Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Emília Mišenková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cb/10/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118389970
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:6118389970.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v súkromnoprávnom spore žalobcu
MMM AUTO s.r.o., Lastomír 149, 072 37 Lastomír, IČO: 50 578 961, práv. zast. JUDr. Petrom Krafčíkom,
Nám. osloboditeľov 39, 071 01 Michalovce, proti žalovanému ALMAR - Group, s.r.o., Nová Ľubovňa
431, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 48 037 427, o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia istiny 500,- eur.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1,30 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo
výške 500,- eur, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.019,52 eur od 12.11.2018 do
21.11.2018, zo sumy 500,- eur od 22.11.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodil tým, že žalovaný
si u neho objednal služby v autodoprave, za ktoré mu tento vyúčtoval faktúru č. FV180010 zo dňa
5.11.2018 na sumu 1.019,52 eur s dátumom splatnosti dňa 11.11.2018. Žalovaný predmetnú faktúru
uhradil len v časti 519,52 eur, pričom prevyšujúca časť 500,- eur nebola uhradená z dôvodu žalovaným
objasňovaného odcudzenia bližšie nešpecifikovanej obrúčky, nakoľko konateľa žalobcu považoval za
jedného z podozrivých, resp. svedka, od ktorého žiadal v tejto veci nejaké vysvetlenie. Nakoľko žalovaný
uhradením časti uvedenej faktúry uznal svoju pohľadávku a neuhradením zvyšnej časti sa dostal do
omeškania, žalobca si uplatňuje okrem istiny aj úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky a trovy konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k.
5Up/1121/2018-0 zo dňa 18.12.2018. Dňa 4.1.2019 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby v časti 500,-
eur, nakoľko zo strany žalovaného došlo v mesiaci december 2018 k čiastkovým úhradám v celkovej
výške žalovanej istiny 500,- eur. Z príslušenstva uplatňovanej peňažnej pohľadávky 3,82 eur žalovaný
uhradil 2,52 eur, vo zvyšnom rozsahu 1,30 eur ostalo príslušenstvo pohľadávky neuhradené.
3. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom
uviedol, že dôvodom na zadržanie časti faktúry bolo podozrenie z krádeže obrúčky v hodnote 550,-
eur, ktorá sa nachádzala v budove (kancelárii) žalovanej spoločnosti. V danom čase bol v budove iba
konateľ žalobcu a pán, ktorý doniesol obed. Žalovaný oboch niekoľkokrát vyzval na konfrontáciu, na
čo však žalobca nereagoval. Napriek tejto skutočnosti žalovaný žalobcovi uhradil celú sumu. Žalobcapodľa žalovaného vôbec nepristúpil k objasneniu podozrenia z krádeže, pričom v prípade, že by nebol
vinný, by s tým nemal problém.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, žalovaný uhradil žalovanú pohľadávku a
časť príslušenstva čiastočnými platbami až v priebehu upomínacieho konania, čo žalobca konajúcemu
súdu oznámil vo svojom čiastočnom späťvzatí žaloby. Toto čiastočné späťvzatie bolo súdu doručené
až po vydaní platobného rozkazu, teda súd naňho neprihliadal ale rozhodne o ňom až v rozhodnutí vo
veci samej. Keďže v prebiehajúcom konaní dosiaľ nedošlo k úhrade nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, účelne vynaložených nákladov ako aj úrokov z omeškania, žalobca navrhol pokračovať v
konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.
5. Súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu a uznesením v zmysle § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP.) ho vyzval aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu
žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súčasne ho poučil,
že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Uznesenie bolo
doručené do elektronickej schránky žalovaného dňa 16.8.2019. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
6. Keďže predmet konania neprevyšuje 2.000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a/ CSP mal za
to, že vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, preto dňa 6.9.2019 zverejnil na úradnej tabuli
a webovej stránke súdu oznam, že dňa 11.10.2019 bude vo veci strán sporu vyhlásený rozsudok a
následne tento v uvedený deň aj vyhlásil.
7. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä návrhom na vydanie platobného rozkazu,
doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30. 11. 2018, predžalobnou výzvou k úhrade
pohľadávky zo dňa 20.11.2018, faktúrou č. FV180010, výpismi platieb žalovaného na účet žalobcu,
vyjadreniami žalobcu i žalovaného, elektronickou komunikáciou medzi sporovými stranami, na základe
čoho ustálil tento skutkový stav:
8. Žalobca vykonal pre žalovaného v mesiaci 10/2018 služby v autodoprave do 3,5 t, za čo mu bola
z jeho strany vystavená faktúra č. FV180010 zo dňa 5.11.2018 na sumu 1.019,52 eur, splatná dňa
11.11.2018. Žalovaný platbou zo dňa 21.11.2018 uhradil žalobcovi sumu 519,52 eur s poznámkou v
detaile platby „Prvá časť, 500 eur v hotovosti po objasnení odcudzenej obrúčky.“ Úhradu prevyšujúcej
časti vyúčtovanej faktúry žalovaný zadržiaval z dôvodu, že žalobcu považoval za podozrivého z krádeže
obrúčky v hodnote 550,- eur, nakoľko v čase jej zmiznutia sa v budove žalovanej spoločnosti nachádzal
iba žalovaný a zamestnanec reštaurácie, ktorý doniesol obed. Žalovaný prostredníctvom správ na
sociálnych sieťach niekoľkokrát vyzval žalobcu na konfrontáciu, na čo sa žalobca bránil tým, že ide o
bezdôvodné obviňovanie a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy. Napokon žalovaný uskutočnil na účet
žalobcu doplatok dlžnej sumy 502,52 eur čiastkovými úhradami - dňa 7.12.2018 v sume 250 eur, dňa
10.12.2018 v sume 100,- eur a dňa 14.12.2018 v sume 152,52 eur. Žalobca si vyčíslil úrok z omeškania
zo sumy 500,- eur od 22.11.2018 do 14.12.2018 vo výške 3,82 eur, z čoho bolo žalovaným uhradených
2,52 eur. Vzhľadom na tieto platby realizované žalovaným si žalobca uplatňuje už len zvyšok ním
vyčísleného úroku z omeškania vo výške 1,30 eur.
9. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
10. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
11. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
12. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.13. Podľa § 323 ods. 2 ObZ, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené
v § 407 ods. 2 a 3.
14. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
15. Podľa Čl. 8 zákona 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
17. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
18. Po vyhodnotení všetkých listinných dôkazov a uvádzaných skutočností súd dospel k záveru, že
nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je zákonný a dôvodný. Žalobca riadne preukázal vykonanie
služieb pre žalovaného spočívajúceho vo vykonaní služieb v autodoprave a ktoré boli riadne a včas
vyúčtované faktúrou žalovanému. Žalovaný v priebehu konania poskytol súdu iba písomné vyjadrenie
vo forme odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že žalobcu podozrieva zo zmiznutia
obrúčky v hodnote 550,- eur a preto mu zvyšnú časť faktúry neuhradil Krátko po podaní odporu túto
sumu uhradil aj s časťou vyčísleného úroku z omeškania. Žalovaný sa mohol v priebehu konania k
vyjadreniam žalobcu kedykoľvek vyjadriť a doložiť listiny, resp. iné relevantné dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia. Povinnosťou účastníka konania, ktorý chce byť v konaní úspešný, je najmä preukázať
pravdivosť všetkých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a teda spôsobilé privodiť pre neho priaznivé
rozhodnutiesúdu.Stranasporovéhokonaniamápovinnosťtvrdenia,akoajpovinnosťdôkaznú.Splnenie
oboch týchto povinností nemôže súd žiadnym spôsobom od strán sporu vynucovať a ich splnenie
sankcionovať. Jedinou sankciou za ich nesplnenie je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného
bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech tej strany sporu, ktorá tieto svoje
procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporového konania teda je, aby dbala o ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre
rozhodnutie vo veci samej, kedy je zároveň povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli
súdu predostreté dostatočným spôsobom a podložené formou zákonných dôkazných prostriedkov.
Uvedené reflektuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010, podľa
ktorého „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“ Nakoľko žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepodložil
svoje tvrdenia ani inak nevyvrátil skutočnosti tvrdené žalobcom, súd vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam priznal žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Navyše, výpismi z účtu žalobcu
má súd za preukázané, že zo strany žalovaného bola na účet žalobcu pripísaná suma 552,52 eur, ktorú
podľa referencii platby možno priradiť k čiastočnej úhrade faktúry č.FV180010. Nakoľko išlo o čiastočnú
úhradu, súd posúdil prevod týchto peňažných prostriedkov na účet žalobcu v zmysle § 407 ods. 3 ObZ
s tým, že toto plnenie zo strany žalovaného má účinky uznania zvyšku dlhu.
19. Podľa § 369 ods. 1, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká
veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
20. Podľa § 369 ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.21. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
22. Podľa § 1 ods. 2 cit. nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
23. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania
pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto
omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou dlžnej sumy 1.019,52 eur odo dňa 12.11.2018 (t. j. deň nasledujúci od dňa splatnosti faktúry
do dňa čiastočnej úhrady) do 21.11.2018 (t. j. deň po čiastočnej úhrade), sumy 500,- eur od 22.11.2018
do 7. 12. 2018, zo sumy 250,- eur od 8.12.2018 do 10.12.2018 a zo sumy 150 eur od 11.12.2018 do
14. 12. 2018. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok
na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako
zákonná. Žalobca si úroky z omeškania vyčíslil na sumu 3,82 eur (podľa čiastkových úhrad bola výška
úrokov súdom vyčíslená na sumu 4,27 eur, súd je však viazaný žalobným návrhom žalobcu), z čoho mu
žalovaný uhradil iba časť vo výške 2,52 eur. Prevyšujúcu časť vo výške 1,30 eur je žalobca povinný
žalovanému uhradiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 2 cit. nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
26. V zmysle vyššie cit. zák. ustanovení súd priznal žalobcovi nárok na náhradu paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur úhradou ktorej zaviazal žalovaného.
27. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
28. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
29. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
30. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti istiny 500,- eur ešte pred začatím pojednávania a
na citované zákonné ustanovenia CSP súd konanie v tejto časti zastavil s tým, že na prípadný nesúhlas
žalovaného by neprihliadal, pretože k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu došlo skôr, než sa začalo
pojednávanie.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore
v plnom rozsahu neúspešný a teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak,
ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie
začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.