Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200240
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200240.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: AJCOR RECYCLING, spol. s r.o.,
so sídlom Novozámocká cesta 2/3862, Komárno, IČO: 36 614 262, zastúpený: JUDr. Martin Kanás,
advokát,sosídlomŠkolská3,Nitra,IČO:42119987,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti rozhodnutiu
žalovaného číslo 104473685/2016 z 13.12.2016 a proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového
úradu Nitra, pobočka Komárno ako orgánu verejnej správy prvého stupňa číslo: 103459770/2016 zo
07.07.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditešstva Slovenskej republiky č. 104473685/2016 zo dňa 13.12.2016
ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 103459770/2016 zo dňa 07.07.2016 r
u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Stručný priebeh administratívneho konania
a stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu zistil
nasledovné skutočnosti, významné pre prejednávanú vec:

1.1. Orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorým je v prejednávanej veci správca dane oznámením
zo dňa 07.02.2011 žalobcovi oznámil, že dňa 02.03.2011 uňho začne daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010.

1.2. Správca dane dňa 18.07.2011 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu, že sa
začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to zaslaním troch žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií, pričom daňovú kontrolu prerušil do dňa obdržania odpovedí na
zaslané žiadosti. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 05.08.2011, ktorým sa daňová kontrola
prerušila.

1.3. Správca dane podaním zo dňa 13.03.2013 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na ukončenie
daňovej kontroly o 6 mesiacov. Žalovaný oznámením zo dňa 19.03.2013 žiadosti správcu dane vyhovel
a lehotu na ukončenie daňovej kontroly predĺžil správcovi dane o 6 mesiacov.1.4. Oznámením zo dňa 17.04.2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05.03.2013 pominuli
prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a preto správca dane pokračuje vo výkone daňovej
kontroly.

1.5. Správca dane dňa 26.06.2013 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu, že sa
začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to zaslaním siedmych žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií, pričom daňovú kontrolu prerušil do dňa obdržania odpovedí na
zaslané žiadosti. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26.06.2013, ktorým sa daňová kontrola

prerušila.

1.6. Oznámením zo dňa 31.03.2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 30.03.2016 pominuli
prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a preto správca dane pokračuje vo výkone daňovej
kontroly.

1.7. Dňa 31.05.2016 správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly. Dňa 03.06.2016 bola žalobcovi
doručená výzva správcu dane na vyjadrenie a na prerokovanie protokolu z daňovej kontroly zo dňa
31.05.2016. Protokol z daňovej kontroly bol prerokovaný so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa
29.06.2016.

1.8. Správca dane vydal dňa 07.07.2016 dodatočný platobný výmer č. 103459770/2016, ktorým
žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie január 2010 rozdiel dane v sume 48.599,36 eura a žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť rozdiel dane do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti dodatočného
platobného výmeru. Správca dane svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal
vierohodnosť skutočností, ktoré uviedol počas daňovej kontroly a skutočností uvedených v daňovom

priznaní - teda nepreukázal splnenie podmienok na vznik práva na odpočítanie dane podľa § 51 a § 49
ods. 2 písm. a) zákona o DPH vo vzťahu k dvom dodávateľským faktúram od tuzemského dodávateľa
- spoločnosti AlCu METAL, spol. s r.o..

1.9. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca dňa 29.07.2016 odvolanie, ktoré doplnil dňa

29.09.2016. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal to, že správca dane nevykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi a rozpormi medzi nimi, vychádzal z
predpokladov a nie dôkazov, vydal protokol pred preverením dôkazov, ku ktorým sa žalobca nemohol
objektívne dostať a nesprávne právne postupoval.

2. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo
104473685/2016 zo dňa 13.12.2016 tak, že dodatočný platobný výmer správcu dane potvrdil, nakoľko
v odvolacom konaní nezistil existenciu žiadneho dôvodu pre ktorý by musel byť zrušený.

2.1. Žalovaný z hmotnoprávneho hľadiska posúdil vec podľa príslušných ustanovení zákona o DPH a

z procesnoprávneho hľadiska sa odvolacie konanie spravovalo zákonom č. 563/2009 Z. z., za ktorého
účinnosti aj začalo. Správnosť procesného postupu v daňovej kontrole ako aj v po nej nasledovanom
vyrubovacom konaní posudzoval vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. (§ 165
ods. 4 a 5) podľa zákona č. 511/1992 Zb.

