravený na 11.000 Sk. Organizácia AZZZ SR
listom zo dňa 30.6.1997 rozhodla o valorizácii platov nadväzne na článok 6 ods. 6 Platového poriadku.
V uvedenom rozhodnutí bol zoznam pracovníkov, ktorým bola priznaná valorizácia s uvedením výšky
valorizácie. Porovnaním zoznamu pracovníkov, ktorým bola valorizácia priznaná a pracovníkov, ktorým
bol upravený - zvýšený základný plat k 1.7.1997, vystavením nového mzdového dekrétu súdny znalec

zistil, že týmto pracovníkom nebola priznaná valorizácia platov.
V závere znaleckého posudku znalec ďalej uviedol, že nedoplatok valorizácie mzdy za obdobie od
1.7.1997 do 30.6.1998 vo výške 13,1% valorizácie predstavuje hodnotu 27 965 Sk t.j. 928 eur pri
porovnávaní čistej mzdy pred valorizáciou a valorizovanou čistou mzdou predstavuje 19 224 Sk t.j. 638
eur, v týchto rozdieloch boli započítané 13. a 14. platy navrhovateľky.

Nedoplatok valorizácie valorizovanej mzdy za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999 vo výške 9,6%
valorizácie predstavoval hodnotu 96.021 Sk t.j. 3 187 eur pri porovnávaní čistej mzdy pred valorizáciou a
valorizovanoučistoumzdourozdiel predstavuje84926t.j.2819 eur, vtýchtorozdielochbolizapočítané
13. a 14. platy navrhovateľky.
Valorizovaný 14. plat k 31.12.1997 podľa prepočtu predstavoval hodnotu 30 517 Sk t.j. 1 013 eur.

Valorizovaný 13. plat k 30.6.1998 predstavoval hodnotu 22 489 Sk t.j. 746,50 eur.
Valorizovaný 14.plat k 31.12.1998 podľa prepočtu predstavoval hodnotu 29 966 Sk t.j. 995 eur.
Valorizovaný 13.plat k 30.6.1999 predstavoval hodnotu 34 265 Sk t.j. 1137,39 eur.
Navrhovateľke bolo vyplatené odstupné v sume 37 807 Sk t.j. 1 254,96 eur ku dňu skončenia
pracovného pomeru 20.3.2000, valorizácia predstavuje hodnotu 83 308 Sk t.j. 2.765,30 eur rozdiel na

vyplatenom odstupnom predstavuje hodnotu 45 501 Sk t.j. 1 510 eur.
Mzdový nárok navrhovateľky za odpracované dni 20.21. a 22.10.1999, bez valorizácie platu bol 3 144
Sk t.j. 104,36 eur, valorizovaný rozdiel predstavuje hodnotu 2 604 Sk t.j. 86,44 eur.
Navrhovateľka za deň 23.11.1999 mala preplatené tri hodiny ako ostatné náhrady zo základného platu,
preto z dôvodu valorizácie mzdových nákladov predstavuje nedoplatok valorizácie 325,50 eur t.j. 10,80

eur.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že znalec nezodpovedal jednoznačne na otázku či sa u
odporcu vyskytli prípady v rozhodnom období kedy by zamestnanec vyplatil valorizáciu obdobne ako
u navrhovateľky, uviedol len zamestnancov ktorí boli v skúšobnej dobe, ktorým valorizácia neprináleží,
nakoľko nemali plat za predchádzajúci rok. Ďalej poukázal na číselné nedostatky a nepresnosti,

znalecký posudok ako celok vrátane dodatku č. 1 nenamietal , poukázal na to, že znaleckým
dokazovaním nebolo zistené či u odporcu sa vyskytli prípady, kedy bola bezprostredne po stanovení
platu v zmysle platového poriadku uskutočnená aj valorizácia platu. Podľa jeho názoru v prípade U.
Kršku bolo rozhodnutím zo dňa 30.6.1997 upravený plat na novú výšku a to zvýšením o 1.500 Sk, ktorý
mu bol následne valorizovaný.

