Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415010104
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4415010104.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného U.. W. G.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek X Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného
U.. W. G. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 26.10.2015, sp. zn. 2T/32/2015, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre 26. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný :
U.. W. G., narodený XX.XX.XXXX v O. K., trvale
bytom O. K., T.G. U. č. XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno h/ Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
a § 57 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest 500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudkyňou rozsudkom z
26.10.2015 sp. zn. 2T/32/2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného W. G. (ďalej len

„obžalovaný“) za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že:dňa XX.XX.XXXX, v čase o XX.XX hod., v podniku v podniku P. V., na H. X. v O. K., po predchádzajúcej
slovnej hádke fyzicky napadol poškodenú X. B., snažiacu sa zabrániť obžalovanému v ďalšom fyzickom
útoku na jej priateľa U.. E. P. tak, že ju päsťou udrel do oblasti tváre, čím jej spôsobil zranenia, a

to: krvácanie z nosa, opuch nosa s krvným výronom v okolí a zlomeninu nosových kostí s posunom
úlomkov, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - odvetvie súdne lekárstvo s dobou liečenia
a práceneschopnosti XX dní.

Za tieto prečiny uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 364 odsek 1

Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a zistenia priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno
h/ Trestného zákona) a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri
mesiace, výkon ktorého podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa
§ 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu jeden rok.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej X. B.,

narodenej XX.XX.XXXX vo K., trvale bytom O. K., P. M. č.XX, škodu vo výške XXX,XX eur.
Napadnutý rozsudok bol obžalovanému aj jeho obhajcovi oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na
hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 26.10.2015, pričom obžalovaný ihneď na
tomto pojednávaní, teda včas, podal odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Rovnako
napádal aj celé konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo.

V písomnom zdôvodnení odvolania prostredníctvom zvoleného obhajcu zopakoval svoje obhajobné
tvrdenia a podrobne rozviedol jednak priebeh vykonania a obsah jednotlivých dôkazov, jednak poukázal
na rozpory v nich, a to aj pokiaľ ide o rozpory vo výpovediach samotnej poškodenej X. B..
Namietol tiež správnosť a úplnosť jednak skutkových zistení súdu prvého stupňa majúcich
neopodstatnene viesť k odsudzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku a jednak právnych úvah

súdu prvého stupňa, na základe ktorých zažalovaný skutok právne posúdil.
V ďalšom namietal, že výrok o vine nie je v súlade s vykonanými dôkazmi a nakoľko nesúhlasí s výrokom
o vine, nesúhlasí ani s výrokom o uložení trestu a ani s výrokom o povinnosti nahradiť poškodenej
spôsobenú škodu trestným činom.
Mal za to, že postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa došlo k porušeniu

príslušných článkov Ústavy SR ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považujúc napadnutý

rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, navrhla odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol

zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom
podľa §285 písmeno a/ Trestného poriadku.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na tom, že trestné činy, z ktorých bol
uznaný vinným nespáchal. Nad rámec podaného odvolania doplnil ťažiskové odvolacie dôvody, ktoré

majú podľa jeho názoru za následok porušenie práva na obhajobu, rovnosti zbraní a kontradiktórnosti
konania. Obžalovaný konkrétne namietal, že :
- počas policajného vyšetrovania nebol vôbec vypočutý povereným príslušníkom PZ, k doplneniu resp.
zmene právnej kvalifikácie. Toto zásadné porušenie jeho práva na obhajobu súd I. stupňa nechal bez
povšimnutia.

- napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa je založené výlučne na výsluchu poškodenej, ktorá v podanom
trestnom oznámení nevedela uviesť žiadny ani len okrajový opis možného páchateľa a ako sa sama
vyjadrila bola pod vplyvom alkoholu.
- poškodená ani neskôr počas prípravného konania nevedela uviesť opis možného páchateľa a ani len
žiadne všeobecné informácie, na základe ktorých by bolo možné vykonať rekogníciu zák. spôsobom.