2.2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vykonal daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február, apríl až október a december 2010 aj u spoločnosti
AlCu METAL, spol. s r.o., ktorá mala žalobcovi dodať tovar v zdaňovacom období január 2010 a vo
vzťahu ku ktorým dodávkam si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Dokazovaním vedeným
v uvedenej spoločnosti nebolo preukázané, že táto reálne dodala predmetný tovar žalobcovi. Vznik

práva na uplatnenie odpočítania dane nebol u žalobcu preukázaný. Žalobca tvrdil, že tovar dodaný
spoločnosťou AlCu METAL, spol. s r.o. následne dodal spoločnosti SD - spoločnosť, s.r.o.. Žalovaný v
tejto súvislosti konštatoval, že pri preverovaní dodania tovaru v rámci obchodného reťazca AlCu METAL,
spol. s r. o. - žalobca - SD - spoločnosť, s.r.o. - maďarský odberateľ spoločnosti SD - spoločnosť, s.r.o.,
nebolo možné potvrdiť existenciu preverovaného typu tovaru a vznik daňovej povinnosti u jednotlivých

článkov reťazca. Žalobca nesplnil ani podmienku ustanovenú v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.

2.3. Žalovaný poukázal na ustanovenia upravujúce hmotnoprávne podmienky po splnení ktorých vzniká
platiteľovi právo na odpočítanie dane (najmä § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a)zákona č. 222/2004 Z. z.) a v tejto súvislosti uviedol, že ak nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi
zo strany spoločnosti AlCu METAL, spol. s r.o., čo v danej veci nebolo (pričom tento skutkový záver
o nepreukázaní reálneho dodania tovaru žalovaný podrobne v odôvodnení rozhodnutia, reagujúc na

jednotlivé odvolacie námietky žalobcu, zdôvodňoval), potom jej nevznikla ani daňová povinnosť a ak
jej nevznikla daňová povinnosť, tak si žalobca nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z tovaru
uvedeného na predmetných dodávateľských faktúrach. Keďže žalobca si napriek uvedenému právo na
odpočítanie dane uplatnil, je toto uplatnenie práva neoprávnené.

3. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 04.01.2017, ktorým dňom nadobudlo podľa
vyznačenej doložky právoplatnosti aj právoplatnosť.

II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného

4. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného ako aj dodatočnému platobnému výmeru správcu dane -
Daňového úradu Nitra ako orgánu verejnej správy prvého stupňa podal všeobecnú správnu žalobu zo
dňa04.03.2017,ktorábolasprávnemusúdudoručenájejosobnýmpodanímdňa06.03.2017,aktorousa
domáhal zrušenia rozhodnutí uvedených v záhlaví tohto rozsudku. Žalobca súčasne žiadal, aby správny
súd žalovaného zaviazal voči žalobcovi na náhradu trov konania.

4.1. Žalobca v správnej žalobe ako prvý žalobný bod označil porušenie princípu proporcionality, ku
ktorého porušeniu malo dôjsť tým, že daňová kontrola trvala dlhšie, ako ustanovuje daňový poriadok
(ktorý ustanovuje v § 46 ods. 10, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa
jej začatia) v spojení s nariadením Rady EÚ 904/2010 (ktoré ustanovuje, že lehota na poskytovanie

informácií je najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti).V danej veci správca dane ukončil daňovú
kontrolu až po uplynutí cca 47 mesiacov odo dňa uplynutia zákonnej lehoty 1 roka odo dňa jej začatia
vrátane lehoty 3 mesiacov na jej prerušenie podľa nariadenia. Protokol z daňovej kontroly z uvedeného
dôvodu nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní
nemožno použiť.