Súhlasil so znaleckým posudkom v ktorom znalec uviedol, nedoplatok valorizácie za obdobie od
1.7.1997 do 30.6.1998 v sume 928 eur, valorizáciu za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999 v sume 3 187
eur, valorizáciu 14.platu k 31.12.1997 v sume 1 013 eur, valorizáciu 13. platu k 30.6.1998 v sume 746,50
eur, valorizáciu 14. platu k 31.12.1998 v sume 995 eur, valorizáciu 13.platu k 30.6.1999 v sume 1 137,39
eur. Poukázal na to, že znalec vypočítal uplatňovanú valorizáciu za uplatňované obdobie nesprávne a

namietal jeho použitie ako dôkazného prostriedku. V bode 3/ znalec neuviedol doplatok valorizovanej
mzdy za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999 nakoľko uviedol valorizáciu valorizovanej mzdy za
predchádzajúce obdobie. V bode 4/ znalec uviedol valorizáciu vyplateného odstupného navrhovateľke
v sume 1 510,66 eur. Za odpracované dni 20.21. a 22.10.1999 znalec uviedol rozdiel 86,44 eur. Vbodu 6/ prekážka v práci za tri hodiny 23.11.1999 znalec uviedol sumu 10,80 eur. Súhlasil so znaleckým
posudkom a jeho špecifikáciou.
Právny zástupca odporcu poukázal na to, že znalec nezodpovedal na otázku valorizácie mzdy za

obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999, navyše uviedol pri výpočte už valorizáciu z valorizovanej mzdy
za predchádzajúce obdobie, ďalej neuviedol valorizáciu tarifného platu a preto navrhol, aby sa znalec
opätovne písomne vyjadril na sporné skutočnosti.
Vzhľadom na to, že súdny znalec nedoplatok valorizácie mzdy za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999
posudzoval ako valorizáciu valorizovanej mzdy za predchádzajúce obdobie od 1.7.1997 do 30.6.1998

v písomnom podaní zo dňa 19.3.32012 znalec uviedol nasledovné:
- nedoplatok valorizácie platu za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999 mesačne s určením valorizácie k
1.7.1998 vo výške 9,6% z mesačného tarifného platu navrhovateľky, ktorý bol určený k 1.7.1997, bola
základná mzda navrhovateľky vo výške 19 000 Sk, ktorá bola valorizovaná o 9,6% čo predstavuje 1
824 Sk mesačne, t.j. 20.824 Sk ( 691,23 eur ) a za uvedené obdobie 12 mesiacov sumu 21 888 Sk
t.j. 726,55 eur,

- valorizácia 13.platu k 30.6.1998 - navrhovateľke nevznikol nárok na valorizáciu,
- valorizácia 14.platu k 31.12.1998, pri výpočte 14.platu znalec vychádzal z valorizovaného základného
platu vo výške 20 824 Sk, ktorý predstavuje 20 824 Sk t.j. 691,23 eur, valorizácia predstavuje 1.824
Sk t.j. 60,55 eur,
- valorizácia 13.platu k 30.6.1999, pri výpočte 13.platu znalec vychádzal z valorizovaného základné platu

vo výške 20 824 Sk, ktorý predstavuje 20 824 Sk, t.j. 691,23 eur, valorizácia predstavuje 1.824 Sk t.j.
60,55 eur,
- navrhovateľke bolo vyplatené odstupné v sume 37 807 Sk ku dňu 20.3.2000, valorizácia predstavuje
81 319 Sk a rozdiel oproti pôvodne vyplatenému odstupnému je 43 512 Sk t.j. 1 444,33 eur,
- mzda za opracované dni 20., 21., a 22.10.1999, na základe mzdového listu za rok 1999 v mesiaci

