Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229751
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115229751.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: JUDr. L. V., O..

XX.X.XXXX, V. P., U. O. XX, právne zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Prešov,
Masarykova 2, proti žalovanému: KARPATOVKA, s.r.o., IČO: 36 499 757, so sídlom Chminianska
Nová Ves 106, právne zastúpený: JUDr. Jozef Chmura, advokát so sídlom Košice, Zvonárska 8, proti
žalovanej: o zaplatenie 2.229,42 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.229,42 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od

14.3.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2015 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu v
znení, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.229,42 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol,
že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XX, okres Prešov, obec N., kat. úz.
N. - pozemku parcela E KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 18 142 m2 so spoluvlastníckym podielom

B 2 vo veľkosti 1/8 k celku. Žalovaný dlhodobo užíva predmetnú nehnuteľnosť na podnikanie a je
vlastníkomviacerýchstaviebpostavenýchnanehnuteľnosti.Žalobcasadomáhavydaniabezdôvodného
obohatenia, nakoľko žalovaný užíva nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy a bez súhlasu žalobcu, čím sa
bezdôvodne obohacuje. Pre potreby vyčíslenia všeobecnej hodnoty nájmu si žalobca nechal vypracovať
znalecký posudok súdnym znalcom C.. U. T., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľnosti v
období jedného roka na sumu 1.137,40 Eur a na obdobie dvoch rokov na sumu 2.274,80 Eur. Potom,
ako žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, žalovaný listom z 13.3.2015

odpovedal, že zaslal žalobcovi návrh na uzavretie nájomnej zmluvy a zároveň mu uhradil sumu 45,38
Eur, ktorú však ničím nevyšpecifikoval.

2. Okresný súd Prešov vydal dňa 29.1.2016 č.k. 15C/7/2016-25 platobný rozkaz v súlade so
znením žaloby, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že aj žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8. Žalovaný tiež
vyslovil nesúhlas s vyčíslením hodnoty nájmu podľa ZP predloženého žalobcom a poukázal na

rozhodovaciu prax, konkrétne rozsudok KS Prešov č.k. 1Co/11/2015 vo vzťahu k rozsudku OS Prešov
č.k. 12C/109/2010. Navrhol žalobu zamietnuť aj so zdôraznením, že žalobcovi plnil sumu 45,38 Eur ako
úžitok pripadajúci na jeho podiel z hospodárenia so spoločnou vecou.3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi výpisom z LV č. XX, kat. úz. N., obec N., okres
Prešov, znaleckým posudkom č. XX/XXXX C.. U. T., doplnením č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX C..
U. T., výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo 16.2.2015 a odpoveďou na výzvu z 13.3.2015,

poštovým poukazom znejúcim na sumu 45,38 Eur adresovaným žalobcovi od žalovaného, znaleckým
posudkom č. XXX/XXXX C.. I. U. k stanoveniu všeobecnej hodnoty nájmu spornej parcely, vyjadrením
Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor z 12.10.2016, kúpnymi zmluvami, resp. zmluvami o nájme
preukazujúcimi kúpnu/nájomnú cenu obdobných nehnuteľností, znaleckým posudkom C.. L. K. č.
X/XXXX na vyčíslenie výšky obvyklého nájomného spornej nehnuteľnosti, stanoviskom Ministerstva

spravodlivosti SR k príslušnosti znalca, stanoviskom ministerstva k postupu a príslušnosti znalca z
30.11.2017, odborným stanoviskom Pôdnej služby Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho
centra z 2.11.2017, odpoveďou Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor z 12.10.2016, písomnými
stanoviskami oboch sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XX katastra nehnuteľnosti v kat. úz. N., obec N., okres Prešov súd

zistil, že žalobca bol vedený ako podielový spoluvlastník parcely registra E KN č. XXX/X o výmer 18162
m2 v podiele 1/8 a žalovaný v podiele 1/8.