4.2. Ako ďalšie žalobné dôvody žalobca v žalobe vymedzil porušenie zásady kontradiktórnosti a
zbraní, ku ktorému malo dôjsť tým, že správca dane počas daňovej kontroly neoboznámil žalobcu
so žiadnou skutočnosťou zisteniu v priebehu daňovej kontroly, v dôsledku čoho protokol z daňovej
kontroly neobsahuje vyjadrenie žalobcu k zisteným skutočnostiam a vyhodnotenie dôkazov, ktoré by

žalobca v prípade oboznámenia správcom dane o priebežných zisteniach mohol predložiť. Žalobca
ďalej namietal, že žalovaný v rozhodnutí porušil povinnosť vysporiadať sa s námietkami žalobcu k
rozhodnutiu o vyrubení dane, pričom podľa obsahu tejto časti žaloby žalobca namieta aj to, ako sa
žalovaný s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal. Žalobca napokon ako žalobný
dôvod označil porušenie povinnosti správcu dane a žalovaného vykonať dôkazy, ktoré žalobca v

doplnení odvolania navrhol a porušenie princípu dvojinštančnosti konania, ku ktorému malo dôjsť tým,
že žalovaný obmedzil svoje konanie v odvolacom konaní len na opis skutkového stavu zisteného
žalobcom a konštatovanie, že závery prvostupňového správneho orgánu sú správne. Záverom žalobca
poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nedostatku dôkazov preukazujúcich
ním konštatované závery.

5. K žalobe sa písomným podaním na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby
správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5.1. Žalovaný k žalobnému bodu žaloby o porušení princípu proporcionality uviedol, že zaslanie žiadosti

o medzinárodnú výmenu informácii sa považuje za zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly,
nakoľko ním začína konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Nariadenie Rady
(EÚ) č. 904/2010 určuje maximálne lehoty na poskytnutie informácií pre žiadaný orgán, avšak nie
je možné z neho vyvodiť záver, že ak žiadaný orgán tieto lehoty nedodrží, musí žiadajúci orgán
po ich uplynutí pokračovať v daňovej kontrole, hoci neobdržal požadované informácie. S výnimkou

doby prerušenia daňová kontrola trvala 358 dní, teda bola skončená v predĺženej 12-mesačnej lehote.
Žalovaný poukázal, že žalobca vzniesol námietku týkajúcu sa výkonu daňovej kontroly nad zákonom
ustanovený čas po prvýkrát až v žalobe.5.2. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca v žalobe aplikuje nesprávne zákonné ustanovenia,
keď vzhľadom na prechodné ustanovenia daňového poriadku (§ 165 ods. 4 a 5) je na daňovú kontrolu
ako aj vyrubovacie konanie potrebné aplikovať zákon č. 511/1992 Zb.. Vyjadrenia žalobcu o porušení

zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní sú v rozpore so skutkovým stavom najmä s poukazom na
výzvy zo dňa 18.04.2016 a 31.05.2016, ktoré správca dane zaslal žalobcovi a v ktorých ho vyzval na
zodpovedanie otázok a podanie vysvetlení ku konkrétnym zisteným skutočnostiam, resp. v ktorých ho
vyzval na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly. K ostatným žalobným bodom žalovaný uviedol,
že tieto uplatnil už v odvolacom konaní a v rozhodnutí o odvolaní sa s nimi žalovaný vysporiadal, pričom

v ňom reagoval na zásadné a relevantné námietky žalobcu.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril replikou. Žalobca sa v replike v celom rozsahu
pridržal žaloby, pričom opätovne v replike zopakoval niektoré skutkové a právne argumenty uvedené už
v žalobe. Žalobca osobitne poukázal na to, že podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. je potrebné
na prerušenie konania aplikovať zákon č. 563/2009 Z. z..

7. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril duplikou. Žalovaný v duplike osobitne poukázal na to,
že prerušenie konania je inštitút, ktorý správcovi dane zákonne umožnil prerušiť daňovú kontrolu z
dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (zaslanie žiadostí o
medzinárodnú výmenu informácií), pričom tento procesný úkon súvisí s daňovou kontrolou, ktorá bola

prerušená a nemôže existovať samostatne. Podľa § 165 ods. 4 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. sa daňová
kontrola vrátane všetkých úkonov a konaní, ktoré s ňou súvisia (teda aj samotné prerušenie daňovej
kontroly) vykonajú podľa zákona č. 511/1992 Zb..

III. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich

vyhodnotenie, právne posúdenie veci

8. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a §
13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“
alebo „SSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo

stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP),
preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo 104473685/2016 zo
dňa 13.12.2016 ako aj rozhodnutie (dodatočný platobný výmer) orgánu verejnej správy prvého stupňa
(správcu dane - Daňového úradu Nitra) číslo 103459770/2016 zo dňa 07.07.2016, vrátane konania,
ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

8.1. Správny súd zistil dôvodnosť žaloby tak v časti, v ktorej smeruje proti rozhodnutiu žalovaného, tak
i v časti, v ktorej smeruje proti dodatočnému platobnému výmeru [§ 191 ods. 3 písm. a) SSP], nakoľko
v prejednávanej veci došlo podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať (a v prejednávanej veci aj malo) za následok

vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom k tomuto porušeniu došlo pred správcom dane
ako aj pred odvolacím orgánom, ktorý na uvedené porušenie nijakým spôsobom nereflektoval.

8.2. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného a podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj dodatočný platobný výmer správcu dane, ktorého

vydanie predchádzalo vydaniu rozhodnutia žalovaného.

8.3. Správny súd súčasne podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec na ďalšie konanie žalovanému. K
tomuto postupu správny súd uvádza, že hoci zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa (dodatočný platobný výmer), nemožno opomenúť, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa

nie je účastníkom správneho súdneho konania, a preto musí byť vec de facto vrátená v prvom rade
žalovanému, ktorý následne vec iba postúpi orgánu verejnej správy nižšieho stupňa s pripojením
zrušujúceho rozsudku. Z uvedeného dôvodu správny súd vrátil vec žalovanému, hoci zrušil aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.

9. Pre prejednávanú vec sú podstatné skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, ktoré
sú uvedené už v I. časti odôvodnenia tohto rozsudku, a preto ich správny súd na tomto mieste neopakuje
a odkazuje na ne.10. Správny súd právne posudzoval vec podľa nasledovných ustanovení:

10.1. Podľa § 165 [Prechodné ustanovenia] ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok) (ďalej len „daňový poriadok“), daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

10.2. Podľa § 165 ods. 5 daňového poriadku, vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a
neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

10.3. Podľa § 15 [Daňová kontrola] ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej
len„zákonč.511/1992Zb.osprávedaní“),správcadanedoručídaňovémusubjektupísomnéoznámenie
o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh
kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie.

10.4. Podľa § 15 ods. 13 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, daňová kontrola je ukončená
dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

10.5. Podľa § 15 ods. 17 veta prvá a druhá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, správca dane ukončí

daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane
môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac
však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel
základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov.

10.6. Podľa § 25a [Prerušenie daňového konania] ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, správca
dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o
inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

10.7. Podľa § 25a ods. 2 veta druhá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ak nie je ukončené konanie o

predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca
dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo
o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

10.8. Podľa § 25a ods. 4 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, správca dane pokračuje v

konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa
konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.

10.9. Podľa § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ak je konanie prerušené, lehoty podľa
tohto zákona neplynú.

10.10. Podľa § 29 [Dokazovanie] ods. 4 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ako dôkaz
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi.

11. Správny súd úvodom konštatuje, že vzhľadom na prechodné ustanovenia § 165 ods. 4 a ods. 5
daňového poriadku je potrebné v prejednávanej veci aplikovať ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní. Daňová kontrola sa v danej veci začala dňa 02.03.2011, teda za účinnosti zákona č.
511/1992 Zb., ktorý bol účinný až do 31.12.2011, pričom táto nebola pred 01.01.2012, kedy nadobudol

účinnosť daňový poriadok, ukončená. Za týchto okolností sa podľa § 165 ods. 4 daňového poriadku
daňová kontrola dokončí podľa dovtedajšieho predpisu, ktorým bol práve zákon č. 511/1992 Zb. o správe
daní. Súčasne podľa § 165 ods. 5 daňového poriadku sa v prejednávanej veci zákonom č. 511/1992 Zb.
o správe daní spravuje aj celé vyrubovacie konanie, nakoľko toto začalo po daňovej kontrole začatej,
avšak neukončenej pred 01.01.2012, kedy nadobudol účinnosť daňový poriadok.

12. Pri posúdení veci musí súd v prvom rade poukázať na všeobecné zásady a princípy daňového
konania - vrátane daňovej kontroly, ktorej účelom je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo dodržanie osobitných predpisov.13. Daňová kontrola je jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá
slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov

daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej
sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dovyrubovaniu daní
a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt
preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie (§ 29 ods. 8 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní). Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností
a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových
predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového
priznania.

14. V prejednávanej veci základ žalobných námietok žalobcu tvorilo tvrdenie, že daňová kontrola
trvala nezákonne dlho, a to predovšetkým z dôvodu jej neprimerane dlhého prerušenia za účelom
medzinárodnej výmeny informácií. Žalovaný sa proti tejto námietke žalobcu bránil tým, že žalobca túto
námietku dĺžky daňovej kontroly nevzniesol v priebehu daňového konania.
14.1. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca skutočne námietku o dĺžke daňovej

kontroly neuplatnil v daňovom konaní. Správny súd však k uvedenému uvádza na právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) konštatovaný v rozsudkoch sp. zn.
5Sžf/68/2012 zo dňa 17.12.2013 či sp. zn. 5Sžf/75/2015 zo dňa 26.01.2017, ktorý si správny súd
osvojil, a podľa ktorého sa v správnom súdnictve neuplatňuje vo vzťahu k zákonu o správe daní
koncentračná zásada majúca za následok nemožnosť uplatnenia žalobných námietok prv neuvedených

v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Koncentračná zásada, predstavujúca výrazné
obmedzenie procesných práv účastníka konania sa uplatní iba v prípade, ak to zákon výslovne pre daný
prípad ustanovuje, za prísneho režimu poučenia účastníka, či už správnym orgánom alebo súdom. Preto
ak žalobca v žalobe namietal aj nezákonnosť dĺžky daňovej kontroly, hoci toto nenamietal už v rámci
odvolacieho správneho konania, bolo potrebné sa touto námietkou zaoberať.

15. Pre posúdenie, či bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej kontroly z hľadiska jej
prerušenia je dôležité presne vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. V prejednávanej veci mal
správny súd z obsahu administratívneho spisu nesporne za preukázané, že správca dane začal daňovú
kontroludňa02.03.2011(§15ods.2vetaprváadruházákonač.511/1992Zb.osprávedaní)aukončená

bola dňa 29.06.2016 prerokovaním protokolu z daňovej kontroly so žalobcom (§ 15 ods. 13 veta prvá
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní). Celkovo teda daňová kontrola aj s prerušeniami trvala 1.947 dní.

15.1. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal správny súd súčasne nesporne
preukázané, že daňová kontrola bola dvakrát prerušená, a to prvýkrát od 05.08.2011 do 05.03.2013

(v dĺžke 579 dní) a druhýkrát od 26.06.2013 do 30.03.2016 (v dĺžke 1.009 dní). Z oboch rozhodnutí
o prerušení daňovej kontroly je zrejmé, že ako dôvod prerušenia uviedol správca dane skutočnosť,
že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním žiadostí o
medzinárodnú výmenu informáciu.

15.2. Z administratívneho spisu mal správny súd rovnako preukázané, že žalovaný postupom podľa §
15 ods. 17 veta druhá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní predĺžil správcovi dane lehotu na vykonanie
daňovej kontroly o 6 mesiacov, teda v prejednávanej veci mala byť daňová kontrola skončená do 12
mesiacov odo dňa jej začatia.

16. Ak žalobca namieta nezákonnú dĺžku daňovej kontroly, správny súd je povinný z hľadiska kvality
zákonnostiposúdiť,čivprejednávanejveciboladaňovákontrolavykonanávzákonomstanovenejlehote
a v prípade, ak bola daňová kontrola prerušená, tak správny súd musí preskúmať aj to, či bol naplnený
zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly.

17. Správny súd sa z uvedeného dôvodu v prvom rade zaoberal tým, či boli v prejednávanej veci
naplnené zákonné podmienky, za splnenia ktorých je možné daňovú kontrolu prerušiť. Tento čiastkový
záver má totiž následne vplyv na posúdenie celkovej dĺžky daňovej kontroly v tom zmysle, že ak správny
súd zistí, že neboli splnené podmienky na prerušenie daňovej kontroly, nemožno dobu nezákonneprerušeného konania nezapočítať do dĺžky vykonávanej daňovej kontroly. Právne účinky spojené s
prerušením konania (napr. neplynutie lehôt) totiž môžu nastať len v prípade, ak samotné rozhodnutie o
prerušení konania (v danom prípade daňovej kontroly) je zákonné.

18. Správny súd k právnej otázke, či možno daňovú kontrolu vykonávanú podľa zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní prerušiť z dôvodu, že správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
poukazuje na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax k tejto právnej otázke, vytvorenej najvyššími súdnymi
autoritami, a to NS SR a Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), z ktorej vyplývajú

nasledovné jednoznačné právne závery:

18.1. Pokiaľ ide o prerušenie konania podľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, tak žiadosť
správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle ustanovení zákona o správe
daní, ale iba výkonom dôkazného prostriedku, a preto z tohto dôvodu nemôže byť daňová kontrola
prerušená (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/1/2016 z 30.05.2017, rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/68/2012

zo 17.12.2013). NS SR ďalej v rozsudku sp. zn. 1Sžf/1/2016 z 30.05.2017 konštatoval, že ani vo
vnútroštátnom práve

18.2.Anivovnútroštátnompráveniejezakotvenýdôvod,t.j.ustanovenie§25azákonač.511/1992Zb.o
správe daní ani relevantné ustanovenia Nariadenia č. 904/2010 neumožňujú správcovi dane predlžovať

konanie nad zákonnú dĺžku, ktorú si zákonodarná moc ako jedna zo zložiek štátnej moci jednoznačne
zakotvila pre daňovú kontrolu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/1/2016 z 30.05.2017).

19. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedeným právnym názorom, vyplývajúcim z ustálenej
rozhodovacej praxe, nakoľko nezistil žiadny relevantný dôvod na odklon od nej (napr. zásadnú zmenu

právneho prostredia, prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska a pod.).

20. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v priebehu výkonu daňovej kontroly neboli
splnené zákonné podmienky na jej prerušenie, nakoľko správca dane daňovú kontrolu obidva razy
(tak rozhodnutím zo dňa 18.07.2011 ako aj 26.06.2013) prerušil len z dôvodu, že zaslal žiadosti o

medzinárodnú výmenu informácií. Zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správcom dane
však nie je konaním v zmysle ustanovení zákona o správe daní (osobitne s poukazom na ustanovenie
§ 25a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní), ale len výkonom dôkazného prostriedku, a preto z tohto
dôvodu nemohla byť daňová kontrola zákonným spôsobom prerušená.

20.1. Nakoľko na prerušenie daňovej kontroly v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky,
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nemohlo ani vyvolať právne účinky spojené s takým
prerušenímkonania,kuktorémudôjdezákonnýmspôsobom(čookreminéhozahŕňaprerušeniekonania
len pri naplnení zákonných podmienok). Jedným z účinkov spojených s prerušením konania (vykonaným
zákonným spôsobom) je aj to, že počas prerušenia neplynú lehoty (§ 25a ods. 5 zákona č. 511/1992

Zb. o správe daní).

20.2. V prejednávanej veci z uvedených dôvodov správny súd nemôže prihliadať na nezákonné
rozhodnutia o prerušení konania, v dôsledku ktorých je nutné vo vzťahu k daňovej kontrole konštatovať,
že táto prebiehala súvisle od 02.03.2011 až do 29.06.2016, čo niekoľkonásobne prekračuje žalovaným

predĺženú lehotu na vykonanie daňovej kontroly na celkovo 12 mesiacov odo dňa jej začatia.

21. Lehota ustanovená v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní je lehotou zákonnou
a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť
uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného

prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej
sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného
daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní). Cieľ
daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového
subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahu správcu

dane smerujúcich voči daňovému subjektu (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní). Túto
požiadavku formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Tento
právny názor je konformný s právnym názorom ÚS SR konštatovaným v náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010
z 29.06.2010. Z tohto nálezu ďalej vyplýva, že zákaz prekročiť zákonom stanovený časový rámec prevýkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje
správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť.

22. V prejednávanej veci správny súd nezistil z obsahu administratívneho spisu (a ani žalovaný netvrdil),
žebysamotnýžalobcaneposkytovalsprávcovidanepočasvýkonudaňovejkontrolypotrebnúsúčinnosť.
Z uvedeného dôvodu je potrebné uzavrieť, že v prípade žalobcu je nutné prihliadnuť na bezvýnimočný
zákaz prekročiť zákonom stanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly, ktorý bol porušený (keď
daňová kontrola trvala viac ako 5 rokov a tri mesiace, hoci mala byť skončená, v dôsledku predĺženia

lehoty žalovaným, do 12 mesiacov odo dňa jej začatia).

23. Ak správca dane v prejednávanej veci nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly,
porušil tým nielen ustanovenie § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ale aj zásadu
primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom
a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom

konanínemožnopoužiť(acontrario§29ods.4vetaprvázákonač.511/1992Zb.osprávedaní).Keďžez
dodatočného platobného výmeru vyplýva, že protokol z daňovej kontroly v daňovom konaní použitý bol,
je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza
zoskutočnostízistenýchpočasnezákonnejdaňovejkontrolyazachytenýchvprotokoleotakejtodaňovej
kontrole, je rovnako nezákonné (k tomu správny súd v podrobnostiach odkazuje na nález ÚS SR sp.

zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010). Z uvedených dôvodov správny súd musel vyhodnotiť takto získaný
protokol ako nezákonne získaný dôkazný prostriedok s príslušnými dopadmi na preskúmavanú vec.

24. Správny súd už vzhľadom na tento prvý žalobný dôvod žalobcu uvádza, že napadnuté rozhodnutie
ako aj rozhodnutie správcu dane (dodatočný platobný výmer), ktoré jeho vydaniu predchádzalo,

je zaťažené vadou, v dôsledku ktorej rozhodnutie žalovaného ako ani správcu dane nespĺňa ani
požiadavku zákonodarcu na riadne zistený skutkový stav a následne u nich absentuje aj logicky
vyhodnotený a riadne posúdený právny stav.

25. Ostatné žalobné body žalobcu boli v dôsledku uvedených skutočností a právnych záverov

(keď správny súd zistil, že celé konanie už pred správcom dane je zaťažené vadou nezákonnosti)
skonzumované a správny súd sa preto nimi meritórne bližšie nezaoberal, nakoľko tieto už nijakým
spôsobom nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho súdu.

26. Správny súd záverom uvádza, že pozná svoju rozhodovaciu činnosť ostatných senátov v právnych

veciach týkajúcich sa totožných účastníkov konania a skutkovo obdobných, v ktorých všetkých bol v
konaní pred správcom dane pri vydaní dodatočného platobného výmeru použitý ako dôkaz výsledok z
tej daňovej kontroly, ktorej zákonnosť správny súd skúmal aj v tomto konaní a stotožňuje sa s vecnou
správnosťou (výrokmi) rozsudkov Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/36/2017 - 209 z 23.05.2018, č. k.
11S/40/2017 - 216 z 23.05.2018, č. k. 11S/46/2017 - 210 z 23.05.2018 či 15S/6/2017 - 228 z 10.07.2018,

avšak svoje rozhodnutie odôvodnil čiastočne iným spôsobom, nakoľko správny súd rozhodoval v tejto
veci primárne s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR a ÚS SR, na ktorú rozhodnutia
ostatných senátov nereflektujú.

27.Podľateóriesprávnehosúdnehoprocesudôvodzrušenianapadnutéhorozhodnutiapodľa§191ods.

1 písm. g) SSP je naplnený vtedy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní. Takáto vada
spravidla spočíva okrem iného v pochybeniach pri vykonaní dokazovania, napr. vykonanie nezákonne
získaného dôkazu.

28. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby z dôvodu podľa

§ 191 ods. 1 písm. g) SSP (viac v bode 8.1. odôvodnenia), a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Správny súd súčasne z dôvodov popísaných v bode 8.3. vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie.

29.Správnysúd,plniacsipovinnosťuviesť,akomáorgánverejnejsprávyvoveciďalejpostupovať(§139

ods. 2 veta druhá SSP), uvádza, že orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne bude vo veci konať
a vydá rozhodnutie, ktoré bude dostatočne odôvodnené, v ktorom osobitne posúdi zákonnosť prerušení
daňových kontrol, pri ktorom však bude viazaný právnym názorom správneho súdu uvedeným v tomtorozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) a náležite sa vysporiada s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
námietkami žalobcu uplatnenými v tomto konaní.

30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak,
že vzhľadom na plný úspech žalobcu v tomto konaní, súd priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému, o ktorej výške rozhodne správny súd konajúc
vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

31. Správny súd toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná
kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno

odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník
konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v §
145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom

súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.