októbri 1999 mzdový nárok navrhovateľky bez valorizácie platu ( pôvodný ) za uvedené dni predstavuje
3 144 Sk t.j. 104,36 eur, prepočet valorizovaného mzdového nároku je 4 306,32 Sk a rozdiel predstavuje
1 162,32 Sk t.j. 38,58 eur,
- mzda za tri hodiny dňa 23.11.1999, navrhovateľka mala preplatené tri hodiny ako ostatné náhrady zo
základného platu vo výške 19 000 Sk, t.j. 393 eur, navrhovateľke prináleží valorizácia mzdového nároku

za tri hodiny 538,29 Sk a rozdiel predstavuje 145,29 Sk t.j. 4,83 eur.
Právny zástupca odporcu v podaní zo dňa 2.4.2012 k písomnému vyjadreniu súdneho znalca Ing.
Mariána Žilinčára uviedol, že navrhovateľka si uplatnila nárok na doplatenie mzdy za obdobie od
1.7.1998 do 30.6.1999 vo výške 55 440 Sk t.j. 1.840,27 eur, podľa písomného vyjadrenia znalca za
uvedenéobdobie predstavujenedoplatokmzdyvovýške683eur,odporcazaplatilnavrhovateľke569,54

eur a nedoplatok predstavuje 113,46 eur.
Navrhovateľka si uplatnila nárok na valorizáciu 13.platu k 30.6.1998 vo výške 2 740 Sk t.j. 81,99
eur . Znalec uviedol, že valorizácia platu neprináleží navrhovateľke od 1.7.1997 preto jej nevznikol
nedoplatok.
Navrhovateľka si uplatnila nárok na valorizáciu 14.platu k 31.12.1998 vo výške 4.620 Sk t.j. 153,36 eur,

znalec uviedol, že navrhovateľke patrí valorizcia 1824 SK t.j. 60,55 eur, odporca zaplatil navrhovateľke
1.600 Sk t.j. 53,11 eur, preto nedoplatok je 7,44 eur.
Navrhovateľka si uplatnila valorizáciu 13.platu k 30.6.1999, znalec uviedol, že navrhovateľke patrí
valorizácia 1.824 Sk t.j. 60,55 eur, odporca zaplatil navrhovateľke 1.600 Sk t.j. 53,11 eur, preto
nedoplatok je 7,44 eur.

Navrhovateľka si uplatnila nárok na zaplatenie mzdy za dni 20.21. a 22.10.1999 vo výške 4.800 Sk t.j.
159,33 eur, za tieto dni navrhovateľke vznikol nárok vo výške 3.144 Sk t.j. 104,36 eur, odporca zaplatil
navrhovateľke 3.207 Sk t.j. 106,45 eur preto navrhovateľke nevznikol nedoplatok.
Navrhovateľka si uplatnila plat za tri hodiny dňa 23.11.1999 v sume 510 Sk t.j. 19,93 eur. Odporca
zaplatil v mesiaci v novembri 1999 navrhovateľke ostatné náhrady za tri hodiny vo výške 393 Sk t.j.

13,05 eur a počas konania doplatil 33 Sk t.j. 1,10 eur, teda spolu zaplatil 426 Sk t.j. 14,14 eur. Odporca
nesúhlasil s vyčíslením valorizovanej mzdy za tri hodiny z toho dôvodu, že navrhovateľka si uplatnila
nárok na valorizáciu základnej mzdy len do 30.6.1999.
Navrhovateľka si uplatnila nárok na doplatenie odstupného vo výške 9.240 Sk t.j. 306,71 eur, odporca
počas konania vyplatil navrhovateľke 2.261 Sk t.j. 75,05 eur, Odporca nesúhlasil s vyčíslením valorizácie

odstupného nakoľko navrhovateľka si uplatnila nárok na valorizáciu základnej mzdy len do 30.6.1999.
Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ Zák. práce odo dňa keď vznikol pracovný pomer je zamestnávateľ je povinný
prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytváraťpodmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky
ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou;
Podľa § 36 ods. 1 Zák. práce dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa

zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne,
zamestnávateľ musí urobiť písomne aj jej zmenu.
Podľa § 111 ods. 1 Zák. práce zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

Podľa § 111 ods. 2 Zák. práce mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa),

mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych
zmluvách.
Podľa § 119 ods. 1 veta prvá Zák. práce. mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie,
pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v
najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
Podľa § 256 ods. 1 Zák. práce účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka,

je v omeškaní.