- v zápisnici rekognícií osoby s E. P. nebola žiadna zmienka o tom, na základe akých vonkajších znakov
menovaný opoznal jeho osobu, navyše ide o svedka zainteresovaného vo veci a takisto išlo o priateľa
poškodenej.- súd I. stupňa odmietol na HP vykonať dôkaz prehratím pripojeného videozáznamu resp. oboznámením
jeho prepisu, ako aj fotografií zadovážením z neho, pričom tento videozáznam mal slúžiť na jeho
obhajobu.

- súd I. stupňa aj napriek tomu, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žiaden z
vypočutých svedkov nevypovedal, že by videl útok na poškodenú, uvedené nechal bez povšimnutia.
- súd I. stupňa ani len nevysvetlil prečo na základe akých konkrétnych dôkazov uveril tvrdeniu
poškodenej, ktorá v čase incidentu ako sama uviedla, bola pod vplyvom alkoholu.
- súd I. stupňa sa nijako ani len okrajovo nevysporiadal s tvrdeniami svedkom E. M. a E. P., ktoré

výpovede sú v mnohých bodoch vo vzájomnom rozpore.
- súd I. stupňa v odôvodňujúcej časti rozhodnutia nevysvetľuje, ktoré svedecké výpovede potvrdzujú
ním uvádzané skutočnosti resp. spochybňujú výpovede poškodenej, nebral súd vôbec do úvahy.

Na otázku predsedníčky senátu uviedol, že prišlo k zmene jeho osobných pomerov, pretože vykonal
rigoróznu skúšku a pracuje ako advokátsky koncipient s mesačným zárobkom cca XXX eur v hrubom

mesačne. Ďalej poznamenal, že žiadne záväzky nemá vrátane vyživovacej povinnosti.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku (proti ktorému zrejme a predovšetkým odvolanie

obžalovaného smerovalo), a následne, zvlášť s prihliadnutím na ustanovenie § 321 odsek 2, odsek 3
Trestného poriadku aj výrok o treste a výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku a tiež postup
konania súdu prvého stupňa všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúci, avšak iba
v rozsahu zistenia prípadných chýb odôvodňujúcich podanie dovolania.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní súdom prvého stupňa boli napokon objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre
trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného
poriadku, ktoré súd prvého stupňa v prejednávanej veci potreboval pre svoje rozhodnutie o vine, o
treste ako aj o uplatnenom nároku poškodenej na náhradu škody (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného

poriadku).

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov predovšetkým zameraných na objasnenie skutkových
okolností zažalovaného skutku dôležitých pre rozhodnutie o vine obžalovaného a pri vykonávaní
dôkazov zameraných na objasnenie skutočností potrebných na určenie druhu trestu a jeho výmery na

hlavnompojednávanípostupovalpodľapríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadkuupravujúcichspôsob
vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/
Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na tieto zistenia, alebo v dôsledku ktorých by došlo k
porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité tak pre jeho rozhodnutie o vine obžalovaného vo vyššie uvedenom
skutkovom rozsahu, ako aj pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mal za preukázané, tak
vychádzali z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho
všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku), súčasne súd prvého stupňa pri hodnotení týchto dôkazov tiež dôsledne postupoval v súlade

s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda ich všetky v
prejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, nepochybne aj podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
Odvolacísúdpretokonštatuje,žedokazovaniebolovykonanévdostatočnomrozsahu,pretonepovažuje
vykonávanie ďalších dôkazov za potrebné. Aj s poukazom na vyššie uvedené krajský súd na verejnom

zasadnutí postupom podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol návrh obžalovaného na
vykonanie dôkazu prehratím videozáznamu z miesta činu. Podľa názoru odvolacieho súdu priebeh
skutkového deja súdených prečinov bol preukázaný vykonaným dokazovaním súdu I. stupňa v takom
rozsahu, z ktorého je možné spoľahlivo prijať záver o zavinenom úmyselnom protiprávnom konaníobžalovaného, ktorý bez pochýb zasiahol do telesnej integrity poškodenej a spôsobil tak poruchu
na zdraví, v dôsledku ktorej bol u poškodenej sťažený obvyklý spôsob život nie iba na krátky čas
(konkrétne10dní).HodnotiacsúdomI.stupňazistenýskutkovýstav,tentomožnopovažovaťzavnútorne