5. Podľa tvrdení v žalobe, žalovaný užíval nehnuteľnosť aj vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu,
bez platnej nájomnej zmluvy a bez súhlasu žalobcu.

6. Žalobca si nechal vypracovať znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu spornej
nehnuteľnosti znalcom C.. U. T.. Znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva,
že všeobecná hodnota nájmu za pozemok na parcele E KN č. XXX/X, kat. úz. Chmiňany je 0,52/m2/rok.
Z doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX znalca C.. U. T. vyplýva, že všeobecná hodnota

nájmu za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2014 za pozemok na parcele E KN č. XXX/X v kat. úz. N. o
výmere 18162 m2 je 18.198,32 Eur, 0,501 Eur/m2/rok.

7. Výzvou zo 16.2.2015 vyzýval žalobca žalovaného na vyplatenie nájomného za užívanie pozemku o
výmere2669,25m2po0,52Eur/m2,teda1.180,01Eurza1rokavyzvalžalovanéhonaúhraduza2roky.

8. Žalovaný odpovedal žalobcovi listom z 13.3.2015 spôsobom, že mu opakovane zasielal návrhy na
uzavretie nájomných zmlúv a zároveň mu zaslal nájomné vo výške 45,38 Eur za roky 2013 a 2014
poštovým poukazom. S takýmto postupom žalobca nesúhlasil.

9. Žalobca doručil súdu 29.3.2016 písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že obe strany sú podielovými
spoluvlastníkmi totožnej spornej nehnuteľnosti, každý v podiele 1/8, pričom výmerovo je podiel žalobcu
podľa jeho tvrdení väčší. Žalobca rozhodne nesúhlasil, žeby na predmetnú nehnuteľnosť bolo možné
aplikovať zákonnú úpravu zák. č. 504/2013 Z.z., nakoľko pôda nie je užívaná na poľnohospodárke
účely,žalovanýnanehnuteľnostirealizujesvojepodnikateľskéaktivity.Navyše,onepoľnohospodárskom

využívaní nehnuteľnosti svedčí, že žalovaný na nej skladuje stroje, dopravné prostriedky, nehnuteľnosť
je vybetónovaná a slúži ako prístup k hasičskej zbrojnici. Pozemok je navyše so súhlasom žalovaného a
bez súhlasu žalobcu využívaný tretími osobami. Príkladmo žalobca poukázal na to, že v období výstavby
diaľniceD1vobciN.NDSa.s.uzatváralasvlastníkmipoľnohospodárskychpozemkovnájomnézmluvya
zadočasnéobmedzenieužívania pozemkovvrokoch2011a2015vyplácalanájomnévovýškeaž1,434

Eur za m2, čo je trojnásobná výška ako si uplatňuje žalobca. K argumentácii, že žalovaná hospodári
s nehnuteľnosťou na základe väčšinového spoluvlastníckeho rozhodnutia žalobca uviedol, že takéto
tvrdenie neobstojí, pretože predloženie návrhu nájomnej zmluvy na užívanie nehnuteľnosti nemožno
považovať za rozhodnutie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, pokiaľ neprebehol
mechanizmus súhlasu väčšiny tak, aby bola splnená podmienka § 139 ods. 2 OZ. Na podporu svojej

argumentácie žalobca citoval z viacerých súdnych rozhodnutí súdov vyšších stupňov.

10. Žalovaný v písomnom stanovisku doručenom súdu 4.4.2015 uviedol, že sporná nehnuteľnosť
je užívaná na poľnohospodárke účely a spadá pod režim zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. S nehnuteľnosťou

nakladá na základe rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov. Žalobca tak môže žiadať len vydanie úžitkov
pripadajúcich na jeho podiel, prípadne zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Žalovaný mu nájomné za roky
2013 a 2014 uhradila dňa 18.11.2014 sumou 45,38 Eur. Žalovaný predložil súdu zmluvy uzatvárané so
spoluvlastníkmi na prenájom podielov spornej nehnuteľnosti, konkrétne R. Z., I. M., L. B. R. L. F..11. Žalobca sa nestotožnil s potrebou aplikácie zák. č. 504/2003 Z.z. na výpočet zodpovedajúcej
výšky bezdôvodného obohatenia. Určujúcou skutočnosťou v prípade aplikácie tejto zákonnej úpravy je