Podľa § 526 ods. 2 Zák, práce. účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže
požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s
plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie,

okrem ak by k tejto škode došlo aj inak.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zz. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa § 4 ods. 1 Zák.č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku

zamestnancovi prislúcha za vykonanú prácu mzda.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažujú
plnenia poskytované podľa osobitných predpisov v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrady mzdy,

odstupné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, 2a) výnosy z kapitálových podielov
(akcií) alebo obligácií a odmena za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa nepovažujú ani ďalšie plnenia
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zák. mzda sa predovšetkým dojednáva v pracovnej zmluve alebo v inej zmluve

(ďalej len "pracovná zmluva") alebo v kolektívnej zmluve.
Podľa článku 6 ods. 1 Platového poriadku Úradu AZZ SR základná platová tarifa prináleží
zamestnancom najmenej vo výške minimálneho rozpätia platovej triedy do ktorej bol zaradený .
Podľa článku 6 ods. 6 Platového poriadku Úradu AZZ SR platové tarify sa uplatňujú vo vzťahu k zmene
nominálnej priemernej mzdy, vykazovanej za podnikateľskú sféru ŠÚ SR ak zmena prekročí + /- 10%

oproti predchádzajúcej úprave, najdlhšie včas po 12 mesiacoch.
V prejedávanej veci mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol uzavretý pracovno-právny
vzťah písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 12.10.1995 ,s dohodnutým druhom práce navrhovateľky -
poradca pre otázky zahraničného obchodu, s dohodnutým platom 12.000.-Sk mesačne podľa platového
poriadkuÚAZZZSR/odporcu/.Dekrétomz23.1.1999bolanavrhovateľkamenovanádofunkcieriaditeľky

kancelárie generálneho riaditeľa Ú AZZZ a dňom 1.2.1997 jej bol stanovený tarifný plat vo výške
17.500.-Sk mesačne. IO.B. M. bola dňa 30.6.1997 menovaná do funkcie riaditeľky úseku zahranično-
obchodných vzťahov ,dekrétom zo dňa 1.7.1997 jej bol stanovený tarifný plat vo výške 19.000.-Sk
mesačne ,s poskytovaním štvrťročných prémií do výšky 30 % zo súčtu vyplatených tarifných platov
s tým ,že ďalšie náležitosti budú poskytované v zmysle platového poriadku Ú AZZZ SR. V konaní

bolo nesporné, že odporca upravoval mzdové nároky zamestnancov v individuálnych pracovných
zmluvách a vo vnútornom platovom predpise - Platovom poriadku Úradu AZZZ SR schválenom dňa
29.11.1994,ktorý upravoval poskytovanie platových náležitostí zamestnancov v pracovnom a obdobnom
pomere. Odporca nemal pevne stanovený termín vyplácania mzdy, túto vyplácal podľa §10 ods.1
Zák.č.1/1992 Zb. Zamestnávateľ dňa 4.10.1999 dal navrhovateľke výpoveď z dôvodu zníženia stavu

pracovníkov za účelom zvýšenia efektívnosti práce podľa § 46 odst.1 písm. c/ Zák. práce, pracovný
pomer sa mal skončiť 31.1.2000,navrhovateľka bola práceneschopná, preto ku skončeniu pracovného
pomeru medzi účastníkmi došlo dňom 20.3.2000 .Predmetom konania bol uplatňovaný nárok navrhovateľky predstavujúci nedoplatok valorizácie mzdy
za obdobie od 1.7.1997 do 30.6.1998 v sume 983,87 eur ( 29.640 Sk ) a za obdobie od 1.7.1998 do
30.6.1999 v sume 1.840,28 eur ( 55.440 Sk ). Valorizačný mechanizmus bol upravený v čl.6 ods.6