nerozporný, majúci oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom. V tomto prípade
nepovažoval odvolací súd prehratie videozáznamu za skutočnosť, ktorá by priniesla zmenu skutkového
stavu, pretože tento bol zistený inými už vo veci skôr vykonanými dôkazmi. Okrem toho, odvolací
súd sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu I. stupňa, ktorý odmietol vykonať predmetný dôkaz, s
odôvodnením, že nebolo možné zistiť, či bol dôkaz zabezpečený zákonom predpísaným spôsobom. V

naznačenom kontexte, odvolací súd poznamenáva, že dôkaz získaný z dôkazného prostriedku musí byť
zákonný. Zákonnosťou dôkazu sa rozumie zistenie, že bol získaný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pri-
púšťa zákon, že bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou a že sa tak stalo v zodpovedajúcom
štádiu trestného konania a to takým postupom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. Ak sa tak nesta-
lo pôjde o nezákonný dôkaz. V predmetnej veci o získaní kamerového videozáznamu spísal poverený
príslušník policajného zboru úradný záznam, z ktorého nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom, akým

postupom a podľa akých zákonných ustanovení bol tento dôkaz zadovážený. Preto možno uzavrieť, že
takto získaný dôkaz nemožno v tomto trestnom konaní nielen použiť, ani vykonať, a nemôže slúžiť ako
prostriedok obrany obžalovaného. Pretože súd I. stupňa mal dostatok zabezpečených dôkazov, ktoré
usvedčujú práve obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu, nemalo súdom zistené
pochybenie orgánov činných v trestnom konaní pri zabezpečovaní dôkazu žiaden vplyv.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na obhajobu obžalovaného, ktoré nechal podľa názoru
obžalovaného súd I. stupňa bez povšimnutia, odvolací súd konštatuje nasledovné. Zmena právnej
kvalifikácie,ktorájeprecizovanávustanovení§206odsek6Trestnéhoporiadkuukladáorgánomčinným
vtrestnomkonaníupozorniťobvinenéhonazmenuprávnejkvalifikácie,akvpriebehuvyšetrovaniaalebo

skráteného vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným
činom alebo aj ďalším trestným činom. Tento postup bol v prejednávanej trestnej veci obžalovaného
preukázateľne dodržaný, keďže poverený príslušník upozornil obžalovaného (vtedy obvineného) na
zmenu právnej kvalifikácie, a tak realizoval pokyn dozorujúceho prokurátora. Citované ustanovenie
však neukladá orgánu príslušnému v trestnom konaní vykonať výsluch obvineného, preto nevykonanie

výsluchu nemožno považovať porušenie práva na obhajobu. Vyššie uvedené ustanovenie však z
hľadiska jeho normatívneho obsahu zabezpečuje, aby obvinený v prípravnom konaní mal pozitívnu
vedomosť o posudzovaní skutku orgánom, ktorý vykonáva a je činný v trestnom konaní. Zároveň,
obvinenému dáva možnosť pripraviť sa na svoju obhajobu a žiadať vykonanie ním navrhnutých dôkazov.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že poškodená nevedela počas prípravného konania sama ustáliť,
konkretizovať opis páchateľa, túto skutočnosť nemožno považovať za pravdivú, pretože obžalovaného
poškodená identifikovala pri vykonanej rekognícií (vykonanej zákonným spôsobom), rovnako tak učinil
aj jej priateľ (U.. E. P.), ktorý vystupoval v procesnom postavení svedka. Je celkom prirodzené,
že poškodená opoznala jeho osobu až pri rekognícií (z predložených fotiek), keďže obžalovaného

