Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Čabaiová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/427/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108218929
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7108218929.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1/ SVB Zvonárska 9, Košice, so
sídlom Zvonárska 144/9, Košice - Staré mesto, IČO: 50 657 097, zast. JUDr. Danicou Holováčovou,
advokátkou, so sídlom Čajakova 5, Košice, 2/ A. J., nar. 15.X.XXXX, bytom R., E. 11 a 3/ GO INVEST
s.r.o., so sídlom Košice, Buzulucká 11, IČO: 36749737, žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení Advokátskou

kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. so sídlom Košice, Štúrova 27, IČO: 36 861 472, proti žalovanej Q.,
zast. JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Košice, Rázusova 1, o zaplatenie 5.979,31 €
(180.132,80 Sk) istiny s prísl., o odvolaniach žalobcov v 1., 2. a 3 rade proti rozsudku 11C/19/2009-481
zo dňa 3.2.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo tiež len „súd“) rozsudkom žalobu žalobcov
zamietol (I.) a žalobcom v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej
trovy konania vo výške 4.107,15 € k rukám jej právneho zást. JUDr. Richarda Kovalčíka, advokáta so
sídlom Košice, Rázusova 1, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe podanej na súde dňa 8.7.2008, ktorou sa právny predchodca žalobcu v 1.

rade spol. You in media, s.r.o. so sídlom Nitra, Tolstého 11, IČO: 36 597 694, vykonávajúca správu
bytového domu súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXXX v k. ú. C. N., okres R. I, W. R. - C. N. na
parc. č. XXXX, bytov a nebytových priestorov vo vchode č. X na ul. P. v R. na základe zmluvy o výkone
správy uzatvorenej s vlastníkmi bytov dňa 27.6.2006, domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu
5.979,31 € (180.132,80 Sk) istiny spolu s poplatkom z omeškania 2,5 promile denne odo dňa omeškania
až do zaplatenia dlžných mesačných platieb príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv domu za

roky 2005, 2006, 2007 a za 1/2008, ktoré žalovaná ako vlastníčka bytov č. 1 a č. 3 v bytovom dome
v lehotách splatnosti v predpísanej výške aj napriek upomienke zo 14.1.2008 nezaplatila, dostala sa
tak do omeškania s ich zaplatením, vrátane tiež dlhu vo výške 19.720,- Sk (654,58 €) za obdobie od
1.10.2005 do 30.6.2006, na zaplatenie ktorého sa zaviazala dohodou o mimoriadnom príspevku do
fondu prevádzky, údržby a opráv domu uzatvorenou dňa 27.6.2006.

3. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu uznesením č.k. 11C/19/2009-282 zo dňa 4.10.2011 (ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2011) pripustil, aby žalobca You in media, s.r.o., so sídlom Tolstého
11, Nitra, IČO: 36 597 694, z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil žalobca: BYTY-SERVIS, spol.
s r.o. Košice, so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 31 663 303, ktorý vykonáva správu domu podľa
zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 23.12.2010. Uznesením č.k. 11C/19/2009-461 zo dňa 28.5.2015,
právoplatne dňa 24.6.2015, na návrh žalobcu súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania: A. J.

ako žalobkyne v 2. rade a GO INVEST s.r.o. so sídlom E. XX, R., IČO: 36749737, ako žalobcu v 3. rade.4. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 524 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, § 101 a § 112 Občianskeho
zákonníka (ďalej tiež len „OZ“), § 8b ods. 1 v spojení s prechodným ust. § 32c ods. 2 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež

„cit. zákona“). V konaní prednostne ako predbežnú riešil otázku, či na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok (bez uvedenia dátumu podpísania) uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom You in media,
s.r.o. ako postupcom a spol. BYTY - SERVIS spol. s r.o. Košice mohol nový správca uplatniť predmetnú
pohľadávku. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej podľa ust. § 524 OZ mal preukázané, že
postupca You in media, s.r.o., so sídlom Tolstého 11, Nitra, bezodplatne postupuje na postupníka

BYTY - SERVIS spol. s r.o. Košice, so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 31 663 313, pohľadávku vo
výške 5.979,31 € s príslušenstvom voči Q.. K. J., bytom P. 9, R., ktorá vznikla titulom neuhradených
predpísaných platieb za služby spojené s užívaním bytov č. 1 a č. 3 a platieb do fondu prevádzky,
údržby a opráv domu na Zvonárskej 9 v Košiciach zo strany Ing. K. J. ako vlastníčky bytov č. 1 a
3 a je vymáhaná na Okresnom súde Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/19/2009 s tým,
že postupca súhlasil, aby postupník vymáhal pohľadávky, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, vstúpil

do konania na miesto postupcu, ktoré sa vedú ohľadom postúpených pohľadávok a v plnom rozsahu
disponoval s predmetom konania. Vychádzajúc z ust. § 524 ods. 1 OZ, zákona č. 182/1993 Z.z. a z
obsahu zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 12.2.2008 konštatoval, že správca je o. i. v rámci správy
domu oprávnený v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vymáhať prípadné nedoplatky
na príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom toto oprávnenie správcu nezakladá aj jeho

právo s takouto pohľadávkou disponovať; takéto právo majú výlučne len vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome, ktorí sú vlastníkmi prostriedkov vo fonde prevádzky údržby a opráv, teda aj prípadnej
pohľadávky (§ 123 OZ). V prípade nezaplatených príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv ide
vždy výlučne o pohľadávku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ako veriteľov, a nie o
pohľadávku správcu. Nakoľko pohľadávka, ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, nie je

pohľadávkou správcu (jeho majetkom), preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že správca ju nemohol
platne postúpiť na tretiu osobu zmluvou o postúpení pohľadávky. Pri posúdení otázky vecnej legitimácie
žalobcu (jeho právneho predchodcu), súd prvej inštancie za rozhodujúce považoval ust. § 8b ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase podania
návrhu na začatie konania (8.7.2008), a nie ustanovenie zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy vo

výkone správy (27.6.2006), keďže v čase podania návrhu bol právny predchodca žalobcu povinný riadiť
saplatnýmaúčinnýmzákonom-ust.§8bods.1cit.zákona,podľaktoréhosprávcajepovinnývykonávať
správudomusamostatnevmenevlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomeanaichúčet.Zároveň
súd prvej inštancie poukázal na znenie ust. § 32c ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého vlastníci bytov a
nebytovýchpriestorov,resp.právnypredchodcažalobcubolipovinnízmluvuovýkonesprávyuzatvorenú

dňa 7.6.2006 uviesť do súladu so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov najneskôr do
31.12.2007, k čomu však v danom prípade nedošlo, a preto sa ustanovenia zmluvy o výkone správy,
ktoré boli v rozpore s cit. zákonom, stali neplatnými. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny
predchodca žalobcu v čase podania návrhu nemal aktívnu vecnú legitimáciu, pokiaľ návrh podal vo
svojom mene, a nie v mene vlastníkov bytu a nebytových priestorov, ktorí boli oprávnení na vymáhanie

nedoplatku. Za irelevantnú a zavádzajúcu súd označil právnu konštrukciu prezentovanú pôvodným
žalobcom 1/ založenú na údajnom splnomocnení správcu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na
konanie vo svojom mene a mal za to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov platne nesplnomocnili
správcu na to, aby vo svojom mene vymáhal pohľadávky tvoriace predmet konania. V prípade udelenej
plnej moci právnemu predchodcovi žalobcu v zmysle článku 9.1 zmluvy o výkone správy, ide výlučne len

o udelenie oprávnenia správcovi konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v ich mene a na ich
účet, čl. 9.2 zmluvy o výkone správy súd považoval za neplatný. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil,
že pokiaľ povolil zámenu účastníkov konania na strane žalobcu 1/ podľa ust. § 92 ods. 1 O.s.p., táto
skutočnosť sama o sebe ešte neznamená, že aktívnu vecnú legitimáciu mal právny predchodca žalobcu
1/, resp. že táto svedčí v súčasnosti žalobcovi 1/. Podľa názoru súdu žalobca 1/ svoju aktívnu vecnú

legitimáciu nedôvodne odvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou pôvodný navrhovateľ You
in media, s.r.o. postúpil pohľadávku na BYTY - SERVIS spol. s r.o. Košice, lebo táto zmluva je neplatná a
v takom prípade žalobca BYTY - SERVIS s.r.o. nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Súd mal za to,
že správca nie je vlastníkom pohľadávky, a preto ju nemôže v zmysle ust. § 524 ods. 1 OZ platne postúpiť
na tretiu osobu. Z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným žalobcom a

žalobcom 1/ preto žalobu žalobcu v 1. rade zamietol a výškou „neplatného nároku“ sa už nezaoberal.