platového poriadku odporcu, podľa ktorého zvyšovanie tarifných platov zamestnancov bolo najneskôr
vždy po 12 mesiacoch od poslednej úpravy.
Za obsahové vymedzenie pojmu platová tarifa súd považoval mesačný tarifný plat zamestnanca, pri
rozhodovaní vychádzal z názoru odvolacieho súdu ,ktorý uviedol ,že za termín platovej triedy treba
považovať vždy konkrétny mesačný tarifný plat zamestnanca.

Spornou bola tá skutočnosť, že navrhovateľka bola menovaná do funkcie riaditeľky úseku zahranično-
obchodných vzťahov s určením mesačného tarifného platu k 1.7.1997 v sume 19.000.-Sk ,v
tomto období došlo aj k úprave valorizácie a tento mesačný plat 19.000.-Sk jej nebol súčasne
valorizovaný .Podľa názoru odvolacieho súdu mesačný plat by mohol byť aj valorizovaný len vtedy,
ak by sa vyžiadaním mzdových materiálov u odporcu zistilo, že sa vyskytli prípady, keď zamestnanec
v súvislosti so zaradením do novej pracovnej funkcie a stanovením mu nového platu mal ihneď v tom

istom čase ďalším aktom odporcu vykonanú valorizáciu.
Vykonaným znaleckým dokazovaním z Dodatku č.1 k znaleckému posudku č.1/2011 zo dna 15.10.2011
mal súd preukázané, že kontrolou mzdových dekrétov za obdobie kedy si navrhovateľka uplatnila nárok
na valorizáciu mzdy, za obdobie rokov 1997 -1999 nebola zamestnancom odporcu priznaná valorizácia
mzdy v súvislosti so zvýšením platu obdobne ako u navrhovateľky .

Z výsluchu súdneho znalca C.. U. K. mal súd ďalej za preukázané ,že dňa 25.2.2011 bol osobne u
odporcu na personálnom a mzdovom oddelení ,zo mzdovej agendy zamestnancov za obdobie rokov
1997 až 1999 zistil, že boli prijatí noví zamestnanci ako napr. C.. P., pani V., pani U., boli zvyšované
základné platy zamestnancom z titulu personálnych zmien, ktorým nebola taktiež priznaná valorizácia
platov. Nevyskytli sa ani prípady kedy zamestnanec v súvislosti so zaradením do novej pracovnej

funkcie by mal v tom istom čase ďalším aktom vykonanú valorizáciu. Súdny znalec vychádzal aj zo
mzdovej praxe a uviedol, že obvykle s nástupom na novú funkciu je dohodnutý nový základný plat,
avšak je neobvyklé ,aby uvedeným dňom bol zamestnancovi ihneď aj valorizovaný novo stanovený
základný plat.
Odporca rozhodol o valorizácií platov dňa 30.6.1997 podľa čl.6 odst.6 platového poriadku v

ktorom uviedol zoznam pracovníkov, ktorým bola priznaná valorizácia s uvedením výšky valorizácie
a porovnaním tohto zoznamu pracovníkov, ktorým bola valorizácia priznaná a pracovníkom,
ktorým bol zvýšený plat k 1.7.1997 vystavením nového mzdového dekrétu súdny znalec zistil,
že týmto zamestnancom nebola priznaná valorizácia platov. Navrhovateľka nebola preto zo strany
zamestnávateľa po mzdovej stránke diskriminovaná. Dôvod uvádzaný navrhovateľkou, že ku dňu

30.6.1997 mala základný plat 17.500.-Sk ktorý by bol k 1.7.1997 valorizovaný a predstavoval by
19.775.-Sk, teda viac ako v súvislosti s vyšším funkčným zaradením k 1.7.1997,kedy mala stanovený
len základný mesačný plat 19.000.-Sk súd považoval za nedôvodný. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie s prihliadnutím na znalecké dokazovanie, výsluch znalca súd na návrh navrhovateľky
nevykonal dokazovanie ohľadne pracovníka U. M., ktorý považoval za nadbytočný.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za to ,že navrhovateľke vznikol nárok na valorizáciu
základného platu po 12 mesiacoch od úpravy jej tarifného platu ,teda od 1.7.1998 s poukazom na
čl.6 odst.6 platového poriadku odporcu ako aj podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý uviedol ,že pokiaľ
navrhovateľke nepatrila valorizácia jej platu od 1.7.1997,patrila by jej najneskôr po 12 mesiacoch od
úpravy jej tarifného platu, t.j. od 1.7.1998.

V časti návrhu navrhovateľky na zaplatenie valorizácie platu za obdobie od 1.7.1997 do 30.6.1998
vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd nemal preukázaný nárok navrhovateľky na doplatenie
valorizácie platu, preto návrh v časti 29.640 Sk t.j. 983,87 eur zamietol.
Za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999 si navrhovateľka uplatnila nedoplatok valorizácie platu vo výške
55.440 Sk t.j. 1.840,27 eur. Podľa údajov štatistického úradu ku dňu 1.7.1998 bola stanovená valorizácia

vo výške 9,6% a k 1.7.1999 bola stanovená valorizácia vo výške 7,2%. Navrhovateľka mala stanovený
mesačný plat 19.000 Sk a pri 9,6% valorizácii za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999 predstavuje
valorizovaný mesačný plat 20.824 Sk t.j. 691,23 eur ( 19.000 SK + 1.824 Sk ). Čo sa týka výšky nároku
súd priznal navrhovateľke právo na doplatenie valorizácie platu za uplatňované obdobie 21.888 Sk t.j.
726,55 eur ( 12 mesiacov x 1.824 Sk = 21.888 Sk ). Odporca zaplatil navrhovateľke 17.150 Sk preto

súd priznal navrhovateľke 4.730 Sk t.j. 157 eur a vo zvyšku návrh zamietol.
Obdobne ako pri predchádzajúcom uplatňovanom období navrhovateľke nevznikol nárok na valorizáciu
14. platu k 31.12.1997 vo výške 2.470 Sk t.j. 81,99 eur a na valorizáciu 13.platu k 30.6.1998 vo výške
2.470 Sk t.j. 81,99 eur a v tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.Keďže navrhovateľke vznikol nárok na valorizáciu platu ku dňu 1.7.1998 súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, o opodstatnenosti uplatňovanej valorizácie 14.platu k 31.12.1998 vo výške 1.824 Sk
t.j. 60,55 eur a uplatňovanej valorizácie 13.platu k 30.6.1999 vo výške 1.824 SK t.j. 60,55 eur. Odporca

zaplatil navrhovateľke zo sumy 1.824 Sk sumu 1.600 Sk a zo sumy 1.824 Sk sumu 1.600 Sk, preto súd
priznal navrhovateľke 448 Sk t.j. 14,87 eur ( 224 Sk + 224 Sk ).
V časti návrhu navrhovateľky na zaplatenie valorizácie odstupného pri skončení pracovného pomeru
súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, o jeho opodstatnenosti čo do základu nestotožnil
sa s názorom odporcom, že si navrhovateľka uplatnila nárok na valorizáciu platu len do 30.6.1999 a

preto jej nevznikol nárok na valorizáciu vyplateného odstupného. V podanom návrhu na začatie konania
navrhovateľka jednoznačne uviedla, že odporca jej nevyplatil valorizáciu, preto nesprávne vyčíslil
zákonné odstupné pri skončení pracovného pomeru a domáhala sa z tohto titulu doplatenia sumy 9.240
Sk t.j. 306,71 eur. Odporca vyplatil navrhovateľke odstupné v sume 37.807 Sk t.j. 1.254,96 eur ku dňu
skončenia pracovného pomeru k 20.3.2000. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľky vzhľadom na
valorizáciuk30.6.1999predstavoval26.695Skx2 =53.390Sk(20.824x3=62.472:407hod.=153,50

