Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207709
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817207709.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Z. S. S., W..S.., I.

XX, XXX XX I., U.: XX XXX XXX proti žalovaným: 1/. L. G., E..XX.XX.XXXX, I. Š. XXX/X, G. E. J. 2/ U.
G., E..XX.XXXX, I. Š. XXX/X, G. E. J.F. o zaplatenie 20 765,81 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1 a 2 sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 18.020,10 Eur spolu s
5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.03.2017 do zaplatenia, a to v splátkach po 80.-Eur
mesačne tak, že každá zo splátok bude splatná vždy do konca kalendárneho mesiaca po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd nepriznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 20 765,81 eur, spolu s 6,59% ročným úrokom za úver zo sumy 18 020,10 eur
od 01.03.2017 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 18 939,59 eur od 01.03.2017
do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to všetko do 15 dní po doručení platobného rozkazu.

2. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že na základe Y. F. S. S. Č..XXXXXXX XXX bola so žalovanými
uzatvorenáY.F. A.Č..XXXXXXXXXXzodňa06.02.2012,vsúladesktorouposkytolžalobcažalovaným
medziúver vo výške 20 600 eur. V zmysle zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa
zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o
výšku tohto poplatku.

3. Žalovaní sa zaviazali počas prvých 12 mesiacoch splácať úroky z medziúveru mesačnou splátkou

vo výške 61,63 eur splatnou do 15.dňa v mesiaci, ktorá bola v zmysle čl.I a čl. II zmluvy o úvere , časť
Medziúver započítaná na dohodnuté 3,59% ročné úroky medziúveru.

4. Po uplynutí 12 mesiacov sa žalovaní zaviazali splácať úroky medziúveru mesačnou splátkou vo výške
113,13 eur, ktorá bola započítaná na dohodnuté 6,59% ročné úroky medziúveru a to najprv na najstaršie
splatné úroky.

5. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady vo výške 32,96 eur, a to v súlade s čl. I. a čl. II zmluvy o úvere, časť Medziúver.

6. Žalovaný v prvom rade žalobu uznal, požiadal o možnosť zaplatiť dlh v mesačných splátkach.7. Zo zmluvy o medziúvere (ďalej len „zmluva“) zo dňa 08.02.2012, podľa článku I. - Predmet a účel
zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1.rade ako dlžníkom, a žalovaným

v 2.rade ako spoludlžníkom, vyplýva, že žalobca poskytol žalovaným medziúver pod č.1297988404 vo
výške 20 600 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej
bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných
podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. 1297988703 vo výške cca 12 488,17 eur.
Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení.

8. Podľa článku I. zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanými ako dlžníkmi žalobca poskytol dlžníkovi medziúver vo výške 20 600,- eur., s výškou
mesačného vkladu na účet stavebného sporenia 32,96 eur, výškou úrokovej sadzby vkladov na účet
stavebného sporenia 2% ročne, splatnosť vkladov na účet stavebného sporenia bola stanovená na 15

deň mesiaca, úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných vkladov 5% ročne, počet mesačných
vkladov do pridelenia cieľovej sumy 160 úroková sadzba medziúveru pre prvý rok bola 3,59% ročne a
pre druhý až piaty rok bola 6.59% ročne.

9. Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočnosti uvedený v čl. XIX všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je
veriteľoprávnenýodstúpiťsúčasneajodzmluvyostavebnomsporení,ktorájezákladompreposkytnutie
tohto úveru.

10. Podľa čl. VII. zmluvy bod 6. odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky s príslušenstvom

11. V zmysle čl. VII bod 1. Zmluvy - Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť
a požadovať okamžité splatenie úveru vrátane príslušenstva, aj v prípade ak nastane niektorá zo

skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

12. Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1., právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zákonom č.
310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom

sporení.

13. Listom zo dňa 25.04.2016 - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca oznámil
žalovaným, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas, nakoľko sú v omeškaní s
platením úrokov z medziúveru dlhšie ako tri mesiace, z dôvodu neuhradenia peňažných prostriedkov,

boli naplnené skutočnosti v zmysle Zmluvy o úvere, resp. VPSS na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Na základe týchto skutočností ku dňu 04.02.2016 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru na
základe Zmluvy o úvere, resp. VPSS. Dlžná suma vrátane príslušenstva predstavuje ku dňu 25.04.2016
je vo výške 19 342,62 eur. List bol doručený žalovaným dňa 06.04.2016.

14. Žalovaný v prvom rade na pojednávaní uviedol, že v čase keď bral úver platil načas darilo
sa mu, takže to zvládal splácať ale situácia sa zmenila a to so zdravotným stavom aj z finančných
dôvodov. Žalovaný v prvom rade ďalej uviedol, že pracoval v stavebníctve syn podnikal a on mu s tým
pomáhal. Momentálne je na invalidnom dôchodku, je chorý po psychickej stránke, chodí raz do mesiaca
k psychiatričke a jeho manželka mala operovanú platničku.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

17.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

18. Ako vyplýva z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

23.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

25. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

26. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

27. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

28. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

30. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

31. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

32. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

33. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka,pretožejuuzatváralžalobcaakododávateľa žalovaníakospotrebitelia,pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých

je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa
06.02.2012 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na základe
uzatvorenej zmluvy. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 20 600 eur, pričom po pridelení

cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri
dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou
sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 1297988703
vo výške cca 12 488,17 eur.35. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, žalobca
ku dňu 25.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie

celého zostatku úveru.

36. Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 18 020,10 eur. Do podania žaloby nebola
pohľadávkažalobcuspríslušenstvomuhradená,pretozaviazalnajejzaplateniežalovanýchv1.a2.rade
v súlade s vyššie cit. § 511 Občianskeho zákonníka a žalobe v uvedenom rozsahu vyhovel. Jedná sa

o istinu úveru. Do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky a poplatky za poistenie, ktorými nárokmi sa
bude zaoberať nižšie.

37. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

38. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky

až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

39. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

40. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,

t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

41. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov

zúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahumedziúčastníkmi
konania.

42. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 04.02.2016, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti

úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na úroky z úveru od 04.02.2016
pretože po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný
názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014,
Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

43. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo

zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu

správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru po zosplatnení vo výške
6,59% ročne zo sumy 18 020,10 eur od 01.03.2017 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

45. Súd žalobcovi nepriznal nárok na poplatky, ktoré zrejme predstavovali poplatky za upomienky, za
omeškanie splátok, za vedenie účtu (podľa priloženého výpisu). V danom prípade sa jedná o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná

sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má

potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej
pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými
by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto
časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani
nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške.

Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie.
Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami
dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné
zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu

(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

46. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací

súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

47. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná

podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

48. Pokiaľ ide o poplatky za vedenie účtu medziúveru súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť
nasledovné:

49. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

50. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktoromje vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

51.ZvyššiecitovanejúpravyobsiahnutejvZákoneobankáchvyplýva,žeúčinnosťounovelyč.132/2013
od 10.06.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité

iba pre finančné inštitúcie.

52. V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej
kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným
ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je
neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie

úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru,
preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov.

53. Súd aj v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011,
IV.ÚS 55/2011-19.

54. Ďalej sa zaoberal aj poplatkom za poistenie. Súd v tomto prípade uvádza, že poistenie tak, ako
bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu
poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral žalovaný

na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť
plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný
doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti
o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle úverových podmienok,
podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s jej obsahom. S najväčšou

pravdepodobnosťou možno predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej
zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred
naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Preto
sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.

55. Keďže žalobca si podľa výpisu žiadal priznať poplatky vo výške spolu 104,72 eur, súd túto sumu
odrátal od istiny, ktorú si uplatňoval žalobca.

56. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný
zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej

úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

57. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

58. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

59. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

60. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru. Žalobcovi teda dňom nasledujúcim po 25.04.2016 preukázateľne vznikol nárok na úrok
omeškania z celej dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 01.03.2017 bola

5,05 % ročne ( 5 % + 0,5 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Súd preto zaviazal žalovaných
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania pri výške sadzby od 5,05 % zo sumy priznanej istiny s poukazom
na príslušnú úrokovú sadzbu ECB.

61. Súd priznal iba istinu uplatneného nároku so zákonným úrokom z omeškania z tejto istiny. Z

uplatnenej žaloby súd priznal žalobcovi iba čistú sumu istiny 18.020,10 eur, ktorú si uplatnil v žalobe
s úrokom z omeškania od 01.03.2017 tak ako žiada v petite žaloby Súd nepriznal žalobcovi vyčíslené
kapitalizované úroky do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ako aj poplatky ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti. Úroky nepriznal preto, že nie je zrejmé z akej sumy istiny žalobca vypočítal
tieto úroky pokiaľ ide o poplatky nie je zrejme resp. je zrejme z výpisu z úverového účtu, že na tieto

poplatky nemal nárok, pretože poplatky žiadal v zásade len za vedenie úverového účtu to je za niečo čo
nepredstavovalo reálnu službu, ktorú poskytoval žalovaným ale za úkony, ktoré boli len v jeho prospech
respektíve v žalobe vôbec nevyšpecifikoval začo tieto poplatky žiada z výpisov vyplýva, že ich žiadal
aj za poplatky za 1,2 upomienku za individuálne riešenie omeškania splátok atď. aj ak by to bolo tak,
súd by mu ich nepriznal ide o poplatky žiadané v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o vyčíslené

úroky, dohodnuté úroky a úroky z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti to je po 26.04.2016
tieto mu súd nepriznal pretože riadne úroky dohodnuté úroky po vyhlásení okamžitej splatnosti teda po
skončení úverového vzťahu žalobcovi nepatria nakoľko prestal poskytovať finančnú službu pokiaľ ide
o úroky z omeškania tiež tu nie je zrejmé z akej sumy tieto úroky z omeškania počítal preto mu súd
priznal v zmysle petitu žaloby úroky z priznanej istiny od 01.03.2017 tak ako ich žiada v žalobe to je súd

neprekračoval žalovaný návrh priznal ich tak ako boli žiadané

62. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,

vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia

63. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané

v splátkach.

64. Vzhľadom na finančnú situáciu a majetkovú situáciu žalovaných a ich prezentované výšky príjmov,
ako aj ich dlhovú zaťaženosť, súd určil plnenie splátok po 80,- eur mesačne s tým, že omeškaním
niektorej splátky sa stane splatný celý zostatok dlhu. Žalobca aj vzhľadom na priznanie nároku na úrok

z omeškania nebude takýmto rozhodnutím nijako ukrátený.

65. Dôvodne uplatnený nárok žalobcu predstavuje istina úveru v sume 18 020,10 eur po nepriznaní
6,59% úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 814,77 eur, nezaplatených
poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 104,72 eur, nezaplatených 6,59% úrokov

za úver kapitalizovaných za obdobie od 26.04.2016 do 28.02. vo výške 1016,31 eur, nezaplatených 5%
úrokov z omeškania kapitalizovaných za obdobie od 26.04.2016 do 28.02.2017 vo výške 809,91 eur.66. Pokiaľ ide o trovy konania súd rozhodol podľa prevyšujúcej časti bol v konaní úspešný žalobca ale
podľa § 257 za dôvody hodné osobitného zreteľa súd zohľadní finančnú a osobnú situáciu žalovaných
to je jednak to, že žalovaný 1 je psychicky chorý tak ako predložil súdu doklad rovnako tak, ako žalovaný

1 tak aj žalovaná 2 žijú z invalidných dôchodkov sú výrazne úverovo zaťažený čo žalovaný 1 preukázal
bola predložená zmluva so Slovenskou sporiteľňou, ktorá tak či tak slúžila tiež na prefinancovanie
starších úverov. Žalobca je finančnou inštitúciou nepriznanie trov ho finančne neohrozí naopak u
žalovaného by sa tak stať mohlo napokon ide tu o prakticky len o zaplatený súdny poplatok nakoľko
žalobca nemá právneho zástupcu o ktorý teda príde v tomto konaní na trovách konania.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.