5. Pokiaľ ide o nárok žalobcov v 2. a 3. rade, súd prvej inštancie dospel k záveru, že bol nimi uplatnený
po márnom uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ (približne po 5 - 7rokoch, resp. po 8 - 10 rokoch od splatnosti jednotlivých pohľadávok, ktorá sa pohybuje v rozpätí rokov
2006 - 2008), a preto je premlčaný a prihliadol na námietku premlčania uplatnenú v konaní žalovanou.
Mal za to, že dňom podania návrhu na začatie konania 8.7.2008 nedošlo automaticky k prerušeniu

premlčacej doby v zmysle ust. § 112 OZ, nakoľko právo na zaplatenie údajných pohľadávok nebolo
uplatnené veriteľmi, ale treťou osobou (právnym predchodcom žalobcu), a preto ani nemohlo dôjsť k
zastaveniu plynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie argumentoval zároveň tým, že mu nebolo
zrejmé, čoho sa žalobcovia 2/ a 3/ domáhali, keďže žalobca 1/ na pojednávaní dňa 3.2.2016 neupravil
petit návrhu a naďalej sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy s tým, že žalobcov 2/ a 3/ považoval za „osoby,

ktoré majú záujem na spore“. Vzhľadom na uvedené „nárok žalobcov v 2. a 3. rade proti žalovanej nebol
žiadny“, a preto návrh zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v
spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 4.107,15 € pozostávajúcich z odmeny a náhrady
hotových výdavkov jej advokáta JUDr. Richarda Kovalčíka, priznanú podľa vyhl. č. 605/20004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

6. Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami pôvodný žalobca v 1. rade BYTY - SERVIS, spol. s r.o.
Košice, IČO: 31 663 303 (ďalej tiež len „žalobca“) a žalobcovia v 2. a 3. rade (ďalej tiež „žalobcovia“).

7. Žalobca v 1. rade BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice podané odvolanie odôvodnil odvolacími

dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písmen a), d), e) a f) O.s.p. Namietal nesprávne a neúplné skutkové
zistenia, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nedostatok podmienok konania a
vady konania uvedené v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. porušením práva na spravodlivý proces a
odňatím možnosti konať pred súdom postupom súdu, ktorý ho nevyzval na odstránenie nedostatku
konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 244/2012). Nesúhlasil so záverom súdu prvej

inštancie, že jeho právny predchodca nebol vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nikdy platne
splnomocnený na to, aby vo svojom mene vymáhal pohľadávky, ktoré sú predmetom konania. V
tejto súvislosti poukázal na to, že plná moc vyplýva priamo zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, ako aj z dohody o plnomocenstve dohodnutej v osobitnom čl. IX ods.
9.2 zmluvy o výkone správy zo dňa 27.6.2006, ktorá bola uzatvorená platne a podpísaná všetkými

vlastníkmi vrátane žalovanej, podľa ktorého cit.: „Vlastníci bytov a nebytových priestorov poverujú a
splnomocňujú You in media s.r.o., aby ako správca bytového domu Zvonárska 9 vo vlastnom mene
konal ohľadom tejto správy, najmä vyčísľoval výšku úhrad za služby spojené s užívaním príspevky
do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, nedoplatky z nich vymáhal prípadne aj súdnou cestou,
uzatváral obchodné zmluvy, v týchto sa zaväzoval a vymáhal nároky ohľadne nárokov na opravy,

údržby a rekonštrukcie, revízie a iné úkony spojené so správou“. V súvislosti s udeleným zmluvným
plnomocenstvom poukázal na ust. § 23 a § 31 OZ a mal za to, že oprávnenie zastupovať vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v konaní pred súdom a vo vlastnom mene vymáhať nedoplatky, a to aj súdnou
cestou mu vzniklo nielen na základe zákona, ale aj na základe dohody o plnomocenstve (zmluvné
zastúpenie) v osobitnom článku IX. zmluvy o výkone správy. Za nesprávny považoval názor súdu prvej

inštancie, podľa ktorého článok 9.2. zmluvy o výkone správy je nutné považovať za neplatný. Udelenie
plnejmocineupravujeinýosobitnýprávnypredpis,apretojenutné,abysavznikazánikprávnehovzťahu
vzniknutého zmluvným plnomocenstvom riadil Občianskym zákonníkom, v ktorom je upravený tiež zánik
plnomocenstvavust.§33b.Zodôvodneniarozsudkupritomvyplýva,žesúdnerozlišujemedzizmluvným
plnomocenstvom, ktoré vzniklo na základe dohody o plnomocenstve v režime Občianskeho zákonníka

a zákonným plnomocenstvom, ktoré žalobcovi 1/ vyplýva priamo z ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z., podľa ktorého je správca oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 3Cdo 180/2006 (ktoré citoval). Podľa žalobcu je zrejmé, že cieľom zákonodarcu navrhovanými
právnymi úpravami bolo už priamo zo zákona udeliť správcovi oprávnenie zastupovať vlastníkov bytov

a nebytových priestorov na súde vo veciach, ktoré sa týkali správy domu. Tento cieľ sledovala už novela
zákona č. 367/2004 Z.z. a novelou č. 268/2007 Z.z. sa tento cieľ aj potvrdil, nakoľko v dôvodovej správe
k bodom 18 až 24 je uvedené, že sa umožňuje správcovi zo zákona zastupovať vlastníkov bytov na
súde vo veciach, ktoré sa týkajú správy domu. Žalobca mal za to, že právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, ktoré odvodzuje neplatnosť dojednaného zmluvného plnomocenstva ust. § 32c ods. 2 zákona

č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je v priamom rozpore s cieľom novely
č. 268/2007 Z.z. Skutočnosť, že touto novelou sa udelilo správcovi zákonné oprávnenie zastupovať
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní pred súdom, nemá vplyv na platnosť dohodnutého
zmluvného zastúpenia medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom. Takýto výklad bybol nielen v priamom rozpore s cieľom zákonodarcu (aby vlastníci bytov a nebytových priestorov boli v
súdnych konaniach zastupovaní správcom, keďže uplatňovanie práv vlastníkmi spôsobovalo prieťahy
v súdnych konaniach z dôvodu častých zmien účastníkov súdnych konaní), ale súčasne aj v priamom

rozpore s inštitútom právnej istoty a nosnou zásadou občianskeho práva, ktorou je zásada zmluvnej
voľnosti. Podľa žalobcu zákonné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome pred súdom, ktoré bolo udelené správcovi novelou č. 268/2007 Z.z.,
správcovi neudeľuje povinnosť, ale právo a nemôže zakladať neplatnosť práv nadobudnutých správcom
na základe uzavretej dohody o plnomocenstve (porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 16/95,

ktorý prihliada na ochranu už nadobudnutých práv, rovnako PL. ÚS 37/99), lebo nikomu nemožno odňať
jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Zo
širšieho hľadiska túto požiadavku treba chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp.
ich obmedziť ex tunc, t.j. do minulosti pred účinnosťou nového zákona. Táto požiadavka ako imanentná
súčasť právnej istoty sa vzťahuje predovšetkým na základné práva a slobody, ktoré sú v zmysle čl.
12 ods. l ústavy neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. V kontexte s tým nie je

možná jednostranná zmena alebo zrušenie súkromnoprávnej zmluvy, čo vyplýva nielen z jej podstaty
ako výsledku dohody zmluvných strán, ale i z podstaty uznávanej požiadavky zachovania riadne
nadobudnutých práv. Do pozornosti dal tiež nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 242/2007 k otázke základných
princípov výkladu zmlúv, podľa ktorého neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou a je v
rozpore s princípom právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy taká prax, keď všeobecné súdy preferujú

celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť
zmluvy nezakladajúcim. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že nemožno v právnom štáte pripustiť,
aby dôsledkom prijatia novely č. 268/2007 Z.z., ktorou sa udelilo správcovi oprávnenie zastupovať
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní pred súdom, bol zánik práv nadobudnutých správcom
odvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovnazákladeriadneuzatvorenéhozmluvnéhoplnomocenstva.

Žalobca sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným odôvodnení na str. 7,
podľa ktorého pri posúdení otázky vecnej legitimácie žalobcu je relevantné ust. § 8b ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z. účinné v čase podania návrhu, t.j. 8.7.2008, ktorý je v rozpore so zásadou zákazu
pravej retroaktivity. V právnom štáte nie je možný akýkoľvek zásah do práv subjektu, ktoré mu vznikli,
resp. boli založené na základe skoršej právnej úpravy a súd nerešpektovaním tejto zásady nastolil stav

právnej neistoty (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 180/2006). Poukázal na to, že dlh
žalovanej vznikol najmä z titulu nedoplatkov platieb do fondu prevádzky údržby a opráv za roky 2005,
2006, 2007 a január 2008, nakoľko žalovaná ako jediná z vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu Zvonárska 9 neuhradila platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, a preto mal za to,
že práva a povinnosti vzniknuté správcovi sa majú posudzovať ku dňu ich vzniku, t.j. ku dňu omeškania

žalovanej s úhradami do fondu prevádzky údržby a opráv, kedy správcovi vznikla povinnosť a súčasne aj
oprávnenievymáhaťnedoplatkyvovlastnommene,aniekudňupodanianávrhunazačatiekonania,ato
aj s prihliadnutím na skutočnosť, že zákon č. 182/1993 Z.z. je hmotnoprávnym, a nie procesnoprávnym
predpisom. K zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom You in media,
s.r.o. a BYTY -SERVIS spol. s r.o. Košice, ktorú súd posúdil ako neplatnú, žalobca dal do pozornosti

odvolacieho súdu svoje podanie z 13.8.2012, v ktorom uviedol, že v rámci prechodu všetkých práv a
povinností vyplývajúcich zo zmlúv, prechádza na nového správcu aj právo, resp. povinnosť na správu a
vymáhanie všetkých pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom k prechodu dochádza
ex lege (§ 8a ods. 3, § 8a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z.). Zmluva o postúpení pohľadávky bola vyhotovená
z hľadiska právnej istoty, má deklaratórny charakter a osvedčuje skutočnosti, ku ktorým došlo priamo

zo zákona, a to ku dňu skončenia správy domu, teda k 31.12.2010 - k odovzdaniu a prevzatiu správy,
vrátenepredmetnejpohľadávky,čovyplývaiprotokoluzodovzdaniaaprevzatiavýkonusprávybytového
domu Zvonárska 9 v Košiciach uzatvorený medzi pôvodným správcom You in media, s.r.o. a BYTY
- SERVIS, spol. s r.o., v ktorom sa uvádza, že pri vymáhaní pohľadávky vo výške 5.979,31 € bude
zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov preberajúci, t.j. spoločnosť BYTY - SERVIS, spol.

s r.o. Poukázal na to, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4.10.2011 pripustil zmenu účastníkov
podľa ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., teda nie podľa § 92 ods. 1 O.s.p., pretože po začatí konania nastala
právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práv a povinností, o ktorých sa konalo.
Ak prvoinštančný súd tvrdí, že žalobca 1/ nie je aktívne vecne legitimovaný a súčasne mal vedomosť,
o tom, že došlo k zmene výkonu správy, mal potom do konania prizvať tých účastníkov, ktorým aktívna

vecná legitimácia prislúcha v zmysle zásady „súd pozná právo“ alebo mal zamietnuť návrh pôvodného
žalobcu na vstup nového správcu do konania z dôvodu nesplnenia podmienok podľa ust. § 92 ods. 3
O.s.p. Podľa žalobcu rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia aj v otázke posúdenia
premlčania nárokov žalobcov v 2. a 3. rade ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretožepohľadávka veriteľov bola pred uplynutím premlčacej doby riadne uplatnená veriteľmi samotnými, teda
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Zvonárska č. 9 prostredníctvom správcu, ktorý
bol oprávnený (a súčasne aj povinný) na základe udeleného plnomocenstva, ako aj na základe zákona

vymáhať pohľadávky vzniknuté nedoplatky z titulu neuhradených príspevkov do fondu prevádzky údržby
a opráv. Uplatnením nárokov vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom, teda oprávnenou
osobou premlčacia doba vlastníkom bytov a nebytových priestorov ako veriteľom prestala plynúť.
Nesprávnym postupom súdu bola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom a v konaní došlo k
vadám podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Zároveň vytkol súdu, že

s otázkou aktívnej vecnej legitimácie (ako predbežnou otázkou), sa v konaní nezaoberal predčasne,
ale po takmer ôsmich rokoch a po zmene účastníkov na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 a 3
O.s.p., pričom mu nič nebránilo žalobný návrh posúdiť a následne zamietnuť z dôvodu, že bol podaný
neoprávneným subjektom alebo vyžiadať si od žalobcu splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred
súdom, nakoľko už zo žaloby bolo zrejmé, že žalobca vymáha pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových
priestorov vzniknuté najmä z titulu nedoplatkov žalovanej s úhradami do fondu prevádzky, údržby a

opráv. Z dôvodu prieťahov v konaní na strane súdu s posúdením predbežnej otázky, sa žalovaná v
konaní začala brániť námietkou premlčania, pričom je zrejmé, že nároky uplatnené v konaní premlčané
neboli a v prípade riadneho postupu súdu sa mohli oprávnené osoby domáhať novým návrhom na
začatie konania svojich nárokov, ak by súd vyhodnotil, že správca na podanie predmetnej žaloby nebol
oprávnený. Takým postupom súdu bolo zasiahnuté nielen do ústavou zaručeného práva na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov, ale súčasne im konaním súdu bola odňatá možnosť vlastniť majetok, a
to pohľadávku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhanú správcom v predmetnom súdnom
konaní v zmysle článku 20 ods. l Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva pokojne užívať svoj majetok
v zmysle článku l Dodatkového protokolu č. l k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd
(PL.ÚS 38/95). Žalobca mal za to, že mu v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to aj z

toho dôvodu, že ho súd nikdy nevyzval na odstránenie nedostatku podmienky konania spočívajúcej v
nepredložení splnomocnenia na zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní pred
súdom (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo 244/2012). Poukázal ďalej na to, že z dôvodu
právnej istoty a vylúčenia právnych pochybností splnomocnili vlastníci bytov a nebytových priestorov
dodatočne schválili všetky právne úkony vykonané v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod

sp.zn. 11C/19/2009 právnym predchodcom žalobcu a žalobcom 1/ spol. BYTY SERVIS, spol. s r.o., ako
aj ich právnych nástupcov a súčasne ich splnomocnili na všetky potrebné právne úkony v súvislosti s
odvolacím konaním (schvaľovací právny úkon vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu
Zvonárska 9 z 30.5.2016 a plnomocenstvo z 30.6.2016 v prílohách č. 1 a 2 odvolania). Vzhľadom na
uvedené dôvody žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a

priznať mu náhradu trov konania, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej na ďalšie konanie.

8. Žalobcovia v 2. a 3. rade podali odvolanie z odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a
f) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že ich nárok je
premlčaný a uplatnený po márnom uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Poukázali v tejto
súvislosti na čl. IX. ods. 9.1 a 9.2 zmluvy o výkone správy uzatvorenej dňa 27.6.2006 medzi vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zvonárska 9 v Košiciach a pôvodným žalobcom You in
media, s.r.o., ktorým vlastníci bytov a nebytových priestorov „poverili a splnomocnili správcu v zmysle §

31 Občianskeho zákonníka na všetky právne úkony súvisiace so zabezpečením správy bytového domu
súp. č. 144 na ul. Zvonárska 9 v Košiciach, príslušenstva domu a pozemku, aby ako správca bytového
domu vo vlastnom mene konal ohľadom tejto správy, najmä vyčísloval výšku úhrad za služby spojené s
užívaním príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, nedoplatky z nich vymáhal prípadne aj
súdnou cestou, uzatváral obchodné zmluvy, v týchto sa zaväzoval a vymáhal nároky ohľadne nárokov

na opravy, údržby a rekonštrukcie, revízie a iné úkony spojené so správou“. Výkladom cit. zmluvného
ustanovenia je zrejmé, že splnomocnenie pôvodnému žalobcovi spol. You in media, s.r.o. bolo udelené
v zmysle ust. § 31 OZ, a teda malo formu osobitného zmluvného splnomocnenia inkorporovaného do
zmluvy o výkone správy, ktoré nie je možné zamieňať so zákonným splnomocnením v zmysle ust.
§ 8b ods. l zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vytkli súdu prvej

inštancie, že s týmto argumentom sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal. Navyše,
aj samotné zákonné splnomocnenie správcu bytového domu konať za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, svedčí v prospech nároku uplatneného žalobcami, poukazujúc v tejto
súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave 6Co/471/2012 zo 17.6.2013, zo záverov ktoréhocitovali: „od 1.7.2004 bol správca aktívne vecne legitimovaný podať vo svojom mene žalobu na súd
na vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov, inými slovami postavenie žalobcu
v týchto sporoch mal samotný správca, ktorý tak bol účastníkom konania. Podľa názoru odvolacieho

súdu aj od 1.7.2007 (novela zákona č. 182/1993 Z.z. vykonaná zákonom č. 268/2007 Z.z.) aktívne
vecne legitimovaným subjektom v sporoch o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome je správca, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom
(zrejme ide o zákonné zastúpenie sui generis). V dôvodovej správe k tomuto zákonu k bodom 17
- 23 sa doslova uvádza, že sa správcovi zo zákona umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na súde

vo veciach, ktoré sa týkajú správy domu. Z porovnania ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
v znení platnom do 30.6.2007 a tohto ustanovenia v súčasnom znení vyplýva, že novelou účinnou
od 1.7.2007 zákonodarca vložil do tohto ustanovenia výslovné oprávnenie správcu konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu
vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To znamená, že v konaní pred súdom
správca aj po 1.7.2007 koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene), a preto mu v konaní

nechýba aktívna vecná legitimácia. K tomu odvolací súd dodáva, že vzhľadom na veľkosť obytných
domov a s tým súvisiaci značný počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nemohlo byť
úmyslom zákonodarcu požadovať, aby v konaní pred súdom vystupovali ako žalobcovia všetci uvedení
vlastníci. Možno teda uzavrieť, že nie je dôvodná odvolacia argumentácia žalovaného, že od 1.7.2007
žalobca už nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní“. S poukazom na znenie ust. § 8b ods. 1 zák. č.

181/1993 Z.z., podľa ktorého „správca ... je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome pred súdom“, ako aj na citovanú judikatúru vyšších súdov žalobcovia
2/ a 3/ mali za to, že pohľadávka vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bola
uplatnenáoprávnenýmsubjektom(správcombytovéhodomu)vzákonomstanovenejlehoteasprávnym
názorom súdu prvej inštancie, že ich nárok zanikol z titulu premlčania, sa nestotožnili. Mali za to, že

predmetný nárok naďalej trvá, keďže k prerušeniu plynutia premlčacej doby došlo podaním návrhu na
vydanie platobného rozkazu dňa 8.7.2008 správcom bytového domu You in media, s.r.o., ktorý v zmysle
zákonného splnomocnenia sui generis, ako aj v zmysle zmluvného splnomocnenia bol oprávnený konať
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred súdom. Nárok bol uplatnený v zákonom stanovenej
lehote prostredníctvom správcu You in media, s.r.o., ktorý v čase podania návrhu na vydanie platobného

rozkazu bol aktívne legitimovaným subjektom, a preto nedošlo k jeho premlčaniu. V tejto súvislosti
poukázali tiež na dôvodovú správu k zákonu č. 70/2010 Z.z., ktorým došlo k zmene zákona č. 182/1993
Z.z., podľa ktorej: „vykonanými novelami zákona o vlastníctve bytov č. 367/2004 Z.z. bola ambícia
upraviť podmienky súvisiace s činnosťou spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov a
správcovských organizácií a zákonom č. 268/2007 Z.z. dosiahnuť skvalitnenie procesov prevádzky a

údržby bytového fondu. Pri aplikácii ostatnej novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
vykonanej zákonom č. 268/2007 Z.z., účinným od 1.7.2007 dochádza v praktickej činnosti správcov k
nejasnému výkladu a niekedy aj dvojakému výkladu právnych noriem v novele obsiahnutých, pričom
nejednoznačné výklady sťažujú postavenie oboch účastníkov záväzkového vzťahu pri realizácii výkonu
správy bytového domu“. V zmysle uvedeného je preto ústavne nekonformné, aby bolo kladené na

ťarchu jednotlivcovi možné pochybenie zákonodarného orgánu spočívajúce v nejednoznačnej úprave
zákonného predpisu. Nestotožnili sa ani s názorom súdu prvej inštancie, že pôvodný žalobca You in
media, s.r.o. ako správca nebol oprávnený postúpiť pohľadávku, ktorú vymáhal v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome na tretiu osobu, a teda na nového správcu bytového domu BYTY -
SERVIS,s.r.o.Košice,pričomzdôraznili,žejedinýmdôvodom,prektorýsúdzamietolnávrh,bolavýlučne

neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Právny názor súdu prvej inštancie, že k sukcesii práv a
povinností z pôvodného žalobcu na žalobcu1/ (a teda z bývalého správcu bytového domu na nového
správcu bytového domu) dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nemá oporu v platných
právnych predpisoch Slovenskej republiky, konkrétne v ust. § 8a zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého
dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia

so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
na nového správcu alebo na spoločenstvo. Výkladom tohto ust. je potrebné dospieť k jednoznačnému
záveru, že v rámci prechodu všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv, prechádza na nového
správcu aj právo, resp. povinnosť na správu a vymáhanie všetkých pohľadávok vlastníkov bytov a

nebytovýchpriestorovvbytovomdome,ktomutoprechodudochádzaexlege,anienazákladeprávneho
úkonu majúceho základ v zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá bola vyhotovená a konajúcemu súdu
predložená výlučne z pohľadu právnej istoty a mala výlučne len deklaratórny charakter. Žalobcovia
vytkli súdu, že žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s ich argumentmi uvádzanými naprieč celýmkonaním, o. i. že k sukcesii práv a povinností z pôvodného správcu bytového domu na nového správcu
bytového domu dochádza v zmysle ust. § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. priamo zo zákona, ako aj s
argumentom, že splnomocnenie pôvodnému žalobcovi You in media, s.r.o. bolo udelené v zmysle ust. §

31 OZ, a teda malo formu osobitného zmluvného splnomocnenia inkorporovaného do zmluvy o výkone
správy, ktoré nie je možné zamieňať so zákonným splnomocnením v zmysle 8b ods. 1 cit. zákona.
Napadnutý rozsudok z uvedených dôvodov považovali za nepreskúmateľný a arbitrárny, keďže v ňom
absentuje argumentácia, ktorou by sa súd vysporiadal s jednotlivými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré
mali vplyv na meritórne rozhodnutie. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR pritom vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo
veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 105/2011 zo 14.6.2011,
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.7.2003, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sžo/122/2010 z 12.5.2011). Podľa judikatúry ESĽP sa síce nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
9. decembra 1994, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Na takéto hlavné argumenty žalobcami vznesené
v konaní súd prvej inštancie dostatočne nereagoval, čím podľa žalobcov došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces, resp. odňatiu možnosti konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Sžj/20/2010 z 25.5.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2.4.2009, tiež
sp. zn. III.ÚS 105/2011, IV. ÚS 403/2010, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/139/2011 z
12.10.2011 a 6Sžo/65/2008 z 10.10.2009). Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň si
uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniam žalobcov (podania na č.l. 521 - 524, č.l. 546 - 553) uviedla,
že v nich, ani žalobca 1/ v doplnení podaného odvolania, neprezentovali žiadne právne relevantné
skutočnosti a argumenty (odlišné od tých, ktoré prezentovali už v priebehu konania), ktoré by mohli
privodiť zmenu rozhodnutia vo veci. Nesúhlasila s názorom žalobcov, podľa ktorého právny predchodca

žalobcu 1/ bol oprávnený podať návrh na začatie konania vo svojom mene, a to na základe plnej moci,
ktorá mu vyplývala údajne jednak zo zmluvy o výkone správy, ako aj priamo zo zákona. Poukázala v tejto
súvislosti na podstatu splnomocnenia v zmysle ust. § 31 OZ, ktorá spočíva v tom, že splnomocnenec je
oprávnený konať za splnomocnenca v jeho mene a na jeho účet, a teda nie vo svojom mene. Tvrdenie
žalobcu 1/, podľa ktorého na základe splnomocnenia bol jeho právny predchodca údajne oprávnený

okrem iného „zastupovať“ vlastníkov bytov a nebytových priestorov aj pred súdom a konať vo svojom
mene, považovala za absurdné a predovšetkým v rozpore s podstatou inštitútu splnomocnenia. Podľa
žalovanej bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že v prípade udelenia plnej moci právnemu predchodcovi
žalobcu 1/ v zmysle článku IX. bod 9.1. zmluvy o výkone správy môže ísť výlučne len o udelenie
oprávnenia správcovi konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v ich mene a na ich účet.

V opačnom prípade (konanie vo vlastnom mene) by bolo nutné takéto splnomocnenie považovať za
neplatné, a to z dôvodu rozporu so zákonom (§ 39 OZ) a právny názor súdu prvej inštancie prezentovaný
na str. 8 rozsudku týkajúci sa neplatnosti článku 9.2. zmluvy o výkone správy je preto správny. Článok
IX. bod 9.2. zmluvy o výkone správy je nutné považovať za neplatný aj z toho dôvodu, že nebol
v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov včas zosúladený s týmto zákonom a

spôsob konania správcu uvedený v predmetnom bode je v rozpore s ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Opätovne poukázala tiež na to, že právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 18C/21/2008 súd určil, že rozhodnutie schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov zo dňa 18.12.2007, ktorým bol správca poverený vymáhať pohľadávku
voči žalovanej, je neplatné. S poukazom na uvedené mala za to, že právny predchodca žalobcu nebol

zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov nikdy platne splnomocnený na to, aby sa vo svojom
mene vymáhal pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania. Citovala ďalej znenie ust. § 8b ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase podania návrhu
na začatie konania, z ktorého vyplýva, že správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v
mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet. V súvislosti s uvedeným poukázala

na právny názor týkajúci sa postavenia správcu po novele č. 268/2007 Z.z. prezentovaný v komentári
autorov Valachovič, M. a kol.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha: C. H.
Beck,2012,str.630a631,podľaktorého„toutonovelousadeiurenepriamezastúpeniesprávcuzmenilo
na priame zastúpenie, lebo v zmysle platného ust. § 8b ods.1 správca už nekoná pri výkone správy vovlastnom mene (tak ako to bolo od 1.7.2004 do 30.6.2007), ale koná v mene vlastníkov a na ich účet, v
dôsledkučohopriprávnychúkonochsprávcuvznikajúprávaapovinnostipriamozastúpenýmvlastníkom
bytov a nebytových priestorov v dome. Z logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že správca v

zásade zastupuje a koná v súdnych konaniach v mene všetkých vlastníkov s výnimkou tých vlastníkov,
ktorí sú na strane žalovaného subjektu (t.j. najmä pri vymáhaní pohľadávok)“. Podľa názoru žalovaného
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 180/2008 nijakým spôsobom nevyplýva záver, podľa
ktorého by v prípade podania návrhu na začatie konania v čase účinnosti zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov po novele č. 268/2007 Z.z., tak mohol urobiť správca vo svojom mene. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti tvrdenie žalobcu, že správca bol oprávnený podať návrh na začatie konania
vo svojom mene, považovala za nesprávne, ktoré nemá ani žiadnu oporu v právnych predpisoch. Za
absurdné označila tiež tvrdenie, že jeho právny predchodca bol údajne povinný podať návrh na začatie
konania vo svojom mene, vychádzajúc zo znenia ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného v
čase vzniku údajných nedoplatkov žalovaného (2005, 2006, 2007 a január 2008), bez ohľadu na znenie
tohto predpisu v čase podávania návrhu, lebo je neakceptovateľné, aby v čase podania návrhu žalobca

vychádzal z neplatného, resp. neúčinného právneho predpisu a odvolával sa na tú skutočnosť, že v
minulosti (v čase vzniku údajného nároku) mohol podať návrh aj vo svojom mene. Žalovaná mala za to,
že v prípade akceptovania takéhoto mylného názoru by došlo k závažnému zásahu do právnej istoty
strán sporu, resp. zásadným spôsobom by bolo zasiahnuté do podstaty platnosti a účinnosti právnych
predpisov, čo je vonkoncom neprijateľné. V súvislosti s tvrdením žalobcu o údajnej pravej retroaktivite

uviedla, že v čase podávania návrhu na začatie konania jeho právnemu predchodcovi nič nebránilo
podať tento návrh v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ak tak neurobil, je to výlučne len v
dôsledku jeho laxného prístupu k znalosti právnych predpisov). Za nesprávny pokladala i názor žalobcu,
podľa ktorého bol oprávnený vstúpiť do konania po svojom právnom predchodcovi a vymáhať v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pohľadávku. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nie

je možné založiť ani na zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá je neplatná pre rozpor so zákonom.
Pohľadávka, ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky totiž nie je pohľadávkou správcu
(jehomajetkom),apretojuprávnypredchodcažalobcuakosprávcanemoholvžiadnomprípadepostúpiť
na tretiu osobu, t.j. ani na žalobcu. Zároveň namietala, že schválenie žalobcu 1/ BYTY - SERVIS,
spol. s r.o. Košice ako nového správcu nebolo zrealizované zo strany vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome platným spôsobom, preto žalobca 1/ nemôže mať status správcu, nemohli na neho
prejsť žiadne práva ani povinnosti zo strany právneho predchodcu, a teda v konečnom dôsledku nemôže
v predmetnom konaní disponovať ani aktívnou vecnou legitimáciou. Podľa žalovanej súd prvej inštancie
správne posúdil i otázku premlčania práva žalobcov 2/ a 3/ vychádzajúc z názoru, že premlčacia doba
vo vzťahu k nim v zmysle ust. § 112 OZ neprestala plynúť. Nakoľko žalobcovia 2/ a 3/ svoje nároky na

súde uplatnili po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby, ich nárok je premlčaný a súd
prvej inštancie im ho preto nemohol priznať. K námietkam žalobcu 1/ poukázala na zásadu „vigilantibus
iura scripta sunt“, podstata ktorej spočíva v tom, že neuplatnenie si svojho práva včas nemôže byť
kladené za vinu tretej osobe (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/38/2011 z 8.11.2011) a mal
za to, že rozhodnutím o zamietnutí návrhu nebola žalobcom odňatá možnosť vlastniť majetok tak, ako to

žalobca1/prezentujevosvojomdoplneníodvolania.Kzmareniutejtomožnostidošlovdôsledkulaxného
prístupu právneho predchodcu žalobcu v 1. rade, čo nemôže byť kladené za vinu súdu prvej inštancie.
Skutočnosť, že žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania (zákonom umožnenú námietku) a súd
tejto námietke vyhovel, nemá za následok, že súd prvej inštancie odňal žalobcom možnosť konať pred
súdom. Rovnako za nesprávny nemožno označiť postup súdu, pokiaľ nevyzval žalobcu na odstránenie

nedostatku podmienky konania spočívajúcej v nepredložení splnomocnenia na zastupovanie vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v konaní pred súdom. V súvislosti s touto námietkou žalovaná uviedla,
že návrh na začatie konania bol podaný v mene právneho predchodcu žalobcu, a nie v zastúpení
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, právny predchodca žalobcu 1/, ako aj žalobca o námietke
absencie aktívnej vecnej legitimácie v priebehu konania mali riadnu vedomosť, v priebehu celého

konania tvrdili, že sú oprávnení domáhať sa nároku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom
mene (predložili aj neplatné rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zvolení nového
správcu, resp. neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávok). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej
inštancie nebol povinný žiadať od žalobcu, resp. od jeho právneho predchodcu (ktorí boli mimochodom
v konaní právne zastúpení) akékoľvek splnomocnenie, na základe ktorého sú oprávnení domáhať sa

nároku tretích osôb vo svojom mene (vzhľadom na povahu splnomocnenia to ani nebolo možné). K
rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 244/2012, na ktoré odkázal žalobca, uviedla, že toto
rozhodnutie sa týka inej situácie, kedy je strana sporu zastúpená treťou osobou. V prípade nových
listinných dôkazov, ktoré žalobca 1/ predložil v odvolacom konaní, žalovaná mala za to, že odvolacísúd by sa nimi nemal zaoberať, resp. na ne akokoľvek prihliadať vzhľadom na ust. § 154 CSP. Podľa
žalovanej zároveň je potrebné si uvedomiť, že na základe plnomocenstva dochádza k zastupovaniu
tretej osoby, t.j. splnomocnenec koná v mene a na účet splnomocniteľa a nikdy nie vo svojom mene.

Z uvedeného dôvodu je preto akékoľvek splnomocnenie predložené žalobcom nutné považovať za
irelevantné. Skutočnosť, že žalobcom bolo predložené až po rozhodnutí súdu o zamietnutí návrhu,
bez akejkoľvek pochybnosti nasvedčuje tomu, že bolo vytvorené účelovo. K tvrdeniam prezentovaným
žalobcom v čl. IX. doplnenia odvolania uviedla, že vzhľadom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie,
resp. premlčania žalovaného nároku, sa súd prvej inštancie nemusel zaoberať meritom veci. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania.

10. Žalobcovia v 2. a 3. rade v odvolacej replike (č.l. 561 - 562) zotrvali na námietkach uvedených v
odvolaní, ktorými vytýkali súdu prvej inštancie, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal
s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré mali vplyv na meritórne rozhodnutie, pričom neposúdil a

neodpovedal na hlavné vyjadrenia strán sporu a svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných
hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy, a preto rozsudok považovali za arbitrárny, t.j.
nedostatočne zdôvodnený (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 154/05 z 28.2.2006). K otázke
zastupovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom bytového domu pred súdom a
zmluvného splnomocnenia v čl. IX. ods. 9.2 zmluvy o výkone správy zo dňa 27.6.2006, poukázali

na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 5273/2009, z ktorého citovali právny názor k
otázke tzv. nepriameho zastúpenia, ktoré Občiansky zákonník výslovne neupravuje (upravuje iba priame
zastúpenie v ust. § 22 ods. 1), avšak ho nevylučuje (pozri § 733 OZ). Z uvedeného rozhodnutia,
ako aj zo samotných zák. ustanovení jednoznačne vyplýva, že existuje aj nepriame zastúpenie, kedy
splnomocneneckonávosvojommene.Vsúladesozásadouzmluvnejvoľnostiakojednouzozákladných

zásad súkromného práva vlastníci bytov a nebytových priestorov boli oprávnení takto splnomocniť
správcu You in media, s.r.o. a toto zmluvné dojednanie nepriameho splnomocnenia je platné a v súlade
so zákonom. Pokiaľ ide o prechodné ust. § 32c ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., mali za to, že ak si v danom
prípade zmluvné strany v rámci zmluvy o výkone správy dojednali medzi sebou zmluvné splnomocnenie
vo forme nepriameho zastúpenia, nemožno naň aplikovať cit. prechodné zákonné ustanovenie a v

nadväznosti na to vyvodiť jeho neplatnosť. Pre úplnosť dodali, že ani zákon č. 182/1993 Z.z. nevylučuje
možnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov udeliť správcovi bytového domu plnomocenstvo.
K otázke zákonného splnomocnenia v súlade s ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. žalobcovia
poukázali na obsah podaného odvolania, v ktorom uviedli, že aj od l.7.2007 aktívne vecne legitimovaným
subjektom v sporoch o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je

správca,ktorýzavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovkonápredsúdom.Pokiaľvodvolanípoukázali
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 471/2012 zo dňa 7.6.2013, v tomto rozsudku nie je
vyslovený len právny názor odvolacieho súdu, ale je v ňom citovaná samotná dôvodová správa k novele
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 268/2007 Z.z., a preto argumentáciu žalovanej
v tomto smere považovali za irelevantnú a bezpredmetnú. Nesúhlasili ani s názorom žalovanej, že

nárok uplatňovaný v tomto konaní je premlčaný a jej argumentáciu v tomto smere považovali v celom
rozsahu za nesprávnu. Podľa názoru žalobcov je nespochybniteľné, že pôvodný žalobca You in media
s.r.o. ako pôvodný správca bytového domu na Zvonárskej 9 v Košiciach mal aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie návrhu na začatie konania, podaním ktorého v súlade s ust. § 112 OZ premlčacia doba
prestala plynúť a spočíva. Pokiaľ súd uznesením zo 4.10.2011 pripustil vstup do konania nového

žalobcu 1/ BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice namiesto pôvodného žalobcu You in media s.r.o., v
súlade s ust. § 92 ods. 3 O.s.p. zostali právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania
zachované aj pre nového žalobcu 1/, čo sa vzťahuje aj na premlčaciu dobu, ktorá neplynula, ale aj
naďalej spočívala. Vzhľadom na uvedené uplatnený nárok nemožno v žiadnom prípade považovať za
premlčaný.KotázkezmenysprávcubytovéhodomunaZvonárskej9vKošiciachopakovaneuviedli,žev

súlade s ust. § 8a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. v rámci prechodu všetkých práv a povinností vyplývajúcich
zo zmlúv, prechádza na nového správcu aj právo, resp. povinnosť na správu a vymáhanie všetkých
pohľadávokvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov,pričomkprechodudochádzaexlege;rozhodnutím
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zvonárska 9 v Košiciach z 9.12.2010 došlo k
schváleniu BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice ako nového správcu. Súd odôvodnenie uznesenia zo dňa

4.10.2011, ktorým pripustil vstup nového žalobcu 1/ namiesto pôvodného, oprel práve o toto rozhodnutie
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvbytovomdomenaZvonárskej9vKošiciachzodňa9.12.2010.
Podľa názoru žalobcov rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj schôdza, na ktorej
bolo prijaté, spĺňajú všetky zákonné náležitosti, sú platné a účinné. Zmluva o postúpení pohľadávkybola vyhotovená z hľadiska právnej istoty, pričom súdu bola predložená až dodatočne po vydaní a
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia zo dňa 4.10.2011 č.k. 11C/19/2009-282. Na základe uvedených
skutočností navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie;

zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11.Žalovanávodvolacejduplike(podanienač.l.571-574)reagovalanavyjadreniežalobcovnámietkou,
že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, resp. tvrdeniami
a dôkazmi, ktoré boli prezentované obidvoma stranami sporu. Pre prípad, ak by odvolací súd stotožnil s

názorom žalobcov, žalovaná považovala za potrebné poukázať na ust. § 387 ods. 3 CSP a akcentovala,
že odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami odvolateľov uvedenými v
odvolaní. Žalobcovia tvrdenie o tom, že splnomocnenie udelené správcovi v zmysle článku IX. zmluvy
o výkone správy, je údajne splnomocnením spočívajúcom v zastúpení nepriamom, a nie priamom, ako
to doteraz v konaní prezentovali, uviedli prvýkrát až v odvolacom konaní. Doteraz nikdy konštrukciu o
nepriamom zastúpení neprezentovali, naopak tvrdili, že sporné splnomocnenie bolo udelené v zmysle

3. hlavy OZ, teda ako priame zastúpenie. Z uvedeného dôvodu by sa ním odvolací súd vzhľadom
na ust. § 154 CSP, resp. ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nemal zaoberať, resp. naň akokoľvek prihliadať.
Citovala ďalej obsah čl. IX. ods. 9.1. zmluvy o výkone správy a považovala za nepochybné, že vôľou
vlastníkov a nebytových priestorov bolo udeliť obchodnej spoločnosti You in media, s.r.o. splnomocnenie
na priame zastupovanie v zmysle 3. hlavy OZ. Preto nové tvrdenie žalobcov, podľa ktorého malo

ísť údajne o nepriame zastúpenie, je nielen v rozpore s obsahom zmluvy o výkone správy, ale tiež
s doterajšími tvrdeniami žalobcov. Okrem toho žalovaná poukázala na to, že v prípade nepriameho
zastúpenia nepriamy zástupca (náhradník) musí práva a povinnosti nadobudnuté z úkonu realizovaného
na základe nepriameho zastúpenia previesť na zastúpeného, a to za podmienok uvedených v dohode
o splnomocnení (táto skutočnosť mimochodom vyplýva aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, na ktorý

poukazujú žalobcovia) s tým, že v dohode o splnomocnení musí byť uvedený spôsob prevodu práv a
povinností z nepriameho zástupcu na zastúpeného. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o výkone správy je
bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že táto neobsahuje žiadne ustanovenie, resp. dojednanie, ktoré by
sa týkalo prevodu práv a povinností nadobudnutých z nepriameho zastúpenia zo správcu na vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na absenciu základnej náležitosti dohody o splnomocnení na

základe nepriameho zastúpenia, nie je vonkoncom možné hovoriť o tom, že zmluvné splnomocnenie, na
ktoré sa odvolávajú žalobcovia, je nepriamym zastúpením, resp. že ide o platné nepriame zastúpenie.
Nakoľko zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje spôsob konania správcu, t.j.
zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zároveň pod sankciou neplatnosti zdôrazňuje
povinnosť súladu zmluvy o výkone správy so svojím obsahom, nie je možné, aby si vlastníci bytov

a nebytových priestorov v zmluve o výkone správy dohodli svoje zastúpenie správcom (priame alebo
nepriame) odlišne od toho, ako to ustanovuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Takéto
dojednaniemusíbyťpovažovanézaneplatné,atobuďspoukazomnaust.§32cods.2zák.ovlastníctve
bytov a nebytových priestorov alebo z dôvodu obchádzania zákona v zmysle ust. § 39 OZ. K tvrdeniam
žalobcov prezentovaným vo vyjadrení žalovaná záverom odkázala na svoje písomné podania a navrhla

rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

12. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca 1/ v ďalších podaniach zo dňa 18.9.2017 a 12.10.2017,
v ktorých k otázke zmluvného a zákonného splnomocnenia naďalej zotrval na podanom odvolaní a
vyjadreniach a nestotožnil sa s názorom žalovanej, že udelené plnomocenstvo, ktoré oprávňovalo

správcu na konanie vo vlastnom mene, z dôvodu rozporu so zákonom je neplatné. Tvrdil, že ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zastúpenie, nemajú kogentný charakter, poukázal na ust. § 2
ods. 1, § 2 ods. 3 OZ a mal za to, že Občiansky zákonník ani iný právny predpis aplikovateľný na
konkrétnyprípadsvojimiustanoveniamivýslovnenezakazujezmluvnýmstranámuzavrieťdohodu,ktorej
výsledkom by bolo nepriame zastúpenie a súčasne takýto zákaz nevyplýva ani z povahy ustanovení

zákona (§ 733 OZ). Opätovne poukázal na ust. § 8b ods. 1 prvá veta zák. č. 182/l993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého je správcovi zo zákona udelené oprávnenie konať
pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z povahy uvedeného ust. nevyplýva,
že zmluvné strany nemôžu dohodou upraviť spôsob zastupovania v konaní pred súdom a zákon
uzatvorenie dohody o nepriamom zastúpení výslovne ani nezakazuje (porov. PL.ÚS 16/1995, PL. ÚS

37/99, I. ÚS 242/2007). Mal za to, že nemožno v právnom štáte pripustiť, aby dôsledky prijatia novely
č. 268/2007 Z.z., ktorou sa udelilo správcovi oprávnenie zastupovať vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v konaní pred súdom, zakladalo účinky, ktoré by spôsobovali zánik práv nadobudnutých
správcom od vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe riadne uzatvoreného zmluvnéhoplnomocenstva. Rozhodnutie Okresného súdu Košice I č.k. 18C/21/2008, ktorým súd určil neplatnosť
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatých na schôdzi konanej dňa 18.12.2007,
považoval v tomto konkrétnom prípade za právne irelevantné. Právnym predpokladom na vymáhanie

vzniknutých nedoplatkov z titulu neuhradených platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv totiž nie
je prijatie tohto rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov oprávňujúceho správcu vymáhať
pohľadávky z uvedeného titulu, ale je ním nesplnenie povinnosti žalovanej uloženej ust. § 10 ods. 1 v
spojení s § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. neuhrádzanie platieb do fondu prevádzky údržby a
oprávžalovanouvovýške,ktorábolaplatneprijatározhodnutímvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov

na schôdzi konanej dňa 18.7.2006 a povinnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky uložená správcovi v ust.
§ 8b ods. 2 písm. e) zák. č. 182/1993 Z.z. Žalobca 1/ v celom rozsahu zotrval na svojom právnom
názore, podľa ktorého bol oprávnený vychádzať z hmotnoprávnych noriem platných a účinných v
minulosti, t.j. ku dňu vzniku nároku. V tejto súvislosti odkázal na názor Ústavného súdu SR, ktorý
pravú retroaktivitu vymedzuje ako stav, keď zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne
uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (práv a povinností), ako aj na zásadu lex retro non

agit. Z hľadiska časovej pôsobnosti hmotnoprávnych noriem nie je možné, aby neskoršie hmotnoprávne
normy ukladali práva a povinnosti na obdobie, kedy ešte neboli v platnosti a časovo neexistovali,
teda aby vyvolávali právne účinky spätne do minulosti a zasahovali do právnych vzťahov, ktoré vznikli
za platnosti a účinnosti skorších právnych noriem. Akceptácia názoru žalovanej nerešpektuje zásadu
zákazu retroaktivity právnych noriem, čo by malo za následok stav právnej neistoty. Poukázal ďalej na

dôvody uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, z obsahu ktorej vyplýva, že sa vymáha pohľadávka
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a nie pohľadávka správcu, ako tendenčne uvádza žalovaná.
K tvrdeniam žalovanej, že spoločnosť BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice nebola platne zvolená za
správcu, a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu, okrem iného uviedol, že neplatnosť rozhodnutia o
zvolení nového správcu nespôsobuje neplatnosť osobitnej dohody o plnomocenstve, ktorou vlastníci

bytov a nebytových priestorov splnomocnili správcu na vymáhanie nedoplatkov v konaní pred súdom,
ani nič nemení na skutočnosti, že účastníkmi konania pred súdom popri správcovi boli osobne aj vlastníci
bytov a nebytových priestorov. Záverom žalobca 1/ uviedol, že žalovaná evidentne bez právneho dôvodu
zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože
povinnosť platiť do fondu prevádzky, údržby a opráv vyplýva zo zákona, na výške platieb sa dohodli

všetci vlastníci a ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí tieto platby platia, len
žalovaná ich neplatí, jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobca žiadal, aby porušovaným
právam vlastníkov bytov a nebytových priestorov súd poskytol účinnú ochranu.

13. V ďalších podaniach strany sporu zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach, právnej argumentácii,

návrhoch a predložených dôkazoch.

14. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí
aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá
CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona,

zostávajú zachované.

15. Pôvodný žalobca v 1. rade BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice, so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO:
31663303 (odvolateľ) v priebehu odvolacieho konania dňa 3.3.2019 podal návrh na zmenu strany sporu
podľa ust. § 80 CSP na základe toho, že ku dňu 30.6.2015 vypovedal zmluvu o výkone správy a aktuálne

správu bytového domu na Zvonárskej 9 v Košiciach vykonáva SVB Zvonárska 9, so sídlom Zvonárska
9, Košice, IČO: 50657097, ktoré vzniklo zo zákona ku dňu 1.7.2016 (podanie na č.l. 668). Krajský súd v
Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) po posúdení návrhu na zmenu strany sporu a splnení zákonných
podmienok v zmysle ust. § 80 ods. 1 a 2 CSP pripustil zmenu strany žalobcu tak, že na miesto žalobcu
v 1. rade do konania vstupuje spoločenstvo SVB Zvonárska 9, so sídlom Zvonárska 144/9, Košice,

IČO: 50 657 097, zast. predsedníčkou Ing. Alenou Harčarikovou, s ktorým odvolací súd ako s právnym
nástupcom pôvodného žalobcu 1/ (odvolateľa) ďalej konal s tým, že tento subjekt prijíma stav konania
ku dňu svojho vstupu do konania, teda i s procesnými úkonmi vrátane podaného odvolania, ktoré podal
pôvodný žalobca 1/ BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice, so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 31663303.

16. Odvolací súd prejednal odvolania žalobcov ako včas podané oprávnenými osobami proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska
nimi uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písmen a), d), e) a f) Občianskehosúdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolaní, v spojení s
prechodným ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, v dôsledku čoho sa dopustil i skutkovej vady, lebo vychádzajúc z nesprávneho právneho

názoru nevykonal o uplatnenom nároku potrebné dokazovanie, ktoré nie je účelné doplniť odvolacím
súdom, a nie sú preto splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku (§ 387 CSP), ani pre jeho zmenu (§
388 CSP) a napadnutý rozsudok z dôvodov podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP musel byť zrušený
a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

17. V súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP odvolací súd posúdil podmienky prípustnosti
podaných odvolaní a uplatnené odvolacie dôvody podľa procesného predpisu účinného v čase podania
odvolaní (Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písmen d), e) a f) O.s.p. v prejednávanej veci sú preukázané.

18. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere, že pôvodný žalobca 1/ BYTY -
SERVIS spol. s r.o., resp. jeho právny predchodca You in media, s.r.o. nemá aktívnu vecnú legitimáciu
na vymáhanie pohľadávky v danom spore a v prípade žalobcov 2/ a 3/ ako vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome na Zvonárskej 9 v Košiciach, dospel k záveru, že nárok uplatnili po márnom
uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby (§ 101 OZ). S uvedenými závermi nemožno súhlasiť, a to

z tých podstatných dôvodov, ktoré žalobcovia uvádzajú v podaných odvolaniach, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a odvolacie námietky žalobcov a ich právnu argumentáciu považuje za relevantné a
plne opodstatnené. Keďže súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní v danom spore z nesprávnych
(neúplných)skutkovýchzisteníanapadnutýrozsudokspočívananesprávnomprávnomposúdeníotázky
aktívnej vecnej legitimácie právneho predchodcu žalobcu 1/ i otázky premlčania práva, nemožno ho

považovať za zákonný a vecne správny.

19.Preskúmanieotázkyvecnejlegitimácie,čiužaktívnejexistencioutvrdenéhoprávanastranežalobcu,
alebo pasívnej existenciou právnej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom konaní používa pre označenie stavu vyplývajúceho z

hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane je
subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že má hmotné právo, o ktoré v konaní ide (žalobca), nie je podľa práva
jeho nositeľom; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že má hmotnoprávnu povinnosť (žalovaný), jej nositeľom podľa práva nie je. Absencia vecnej

legitimácie niektorej zo strán sporu sama o sebe i bez ďalšieho vylučuje dôvodnosť žaloby, a preto
činí dokazovanie, hodnotenie dôkazov i právne posudzovanie veci tiež z pohľadu splnenia ostatných
predpokladov nadbytočným. Pokiaľ sa totiž tvrdenie žalobcu o vecnej legitimácii v konaní nedokáže, už
záver o nedostatku vecnej legitimácie postačuje k tomu, aby žaloba o splnenie povinnosti žalovaným
bola zamietnutá (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 214/2011 z 18.1.2012). V takom

prípade pre naplnenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia postačí, aby dávalo odpoveď len na
otázky týkajúce sa posúdenia vecnej legitimácie (porov. uznesenie Ústavného súdu SR z 22. 11. 2011,
III. ÚS 517/2011-9).

20. V danom spore sa žalobca You in media, s.r.o. so sídlom Nitra, Tolstého 11, ktorý v čase

podania žaloby (8.7.2008) vykonával správu bytového domu na Zvonárskej 9 v Košiciach na základe
uzavretej zmluvy o výkone správy zo dňa 27.6.2006, podanou žalobou sa domáhal od žalovanej
zaplatenia vzniknutého nedoplatku titulom dlžných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv domu
za označené obdobie, ktoré žalovaná ako vlastníčka bytov č. 1 a 3 v predpísanej výške a v lehotách
splatnosti ani na upomienku nezaplatila. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru

o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie správcu na vymáhanie pohľadávky v danom spore vychádzajúc
z nesprávneho názoru, že v konaní mal vystupovať len ako zástupca fyzických osôb - vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, na základe ktorého žalobu už z tohto dôvodu zamietol.

21. Podľa ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

účinnom do 30.6.2007 správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom
mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.22. Podľa ust. § 8b ods. 2 písm. e) cit. zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2007 pri správe
majetku vlastníkov je správca povinný najmä hospodáriť s ním s odbornou starostlivosťou v súlade
s podmienkami zmluvy o výkone správy (písm. a/), sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov

do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať
vzniknuté nedoplatky (písm. e/).

23. Podľa ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
zákona č. 268/2007 Z.z. účinného od 1.7.2007 správca je povinný vykonávať správu domu samostatne

v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

24. Podľa ust. § 8b ods. 2 písm. e) zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znenízákonač.268/2007Z.z.účinnéhood1.7.2007prisprávedomujesprávcapovinnýsledovaťúhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

25. Podľa prechodného ust. § 32c ods. 2 cit. zákona k úpravám účinným od 1. júla 2007 vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy o výkone správy alebo
zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. júla 2007 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra

2007. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami
tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné.

26. Odvolací súd sa nestotožňuje so spôsobom interpretácie cit. ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z.
súdom prvej inštancie a ani s jeho záverom v otázke platnosti ustanovení sporných článkov zmluvy o

výkone správy č. 1-10/2005 uzavretej dňa 27.6.2006, ktoré sú pre posúdenie danej veci relevantné.

27. Z cit. ust. vyplýva, že správca je povinný vykonávať správu domu samostatne, v mene (za) vlastníkov
a na ich účet. Na rozdiel od spoločenstva vlastníkov, správca teda pri výkone správy koná v mene
vlastníkov a na ich účet, podobne ako príkazník podľa príkaznej zmluvy podľa ust. § 724 OZ, ktorý

právne úkony robí ako priamy alebo nepriamy zástupca príkazcu.

28. Otázka zastupovania vlastníkov na súde správcom bola už v rozhodovacej praxi riešená, no napriek
tomuešteajvsúčasnostisavyskytujúaplikačnéproblémynajmävposúdeníaktívnejlegitimáciesprávcu
bytov v súdnom konaní. Touto otázkou sa zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 180/2008

z 15.10.2009, na ktoré poukazujú aj žalobcovia v podanom odvolaní, v ktorom vyslovil názor, že podanie
žaloby na súde má nielen procesné, ale aj hmotnoprávne dôsledky, a preto podaniu žaloby správcom
(ktorá môže byť aj obsahom zmluvy o výkone správy), treba priznať právne účinky.

29. Pôvodná právna úprava zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej

tiež len „cit. zákon“), a to až do účinnosti novely uvedeného zákona uskutočnenej zákonom č. 367/2004
Z.z., účinným od 1.7.2004 neobsahovala právnu úpravu, ktorá by bez ďalšieho umožňovala, aby
správca vo svojom mene alebo v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhal na súde
prípadné nedoplatky na platbách vlastníkov bytov a nebytových priestorov či platbách za užívanie
spoločných priestorov. Cit. zákon v znení platnom do 30.6.2004 síce umožňoval v zmluve o výkone

správy upraviť najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov
pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu (§ 8 ods. 1 písm. a/), ako aj spôsob a oprávnenie
hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 8 ods. 1 písm. c/), avšak právo
na vymáhanie nedoplatkov samotným správcom zákon neobsahoval. Zákon o vlastníctve bytov teda
predpokladal predovšetkým vzájomnú zmluvnú úpravu vnútorných vzťahov správcu a vlastníkov bytov

a nebytových priestorov, a preto až do účinnosti zák. č. 367/2004 Z.z. (účinný od 1.7.2004) správca
mohol v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu
takéto právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy. Za tejto právnej úpravy, ak správca uplatnil práva
prislúchajúce vlastníkom bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, teda ak v žalobe označil za
žalobcu seba ako správcu, nebol aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby a súd musel žalobu bez

ďalšieho zamietnuť. Uvedený postup súdu bol však možný len do účinnosti zákona č. 367/2004 Z.z. Od
1.7.2004 takémuto postupu bránilo ust. § 8b ods. 1, podľa ktorého správca je povinný vykonávať správu
majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ako aj ust. § 8b ods. 2 písm. e), podľa ktorého pri správe majetku vlastníkov je správcapovinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Bez zreteľa na znenie
zmluvy o výkone správy, správca mal teda povinnosť postupovať podľa ustanovení zákona (v znení

novely vykonanej zákonom č. 367/2004 Z.z.), teda podľa ust. § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. e) zák.
č. 367/2004 Z.z. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že počnúc 1.7.2004 bol správca oprávnený pri
výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov
vymáhať úhrady za plnenia, úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a tiež úhrady za užívanie spoločných priestorov. Keďže právna

úprava účinná od 1.7.2004 oprávnenie (a povinnosť) správcu neviazala iba na práva, ktoré vzniknú v
budúcnosti, toto oprávnenie sa týkalo aj práv nadobudnutých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
pred účinnosťou novely uskutočnenej zákonom č. 367/2004 Z.z. Ak teda začalo súdne konanie pred
1.7.2004, v ktorom ako žalobca bol označený správca a súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie zatiaľ nezamietol, od 1.7.2004 už tak nemohol urobiť v dôsledku zmeny právnej úpravy.
Na uvedených záveroch nemení nič ani právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov vykonaná zákonom č. 268/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2007
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 180/2008 z 15.10.2009).

30. Zákonom č. 268/2007 Z.z. účinným od 1.7.2007 zákonodarca doplnil výslovné oprávnenie správcu
konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred súdom. Okrem toho môže

správca zastupovať v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým
smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom, ďalej v prípade návrhu na začatie
konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaným iným vlastníkom alebo o zdržanie sa alebo
zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom v dome.

31. Vychádzajúc z ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení účinnom do 30.6.2007, t.j. pred novelou vykonanou zákonom č. 268/2007 Z.z., ako aj po
tejto novele (od 1.7.2007), mal teda v oboch prípadoch správca oprávnenie konať pri správe majetku
vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne, postupovať podľa cit. ustanovení § 8b ods. 1, §
8b ods. 2 písm. e) zák. č. 182/1993 Z.z., mohol teda uplatňovať aj hmotnoprávne nároky vlastníkov bez

ich súhlasu a aj konať pred súdom pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže
mal pri správe domu podľa zákona ust. § 8b ods. 2 písm. e) povinnosť sledovať úhrady preddavkov do
fondov a aj vymáhať vzniknuté nedoplatky.

32. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj platnosť sporného čl. IX. zmluvy o výkone správy č.

1.10/2005 uzavretej dňa 27.6.2006 medzi správcom You in media, s.r.o. a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v dome na Zvonárskej 9 v Košiciach, na základe ktorej bol správca poverený a splnomocnený
v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka na všetky právne úkony súvisiace so zabezpečením správy
bytového domu súp. č. 144 na ul. Zvonárska 9 v Košiciach (bod 9.1.) a tiež, aby vo vlastnom mene
konal ohľadom tejto správy, najmä vyčísľoval výšku úhrad za služby spojené s užívaním, príspevky do

fondu prevádzky, údržby a opráv domu, nedoplatky z nich vymáhal prípadne aj súdnou cestou, uzatváral
obchodné zmluvy, v týchto sa zaväzoval a vymáhal nároky ohľadne nákladov za opravy, údržby a
rekonštrukcie, revízie a iné úkony spojené so správou (čl. IX. bod 9.2.). Odvolací súd sa nestotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že toto ust. zmluvy o výkone správy je neplatné podľa prechodného ust. §
32c ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. Podľa posúdenia odvolacieho súdu ustanovenie sporného čl. IX zmluvy

o výkone správy sa nedostalo do rozporu so zákonom č. 268/2007 Z.z. účinným od 1.7.2007, podľa
ktorého (ust. § 8b ods. 1) správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov a
nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome pred súdom. Platí preto, že aj podľa zák. č. 182/1993 Z.z. účinného od
1.7.2007 aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome je správca, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred
súdom - ide zrejme o zákonné zastúpenie sui generis (k uvedenému porov. rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6Co 471/2012 zo 17.6.2013).

33. Uvedený výklad aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v už citovanom uznesení sp. zn.

3Cdo 180/2008, zodpovedá zmyslu výkonu správy bytov a nebytových priestorov podľa zák. č. 182/1993
Z.z. Najvyšší súd SR tiež uviedol, že prípadná nedôslednosť (nejednoznačnosť) právnej úpravy nemôže
maťzanásledokodňatiepráv,resp.nemožnosťreálnesaichdomôcťlenvzhľadomnazávažnéprocesné
prekážky, ktorých odstránenie sledovala práve novela uskutočnená zákonom č. 367/2004 Z.z.34. Tiež v ďalšom uznesení sp. zn. 3Cdo 193/2014 zo dňa 6.6.2016 Najvyšší súd SR zotrval na názore,
že správca je oprávnený aj po novele zákona č. 182/1993 Z.z. vykonanej zákonom č. 268/2007 Z.z.

účinným od 1.7.2007 pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene a na
účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu.
Zároveň v cit. rozhodnutí uviedol, že uvedené nevylučuje, že samotní vlastníci bytov a nebytových
priestorov nemôžu sami tieto úhrady vymáhať a opačný výklad by viedol k príliš formalistickému postupu
súdu a odopretiu práva na súdnu ochranu.

35. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu mohol voči žalovanej uplatňovať nároky
na zaplatenie dlžných príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu za vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, disponoval právami, ktoré sú predmetom sporu a bol aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby na základe zákona a oprávnenie (i povinnosť) vymáhať vzniknuté
nedoplatky od žalovanej mu vyplynula tiež z čl. IX. bod 9.2. uzavretej zmluvy o výkone správy zo dňa

27.6.2006.

36. S prihliadnutím na to, že nárok na súde bol riadne, t.j. oprávneným subjektom a včas uplatnený
podaním žaloby dňa 8.7.2008 pred márnym uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby (§ 101
OZ), žalobca v konaní riadne pokračoval, premlčacia doba prestala plynúť dňom uplatnenia práva

(pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov) správcom v súlade s ust. § 112 OZ, preto pokiaľ
do konania na žalujúcu stranu pristúpili i žalobcovia 2/ a 3/ rade ako vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, nesporne uplatnili nárok včas a neobstojí ani záver súdu prvej inštancie o
premlčaní nároku uplatneného žalobcami 2/ a 3/, ktorý je v rozpore so zákonom.

37. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c)
CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom bude jeho úlohou
v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcov vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým
je viazaný (§ 391 CSP), prihliadať tiež na ust. § 7b ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zistiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku (i jeho výšky),

posúdiť uplatnený nárok podľa na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a po vyhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v § 191 a nasl. CSP novým rozhodnutím opätovne o
žalobe v súlade so zákonom rozhodnúť.

38. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o nároku strán na náhradu trov konania, vrátane

trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

39. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.