hod. x 8 = 1.227,95 x 21,74 = 26.695 Sk. ). Navrhovateľke vznikol nárok na valorizáciu odstupného v
sume 15.583 Sk t.j. 517,26 eur, ( 53.390 - 37.807 = 15.583 Sk ), v podanom návrhu si navrhovateľka
uplatnila z tohto titulu nárok vo výške 9.240 Sk, odporca zaplatil navrhovateľke 2.261 Sk, preto tejto v
časti súd priznal navrhovateľke doplatok valorizácie 6.979 Sk t.j. 231,66 eur.
V časti návrhu navrhovateľky na zaplatenie mzdy za odpracované dni dňa 20., 21., 22.10.1999 vo

výške 4.080 Sk t.j. 135,43 eur súd vychádzal z evidencie dochádzky, znaleckého dokazovania a mal za
preukázané, že navrhovateľka nemala vyplatenú mzdu za uvedené odpracované dni, ktorú skutočnosť
odporca napokon nesporoval, preto si súd osvojil zhodné vyjadrenie účastníkov. Navrhovateľka si
uplatnila len plat za uvedené odpracované dni, pokiaľ ide o valorizáciu platu v podanom návrhu bola
uplatnená valorizácia len za obdobie do 30.6.1998, za ďalšie obdobie navrhovateľka nepodala súdu

písomný návrh na zmenu návrhu podľa § 95 O.s.p. a vznesenú námietku premlčania odporcom v tejto
časti súd považoval za dôvodnú. Mzdový nárok navrhovateľky za uvedené dni predstavoval 3.144 Sk t.j.
104,36 eur, odporca zaplatil navrhovateľke z tohto titulu sumu 3.207 Sk t.j. 106,45 eur, preto v tejto časti
súd navrhovateľke nepriznal mzdový nárok, nakoľko dňa 12.10.2007 bol odporcom v celom rozsahu
zaplatený.

Nárok v časti o zaplatenie troch hodín dňa 23.11.1999 počas ktorých sa navrhovateľka v rámci plnenia
svojich pracovných povinností zúčastnila seminára na Ministerstve hospodárstva SR vo výške 510 Sk t.j.
16,90 eur považoval súd za neopodstatnený. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané,
že navrhovateľka za deň 23.11.1999 mala vyplatenú mzdu pri prekážkach v práci za tri hodiny ako
ostatné náhrady vo výške 393 Sk t.j. 13,04 eur, v podanom návrhu si uplatnila len plat za tri hodiny,

a vzhľadom na to, že valorizáciu platu si uplatnila len za obdobie do 30.6.1998, súd preto vznesenú
námietku premlčania odporcom v tejto časti považoval za dôvodnú.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zhodnoteným dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti
s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci, mal za
preukázané, že návrh bol podaný dôvodne v časti 403,54 eur a preto vo zvyšku návrh zamietol.

V prejednávanej veci mal súd zo zhodných vyjadrení účastníkov preukázané, že odporca nemal pevne
stanovený termín na vyplácanie mzdy, túto vyplácal v súlade s ust. § 10 ods. 1 Zák.č. 1/1992 Zb. o
mzde. Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením istiny 403,54 eur nakoľko peňažný nárok riadne
a včas nezaplatil v celom rozsahu, preto súd priznal navrhovateľke 17,6 % ročný úrok z omeškania z
jednotlivých priznaných nárokov súdom až do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Výška úroku z omeškania 17,6% ročne predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska, ktorá bola v období od 13.1.1996 do 28.5.2000 vo výške 8,8 % ( 8,8% x 2 = 17,6
% ) podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. o práve na náhradu trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsa rozhodnutiealebopostupsúdupovažujezanesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo samej, možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.