videla na mieste trestného činu prvýkrát, ergo nemusela si presne pamätať jeho popis, čo by ho
usvedčovalo hneď od začiatku trestného stíhania. Zo zápisníc o konfrontácii medzi poškodenou a
obžalovaným (vtedy obvineným), a obžalovaným (vtedy obvineným) a svedkom U.. E. P. jednoznačne
vyplynulo, že títo presne identifikovali aj oblečenie (tmavomodrú zimnú bundu), ktoré mal v čase
spáchania skutku obžalovaný na sebe. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že osobu obžalovaného

jednoznačne usvedčovala sama poškodená, svedok U.. E. P.. Okrem toho, nepriamo zo spáchania
skutku usvedčovala obžalovaného aj svedkyňa K. G., ktorá v priestoroch podniku P. V. v inkriminovanom
časepracovalaakobarmanka,pričompotvrdila,ženiektozoskupinychlapcovokoloobžalovanéhoudrel
poškodenú. Táto svedkyňa potvrdila, že obžalovaného a jeho kamarátov z videnia poznala, pretože sa
jednalo o jedincov, s ktorými „vždy boli nejaké problémy.“ Komplexne berúc do úvahy výpovede svedkov,

ktorí obžalovaného poznajú a boli rovnako v konfrontácií s poškodenou alebo jej priateľom (svedkom
U.. E. P.), nemožno logicky odoprieť ani ten fakt, že títo museli nevyhnutne vnímať priebeh skutkového
deja, ktorý obžalovaný spochybňuje. Odvolací súd v tomto ponímaní vyhodnotil odpovede svedkov
svedčiacich v prospech obžalovaného ako tendenčné, účelové, pretože je veľmi pravdepodobné, žeby
svojou inou výpoveďou mohli sami sebe spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. K takému záveru

prišiel odvolací súd aj z dôvodu takmer zhodnej verzii svedkov, ktorí sa snažili lineárne a nestranne
vypovedať, že osobu páchateľa nevideli, alebo si nespomínali na priebeh tejto udalosti.Osobitne, k rozdielom medzi výpoveďami obžalovaného v štádiu prípravného konania a konania pred
súdom, odvolací súd odkazuje na racionálnu argumentáciu súdu I. stupňa, ktorý detailne vyhodnotil aj
obranu obžalovaného. Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že si ho poškodená a svedok U.. E.

P. pomýlil, keďže s ľuďmi s ktorými tam prišiel boli „všetcia“ tmavovlasí. V konaní pred súdom obžalovaný
zmenil svoju výpoveď, pričom vypovedal, že videl útok svedka M. M. na poškodenú. Takáto obrana
obžalovaného je podľa názoru odvolacieho súdu nielen nemorálna, keďže sa obžalovaný snažil „vyviniť“
zo spáchania skutku a zároveň označiť iného páchateľa, ale aj nepravdivá, vyvrátená vykonanými
dôkazmi.

K rozporom medzi tvrdeniami svedkom E. M. a E. P., s ktorými sa súd I. stupňa podľa obžalovaného ani
okrajovo nezaoberal je nutné doplniť, že súd I. stupňa musel vyhodnocovať skutkový stav komplexne,
postupujúc zvlášť podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku (zásada náležitého zistenia skutkového stavu).
Odvolací súd zastáva názor, že úlohou súdu v trestnom konaní je vyhodnocovať dôkazy tak v prospech,
ako aj v neprospech obžalovaného, čiže nezávisle a ucelene podľa svojho vnútorného presvedčenia

zhodnotiť dôkazy, a následne ich jednotlivo i vo svojom súhrnne konfrontovať tak, aby bolo možné
rozhodnutiepreskúmaťapodrobiťodvolaciemukonaniu.Nietpochýb,žesúdI.stupňatakútopožiadavku
splnil, v dôsledku čoho odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu námietku za právne irelevantnú.
Na dôvažok, odvolací súd upriamuje pozornosť obžalovaného na fakt, že hodnotenie dôkazov patrí
do pôsobnosti súdu, ktorý je v kontradiktórnom trestnom konaní nezávislý a nestranný a rozhoduje na

základe vykonaného dokazovania, a nie podľa prejavu vôle obžalovaného.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
dôsledne postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k takým procesným chybám, ktoré

by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, najmä pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný
skutok ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku stal spôsobom tam popísaným, a že ho
spáchal obžalovaný.