určenie, resp. možnosť určenia BPEJ pozemku ako rozhodujúceho činiteľa pri posúdení skutočností,
čí má dôjsť k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie poľnohospodárskeho
pozemku postupom podľa zák. č. 504/2003 Z.z. alebo podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.. Podľa názoru
žalobcu BPEJ na sporný pozemok nie je možné určiť z dôvodu, že sporný pozemok sa nachádza v
zastavanom území obce, čo vylučuje možnosť určiť BPEJ, na väčšine pozemku sa nachádzajú betónové

a asfaltové plochy, na pozemku sú vybudované stavby vo vlastníctve žalovaného slúžiace nie na
poľnohospodárske účely, mapa pozemkov s určenou BPEJ verejne prístupná na internetovej stránke
MinisterstvapoľnohospodárstvaarozvojavidiekaSRnezahŕňapredmetnýpozemok,žalovanádlhodobo
pozemok užíva výhradne na nepoľnohospodárske účely, spravidla na účely podnikateľské.

12. Žalovaný predložil súdu znalecký posudok č. XXX/XXXX C.. I. U. na stanovenie všeobecnej hodnoty

a nájmu pozemku parcely č. XXX/X registra „E“, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pozemku metódou
polohovej diferenciácie na sumu 12.200,- Eur zaokrúhlene a nájom na 840,- Eur/rok zaokrúhlene.

13. Strana žalobcu k predloženému znaleckému posudku uviedla, že s týmto nesúhlasí. Všeobecná
hodnota dotknutého pozemku vo výške 0,67 Eur za m2 je v celom rozsahu v rozpore so situáciou na trhu

s nehnuteľnosťami. Dotknutý pozemok sa nachádza v zastavanom území obce, je rovinatý a je k nemu
prístup z hlavnej cesty, má vytvorené podmienky pre napojenie na elektrinu, plyn a vodu. Z pohľadu
žalobcu C.. I. U. aplikoval koeficienty, ktorými znížil všeobecnú hodnotu pozemku na polovicu. Okrem
námietok týkajúcich sa numerických údajov pri spracovaní znaleckého posudku žalobca namietal aj to,
že posudok neobsahuje znaleckú doložku, teda naňho nie je možné prihliadať.

14. Žalobca predložil súdu vyjadrenie Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor z 12.10.2016, z
ktorého vyplýva, že parcela E KN č. XXX/X kat. úz. N. je evidovaná ako zastavaná plocha a nádvoria
nachádzajúca sa v intraviláne a v mape BPEJ nebol tento pozemok bonitovaný, nakoľko nie je
poľnohospodárskou pôdou.

15. Z vyjadrenia Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor z 5.10.2016 vyplýva, že parcela
E KN č. XXX/X o výmere 18162 m2 vedená na LV č. XX, kat. úz. N. ako druh pozemku je evidovaný
súčasne platný stav C KN, kde sú uvedené druhy pozemkov, a to zastavané plochy. Potvrdenie o určení
BPEJ vydáva Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor a v prípade, že sa jedná o zastavané plochy, je

potrebný znalecký posudok.

16. Žalovaný predložil súdu dňa 20.3.2017 znalecký posudok znalca C.. L. K. Č.. X/XXXX na vyčíslenie
výšky obvyklého nájmu parcely č. E KN č. 149/1 v kat. úz. N. za obdobie rokov 2015 a 2016 podľa
zák. č. 504/2003 Z.z.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že nájom za uvedené obdobie pre

žalobcu predstavuje 23,67 Eur. Znalkyňa vychádzala zo zistenej hodnoty pozemku určenej podľa
BPEJ XXXXXXX v súlade so zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme a z faktu, že sa jedná o pozemok
zastavaný stavbami na poľnohospodárke účely do 24.6.1991. Z príloh k posudku vyplýva, že Národné
poľnohospodárske a potravinárske centrum poskytlo BPEJ na parcelu E KN č. XXX/X kat. úz. N.
XXXXXXX.

17. Na návrh žalobcu súd predvolal na pojednávanie znalkyňu C.. K., nakoľko žalobca spochybnil
oprávnenie znalkyne vyhotoviť znalecký posudok. Na návrh žalobcu súd si zároveň vyžiadal stanovisko
Ministerstva spravodlivosti SR o oprávnení znalkyne podať znalecký posudok na určenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti k spornému pozemku.

18. V konaní vypočutá znalkyňa uviedla, že na znaleckom posudku trvá. Ďalej uviedla, že sporný
pozemok sa nachádza v areáli hospodárskeho dvora Chmiňany, poľnohospodárskeho podniku, ktorý sa
zaoberá poľnohospodárskou výrobou rastlinnou aj živočíšnou. Z pohľadu znalkyne sa pozemok využíva
žalovaným na poľnohospodárke účely aj časti, kde nie sú poľnohospodárske stavby, sú priestranstvom

medzi týmito stavbami s dvorom spevnenými aj nespevnenými plochami a cestami na prejazd a
parkovanie poľnohospodárskych strojov, techniky a príslušenstva. Stavby nachádzajúce sa na parcele
sú postavené od roku 1957 do roku 1991. Nachádza sa tam aj stavba sociálno-prevádzkovej budovy
postavená v roku 1992, ktorú výmeru stavby znalkyňa nezapočítala v znaleckom posudku. Na spornýpozemok je určená BPEJ, stále platná. Na položené otázky znalkyňa odpovedala, že je jej známe
stanoviskoOkresnéhoúraduPrešovvydanéIng.Šebestovoudňa5.10.2016,avšaknebralahodoúvahy,
nakoľko nespochybňuje druh pozemku ani jeho umiestnenie. Znalkyňa si údaj o BPEJ pri spracovaní

znaleckého posudku overila, určuje ho Výskumný ústav pôdnej úrodnosti ako kompetentný, narozdiel
od Okresného úradu Prešov, ktorý takúto kompetenciu nemá. Na otázku, či BPEJ je možné prideliť
aj na nehnuteľnosť v intraviláne odpovedala znalkyňa kladne. BPEJ nie je možné prideliť napr. na
lesné pozemky. Na otázku, či bola znalkyňa kompetentná podať znalecký posudok na nehnuteľnosť v
intraviláne zastavanú plochu v registri C KN znalkyňa uviedla, že nebolo rozhodujúcim uvedené, ale to,

že na pozemku sú zastavané stavby na poľnohospodárske účely postavené do roku 1991, čím spadajú
pod zákon č. 504/2003 Z.z., preto znalecký posudok vyhotovila.

19. Na základe žiadosti súdu zaslalo Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 14.7.2017 stanovisko k
príslušnosti znalca, v ktorom uviedlo, že na otázku či znalkyňa C.. L. K. bola oprávnená vykonať
znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - pozemku parcely registra E KN č.

XXX/X - orná pôda v zastavanom území obce, pričom parcely registra C KN nachádzajúce sa na tomto
pozemku sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria uviedlo, že v súvislosti s príslušnosťou znalca
na stanovenie všeobecnej hodnoty k špecifikovanému pozemku príslušné právne predpisy ani inštrukcie
neposkytujú striktné obsahové limity odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti a
odboru poľnohospodárstvo, odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Konformne s týmto

výkladom je príslušným na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov v zastavanom území obce,
nepoľnohospodárskychanelesnýchpozemkovmimozastavanéhoúzemiaobcí,pozemkovvzriadených
záhradkových osadách a pozemkov mimo zastavaného územia obcí určený na stavbu znalec z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie
odhad poľnohospodárskej pôdy je príslušný na stanovenie všeobecnej hodnoty poľnohospodárskych

pozemkov mimo zastavaného územia obcí neurčených na stavbu (druhy pozemkov orná pôda, trvalý
trávnatý porast, chmeľnica, vinica, ovocný sad a záhrady mimo zriadených záhradkových osád). V
nadväznosti na uvedené ministerstvo konštatovalo, že príslušným znalcom na stanovenie všeobecnej
hodnoty pozemku druhu orná pôda nachádzajúci sa v intraviláne je znalec z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti.

20. Následne na to žalovaná strana požiadala o poskytnutie informácií Ministerstvo spravodlivosti
SR s položením otázky, či je oprávnený vypracovať znalecký posudok znalec z odboru stavebníctvo,
alebo znalec z odboru poľnohospodárstva, ak na oceňovaný pozemok existuje ohodnotenie pozemku
v podobe určenej BPEJ, oceňovaný pozemok je čiastočne zastavaný stavbami na poľnohospodárske

účely postavené do 24.6.1991, to celé pri aplikácii právneho predpisu zák. č. 504/2003 Z.z., a teda
sa nevychádza z polohovej diferenciácie intravilán alebo extravilán, ale hodnoty BPEJ pri oceňovaní
nehnuteľnosti.

21. Na základe žiadosti súdu doručilo Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 30.11.2017 stanovisko k

postupu a príslušnosti znalca na otázku položenú žalovanou stranou, v ktorej uviedlo, že ministerstvo
sa riadi príslušnosťou na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a teda ust. § 4 ods. 2 Vyhlášky,
pričom túto vykladá extenzívne aj nad rámec osobitného predpisu. Ak teda ide o poľnohospodársku
pôdu mimo zastavaného územia obce neurčenú na stavbu, sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru
poľnohospodárstvo, odvetvia odhad poľnohospodárskej pôdy. Rozhodujúcim kritériom je druh pozemku,

jeho lokalita, či sa nachádza v intraviláne, alebo v extraviláne obce a jeho funkčné využitie. Z pohľadu
druhu pozemku možno aj na účely vyhlášky použiť definíciu poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 2 písm.
b/Zákonaopoľnohospodárskejpôde.Pozemokdruhuzastavanéplochyanádvoria,bezohľadunato,že
je zastavaný stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, a teda spadá pod definíciu pozemkov
na účely Zákona o nájme nie je poľnohospodárskou pôdou a jeho ohodnotenie by mal vykonať znalec

z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti. Popri uvedenom ministerstvo poukázalo
na to, že Vyhlášku o určení hodnoty pozemkov a porastov možno aplikovať len na poľnohospodársku
pôdu, lesné pozemky, ostatné pozemky a trvalé porasty. Navyše, bonitnú pôdnoekologickú jednotku
(BPEJ) nemožno stanoviť pre pozemky druhu zastavané plochy a nádvoria. Zákon o nájme neurčuje
postup, resp. spôsob, akým sa má výška nájomného určovať, ale len spôsob výpočtu jeho minimálnej

hranice. Túto hranicu je však vzhľadom na už uvedené i samotné znenie § 10 ods. 1 Zákona o nájme
možné vypočítať len pri poľnohospodárskej pôde. Ministerstvo podotýka, že ohodnocovanie pozemkov
druhu zastavané plochy a nádvoria podľa Vyhlášky o určení hodnoty pozemkov a porastov je minimálne
problematické. Okrem toho, že takýto druh pozemku nie je poľnohospodárskou pôdou a nie je možnéurčiť BPEJ, je otáznym aj postup použitím BPEJ z obdobia, keď pozemok ešte nebol zastavaný.
Takáto BPEJ totiž nezodpovedá aktuálnemu skutkového ani právnemu stavu. Znalci sú povinní používať
metodiky upravené v prílohách vyhlášky, preto je len veľmi otázne, či môže znalec postupovať iným

spôsobom aj pri zadávateľoch, fyzických osobách a právnických osobách, ktoré nevystupujú v postavení
orgánov verejnej moci a nemôžu znalcovi prikázať porušiť jeho povinnosti. Pri pozemkoch druhu
orná pôda nachádzajúcich sa v intraviláne obce, hoci situácia je mierne odlišná než pri zastavaných
pozemkoch v tom, že takýmto pozemkom je možné určiť BPEJ, a preto použitie Zákona o nájme
nie je tak problematické ako pri zastavaných pozemkoch. Vzhľadom na ich umiestnenie v intraviláne

by však nájomné aj za tieto pozemky mal stanovovať znalec z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad
nehnuteľnosti s použitím osobitnej metodiky.

22. Zo strany žalobcu bolo predložené odborné stanovisko Národného poľnohospodárskeho a
potravinárskeho centra z 2.11.2017, v ktorom sa uvádza, že metodickým pokynom MPRV SR č. XXXX/
XXXX-XXX čl. 5 boli určené postupy pri poskytovaní údajov o kóde PBEJ nasledovne:

- Správe katastra prevzatím údajov o BPEJ vznikla povinnosť poskytovať údaj o kóde BPEJ širokej
verejnosti.
- Okresný úrad, odbor pozemkový a lesný poskytuje údaj o kóde BPEJ v prípadoch, keď ešte tento údaj
nie je v KN.

- Na poľnohospodárskej pôde, ktorá nebola predmetom mapovania BPEJ, tzn. v hraniciach zastavaného
územia obce, v záhradkárskych osadách a vojenských výcvikových priestoroch, údaj o kóde BPEJ
poskytuje NPPC - VUPOP pôdna služba na základe písomnej žiadosti.
- Informáciu o kódoch BPEJ poľnohospodárskej pôdy na území väčšieho rozsahu napríklad pre
účely spracovania podkladov územnoplánovacej dokumentácie, ROEP alebo PPU spracováva NPPC

- VUPOP na požiadanie.
- Potvrdenie o BPEJ vypracovaný pôdnou službou je záväzným a platným údajom o BPEJ.
- VUPOP - pôdna služba nemá informácie o tom, či má parcela E KN č. XXX/X na LV č. XX, k. ú. N.
určený údaj o BPEJ.

23. Žalobca poukázal na to, že účely, druh a spôsob využitia a charakteru jednotlivých stavieb a parciel
žalovaného nezodpovedá účelu poľnohospodárskej výroby:
1/ParcelaXXX-vrátnica-(druhstavby2/poľnohospodárskastavba)žalovanýjunevyužíva-nefunkčná,
pôvodneslúžilanakontroluvozidielprivjazdedoareálu,výjazdeaváženínákladu-fotografieč.12ač.2.
2/ Stavba súp. číslo XXX na parcele XXX/XX (druh stavby 20) stojí sociálno-prevádzková budova

postavená po roku 1992 nevyužívaná na poľnohospodárske účely - fotografia č. 3 a č. 15.
3/ Stavba bez súp. čísla na parcele XXX/XX (druh stavby 2) nádrž nevyužíva sa.
4/ Stavba skladu na parcele XXX/XX nie je zapísaná na LV č. XXX (stará schátralá budova, nevyužíva
sa, prístup k nej je zarastený krovím) - fotografia č. 8.
5/ Stavba skladu súp. číslo XXX na parcele C KN XXX postavená po roku 1957 - žalovaný ju nevyužíva

na poľnohospodárske účely, dal ju do užívania aj s časťou pozemku č. parcely E KN XXX/X (bez súhlasu
ostatných spoluvlastníkov) živnostníkovi P. X. - fotografia č. 17, č. 18, č. 19, č. 20 a č. 21.
6/ Stavba príjazdová cesta a dvor na parcele C KN XXX/X uvedená v ZP C.. K.. Takáto stavba nie je
zapísaná na LV č. 498 vo vlastníctve žalovaného. Tato plocha z parcely XXX/X slúži ako skládka starých
nefunkčných poľnohospodárskych strojov, pôda pod nimi silno kontaminovaná.

7/ Stavba príjazdová cesta a dvor na parcele C KN XXX/X uvedená v ZP C.. K.. Takáto stavba nie je
zapísaná na LV č. XXX (ani nie je založený LV), len v prednej časti (od obecnej cesty) slúži na prejazd
vozidiel žalovaného aj osobných vozidiel zamestnancov k poľnohospodárskemu areálu.
8/ Stavba príjazdová cesta C KN XXX/X - takáto parcela nie je zapísaná na LV - cesta slúži na prejazd
vozidiel ku rodinným domom po jej pravej strane. Začiatok cesty je od štátnej cesty cez obec odbočením

vpravo. Začiatok cesty užíva aj odporca po asi 150 m sa od tejto cesty odčleňuje prístupová cesta ku
hospodárskemu dvoru, v prostriedku je stavba Požiarnej zbrojnice a pred ňou vybetónované asfaltové
plochy, aj za ňou a priekopa. Od odčlenenia od obecnej cesty je po ľavej strane od prístupovej cesty
oplotenie a stále otvorená brána - fotografie č. 1-8, 9.
Za budovou Požiarnej zbrojnice je spevnená betónová plocha, na ktorej parkuje osobné motorové

vozidlo.
Ďalej v smere cesty - severným smerom je postavená sociálno-prevádzková budova súpisné číslo XXX
na parcele C KN XXX/XX (druh stavby 20 - iná budova postavená v roku 1993). Pred touto budovou jebetónová plocha na parkovanie osobných a úžitkových vozidiel. ,neslúži na poľnohospodársku výrobu.
Predtým tam bola výrobňa a predajňa výrobkov z mäsa. Postavená bola po roku 1991.
Vedľa tejto budovy je stavba bývalej vrátnice súpisné číslo XXX na parcele C KN XXX. Táto stavba

dávnejšie slúžila na kontrolu nákladných vozidiel aj váženie, keď bola ešte prístupová cesta na
hospodársky dvor z miestnej komunikácie za sociálno-prevádzkovou budovou. Neslúži už svojmu účelu
ani na poľnohospodárku výrobu.
Ďalšia stavba na parcele C KN XXX/XX - nádrž slúžila na uskladnenie pohonných hmôt. Nevyužíva sa
na pôvodný účel ani na poľnohospodárku výrobu.

Ďalšia stavba na pozemku C KN XXX/XX je na LV uvedená ako zastavaná plocha bez bližšieho určenia.
Na konci pozemku (smer N. - N.. O. X. - vľavo od miestnej komunikácie) stojí budova súp. číslo XXX
na pozemku C KN XXX. Túto budovu odporca nevyužíva, prenajal ju P. X. aj s priľahlým pozemkom
(parcela XXX/X) na uskladnenie poľnohospodárskych a stavebných strojov v jeho vlastníctve.
Pozemok č. XXX/X od jeho začiatku (od cesty cez obec) nie je oplotený. Po rozvetvení ciest miestnej
komunikácie a prístupovej cesty k hospodárskemu dvoru je oplotenie až za prístupovou cestou. Časť

oplotenia je až od administratívnej budovy ku koncu pozemku, od miestnej komunikácie smerom k
hospodárskemu dvoru.
Ani jedna stavba postavená do roku 1991 neslúži na poľnohospodársku výrobu.

24. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“)

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Podľa § 458 OZ,
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä

preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.

27. Podľa § 136 OZ,
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

28. Podľa § 137 OZ,
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých

spoluvlastníkov rovnaké.

29. Podľa § 517 ods. 1,2 OZ,
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže

sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.31. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal tým, že užíval
pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, t.j. bez nájomnej zmluvy či súhlasu. V ust. § 451 OZ vyjadruje

zásadu občianskeho práva, že nikto sa nemá bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné
obohatenie je chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo
sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o
čo sa povinný obohatil. Bezdôvodné obohatenie je vyjadrené i ako predmet, ktorého sa záväzok z
bezdôvodného obohatenia týka, teda ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

z neplatného právneho úkonu a plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, či majetkový prospech
nepoctivých zdrojov. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostalo majetkovej hodnoty tomu, komu
bolo plnené, takže v jeho majetku sa to prejavilo zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho pasív.

