Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113231095
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8113231095.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľa: C. C.,

L..XX.X.XXXX,J.Y.XXX/XX,X.,zást.AK-TARABČÁK,s.r.o.,Hlavná13,08001Prešovprotiodporcovi:
L. C., P. J. Š. XXXX/XX, G. - D., P.. G. XXX, XXX XX Y. L. P., zníženie výživného na plnoleté dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom, ktorý bol pôvodne podaný na Okresný súd Prešov dňa 24.10.2013, domáhal
vydania rozsudku, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 16.2.2012, spisová
značka 15C/117/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.8.2012, spisová

značka3CoP/44/2012včastitýkajúcejsavýživnéhopreplnoletúL.C.atotak, abysúdznížilvyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 70 eur mesačne na sumu 26,65 eur počnúc dňom
1.11.2013. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. 15C 117/2011 zo
dňa 16.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 3CoP 44/2012 zo dňa 22.08.2012
bol zaviazaný platiť na dcéru L. C. výživné vo výške 60 eur mesačne. Podľa neho od rozhodnutia
súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Začal žiť v spoločnej domácnosti s
družkouC.W.,L..XX.X.XXXX,bývajúvprenajatomneskolaudovanomobydlívobciX.adňaXX.X.XXXX

sa mu narodil syn M. C.. Nemá žiaden príjem, je nezamestnaný a jeho jediným zdrojom obživy sú
sociálne dávky vo výške 62,50 eur. Okrem vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére L., má súdom určenú
vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére S.. Táto vyživovacia povinnosť mu bola určená rozsudkom
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č.k. 7P/121/2011 zo dňa 21.01.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. 18CoP 37/2012 zo dňa 09.07.2012 vo výške 60 eur mesačne do rúk
matky maloletej. Jeho nepriaznivý stav mu nedovoľuje zamestnať sa, čo je zrejmé aj z odôvodnenia
uznesenia Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou č. Pv 979/12/7713 zo dňa 17.09.2013, ktorým

bolo zastavené trestné stíhanie voči nemu pre trestný čim zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona. S výživou je odkázaný na pomoc svojej matky, ktorá mu poskytuje obživu a prispieva
na lieky, ktoré užíva vzhľadom na jeho zdravotný stav. S narodením dieťaťa sa mu zvýšili náklady
na domácnosť, najmä čo sa týka nákupu potravín a hygienických potrieb, cestovné zo Záhradného
do Prešova na preventívne prehliadky a povinné očkovanie, ako aj náklady všeobecne na vedenie
domácnosti.

2. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi a to ohľadne príjmu a výdavkov, ako aj majetku, výsluchom účastníkov a svedkov, apripojených spisov tunajšieho súdu a o návrhu rozhodol rozsudkom zo dňa 21.6.2017 a to tak, že návrh
na zníženie výživného zamietol a že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a to na
základe tohto skutkového stavu:

4. K podanému návrhu navrhovateľ predložil tieto dôkazy : rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
16.02.2012 spisová značka 15C/117/2011, ktorým bolo zvýšené výživné navrhovateľa voči odporkyni zo
sumy 23,24 eur na sumu 70 eur mesačne počnúc dňom 27.5.2011 spolu s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súde Prešov spisová značka 3CoP/44/2012 zo dňa 22.08.2012. V odôvodnení Okresného

súdu Prešov, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni je uvedené, že v tom
čase odporkyňa nenadobudla schopnosť sa sama živiť, keďže neukončila ani strednú školu. Odporkyňa
požiadalaozvýšenievýživnéhozdôvodu,ževýživnébolonaposledyurčené,keďnavštevovalazákladnú
školu. A dnes už navštevuje strednú školu. Od poslednej úpravy výživného sa jej výdavky zvýšili.
Stredná škola, ktorú navštevovala v tom čase odporkyňa, sa nenachádzala v mieste jej bydliska, s čím
mala spojené výdavky na cestovné. A aj v prípade, že by odporkyňa bola ubytovaná na internáte, je

nesporné, že aj tieto služby by boli spoplatnené. Výdavky odporkyne v tom čase vzrástli aj v súvislosti
s dosiahnutím fyzického veku, a teda zvýšili sa jej výdavky na ošatenie, kozmetiku, hygienické potreby.
Ďalej v tomto odôvodnení je uvedené, že je pravdou, že navrhovateľ je dlhodobo nezamestnaný, má
vážne zdravotné problémy, jeho životná úroveň však nezodpovedá výške jeho príjmu. V porovnaní
s príjmami je nadštandardná. Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu spolu s

bratom a jeho rodinou a úver na tento rodinný dom platí údajne matka navrhovateľa. V konaní bolo
preukázané, že odporca nadobudol finančné prostriedky, ktoré ako veriteľ požičal, tie mu dlžníčka
dobrovoľne neuhradila, ktoré si exekučne vymáha. V rámci exekúcie boli navrhovateľovi vyplatené
3880 eur, pričom navrhovateľ poukázal, že mohlo ísť o sumu 4000 až 5000 eur. Aj keď poprel, žeby
sa jednalo o jeho finančné prostriedky, z exekučného spisu nevyplýva, že by oprávnenou osobou a

veriteľom nebol navrhovateľ, a že bol pri požičiavaní peňazí len sprostredkovateľom. Odvolací súd vo
svojom potvrdzujúcom rozsudku uviedol, že sa stotožňuje so závermi, ako sú uvedené v rozhodnutí
súdu prvého stupňa. Navrhovateľ v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol nezamestnaný, poberal
iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 5 060 Sk, v čom boli zahrnuté aj nemocenské dávky. Nebol
poberateľom dôchodkových dávok, ani evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V čase

rozhodnutia odvolacieho súdu navrhovateľ je nezamestnaný. Poberá iba dávku v hmotnej núdzi vo
výške 62,50 eur a trvá mu ešte vyživovacia povinnosť k dcére S. vo výške 60 eur mesačne. Aj keď
odporca trpí zdravotným problémami ( v tom čase bol po operácii mozgu, trpel bolesťami chrbtice mal
diagnostikovaný chronický VAS Th chrbtice pri protruzii discu Th 3-4, 4-5 Th 8-9, 9-10, coxartrotis II.
stupňa), navrhovateľovi nebol priznaný invalidný dôchodok, pretože na priznanie jeho invalidity mu

chýbali 2%. Napriek tomu, že tvrdil, že jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, bolo zistené,
že v rámci exekúcie mu bola vymožená exekučná suma vo výške 5 016,06 eur, a z tejto sumy mu
bolo vyplatených spolu 3 178,98 eur. V roku 2008 sa navrhovateľ podieľal na kúpe rodinného domu,
ktorého je spoluvlastníkom v jednej polovici. Aj keď navrhovateľ tvrdí, že jemu poskytnutý úver na kúpu
rodinného domu spláca jeho matka, ktorá je starobná dôchodkyňa, odporca musel pri čerpaní úveru

deklarovať banke svoj príjem, majetkové pomery, ako aj schopnosť splácať úver, inak by mu banka úver
neposkytla. Navrhovateľ v tom čase nepreukázal, že by bol uznaný práceneschopný, vzhľadom na svoj
nepriaznivý zdravotný stav a nebol ani uznaný za invalidného. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací
súd konštatoval, že odporca je schopný pracovať, dosahovať príjem a riadne si plniť svoju vyživovaciu
povinnosť. Pokiaľ ide o námietku o darovanie nehnuteľnosti súd zistil, že byt bol darovaný zo strany

starých rodičov pre jeho dcéru. Odvolací súd mal za to, že poberanie dávky v hmotnej núdzi zo strany
navrhovateľa je iba účelové, a že je schopný dosiahnuť príjem a plniť si vyživovaciu povinnosť voči
odporkyni zodpovedajúcu jeho schopnostiam, ako aj možnostiam.

5. Podľa rodného listu maloletého M. C., narodeného XX.X.XXXX vyplýva, že sa narodil z rodičov C. C.,

L. XX. C. XXXX S. C. C. W. L. XX. C. XXXX.

6. Z uznesenia Krajskej prokuratúry zo dňa 16. apríla 2013 spisová značka 1 KPt 130/13 vyplýva, že
Krajská prokuratúra rozhodla takto: Podľa § 194 ods. 1 písm. b)Tr. Poriadku uznesenie prokurátorky
Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou z 29. januára 2013, č. k. Pv 979/12-3, ktorým podľa § 215 ods.

1 písm. h) Tr. Poriadku s poukazom na § 86 písm. a) Trestného zákona zastavila trestné stíhanie vedené
proti obvinenému C. C., L.. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona zrušila a uložila prokurátorke Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou, aby vo veci znovu
konala a rozhodla. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že skutočnosť, že obvinený v tomto konanínavrhovateľ, je bez zamestnania a poberá v rozhodnom období len príspevok, nemá samo osebe vplyv
na existenciu jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, a tým sa nezbavuje trestnej zodpovednosti na
neplnenie vyživovacej povinnosti. Predpokladom na zistenie možnosti a schopnosti povinného plniť si

zákonnú povinnosť vyživovať iného sú údaje o jeho finančných a osobných pomeroch. Súd zo svojej
činnosti z pripojeného spisu tunajšieho súdu, spisová značka 10T 23/2014 zistil, že navrhovateľ bol
za tento skutok uznaný za vinného z dôvodu, že v období od 01.02.2012 až ku dňu vydania trestného
rozkazu t.j. ku dňu 10. septembra 2014 si z nedbanlivosti neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim
dcéram S. a L.R. C.. V konaní bol podaný odpor. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.

7. Navrhovateľ vo svojej výpovedi súdu uviedol, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že
sa znížil jeho príjem, poberá iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 94 eur, ktorá po dosiahnutí šiestich
mesiacov vo veku dieťaťa mu bola ponížená na sumu 81,10 eur. Pôvodne poberal dávku v hmotnej núdzi
vo výške 61,20 eur, avšak potom, ako sa mu narodil syn a jeho družka poberala materský príspevok po
dobu šiestich mesiacov, bola mu na šesť mesiacov zastavená dávka v hmotnej núdzi. Následne po tom,

čo jeho družka začala poberať namiesto materského príspevku rodičovský príspevok, spolu s rodinnými
prídavkami, dosiahla dávka v hmotnej núdzi výšku 94 eur. Aj keď bol medzičasom práceneschopný,
nepožiadal o priznanie nemocenskej dávky. Medzi jeho výdavky patrí: úhrada elektriny mesačne vo
výške 29,40 eur, výživné na L. ako aj dcéru S. vo výške 53,80 eur a Úradu práce, sociálnych vecí vracia
nedoplatok vo výške 206,25 eur, pričom sa dohodol na úhrade tohto nedoplatku po 7 eur. Mesačne

potrebuje na lieky sumu 40,43 eur, a taktiež občasné výdavky má na syna pre chorobu, napríklad ak
ide o chrípku. Jeho maloletý syn sa narodil predčasne, a preto museli zakupovať lieky s doplatkom,
ako aj umelú výživu. Ďalšie výdavky má na potraviny a hygienické potreby vo výške 160 eur, a taktiež
synovi zakupoval plienky. V domácnosti si topia tuhým palivom, za ktoré mesačne hradia 55 eur. Pre
svoj zdravotný stav (bol mu odstránený nádor, má ďalšie problémy a to s chrbticou, v roku 2013 mal

operované rameno, pričom jeho stav sa po operácií nezlepšil, a v roku 2014 mu opätovne diagnostikovali
nádor, ktorý sa nerieši operačne, pre tieto diagnózy má psychické problémy, slabšie vidí a počuje,
problémy má aj s pamäťou, zabúda) musí navštevovať lekára 2 až 3 krát do týždňa, s čím sú spojené
výdavky na cestovné. Družka poberala rodičovský príspevok vo výške 240 eur, a preto doplatok na
jeho výdavky mu musela uhrádzať jeho mama. Okrem toho navrhovateľ predložil písomný prehľad

svojich výdavkov, podľa ktorého mesačné náklady činia sumu 468,75 eur. Podrobný prehľad výdavkov
navrhovateľa sa nachádza na čl. 142 až 143 spisu. Býva v dome, ktorý patrí jeho matke. S dcérou sa
nestretáva a nie sú ani v žiadnom kontakte. V exekúcii spisová značka 13Er 86/2018 proti povinnej M.
J., mu neboli vyplatené žiadne ďalšie sumy okrem súm, ktoré boli preukázané v pôvodných konaniach.
O stave exekúcie sa neinformoval. Keď podával žiadosť o úver, bolo potrebné, aby si zriadil účet, čo

sa aj tak stalo a následne na ten účet boli poukázané peniaze z prevodu nehnuteľnosti, ktoré mala
vlastniť jeho mama. Podľa neho malo ísť o obdobie roku 2011. Uznal, že je na fotografiách predložených
odporkyňou, avšak činnosti s koňmi vykonáva len ako terapeutickú činnosť, ktorá mu pomáha v jeho
zlom zdravotnom stave. Potvrdil, že na farme ranč C. sa nachádzajú kone, ako aj žriebätá, avšak ide o
farmu, ktorú vlastní jeho matka. Dva kone vlastní jeho mama a zvyšné dva kone sú ustajnené od iných

vlastníkov.Jehodružkapomáhanapredmetnejfarmeatoránoajvečer,kedypomáhadávaťkoňomvodu
a seno. Jeho družka C. W. pracuje ako vedúca prevádzky a trénerka na ranči C.. Neskôr sa poopravil, že
pracuje, ako vedúca prevádzky a to na základe dohody. Súdu upresnil, že podľa neho spomínaný ranč
C. nie je rančom ani farmou, je to len maštaľ a výbeh, kde sa nenachádza žiadna budova. Budovy, ktoré
sa nachádzajú na fotografiách, ktoré predložil zástupkyne odporcu, sú budovy vo vlastníctve družstva.

Zároveň poukázal na to, že odporkyňa predala byt, ktorý nadobudla od starých rodičov za sumu 70 tisíc
eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že jeho družka má od 23.10.2016 pozastavený rodičovský príspevok. Je
evidovaná ako nezamestnaná a maloletý syn M. od 1. septembra 2016 navštevuje materskú školu.

8.Právnyzástupcanavrhovateľauviedol,žeúverbolposkytnutýnavrhovateľovi,ajkeďjehoprijímateľom

mala byť matka. Keďže však v tom čase bola dôchodkyňa, nebolo možné, aby jej banka takýto úver
poskytla, preto ako spoludlžníci k tomuto dlhu pristúpili brat navrhovateľa a manželka brata. Avšak
koniec koncov tento úver splácala matka navrhovateľa, vklady na účet vykonávala matka a to aj z peňazí
z predaja nehnuteľností, ktoré vlastnila a predložil aj kúpne zmluvy . Úver bo splatený v júni 2012.
Navrhovateľ v roku 2013 nemal žiaden účet v peňažnom ústave ani jeho družka.

9. Odporkyňa súdu na pojednávaní uviedla, že od posledného určenia výživného na jej strane nedošlo
k žiadnej zmene a teda ani ohľadne výdavkov ani príjmov. Podľa nej k zmene nedošlo ani na strane
navrhovateľa. Občas má zvýšené výdavky napríklad pri absolvovaní stáží v zahraničí, ktorú si hradila zasumu 250 eur. Brigádnicky pracovala iba v lete v roku 2015 dva mesiace, z čoho mala príjem 100 eur, a
od leta pracuje iba jeden deň v mesiaci s príjmom 30 eur. Príjem má aj zo sociálneho štipendia od jesene
2012 vo výške 180 eur, pretože otec jej neplatí výživné ako má stanovené rozsudkom, a hradí ho iba

vo výške 26 eur mesačne. Ďalšie výdavky má v súvislosti so štúdiom a to nákup kníh 20 eur mesačne,
niektoré veci si dotláča v cene 20 eur. Ďalšie výdavky ma na cestovné, cestuje každý deň a jeden lístok
stojí 0,86 centov. Strava v školskej jedálni predstavuje sumu 2 eura. Pri začatí školského roka hradí
školské vo výške 50 eur. Ostatné výdavky ma na hygienické potreby, ošatenie, stravu, a nepravidelné
výdavky v súvislosti s návštevou gynekológa a zubára. Ostatné výdavky ma na zakúpenie sklíčok do

okuliarov ako aj na spoločenský život. Mesačne na svoju osobu potrebuje sumu 200 až 250 eur.

10. Vtedajší právny zástupca odporkyne žiadal, aby súd podaný návrh na zníženie výživného zamietol,
nakoľko poprel, žeby jediným príjmom navrhovateľa bola dávka v hmotnej núdzi. V konaní vo veci
zníženia výživného na dcéru S. E., sú preukázané skutočnosti, ktoré majú odôvodňovať, že navrhovateľ
má príjem z podnikania s koňmi. Taktiež, pokiaľ ide o majetkové možnosti navrhovateľa, poukázal nato,

že podľa údajov, ktoré sa nachádzajú na webovej stránke ranču C., ako aj z facebookovej stránky
tohto ranču zistil, že na tomto ranči sa nachádza viacero koní a údajná majiteľka tohto ranču má
podľa evidencie stránky finstat.sk evidovaný počet zamestnancov 0, pričom poprel správnosť týchto
evidovaných údajov. Podľa neho navrhovateľ vykonáva podnikateľskú činnosť, avšak pod menom svojej
matky. Uvedenú skutočnosť vyvodzuje aj z údajov, že pôvodným majiteľom koňa, ktorý je vedený na

ministerstve bol navrhovateľ a následne tohto koňa predal svojej družke. Ku dňu vyhlásenia pôvodného
rozhodnutia odporkyňa ukončila vysokoškolské vzdelanie, a bola evidovaná na úrade práce.

11. Svedkyňa S. E., matka odporkyne, súdu uviedla, že prevádzkuje bar pred svojim domom. V
domácnostibývasosvojimidcéramiL.S.S.amáeštedvedetivoveku10a6rokov.Jejmanželjeodroku

2012 alebo 2013 nezamestnaný. Jej výdavky pozostávajú z výdavkov pre deti vo veku 10 a 6 rokov. Na
domácnosť hradí elektrinu mesačne 120 eur, a zakupuje si drevo na kúrenie a to v sume 600 eur na rok.
Súdu predložila listinné dôkazy, ktorými chcela preukázať, že na fotografiách sa nachádza navrhovateľ,
ako aj jeho družka, ktorí podľa jej tvrdení majú pracovať na ranči, ktorý patrí matke navrhovateľa. V
trestnom konaní vo veci neplatenia výživného bolo preukázané, že v roku 2012 boli nejaké pohyby na

účtoch navrhovateľa, pričom išlo až o sumu 30 000 eur. Počas vedenia exekúcie na výživné, navrhovateľ
prepísal nehnuteľností, ktoré vlastnil, na svoju matku a preto z tohto dôvodu je vedené voči tomuto
prevodu aj konanie o neúčinnosť právneho úkonu. Peniaze z predaja bytu, ktorý nadobudla odporkyňa
darovaním, použili na úhradu dlhu, ktorý bol na tomto byte a taktiež na opravu strachy a základov domu,
v ktorom bývajú. Celkovo išlo o sumu 21 000 eur.

12. Taktiež v konaní účastníci predložili dôkazy, ako aj súd si zisťoval na zistenie skutočného stavu veci,
a boli vykonané tieto dôkazy:

13. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny navrhovateľ poberal dávku v hmotnej

núdzi od 01.03.2010 do 31.12.2013 po 62,50 eur mesačne. Od 09.12.2013 bol evidovaný ako
práceneschopný.

14. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 05.5.2014 bolo rozhodnuté,
že C. C. teda navrhovateľ, má povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od

01.09.2013 do 31.12.2013 v sume 187,50 Eur, od 01.09.2013 do 30.09.2013 v sume 62,50 Eur, od
01.11.2013 do 31.12.2013 v sume 125,00 Eur, zvýšené o 10% v sume 18,75 Eur, t.j. celkom v sume
206,25 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov. Dôvodom povinnosti vrátiť túto dávku bola skutočnosť, že pán C. žije v spoločnej
domácnosti s družkou C. W., S. K. XX.XX.XXXX sa im narodilo dieťa M. C.. Vykonávaním ďalšieho

šetrenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zistil, že pán C. žije s družkou od narodenia dieťaťa, t.j.
od septembra 2013. Na základe uvedených skutočnosti sú pani W. a maloleté dieťa M. C. zaradení do
okruhu spoločne posudzovaných osôb spolu s pánom C., ktorý bol poberateľom dávky a príspevkov v
hmotnej núdzi. Pani W. je zamestnaná. V mesiaci 09/2013 mala príjem z pracovného pomeru v sume
316,42 Eur. V mesiaci 10/2013 mala vyplatené nemocenské dávky od zamestnávateľa v sume 57,76

Eur. V mesiaci 11/2013 tvorili príjem rodiny nemocenské dávky za mesiac 09/2013 vyplatené sociálnou
poisťovňou v sume 82,90 Eura materský príspevok za mesiac 09/2013 a 10/2013 spolu v sume 310,30
Eur. V mesiaci 12/2013 tvoril príjem rodiny materský príspevok v sume 244,90 Eur.15. Taktiež rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 05.08.2014 bol
rozhodnuté, že navrhovateľ je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej
núdzi z dôvodu, že menovaný je vedený na úrade práce od 15.03.2005. Od 09.12.2013 doposiaľ

je uznaný práceneschopným, patrí mu ochranný príspevok v sume 34,69 Eur. Družka C. W. poberá
rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne. V mesiaci 06/2014 mala vyplatené materské v sume
155,10 Eur. Starajú sa o jedno nezaopatrené dieťa M. C.. Pani W. je rodičom dieťaťa, ktorá sa osobne,
celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku, patrí jej ochranný príspevky sume 13,50 Eur
mesačne. Pán C. je nájomcom domu. Má uhradené náklady na bývanie, patrí mu príspevok na bývanie.

16. Taktiež rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 5.8.2014, bolo
rozhodnuté, že C. C. je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a priznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi vo
výške 94,60 eur od 01.07.2014. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa
5.11.2014, bola znížená dávka v hmotnej núdzi navrhovateľovi od 01.10.2014 vo výške 81,10 eur, a to z
dôvodu, že jeho syn M. C. dovŕšil dňa 24.09.2014 jeden rok a teda z tohto dôvodu mu nepatrí ochranný

príspevok vo výške 13,50 eur mesačne.

17. V zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí s rodiny Prešov navrhovateľovi bol priznaný
preddavok na pomoc v hmotnej núdzi od 01.06.2015 v sume 46,40 eur a to z dôvodu, že pán C. je
vedenýakouchádzačozamestnanieanemážiadnypríjem.Menovanýdokladovalpráceneschopnosťod

28.5.2014. Ochranný príspevok bol poskytnutý v období od 1.6.2014 do 31.5.2015. Ochranný príspevok
patrí členovi domácnosti najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného
stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká, preto mu nepatrí ochranný príspevok
od 1.6.2015. Pán C. je nájomcom rodinného domu a uhrádza náklady spojené s bývaním. Družka C.
W. poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne. Spolu sa starajú o jedno nezaopatrené

dieťa - M. C.. Započítateľný príjem rodiny je rodičovský príspevok.

18. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálny vecí a rodiny zo dňa 11.01.2017, bola C. W. znížená dávka
v hmotnej núdzi mesačne od 01.12.2016 na sumu 162,10 eur, a to z dôvodu, ako je uvedené v tomto
rozhodnutí, že pani C. W. je od 25.9.2016 naďalej v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nárok na

dávku v nezamestnanosti jej vznikol od 25.9.2016 na obdobie šiestich mesiacov. V mesiaci 12/2016 jej
bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v sume 12,20 Eur. Druh - C. C. je od 19.12.2016 vyradený
z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Je poberateľom invalidného dôchodku v
sume 100,40 Eur mesačne. Za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou. Od 20.12.2016 je práceneschopný.

Vzhľadom k tomu, že v mesiaci 12/2016 netrvala jeho práceneschopnosť viac ako 30 dní, ochranný
príspevok mu v uvedenom mesiaci nepatrí. Rodičia zabezpečujú starostlivosť o jedno nezaopatrené
dieťa - syna M., L.. XX.X.XXXX. Pani W. a pán C. sú nájomcami rodinného domu, náklady spojené
s bývaním uhrádzajú. Patrí im príspevok na bývanie. C. W. bola od 25.9.2016 zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie.

19. Rozhodnutím Úradu práce, sociálny vecí a rodiny v Prešove 30. januára 2017 bol navrhovateľ
vyradený z evidencie uvádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Toto rozhodnutie podľa poštovej
doručenky si navrhovateľ neprevzal v odbernej lehote. Navrhovateľ súdu predložil odvolanie voči
predmetnému rozhodnutiu a to z dôvodu, že prinávšteve príslušného úradu mu bola ponúknutá možnosť

kontaktnou pracovníčkou dobrovoľne sa vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom túto
ponuku odmietol. Následne mu bola doručená ponuka na zamestnanie u zamestnávateľa LukCom s.r.o.,
Sabinov na funkciu pracovníka komunikačného centra s tým, že mal sa kontaktovať s potencionálnym
zamestnávateľom, a to v období od 09.12.2016 do 16.12.2016. S potencionálnym zamestnávateľom
sa mal dohodnúť na stretnutí ohľadne zamestnania, ale keďže došlo k zmene jeho zdravotného stavu,

musel odložiť toto stretnutie. Keďže zastupujúci ošetrujúci lekár pre veľký počet pacientov ho nechcel
vyšetriť, nebolo mu vystavené potvrdenie o práceneschopnosti.

20. Podľa potvrdenia učtárne Okresného súdu Vranov nad Topľou navrhovateľovi bola vyplatená v
zmysle nálezu ústavného súdu vo veci spisová značka 7C 31/2004 suma 2000 eur, a to dňa 29.9.2014.

21. Rozhodnutím Sociálnej poisťovni bol navrhovateľovi od 19. júna 2015 priznaný invalidný dôchodok
vo výške 99,40 eur mesačne z dôvodu, že ma pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% vporovnaní so zdravou fyzickou osobou. Od 01.01.2015 bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 104,40
eur.

22. Z dôkazov ohľadne príjmu družky navrhovateľa vyplýva, že táto v roku 2015 poberala rodičovský
príspevok vo výške 203,20 eur a taktiež v období od 04.07.2014 do 31.12.2015 bola zamestnaná u S.
C. na základe dohody o pracovnej činnosti. Za toto obdobie jej bola vyplatená čistá mzda spolu vo výške
256,81 eur.

23. Podľa správy obce Záhradné na dome v obci Záhradné, kde býva navrhovateľ v posledných štyroch
rokoch nebolí vykonané žiadne rekonštrukčné práce. V obci sa nachádza ranč, ktorý prevádzkuje S. C..
Na prácach súvisiacich s chovom koní sa podieľa C. W. a občas aj občania obce Záhradné.

24. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 03.04.2008 vyplýva, že navrhovateľovi a spoludlžníkom
W.. C. C. a S. C. bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 600 000 slovenských korún, ktorý mal

byť splácaný v dĺžke 20 rokov od splatnosti prvej splátky s tým, že na tento úver bol uplatnený štátny
príspevok vo výške 300 000 slovenských korún.

25.PodľapotvrdeniaPrešovskejuniverzityfilozofickáfakultavškolskomroku2012/2013bolaodporkyňa
študentkou prvého ročníka dennej formy štúdia.

26. Podľa Sociálnej poisťovne v období od 01.05.2013 do 07.08.2013 pracovala odporkyňa ako
zamestnanec na dohodu o brigádnickej práci študentov. V období 07/2013 mala vymeriavaní základ vo
výške 97,50 eur, a v období 08/2013 mala vymeriavací základ vo výške 19,50 eur a taktiež od 15.6.2015,
pričom v období jún 2015 mala vymeriavací základ vo výške 17,47 eur. Z potvrdenia spoločnosti

BranchPro, s.r.o. vyplýva, že odporkyni bola v období od júna 2015 do októbra 2015 vyplatená čistá
mzda spolu vo výške 122,29 eur.

27. Z listinného dôkazu kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2011 vyplýva, že odporkyňa predala kupujúcemu
C. C. nehnuteľnosť, ktorá mala byť zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územia G. za

kúpnu cenu 60 000 eur.

28. V tomto súdnom konaní súd preveroval aj majetkovú situáciu navrhovateľa, najmä čo sa týka
vlastníctva koní a prevádzkovania Ranča C. v obci Záhradné. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky v správe zo dňa 28.04.2016 uviedlo, že C. C. je od 24.03.2011 majiteľom

kobyly Korina, narodená v roku 1994, kríženec v type chladnokrvníka. Predchádzajúca majiteľka bola
C. D., G.. C. W., L.. XX.XX.XXXX je od 08.08.2014 majiteľkou dvoch koní. Jedná sa o kríženca kobylu
menom Chasinta, narodená 2008, ktorého predchádzajúci majiteľ bol C. C. a druhý kôň klusák, menom
Euro Osteo, narodený 1998. Predchádzajúci majiteľ nie je známy. Kone sú evidované na farme Ranč C.,
Záhradné. C. W. bola do 7.10.2015 majiteľkou koňa Rio de Janeiro, narodeného 2009, ktorého súčasný

majiteľ je L. Y.. Kúpne ceny z dostupných databáz ministerstvo nevie zistiť.

29. Právny zástupca navrhovateľa k týmto zisteniam uviedol, že navrhovateľ nie je vlastníkom kobyly T..
Táto bola síce formálne kupovaná navrhovateľom avšak skutočným vlastníkom bol K. E., ktorý aj zaplatil
kúpnu cenu. Ako kupujúci vystupoval navrhovateľ iba z toho dôvodu, aby kupovaná kobyla nemohla byť

postihnutá v exekúcii, ktorá bola vedená proti K. E.. Pán E. koňa ustajňoval, staral sa o neho od jeho
kúpy a v roku 2014 ho odpredal do Poľska na mäso. C. W. je vlastníčkou kobyly Chasinta od 23.04.2009.
Predchádzajúcim vlastníkom bol V. X. a nie C. C.. Koňa Euro Osteo vlastní S. C. od 28.01.2014.

30. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplýva, že C. W. je od 25.09.2016 zaradená

doevidencieuchádzačovozamestnanieapoberádávkuvhmotnejnúdziod01.11.2016vovýške166,80
eur, od 01.12.2016 v sume 162,10 eur a od 01.01.2017 vo výške 165,10 eur.

31. V konaní bolo predložené čestné prehlásenie, kde najprv v tomto čestnom prehlásení je uvedené, že
K. E. vyhlasuje, že bol majiteľom kobyly Korina narodenej v roku 1994, kedy zaplatil kúpnu cenu za túto

kobylu, avšak formálne, ako vlastník vystupoval pán C., pretože E. v tom čase mal voči sebe vedenú
exekúciu. V roku 2014 mal ho predať na mäso do Poľska. Toto čestné vyhlásenie je vyhotovené zo dňa
26.5.2016 a ďalej pod týmto čestným vyhlásením je uvedené, že K.S. E. toto čestné prehlásenie nevidel
a podpis na tomto čestnom prehlásení nie je jeho. Kúpnu cenu za kobylu zaplatil C. C..32. Ďalej bol vypočutý svedok K. E., keďže jeho čestné prehlásenia doložené do spisu účastníkmi
konania boli rozporné. Svedok potvrdil, že kobylu Korinu kúpil pán C. C., svedok sa o ňu len staral.

Keď sa tejto kobyle narodilo mláďa, navrhovateľ si ho zobral a kobyla Korina ostala svedkovi, ktorý ju
neskôr predal.

33. Následne do spisu bolo doručené písomné podanie K. E., kde v tomto podaní označené ako
„Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a stanovisko k vlastníctvu veci“ uviedol, že predvolaný svedok

uvádza, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a ďalej uvádza:“ na predmetnom pojednávaní
som mal byť vypočutý ako svedok a ozrejmiť súdu skutočnosť vlastníctva kobyly Korina. V zmysle § 133
ods. 1 Občianskeho zákonníka prevzatím veci som sa stal jej oficiálnym vlastníkom, no keďže bola voči
mne vedená exekúcia, administratívne v centrálnom registri koní pri Národnom žrebčinci Topoľčiansky
bol ako kupujúci uvedený žalobca pán C.. Uvedená vec bola ustajnená u mňa doma v Pavlovciach.
Žalobca pán C. ma v nasledujúcom období najmä v rokoch 2010, 2011 aj 2012 žiadal, keďže bol

vedený v centrálnej evidencii koní ako vlastník o zosúladenie stavu faktického so stavom právnym o
zmenu v evidencii. No túto skutočnosť som v návale iných povinností zanedbal. Keďže predmetná vec
už bola v pokročilom veku niekedy v roku 2014, som ho predal neznámemu kupcovi do Poľska. Z
uvedeného môjho stanoviska teda vyplýva, že uvedená vec kobyla Korina nebola vo vlastníctve pána
C. (len administratívne) a to aj mojou vinou z predaja z nej neprofitoval. Súhlasím s prečítaním tohto

môjho stanovisko v prebiehajúcom konaní“.

34. Zároveň právny zástupca odporkyne súdu predložil rôzne fotografie, na ktorých bol navrhovateľ a
zároveň fotografie s koňmi z facebookovej stránky ranču C..

35. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/340/2013 boli zistené tieto
dôkazy:

36. Podľa daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2013, matka S. E. dosiahla v tomto
zdaňovacom období základ dane vo výške 3.761,95 eur. Za rok 2014 základ dane činil sumu 3.982,91

eur. Za rok 2015 mesačný vymeriavací základ S. E. ako SZČO predstavoval sumu 412,-eur.

37. Podľa potvrdenia I.. O. V., súdneho exekútora, v exekučnom konaní EX 95/2008 oprávneného C.
C. proti povinnému M. J. o vymoženie 3.319,39 eur s príslušenstvom, bola oprávnenému vyplatená
čiastočne vymožená pohľadávka dňa 13.09.2011 vo výške 2.047,07 eur. Od tohto dňa neboli v prospech

oprávneného vymožené ďalšie finančné prostriedky.

38. Podľa čestného prehlásenia z pripojeného spisu vyplýva, že D. K., čestne prehlásil, že je vlastníkom
koní, ktoré chová a sú ustajnené v obci Záhradné. Tieto zvieratá chová pre vlastnú záľubu a v prípade
potreby ich poskytne verejnosti za účelom hypoterapie pre hendikepované a postihnuté deti, prípadne

na vychádzky do prírody a na výcvik jazdenia. Pri tejto činnosti mu z času na čas vypomáhajú, bez
nároku na odmenu, aj priatelia, okrem iného aj pán C. C., bytom Záhradné XXX. Jeho pomoc spočíva v
poradenstve pri výcviku koní a jazdcov, aby nedošlo k zraneniu adeptov, kŕmenie a ošetrovanie koní po
skončení výcviku, resp. vychádzky a v čase keď nie som prítomný aj k vyberaniu hotovosti od rodičov
detí, resp. priamo od frekventovantov výcviku a vychádzok, ktorú hotovosť mi následne odovzdáva.

39. V záverečnom návrhu právny zástupca navrhovateľa uviedol, že žiada, aby súd vyhovel návrhu
navrhovateľa na zníženie výživného, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane
navrhovateľa došlo k zmene podmienok na zníženie výživného. Od poslednej úpravy podľa neho
nedošlo k zmene a to k zvýšeniu životných nákladov, dokonca došlo k zníženiu cien, a pokiaľ ide o

náklady u odporkyne, táto tiež nepreukázala žeby jej náklady sa zvýšili. U navrhovateľa došlo k zmene
pomerov, dňa 24.9.2013 sa mu narodil syn, čim mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a taktiež bol
uznaný za čiastočne invalidného. V pôvodnom konaní sa vychádzalo z toho, že nie je invalidný, a že je
schopný pracovať. Taktiež je naďalej evidovaný na úrade práce, aj keď bol vyradený z tejto evidencie,
avšak voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie. Úrad práce mu nedokázal zabezpečiť žiadnu

prácu, a teda jeho príjem tvorí iba čiastočný invalidný dôchodok. V čase, keď došlo k určeniu pôvodného
výživného, sa vychádzalo aj z toho, že mal jednorazový príjem navrhovateľ vo výške 5000 eur, ktorá a to
suma ktorá mu bola vyplatená v rámci exekúcie. Na strane matky odporkyne podľa daňových priznaní
sa zvýšil jej čiastkový základ dane oproti pôvodnému daňovému priznaniu. V roku 2011 došlo k výraznejzmene pomerov na strane odporkyne, ktorá predala byt za 60 000 eur. Opätovne poukázal nato, že
pokiaľ ide o ranč C. prevádzkovateľom je matka navrhovateľa, a predložené fotografie zo strany odporcu
jednoznačne nepreukázali, žeby na tomto ranči pracoval navrhovateľ a dosahoval z toho nejaký príjem.

40. Právny zástupca odporkyne v záverečnom návrhu žiadal, aby súd predmetný návrh na zníženie
výživného zamietol ako nedôvodný nakoľko popieral skutočnosť, žeby navrhovateľ poberal iba dávku
v hmotnej núdzi, respektíve invalidný dôchodok. Taktiež predloženými dôkazmi rozporoval vlastníctvo
koní,respektíverančuC.vZáhradnom.Podľapredloženýchfotografiípodľanehonavrhovateľsaaktívne

zúčastňuje na chode ranču C., na ktorom sa nachádza aj viacero koní, pričom poprel, žeby výpoveď
navrhovateľa ohľadne vlastníctva koní, ktoré sa nachádzajú na tomto ranči, bola pravdivá , čo umocnil
tým , že aj tvrdenia navrhovateľa, že nevlastní žiadneho koňa, bolo neskôr vyvrátene výpoveďou svedka
K. E.. Podľa neho zdravotný stav navrhovateľa, keďže ma znížený pokles schopnosti pracovať o 45 %
nie je prekážkou, aby sa zamestnal a dosahoval aspoň minimálny príjem. Podľa predložených fotografi
podľa neho je v schopnostiach navrhovateľa vykonávať nejakú činnosť na ranči, ktorá je spojená s koňmi

a dosahovať z toho príjem.

41. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania súd
považoval návrh otca na zníženie výživného za neodôvodnený. Zmena výšky výživného prichádza do
úvahy vtedy, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov či už na strane dieťaťa alebo na strane rodiča.

Naposledy bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na dcéru vo výške 70,- eur mesačne rozhodnutím
vydaným dňa 16.02.2012 počnúc dňom 27.05.2011. V danom čase bola odporkyňa študentkou strednej
školy v Prešove a otec bol nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur.
Pri zvýšení výživného súd vychádzal hlavne z majetkových pomerov otca, ktorému bola v rámci
exekučného konania ako oprávnenému vyplatená dňa 13.09.2011 suma vo výške 2.047,07 eur a ďalej

súd mal za to, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu spolu s bratom a jeho
rodinou a úver na tento rodinný dom platí údajné matka navrhovateľa aj keď navrhovateľ je dlhodobo
nezamestnaný, má vážne zdravotné problémy, jeho životná úroveň však nezodpovedá výške jeho
príjmu. V porovnaní s príjmami je nadštandardná. Aj keď navrhovateľ tvrdí, že jemu poskytnutý úver
na kúpu rodinného domu spláca jeho matka, ktorá je starobná dôchodkyňa, odporca musel pri čerpaní

úveru deklarovať banke svoj príjem, majetkove pomery, ako aj schopnosť splácať úver, inak by mu banka
úver neposkytla. Navrhovateľ v tom čase nepreukázal, žeby bo uznaný práceneschopný vzhľadom
na svoj nepriaznivý zdravotný stav a nebol ani uznaný za invalidného. Vzhľadom na vyššie uvedené
odvolací súd konštatoval, že odporca je schopný pracovať, dosahovať príjem a riadne si plniť svoju
vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o námietku o darovanie nehnuteľnosti súd zistil, že byt bol darovaný

zo strany starých rodičov pre jeho dcéru. Odvolací súd mal za to, že poberanie dávky v hmotnej núdzi
zo strany navrhovateľa je iba účelové, a že je schopný dosiahnuť príjem a plniť si vyživovaciu povinnosť
voči odporkyni zodpovedajúcu jeho schopnostiam, ako aj možnostiam.

42. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý mu

bráni zamestnať sa a dosahovať pravidelný príjem. Dňa 24.09.2013 sa navrhovateľovi a jeho družke
C. W. narodil syn M., ktorého výživu musí taktiež zabezpečovať.

43. Odporkyňa s návrh na zníženie výživného nesúhlasila, predovšetkým z dôvodu, že má za to, že
navrhovateľ prevádzkuje farmu s koňmi avšak všetko vykonáva pod obchodným menom svojej matky.

44. Z vyžiadaných správ súd zistil, že otec bol dlhodobo nezamestnaný a jeho príjem pozostával len z
dávky v hmotnej núdzi. Od júna 2015 je mu priznaný invalidný dôchodok, v súčasnosti vo výške 104,40
eur. Vpriebehutohtosúdnehokonaniaodporkyňabolaštudentkouvysokejškoly,ktorúukončilavpresne
nezistený čas, avšak účastníci sa zhodli na tom, že to bolo v júni 2017. Do školy denne dochádzala a jej

výdavky súvisia so zabezpečením základných životných potrieb ako aj s úhradou nákladov na školské
potreby.

45. V zmysle hore uvedených zákonných ustanovení vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k dieťaťu
trvádovtedy,kýmdieťaajpodosiahnutíplnoletostiniejeschopnésamosaživiť.Kritériomprestanovenie

výšky výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča. Schopnosti a možnosti rodičov musí súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z
hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne so
zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a podobne. Majetkové pomery rodiča treba posudzovaťnielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku. Zákon o
rodine vychádza zo zásady možnosti dosahovania príjmu a nie iba z existujúceho faktického stavu.

46. V danom prípade súd zistil, že navrhovateľovi po ostatnej úprave výšky výživného na odporkyňu,
kedy bol povinný prispieva aj na výživu dcéry S. sumu 60 eur mesačne, pribudla vyživovacia povinnosť
k synovi M.. Otec si musel byť vedomý pri zakladaní novej rodiny svojej vyživovacej povinnosti
voči dcéram pochádzajúcim z jeho manželstva. Zdravotné problémy navrhovateľa boli posudzované
lekárom Sociálnej poisťovne a od júna 2015 bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok vo výške

99,40 eur ( od 01.01.2017 v sume 104,40 eur). Oproti dávke v hmotnej núdzi, ktorú otec poberal
ako nezamestnaný, pričom táto odo dňa podania návrh na zníženie výživného bol rôzna, v závislosti
od tohto, s kým žil navrhovateľ v spoločnej domácnosti, a aké príjmy mali tieto osoby / rozhodnutia
v odseku č. 13 -17/, sa teda jeho príjem mierne zvýšil. Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí
konštatovala, že navrhovateľ má oproti zdravej osobe pokles schopnosti pracovať o 45 %. Zdravotný
stav navrhovateľa, podľa posúdenia lekára, teda nie je 100% prekážkou pri zamestnaní sa a dosahovaní

aspoň minimálneho príjmu. Preto aj z tohto dôvodu bol, resp. je navrhovateľ evidovaný na úrade práce,
kde mu môže byť poskytnutá práca vzhľadom na jeho zdravotný stav. Zo zistenej rodinnej situácie
navrhovateľa naviac možno konštatovať, že matka navrhovateľa vykonáva podnikateľskú činnosť v
obci, kde navrhovateľ býva prevádzkuje ranč s koňmi. Fotodokumentácia doložená do spisu právnym
zástupcom odporkyne potvrdzuje, že je v schopnostiach otca vykonávať na ranči činnosť spojenú s

koňmi. Aj keď navrhovateľ tvrdí, že na tomto ranči nepracuje, je v jeho možnostiach privyrobiť si nejakú
finančnú čiastku k priznanému invalidnému dôchodku. Navrhovateľ uviedol, že dokonca jeho družka na
tomto ranči pracuje ako trénerka a vedúca, pričom podľa úradu práce je evidovaná ako nezamestnaná.
Ak je niekto nezamestnaný, nemôže pracovať ako tréner a vedúci. Táto jeho výpoveď spochybňuje jeho
výpoveď, že je nezamestnaný a na ranči nepracuje, aj keď potvrdil, že na fotografiách, ktoré predložil

zástupca odporkyne vykonáva len terapeutickú činnosť pre svoj zdravotný stav.

47. Súd neuveril tvrdeniam navrhovateľa o jeho majetkovej situácii, nakoľko viaceré jeho tvrdenia
sa v súdnom konaní ukázali ako nepravdivé. Navrhovateľ tvrdil, že nevlastnil žiadneho koňa, avšak
svedeckou výpoveďou K. E. bolo preukázané, že navrhovateľ vlastnil kobylu Korinu a neskôr získal od

tejto kobyly mláďa. Navrhovateľ tvrdil, že jeho družka C. W. nevlastní žiadneho koňa, neskôr v konaní
uviedol, že vlastní kobylu Chasintu od roku 2009. Ministerstvo pôdohosporástva a rozvoja vidieka SR
doručilo písomné vyhlásenie C. W. z júna 2014, podľa ktorého je vlastníkom troch koní ( Chasinta, Rio
de Janeiro, Euro Osteo).

48. V priebehu súdneho konania, v septembri 2014, bola navrhovateľovi na základe Nálezu Ústavného
súdu SR zo strany štátu vyplatená finančná čiastka 2.000,- eur. Možno teda konštatovať, že jeho
finančná situácia sa získaním týchto prostriedkov zlepšila.

49. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporkyňa predala byt, ktorý vlastnila za sumu 60.000 eur

dňa 25.3.2011, táto skutočnosť, že vlastnila byt v tejto cene už bola známa v pôvodnom konaní, teda
ohľadne tejto majetkovej situácie, zmena u odporkyne nenastala. Bola známa už pri zvýšení výživného
na sumu 70 eur. Ďalej súd dopĺňa, že doposiaľ nie je právoplatne skončené konanie o neúčinnosť
právneho úkonu - prevodu nehnuteľnosti z navrhovateľa, ktoré je vedené na Okresnom súde Prešov.

50. Keďže na strane odporkyne nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného a na strane povinného rodiča mal súd za preukázané, že jeho možnosti a schopnosti
dosahovať príjem, jeho majetkové pomery sú vyššie ako prezentovaný faktický stav, súd návrh otca
na zníženie výživného zamietol. Pokiaľ ide o ukončenie štúdia odporkyne na Vysokej škole, aj keď
v konaní dôkaz o tom nebol predložený, zhodne účastníci sa na tejto skutočnosti zhodli, navrhovateľ

vzhľadom na túto skutočnosť nepredniesol žiaden návrh, v konaní však nebolo preukázané, že na strane
odporkyne je schopnosť sa sama živiť.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Proti tomuto rozsudku súdu podal odvolanie navrhovateľ majúc za to, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jejpatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal
na to, že súd pri vyhotovení rozsudku nepostupoval v súlade s § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd
má jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal,
ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Z rozsudku sa
nedá zistiť, aký skutkový stav bol zistený. V bodoch 1 až 40 uviedol, čoho sa navrhovateľ domáha, ako
sa vyjadrili strany v konaní, aké dôkazy predložili a čo obsahovali záverečné návrhy. Žiadne skutkové
závery neurobil. Uviedol zákonné kritériá, avšak bez toho, aby ich konkrétne aplikoval na prejednávanú

vec. Rozsudok postráda aj právne zdôvodnenie, citáciu zákonných ustanovení nemožno považovať za
právne zdôvodnenie. Pokiaľ súd konštatoval, že otec si musel byť vedomý pri zakladaní novej rodiny
svojej vyživovacej povinnosti, nie je zrejmé, čo má toto konštatovanie znamenať pre výrok rozsudku.
Rovnako nie je zrejmé pre rozsudok konštatovanie, že zdravotný stav nie je prekážkou pri zamestnaní
a dosahovaní príjmu. Pre dosahovanie príjmu je potrebné zamestnanie, a toto si nedokázal navrhovateľ
ani cez úrad práce zabezpečiť, pričom z dôkazov nevyplýva, že by mu úrad práce nejaké zamestnanie

sprostredkoval. Z rozsudku nie je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal súd s rozpormi ohľadne vlastníctva
koní, ktoré sú na ranči. Pokiaľ súd konštatoval, že navrhovateľovi bola vyplatená suma 2.000 eur, nie
je zrejmé, v čom sa mala v tejto súvislosti jeho situácia zlepšiť. Nie je tiež zrejmé, oproti akému stavu
súd urobil tento záver. V pôvodnom konaní totiž súd uvažoval aj so sumou 3.884,16 eura získanou v
exekučnom konaní, ktorá bola v pôvodnom konaní považovaná za príjem otca. Z porovnania vyplýva,

že príjem otca sa znížil o 1.884,16 eura. Pokiaľ súd konštatoval, že už v pôvodnom konaní bola známa
skutočnosť, že dcéra vlastnila byt v hodnote 60.000 eur, nebola však známa skutočnosť, že dcéra
byt predala a prostriedky získané ako kúpna cena boli spotrebované matkou. Túto skutočnosť súd
nezohľadnil, nie je preto pravda, že u dcéry navrhovateľa nedošlo k zmene situácie. Záver súdu o
tom, že mal za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa dosahovať príjem a

majetkové pomery sú vyššie ako ním prezentovaný faktický stav, takýto záver nevyplýva zo žiadnych
dôkazov. Súd sa vôbec nezaoberal tým, či sa zmenili pomery u matky S. E.. Navrhovateľ poukázal na
to, že súd nemá odborné vedomosti na posúdenie zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa k vykonávaniu
činnosti na ranči. Pre zamestnanie a získanie príjmu je potrebný aj zamestnávateľ a jeho ochota
zamestnať, čo z dôkazov nevyplýva. Navrhovateľ poukázal na to, že v rozhodnom období pribudla mu

vyživovacia povinnosť k synovi M., nevzdal sa žiadneho majetku, nemal príjem od exekútora 5.016,06
eura, resp. 3.884,16 eura, uznaný je za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať prácu o 45
%, bol v evidencii nezamestnaných a proti rozhodnutiu o vyradení podal odvolanie, o ktorom nebolo
právoplatne rozhodnuté, preto je potrebné považovať ho za evidovaného. Z úradu práce nebolo mu
sprostredkované zamestnanie, nebolo zohľadnené, že u matky odporkyne podľa daňových priznaní jej

príjem rástol, neboli preukázané žiadne zvýšené výdavky u dcéry, bolo preukázané, že byt dcéry L. bol
predaný za 60.000 eur, pričom všetky prostriedky spotrebovala matka. Došlo teda k podstatnej zmene
pomerov, ale iba u navrhovateľa, a to k zníženiu jeho príjmov a zvýšeniu výdavkov o ďalšiu vyživovanú
osobu. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil, pretože síce aplikoval správny právny
predpis, avšak nesprávne ho aplikoval na skutkový stav, ktorý nemal oporu vo vykonaných dôkazoch.

Súd neprihliadal na zmenu pomerov a túto u navrhovateľa nezohľadnil, ani neodôvodnil prečo zmenu
pomerov nepovažuje za kvalifikovanú v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Žiadne ustanovenie zákona
neoprávňuje súd, aby narodenie dieťaťa, teda ďalšiu vyživovaciu povinnosť zohľadnil ako „priťažujúcu
okolnosť“, čo súd svojim konštatovaním urobil. Podľa navrhovateľa je rozsudok súdu prvej inštancie
nezákonný. Žiadal preto, aby bolo jeho návrhu na zníženie výživného vyhovené a aby mu bola priznaná

aj náhrada trov konania, ako aj odvolacieho konania.

53. O tomto odvolaní rozhodol odvolací súd a to tak, že zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že schopnosti a možnosti rodiča
sú súhrnom jeho subjektívnych vlastností relevantných v rozhodnom období, t.j. v období, v ktorom má

realizovať vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Prihliada sa pritom nielen k fakticky dosahovaným príjmom,
hodnote majetku, ale aj k spôsobu jeho života, potencionalite príjmov vo vzťahu k okolnostiam, pre
existenciu ktorých je spoľahlivý podklad. V prípade, že u povinného rodiča nastal stav, ktorý sa javí ako
ťaživý, je dôležité zistiť, či rodič účinne prejavuje vôľu stav prekonať a výživné plniť. Pri rozhodovaní
o znížení výživného je potrebné porovnať okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri stanovení pôvodného

výživného s okolnosťami existujúcimi v čase rozhodnutia nového. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov, musí ísť o výraznú zmenu okolností,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného. Takouto zmenou môže byť
zmena potrieb u dieťaťa, ale aj zmena pomerov u povinného rodiča, nielen z hľadiska jeho príjmov,ale aj jeho výdavkov. Oboznámiac sa o obsahom spisu v kontexte s odôvodnením napadnutého
rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zisteniu a zhodnoteniu rozhodných skutočností
potrebných pre úsudok o existencii alebo neexistencii predpokladov pre zmenu výšky vyživovacej

povinnosti navrhovateľa k dcére Nikole nevenoval dostatočnú pozornosť. Nadviazanie nového vzťahu,
k ktorého pochádza maloleté dieťa navrhovateľa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť je okolnosťou,
ktorou sa len okrajovo zaoberal, majúc za to, že na túto skutočnosť vo vzťahu k vyživovacej povinnosti
k dcéram mal pri zakladaní novej rodiny navrhovateľ pamätať. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť,
že založenie rodiny je právom ľudského jedinca, o základných ľudských právach sa nepochybuje a

ich výkon nemôže byť faktorom, ktorý by sa mal navrhovateľovi vyčítať. Závery, ku ktorým súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel sú nepreskúmateľné, odvolacia námietka týkajúca
sa nesprávnosti skutkových zistení, majúca za následok neprávne právne posúdenie a odvolacia
námietka o porušení práva na spravodlivý proces boli relevantné. V priebehu ďalšieho konania súd
prvej inštancie návrh na zníženie výživného opakovane prejedná, vykoná dokazovanie k skutkovým
okolnostiam potrebným pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti návrhu na zníženie výživného.

Vysporiada sa so všetkými odvolacími námietkami navrhovateľa, jednoznačne ustáli, či má alebo nemá
vplyv na schopnosti navrhovateľa vykonávať pracovnú činnosť jeho zdravotný stav, resp. iné okolnosti,
ktoré by mohli viesť k iným záverom, než ku ktorým dospel. Vysporiada sa s tým, aké dôsledky na
existenciu vyživovacej povinnosti v súdom určenej výške má to, že navrhovateľovi pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť. Vysporiada sa s okolnosťou existencie navrhovateľa ako nezamestnaného vo

vzťahu k jeho možnostiam, schopnostiam a zdravotnému obmedzeniu, pričom vezme zreteľ na to, že
evidovanie rodiča ako nezamestnaného ho nezbavuje povinnosti zabezpečovať si prostriedky vlastnou
aktivitou. Vyhodnotí pomery a potreby dcéry navrhovateľa, navrhovateľom tvrdenú dispozíciu dcéry L. so
značnými majetkovými aktívami získanými predajom bytu v jej vlastníctve, ustáli, kedy k nadobudnutiu
týchto aktív došlo (v predchádzajúcom konaní bolo zistené len uzavretie zmluvy, nie je zrejmé, či už

v tom čase bola kúpna cena aj vyplatená); to všetko za účelom zistenia, či došlo k takým zásadným
zmenám v pomeroch účastníkov oproti predchádzajúcej úprave výživného, ktoré odôvodňujú výživné
znížiť. V závislosti od zistení z dôkazov, ktoré posúdi v jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
opätovne rozhodne.

54. Súd preto doplnil dokazovanie.

55.ZúdajovSociálnejpoisťovnesúdzistil,ženavrhovateľkdátumu3.4.2018poberáinvalidnýdôchodok
vo výške 108,50 eur. Družka navrhovateľa C. W. za obdobie 1.3.2017 až 7.6.2017 pracovala na základe
Dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa S. C. - C., s vymeriavacím základom v mesiaci marec

2017 vo výške 20,- eur, v mesiaci apríl 2017 vo výške 80,- eur, v mesiaci máj 2017 s vymeriavacím
základom 80,- eur, v mesiaci jún 2017 s vymeriavacím základom 7,50 eur.

56. Podľa pokynu odvolacieho súdu súd zisťoval od C. J. skutočnosť, za akú cenu kúpil byt a kedy ho
vyplatil, ktorý mu mala predať odporkyňa. C. J. však súdu oznámil, že predmetný byt nadobudol kúpno-

predajnou zmluvou dňa 7.6.2011 prostredníctvom realitnej kancelárie, pričom v tom čase bol byt vedený
na meno C. C.. Vzhľadom na uvedené preto súd predmetnú správu zisťoval od C. C.. Súd zistil, že
uvedená osoba sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Prostredníctvom svojho splnomocnenca
súdu uviedol splnomocnenec, že predmetnú kúpno-predajnú zmluvu o kúpe predmetného bytu medzi
odporkyňou a C. C. sa mu nepodarilo nájsť, avšak podľa návrhu na vklad do katastra, ktorý bol súdu

doručený, vyplýva, že kúpna cena bola 60.000,- eur. Návrh na vklad do katastra bol správe katastra
doručený dňa 25.3.2011. Podľa lustrácií evidencie ZVJS C. C. má nariadený výkon trestu odňatia
slobody do 18.10.2024. Keďže uvedená osoba sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, je s
vysokou pravdepodobnosťou určité, že k dispozícii predmetnú kúpnu zmluvu vo výkone trestu mať
nebude.Konieckoncovpredmetnákúpnazmluvaužbolasúdomzabezpečenávpredošlomkonaní,pred

zrušením rozsudku odvolacieho súdu. Keďže doposiaľ odporkyňa nepoprela, že by vyplatená kúpna
cena mala byť iná ako je 60.000,- eur, súd ďalej v otázke vyplatenia kúpnej ceny nevykonal žiadne
dokazovanie, nakoľko by to považoval za nadbytočné. Súd vychádzal z údajov, ktoré sa nachádzajú
v kúpnej zmluve zo dňa 25.3.2011 a to, že kúpna cena bytu bola 60.000,- eur, keďže tento údaj zo
strany odporkyne žiadnym spôsobom namietaný nebol. Podľa tejto kúpnej zmluvy kúpna cena mala byť

zaplatená v hotovosti v plnej výške po povolení vkladu tejto zmluvy do rúk predávajúceho.

57. Opätovným šetrením na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Prešov súd zistil, že navrhovateľ v období
od roku 2017 nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol v roku 2017 ani príjemcompomoci v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok. Menovaný je spoločne posudzovanou osobou
s pani C. W., ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi od 1.11.2016 a prídavku na jedno dieťa od
1.9.2013. V sledovanom období roku 2017 až doposiaľ C. W. bola vedená v evidencii uchádzačov

o zamestnanie a to od 25.9.2016 do 11.7.2017, kedy bola vyradená z evidencie uchádzačov o
zamestnanie z dôvodu začatia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti dňom 12.7.2017 a bol jej
poskytnutý aj príspevok v zmysle § 49 Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Z priloženého
potvrdenia k podanej správe vyplýva, že C. W. v období roku 2017 až doposiaľ, bola vyplácaná dávka
v hmotnej núdzi a to do marca 2018 v týchto výškach: v mesiaci január 165,10 eur, február 165,10 eur,

marec 165,70 eur, apríl 152,40 eur, máj 119,40 eur, jún 57,80 eur, júl 166,50 eur, august 171,30 eur,
september 160,30 eur, október 163,30 eur, november 163,30 eur a v mesiaci december 155,30 eur, t.j.
spolu za rok 2017 to činí 1.805,50 eur. V roku 2018 poberala C. W. dávky v hmotnej núdzi nasledovne: v
mesiaci január 160,30 eur, február 168,30 eur, marec 160,30 eur, t.j. spolu do 31.3.2018 to činí 488,90
eur. Zároveň poberala za uvedené obdobie rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eur.

58. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu Úradu práce, soc.
vecí a rodiny o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo odmietnuté z dôvodu, že bolo
podané po lehote. Navrhovateľ je opätovne evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný.

59. Podľa potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny navrhovateľ bol opätovne zaradený do evidencie

uchádzačov o zamestnanie od 27.4.2018.

60. Odporkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že nemá informácie o tom, kedy nadobudla peniaze z
predaja bytu a na čo boli použité, pretože s týmito peniazmi disponovala jej mama. Časť týchto peňazí
boli použité na opravu vnútorných stien domu, ktoré boli popraskané. Časť sa použila na zakúpenie

podlahy do domu, časť bola poukázaná sestre matky odporkyne I. C., nakoľko pôvodné vlastníctvo
predmetného bytu sa vzťahovalo na rodičov matky odporkyne a časť peňazí bola použitá aj na úhradu
dlhu, ktorý bol na predmetnom byte.

61. Navrhovateľ súdu uviedol, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, dochádza k opuchom na

jeho kĺboch a to na rukách a členkoch. Preto ani nemôže dlho chodiť, ani dlho sedieť, pretože má
kŕče v rukách a v ramenách a tým je obmedzený aj v zamestnaní sa. Uchádzal sa o prácu skladníka,
táto mu bola odmietnutá pre jeho zdravotný stav, čo bolo v období spred roka. Následne mu ochorela
mama na onkologické ochorenie a preto sa musel o ňu starať. Súdu predložil lekársku správu o
svojom zdravotnom stave datovanej dňa 3.5.2018, 9.3.2018, 7.3.2018, 20.2.2018, 2.2.2018, 11.1.2018,

9.3.2018, 15.11.2017, ako sa nachádzajú na čl. 520 až 526 spisu, ktoré zachytávajú jeho zdravotný
stav. Jeho družka sa snaží začať podnikať a rozbehnúť činnosť, avšak je to ťažké, pretože v danej
lokalite sa nachádza desiatka takýchto rančov. Jeho družka pokračuje v činnosti, ktorú vykonávala jeho
matka.ProstredníctvomÚraduprácesazapojildoprojektuškoleniapreautomobilku,kdepoabsolvovaní
školenia by sa mohol zamestnať. Školenie by malo prebiehať pol roka v Prešove. Maloletému synovi

v súvislosti s návštevou materskej školy hradí iba po úľave stravu vo výške 2,- eur mesačne. Náklady
na hračky ani poplatok za návštevu materskej školy nehradí. V súvislosti so začiatkom školského roka
však musel zakúpiť synovi potrebné hygienické potreby ako aj ošatenie.

62. Právny zástupca odporkyne súdu uviedol, že podľa neho Ranč C. je rodinná firma, kde pracujú

aj rodinní príslušníci, pretože podľa neho C. W. by túto činnosť sama nezvládala a podľa neho mu
vypomáha aj navrhovateľ. Preto by súd mal brať do úvahy u navrhovateľa aj príjem, ktorý je obvyklým
príjmom na tejto farme.

63. Z daňového priznania za rok 2007 u C. W. vyplýva, že táto v uvedenom období mala príjmy vo výške

2.941,84 eur a výdavky vo výške 2.554,76 eur.

64. Podľa potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny C. W. bola vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 25.9.2016 do 11.7.2017.

65. Z daňového priznania S. E.S.D., matky odporkyne, za rok 2017 vyplýva, že táto mala príjmy vo výške
49.500,17 eur a výdavky vo výške 45.596,98 eur.66. Podľa potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny navrhovateľ bol opätovne zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie od 27.4.2018.

67. V záverečnom návrhu právny zástupca navrhovateľa uviedol, že na strane navrhovateľa došlo k
zmene pomerov, nakoľko pribudla mu vyživovacia povinnosť a bol mu priznaný čiastočný invalidný
dôchodok. V predchádzajúcom rozsudku súd vychádzal z toho, že navrhovateľ nemal záujem nájsť
si prácu, jeho zdravotný stav nebol taký, aby nemohol prácu vykonávať. V predošlom rozhodnutí súd
vychádzal aj z toho, že u navrhovateľa sa zvýšil príjem a to vyplatená čiastka od exekútora vo výške

5.000,- eur. V tomto konaní po podaní návrhu na zníženie výživného navrhovateľ získal síce 2.000,-
eur ako odškodné za prieťahy v konaní, čo však je podstatne nižšia suma oproti sume vyplatenej
v exekučnom konaní. Odporkyňa v konaní nepreukázala žiadne výdavky, iba tvrdila, že má nejaké
výdavky. U nej k zmene pomerov nedošlo, nakoľko pokračovala v štúdiu v Prešove. U odporkyne nastala
podstatná zmena v tom, že predala byt, za ktorý získala peniaze, ale tieto užíva matka. Súd zisťoval
príjmy družky navrhovateľa, taktiež boli zistené aj príjmy matky odporkyne, kde bolo zistené, že tieto sa

zvýšili. Vzhľadom ku skutočnosti, že klienta zastupuje na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci,
uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

68. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

69. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, a to zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, ktorá suma činí v zmysle opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR od 01.07.2013 sumu 27,13 eur.

70. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

71. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

72. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

73. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval návrh otca na zníženie výživného za
neodôvodnený. Zmena výšky výživného prichádza do úvahy vtedy, ak dôjde k výraznej zmene pomerov

či už na strane dieťaťa alebo na strane rodiča.

74. Naposledy bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na dcéru vo výške 70,- eur mesačne
rozhodnutím vydaným dňa 16.02.2012 počnúc dňom 27.05.2011. V danom čase bola odporkyňa
študentkou 4.ročníka strednej školy v Prešove, mesačné výdavky mala ma pomôcky do školy, a aj na

bežné výdavky a to ošatenie, hygienické potreby, strava, cestovné, keďže škola sa nenachádza v mieste
jej bydliska, okuliare a pod. Otec bol nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50
eur. V tom čase pri zvýšení výživného súd vychádzal hlavne z majetkových pomerov otca, ktorému bola
v rámci exekučného konania ako oprávnenému vyplatená dňa 13.09.2011 suma vo výške 2.047,07 eur
a ďalej súd mal za to, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu spolu s bratom

a jeho rodinou a úver na tento rodinný dom platí údajné matka navrhovateľa aj keď navrhovateľ je
dlhodobo nezamestnaný, má vážne zdravotné problémy, jeho životná úroveň však nezodpovedá výške
jeho príjmu. V porovnaní s príjmami je nadštandardná. Aj keď navrhovateľ tvrdí, že jemu poskytnutý
úver na kúpu rodinného domu spláca jeho matka, ktorá je starobná dôchodkyňa, odporca musel pričerpaní úveru deklarovať banke svoj príjem, majetkové pomery, ako aj schopnosť splácať úver, inak
by mu banka úver neposkytla. Navrhovateľ v tom čase nepreukázal, žeby bo uznaný práceneschopný
vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav a nebol ani uznaný za invalidného. Vzhľadom na vyššie

uvedené aj odvolací súd konštatoval, že odporca je schopný pracovať, dosahovať príjem a riadne si
plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o námietku o darovanie nehnuteľnosti súd zistil, že byt bol
darovaný zo strany starých rodičov pre jeho dcéru. Odvolací súd mal za to, že poberanie dávky v hmotnej
núdzi zo strany navrhovateľa je iba účelové, a že je schopný dosiahnuť príjem a plniť si vyživovaciu
povinnosť voči odporkyni zodpovedajúcu jeho schopnostiam, ako aj možnostiam.

75. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý mu
bráni zamestnať sa a dosahovať pravidelný príjem. Dňa 24.09.2013 sa navrhovateľovi a jeho družke C.
W. narodil syn M., ktorého výživu musí taktiež zabezpečovať a taktiež poukázal na jej príjem z predaja
nehnuteľností.

76. Odporkyňa s návrh na zníženie výživného nesúhlasila, predovšetkým z dôvodu, že má za to, že
navrhovateľ prevádzkuje farmu s koňmi avšak všetko vykonáva pod obchodným menom svojej matky.

77. Vykonaným dokazovaním súd zisťoval terajšie príjmy a výdavky účastníkov. Súd zistil, že otec
bol dlhodobo nezamestnaný ako aj v čase pôvodnej úpravy výživného (s krátkou dobou vyradenia

z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu ods. 19 tohto rozsudku ) a jeho príjem
pozostávallenzdávkyvhmotnejnúdzivovýške62,50eur/stým,žetátodávkabolakolísavávzávislosti
od tohto s akým a akej domácnosti navrhovateľ žil - ods. 13 až 16 tohto rozsudku/. Od júna 2015 je mu
priznaný invalidný dôchodok vo výške 99,40 eur, v súčasnosti vo výške 104,40 eur. Výdavky navrhovateľ
prezentoval vo svojej výpovedi. Dňa XX.X.XXXX sa mu narodil syn M.. Na strane navrhovateľa došlo k

zmene pomerov. Aj keď pribudla mu aj ďalšia vyživovacia povinnosť, má stály vyšší príjem.

78. K zmene pomerov došlo aj na strane odporkyne. Odporkyňa sa stala študentkou vysokej školy, ktorú
ukončila v júni 2017. Z jej jedného ospravedlnenia z pojednávania súd zistil, že je už zamestnaná. Do
školy denne dochádzala a jej výdavky súviseli so zabezpečením základných životných potrieb ako aj s

úhradou nákladov na školské potreby. Tieto prezentovala vo svojej výpovedi. Aj keď sídlo školy ostalo to
isté, je nepochybné, že v súvislosti s nárastom jej veku a návštevou vysokej školy sa zvýšili aj náklady
na jej potreby. Jednak štúdium ako aj životné potreby.

79. V zmysle hore uvedených zákonných ustanovení vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k dieťaťu

trvádovtedy,kýmdieťaajpodosiahnutíplnoletostiniejeschopnésamosaživiť.Kritériomprestanovenie
výšky výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča. Schopnosti a možnosti rodičov musí súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z
hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne so
zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a podobne. Majetkové pomery rodiča treba posudzovať

nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku. Zákon o
rodine vychádza zo zásady možnosti dosahovania príjmu a nie iba z existujúceho faktického stavu.

80. Otec dcéry S. žiadal znížiť výživné na sumu minimálneho výživného, ktoré je povinný uhrádzať aj
rodič bez akéhokoľvek príjmu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ má príjem z

čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu poklesu jeho schopnosti pracovať o 45 %. Teda zdravotný
stav je taký, že v rozsahu 55 % je schopný vykonávať prácu. Súd mal zato, že zdravotný stav otca mu
dovoľuje pracovať. Preto aj z tohto dôvodu bol, resp. je navrhovateľ evidovaný na úrade práce, kde mu
môže byť poskytnutá práca vzhľadom na jeho zdravotný stav. Zo zistenej rodinnej situácie navrhovateľa
naviac možno konštatovať, že matka navrhovateľa vykonávala počas svojho života podnikateľskú

činnosť v obci, kde navrhovateľ býva a to prevádzkovala ranč s koňmi. Fotodokumentácia doložená do
spisu právnym zástupcom odporkyne potvrdzuje, že je v schopnostiach otca vykonávať na ranči činnosť
spojenú s koňmi. Aj keď navrhovateľ tvrdí, že na tomto ranči nepracuje, je v jeho možnostiach privyrobiť
si nejakú finančnú čiastku k priznanému invalidnému dôchodku. Navrhovateľ uviedol, že dokonca jeho
družka na tomto ranči pracovala ako trénerka a vedúca, pričom podľa úradu práce bola evidovaná ako

nezamestnaná. Ak je niekto nezamestnaný, nemôže pracovať ako tréner a vedúci. Táto jeho výpoveď
spochybňuje jeho výpoveď, že na ranči nepracoval, aj keď potvrdil, že na fotografiách, ktoré predložil
zástupca odporkyne vykonáva len terapeutickú činnosť pre svoj zdravotný stav, naviac ako uviedol, že
mumatkafinančnevypomáha.Jemožnédomnievaťsa,žetoboloajzdôvodutejtovýpomoci.Potvrdzujeaj skutočnosť, že navrhovateľ súhlasil so zaradením prostredníctvom Úradu práce sa zapojil do projektu
školenia pre automobilku, kde po absolvovaní školenia by sa mohol zamestnať.

81. Oproti dávke v hmotnej núdzi, ktorú otec poberal ako nezamestnaný pričom táto odo dňa podania
návrh na zníženie výživného bol rôzna, v závislosti od tohto, s kým žil navrhovateľ v spoločnej
domácnosti,aaképríjmymalitietoosoby/rozhodnutiavodsekuč.13-17/,jejpríjemvzrástolnainvalidný
dôchodok, aj keď to bolo od 19.6.2015. Naviac v konaní boli vyvrátené aj tvrdenia navrhovateľa o jeho
majetkovej situácii. Súd neuveril tvrdeniam navrhovateľa o jeho majetkovej situácii, nakoľko viaceré jeho

tvrdenia sa v súdnom konaní ukázali ako nepravdivé. Navrhovateľ tvrdil, že nevlastnil žiadneho koňa,
avšak svedeckou výpoveďou K. E. bolo preukázané, že navrhovateľ vlastnil kobylu Korinu a neskôr
získal od tejto kobyly mláďa. Navrhovateľ tvrdil, že jeho družka C. W. nevlastní žiadneho koňa, neskôr
v konaní uviedol, že vlastní kobylu Chasintu od roku 2009. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR doručilo písomné vyhlásenie C. W. z júna 2014, podľa ktorého je vlastníkom troch koní
( Chasinta, Rio de Janeiro, Euro Osteo).

82. V priebehu súdneho konania, v septembri 2014, bola navrhovateľovi na základe Nálezu Ústavného
súdu SR zo strany štátu vyplatená finančná čiastka 2.000,- eur. Možno teda konštatovať, že jeho
finančná situácia sa získaním týchto prostriedkov zlepšila.

83. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporkyňa predala byt, ktorý vlastnila za sumu 60.000 eur
dňa 25.3.2011, táto skutočnosť, že vlastnila byt v tejto cene už bola známa v pôvodnom konaní, teda
ohľadne tejto majetkovej situácie, zmena u odporkyne nenastala. V zmysle pokynu odvolacieho súdu
súd zisťoval skutočnú výšku vyplatenej kúpnej ceny a použitie týchto prostriedkov. Výška kúpnej ceny
bola zistená len z kúpnej zmluvy, čo je 60.000 eur. Použitie týchto finančných prostriedkov jednoznačne

odporkyňa nepreukázala, a to aj napriek opakovaným výzvam a uložením poriadkovej pokuty. V konaní
iba matka odporkyne a odporkyňa uviedli použitie týchto peňazí. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu
odporkyne, že tieto peniaze, aspoň ich časť bola dôvodne spotrebovaná ( rekonštrukcia domácnosti,
kde býva). Použitie celkovej kúpnej ceny síce jednoznačne odporkyňou nebola preukázaná avšak
takisto jednoznačne nebolo navrhovateľom preukázané, že úver na kúpu domu, ktorý bol poskytnutý

navrhovateľovi, uhrádzala zaňho jeho matka, a nie on, pričom úhrady sa vykonávali z jeho účtu.
Na poskytnutie úveru navrhovateľ musel preukázať svoje majetkové pomery, a naviac v konaní bolo
preukázané, že vo veci prevodu nehnuteľnosti navrhovateľov, bolo vedené konanie na Okresnom súde
Prešov o neúčinnosť právneho úkonu.

84. Naviac súd z internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti zistil, že bolo ukončené aj konanie
o neúčinnosť darovacej zmluvy vedené na Okresnom súde Prešov sp. zn. 28C/76/2014, ohľadom
darovanianehnuteľnostivovlastníctvenavrhovateľa.Darovaciazmluvabolavyhodnotenáakoneúčinná.
Tým bolo rozhodnuté, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností.

85. Keďže na strane odporkyne nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného a na strane povinného rodiča mal súd za preukázané, že jeho možnosti a schopnosti
dosahovať príjem sú jeho majetkové pomery sú vyššie ako prezentovaný faktický stav, súd návrh otca
na zníženie výživného zamietol.

86. Pokiaľ ide o ukončenie štúdia odporkyne na vysokej škole, aj keď v konaní dôkaz o tom nebol
predložený, zhodne účastníci sa na tejto skutočnosti zhodli, navrhovateľ vzhľadom na túto skutočnosť
nepredniesol žiaden návrh. Súd zo svoje činnosti zistil, že na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.
zn. 3 Pc/18/2018 bol podaný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorý podal navrhovateľ voči
odporkyni z dôvodu, že odporkyňa v roku 2017 ukončila štúdium na vysokej škole a je schopná sa sama

živiť.

87. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.