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku dôkladne a podrobne v

odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaného dokazovania. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a
tiež s akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovenízákonavotázkachviny,akoajvovzťahukuloženémutrestuaknáhradeškody.Zuvedených

dôvodov sa odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil a tam uvedené
závery si osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Treba zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Toto konštatovanie je v danej veci opodstatnené aj vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný v písomnom
odôvodnení proti výroku o vine napadnutého rozsudku predovšetkým smerujúceho odvolania neuviedol
žiadnu relevantnú skutočnosť alebo okolnosť, ktorá by opodstatnene spochybňovala záver o tom, že
v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že ním naplnil všetky
zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a to nielen po formálnej, ale aj po
materiálnej stránke, pretože ani spôsob spáchania činu a jeho následky, ani okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný a napokon ani miera zavinenia a pohnútka obžalovaného ako jeho páchateľa neodôvodňujú
záver o nepatrnosti jeho závažnosti (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).

Na základe uvedeného odvolací súd si v celom rozsahu osvojil skutkové aj právne závery súdu prvého
stupňa, považujúc ich za správne a plne zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania a v
podrobnostiach na ne odkazuje.K rozdielnemu záveru od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd pokiaľ ide o uložený trest
odňatia slobody obžalovanému. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že obžalovaný pred spáchaním
posudzovaného činu nebol súdne trestaný, od spáchania skutku ku dňu rozhodovania odvolacieho

súdu uplynulo viac rokov (takmer 6 rokov), obžalovaný ukončil vysokú školu, zamestnal sa ako
advokátsky koncipient a stal sa zárobkovo činným. Keďže odvolací súd vykonal na verejnom zasadnutí
aj dokazovanie k aktuálnym osobným a majetkovom pomerom obžalovaného, dospel k záveru, že
práve uloženie alternatívneho peňažného trestu bude mať v prejednávanej veci väčší výchovný vplyv
na samého obžalovaného ako uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu. Odvolací súd je preto presvedčený, že uložený trest prinúti obžalovaného, aby bol motivovaný
viesť riadny život a nedostával sa do rozporu s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Z tohto pohľadu odvolací súd považoval za primeraný trest, ktorý sa má ukladať obžalovanému iný druh
trestu, než mu bol uložený súdom prvého stupňa, pričom za súladný so zákonom považoval uloženie
peňažného trestu.

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti ;

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedený, zákonný dôvod podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3
Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa len v časti
vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám
odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom.
Za tieto prečiny odvolací súd podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, Trestného

zákona, po zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a po zistení
priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h/ Trestného zákona , § 56 odsek 1, odsek 2 a § 57 odsek
1 Trestného zákona obžalovanému uložil s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný (ukladal
trest za dva trestné činy) peňažný trest päťsto eur s tým, že podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona
vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu a podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovil pre

prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na
jeden mesiac. Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zároveň rozhodol, že vymožená suma peňažného
trestu pripadá štátu.

Odvolací súd mal na strane jednej za to, že aj tento druh v súlade s ustanovením § 34 odsek 6 Trestného

zákona samostatne uloženého peňažného trestu a jeho výmera na dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby ustanovenej v odseku 1 § 56 Trestného zákona (vrátane výmery náhradného trestu odňatia
slobody) prihliada na všetky hľadiská uvedené v ustanovení § 34 odsek 4 Trestného zákona, teda nielen
na jednu existujúcu poľahčujúcu okolnosť a jednu existujúcu priťažujúcu okolnosť, ale aj a predovšetkým
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie obžalovaného, jeho osobu, pomery a možnosti

jeho nápravy a súčasne podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň (a nie v
neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravnýprostriedok.