Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010067
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2019:3618010067.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Radoslava Smatanu, PhD. a

prísediacich Ing. Jozefa Gáhera a Bc. Ingrid Nedasovej v trestnej veci proti obžalovanému K. H., pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

K. H., nar.XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom H., Q. XXXX/XX, t.č. v ÚVTOS Košice,

j e v i n n ý, ž e :

v čase okolo 08:30 hod. dňa 16.11.2016 v obci B. prišiel k rodinnému domu č. XXX na ul. 1. mája, kde
poškodenej V. B. ponúkol na predaj výhrevný matrac zn. Silver Crest, poškodená ho s matracom vpustila
dnu do domu, pričom ako držala v ruke peňaženku a otvorila ju, obžalovaný jej z peňaženky odcudzil
hotovosť vo výške 80,- € a z miesta ušiel, čím poškodenej V. B. spôsobil škodu vo výške 80,- €,

t e d a :

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

č í m s p á c h a l :

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona účinného do 31.12.2016.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm.
n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 42 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa§48ods.2písm.b/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: 1
ks výhrevný matrac zn. Silver Crest.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd právnych nástupcov poškodenej nebohej V. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, J.. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, D. J., rod. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. M., K. XXX/X, M. B., nar. XX.XX.XXXX, W., bytom R. 67X/X a W. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilné sporové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 19.04.2018 na tunajšom súde pod sp. zn.
Pv/427/16/3305-40 obžalobu na K. H. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona
účinného do 31.12.2016 na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 20.03.2019, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje svojho konania. Nakoľko obžalovaný súhlasne (áno)
zodpovedal na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, súd
so súhlasom prokurátora a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie prijal a podľa § 257 ods. 8 Trestného

poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov nevykoná
a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 269 Trestného poriadku čítaním listinných
dôkazov, a to plná moc z č.l. 7, úmrtný list poškodenej z č.l. 24, uznesenie o dedičstve z č.l. 81-85,

zoznam vecí vzatých do úschovy z č.l. 177, trestný rozkaz OS Trenčín z č.l. 201-202, výpis z ústrednej
evidencie priestupkov z č.l. 217-218, lustrácia v ZVJS z č.l. 234, podklady zo spisu OS Stará Ľubovňa
sp. zn. 1T/26/2018 z č.l. 271-295, lustrácia v CDB z č.l. 302-304, odpis z registra trestov z č.l. 305-308
a obsah pripojeného spisu OS Žilina sp. zn. 29T/38/2017.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval (v zhode s návrhom prokurátora) ako prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona účinného do 31.12.2016. Z hľadiska zavinenia obžalovaný konal v
priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu.

Z úmrtného listu matričného úradu Partizánske (č.l. 24) vyplýva, že poškodená V. B. zomrela dňa
XX.XX.XXXX.

Syn poškodenej už nebohej V. B. J.. R. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si uplatňujú nárok na

náhradu škody vo výške 80 €. Dedičské konanie po nebohej poškodenej už prebehlo, pričom sú štyria
súrodenci.

Z uznesenia tunajšieho súdu v dedičskej veci po nebohej poškodenej V. B. č.k. 2D/105/2017-36 zo dňa
19.12.2017 (č.l. 81-85 spisu) vyplýva, že nárok nebohej poškodenej na náhradu škody v prebiehajúcom

trestnom konaní nebol prejednaný.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je rozvedený,
nezamestnaný. V súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený mu Okresným súdom Stará
Ľubovňa v konaní pod sp. zn. 1T/26/2018 (v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 2To/31/2018). Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bol doteraz
štyrikrát postihnutý v priestupkovom konaní (v jednom prípade priestupok proti verejnému poriadku, v
jednom prípade na úseku dopravy, v jednom prípade na úseku podnikania a v jednom prípade proti
majetku). Z odpisu z registra trestov vyplýva, že do súčasnosti bol 22-krát súdom trestaný pre rôznu
trestnú činnosť (najmä majetkového charakteru) i nepodmienečným trestom odňatia slobody. Naposledy

bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1T/26/2018-593 zo dňa 21.05.2018, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2To/31/2018-681 zo dňa 31.10.2018, kedy bol
uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. f/ Trestného zákona
s použitím § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona (skutok sa stal dňa 23.01.2018) a bol mu uložený
trest odňatia slobody vo výmere 80 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/38/2017súd zistil, že bolo vedené trestné stíhanie okrem iného i voči obžalovanému K. H., pričom Okresný súd
Žilina vydal trestný rozkaz č.k. 29T/38/2017-259 zo dňa 10.10.2017, ktorým uznal obžalovaného K. H.
vinnýmvbode1(skutokzodňa18.04.2016)zprečinuporušovaniadomovejslobodyvspolupáchateľstve

podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f/ Trestného
zákona a v bodoch 1 a 2 (skutok pod bodom 2 zo dňa 08.02.2016) z pokračovacieho prečinu krádeže v
spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a bol mu za to
uložený úhrnný peňažný trest vo výške 800 € za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody
pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu vo výmere jeden mesiac. Trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť vo vzťahu k obžalovanému K. H. dňa XX.XX.XXXX, pričom obžalovaný peňažný trest
zaplatil dňa 24.11.2017, teda došlo k zahladeniu tohto odsúdenia.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34
Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal
sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a v zmysle § 36 písm. n/ Trestného
zákona (napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti) a jednu priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už v minulosti odsúdený). Zároveň súd v rámci

dokazovania skúmal, či u obžalovaného neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k
vyššie citovanému rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1T/26/2018-593 zo dňa 21.05.2018,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2To/31/2018-681 zo dňa 31.10.2018 (v danej
veci bolo vedené konanie v senáte, preto i v prejednávanej veci konal súd v senáte majúc na zreteli
ustanovenie § 349 ods. 2 Trestného poriadku). V trestnej veci obžalovaného vedenej na Okresnom súde

Stará Ľubovňa bol skutok spáchaný dňa 23.01.2018. Súd tiež zistil z pripojeného spisu Okresného súdu
Žilina sp. zn. 29T/38/2017, že v tam vedenej trestnej veci voči obžalovanému pre skutky spáchané dňa
08.02.2016 (vznesené obvinenie obžalovanému dňa 22.06.2016 a doručené mu dňa 27.06.2016) a dňa
18.04.2016 (vznesené obvinenie obžalovanému H. dňa 06.06.2016 a doručené mu dňa 09.06.2016) bol
obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Žilina uznaný vinným za vyššie popísané trestné činy

a bol mu uložený úhrnný peňažný trest, ktorý vykonal dňa 24.11.2017, teda došlo k zahladeniu tohto
odsúdenia. V predmetnej trestnej veci vedenej na tunajšom súde došlo k spáchaniu skutku obžalovaným
dňa 16.11.2016 (nešlo o čiastkový útok k trestnej veci obžalovaného vedenej na Okresnom súde Žilina,
nakoľko pokračovanie bolo pretrhnuté v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona oznámením o vznesení
obvinenia obžalovanému, teda išlo o nový skutok), pričom časovým rozhraním medzi viacčinným

súbehom trestných činov a trestnoprávnou recidívou je v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona
moment vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa za niektorý z trestných činov
(skutkov) toho istého páchateľa (taký účinok má podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku aj doručenie
trestnéhorozkazuobvinenému),čovdanomprípadeznamená,žetakýmtorozhodnutímjetrestnýrozkaz
Okresného súdu Žilina zo dňa 10.10.2017, ktorý vo vzťahu k obžalovanému H. nadobudol právoplatnosť

dňa 26.10.2017. Pre posúdenie otázky, či v danom prípade je namieste ukladanie súhrnného trestu,
alebo trestu samostatného súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2018, sp. zn. Tpj 31/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR č. 7/2018 pod č. 59, kde sa v tretej právnej vete konštatuje, že ak bol trestný čin
spáchaný ako trestnoprávna recidíva, tento stav sa nezmení nastaním účinkov zahladenia odsúdenia

skorším rozsudkom, vyhlásenie ktorého je momentom časového rozhrania medzi jednak viacčinným
súbehom trestných činov spáchaných v predchádzajúcom období a jednak trestnoprávnou recidívou;
v takom prípade sa pri rozhodovaní o trestných činoch, ktoré nie sú dotknuté zahladením odsúdenia,
ustanovenia o úhrnnom alebo súhrnnom treste (§ 41 ods. 1, ods. 2 a § 42 Trestného zákona) nepoužijú.
Teda vychádzajúc z citovaného stanoviska súd konštatuje, že rozhodnutím, ktoré pretrhlo viacčinný

súbeh trestných činov bol trestný rozkaz Okresného súdu Žilina zo dňa 10.10.2017 a i keď v tomto
prípade išlo o odsúdenie, u ktorého nastali účinky zahladenia odsúdenia, nič to nemení na skutočnosti,
že skutok spáchaný obžalovaným dňa 23.01.2018, za ktorý bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu
StaráĽubovňač.k.1T/26/2018-593zodňa21.05.2018,vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvPrešove
č.k. 2To/31/2018-681 zo dňa 31.10.2018 uznaný za vinného bol tento spáchaný ako trestnoprávna

recidíva v zmysle záverov vyššie citovaného stanoviska. V predmetnej trestnej veci preto v zmysle § 42
ods. 3 Trestného zákona prichádza u obžalovaného do úvahy ukladanie samostatného trestu. Súd preto
obžalovanému uložil v zmysle § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/, §
38 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacovnepodmienečne, ktorý trest považoval za postačujúci na nápravu páchateľa a na jeho prevýchovu,
keď mal za to, že len nepodmienečný trest odňatia slobody môže splniť tento cieľ s ohľadom na jeho
predchádzajúcu trestnú minulosť (bol do súčasnosti 22-krát súdne trestaný i nepodmienečným trestom

odňatia slobody). Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj osobu a pomery páchateľa, závažnosť spáchaného
skutku, prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný spáchanie skutku doznal, svoje konanie oľutoval a na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktorú okolnosť premietol do výmery trestu. Po zvážení
všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že takto uložený trest v dostatočnej miere
bude plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie.

Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému tiež v zmysle § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci,

ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, a to 1 ks výhrevný matrac zn. Silver Crest, ktorého
vlastníkom sa stáva štát.

V súvislosti s uplatnením nárokom na náhradu škody poškodenou V. B. súd konštatuje, že táto si vo
svojej výpovedi zo dňa 16.11.2016 uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 80 €, čo bolo ešte pred

vznesenímobvineniaobžalovanému.Poškodenávpriebehutrestnéhokonaniazomreladňa07.08.2017,
pričomvďalšomkonanínárokpoškodenejzastupovaljejsynIng.R.B.,ktorýsanahlavnompojednávaní
vyjadril, že si uplatňuje náhradu škody za poškodenú vo výške 80 €. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že v dedičskej veci po poškodenej ako poručiteľke nebolo rozhodnuté o tom, kto zdedil
túto pohľadávku, ktorú si poškodená voči obžalovanému uplatňovala, pričom v danom prípade boli

po poškodenej ako poručiteľke štyria dedičia. Na základe tejto skutočnosti preto súd týchto právnych
nástupcov poškodenej (menovite uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia) s nárokom na
náhradu škody v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilné sporové konanie.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a náhrade škody v lehote
15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré
súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).