32. Podielové spoluvlastníctvo spočíva v tom, že subjektom vlastníckeho práva je viacero fyzických,
či právnických osôb. Nadobudnutím podielu spoločnej veci sa tieto osoby stávajú spoluvlastníkmi a

v závislosti od výšky svojich podielov sa zúčastňujú na užívaní a hospodárení so spoločnou vecou.
Spoluvlastnícky podiel tak nepredstavuje nejakú reálnu časť spoločnej veci, ale ide o ideálny podiel,
ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa
spoločnej veci. Dohodou si môžu spoluvlastníci upraviť hospodárenie so spoločnou vecou ohľadom práv
a povinností. Pokiaľ sa podieloví spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe užívania alebo hospodárení

so spoločnou vecou, môže rozhodnúť hlasovanie na podklade väčšinového princípu podľa veľkosti
podielov. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobcu, preto sa tento domáha náhrady bezdôvodného obohatenia vo výške
zodpovedajúcej obvyklému nájomnému za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Nárok
vlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva

z ust. § 137 ods. 1 OZ a nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom
nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. V prejednávanej veci bolo zásadne sporným ustálenie výšky
náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností. Každou zo sporových strán bol predložený znalecký
posudok na ustálenie výšky náhrady, pričom strana žalobcu zdôrazňovala, že sporný pozemok sa
nevyužíva na poľnohospodárke účely a aj stavby na ňom stojace, postavené do roku 1991, neslúžia

na poľnohospodárske účely. Žalobcom predložený znalecký posudok znalca C.. U. T. č. XX/XXXX a
doplnok č. XX/XXXX stanovoval všeobecnú hodnotu nájmu a nehnuteľnosti na základe vyhlášky č.
492/2004 podľa kapitoly G, prílohy č. 3 vyhlášky. Ohodnocovaná nehnuteľnosť podľa výpisu z katastra
nehnuteľnosti LV č. XX kat. úz. N., obec N., okres Prešov, parcela registra E KN č. XXX/X vo výmere
18162 m2 je vedená ako orná pôda umiestnená v 1 (intravilán), zastavané územie obce. Žalovaná

strana predložila súdu znalecký posudok vyhotovený C.. I. U., aby neskôr trvala na tom, že vyčíslenie
výšky obvyklého nájomného je potrebné vykonať podľa zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme a za tým účelom
predložila súdu znalecký posudok č. 5/2011 C.. L. K., na ktorom trvala. Znalkyňa uviedla, že všeobecná
hodnota nájmu za pozemok sa určí podľa zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, nakoľko sa jedná o

pozemok zastavaný stavbami na poľnohospodárke účely do 24.6.1991. Znalkyňa za užívanie pozemku
určila hodnotu nájmu 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy podľa BPEJ 0711002 stanovená
vo vyhl. č. 38/2005 Z.z.. Znalkyňa určovala hodnotu nájmu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2016
(obdobie odlišné ako je žalovaný nárok za roky 2013, 2014). Z dôvodu pretrvávajúcich nejasností
súd na návrh sporových strán požiadal o poskytnutie stanoviska Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré

uviedlo, že ak ide o poľnohospodársku pôdu mimo zastavaného územia obce neurčenú na stavbu,
sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad poľnohospodárskej pôdy a
rozhodujúcim kritériom je druh pozemku, jeho lokalita, či sa nachádza v intraviláne alebo extraviláne
obce a jeho funkčné využitie. Pozemok druhu zastavané plochy a nádvoria bez ohľadu na to, že je
zastavaný stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, a teda spadá pod definíciu pozemkov

na účely Zákona o nájme, nie je poľnohospodárskou pôdou a jeho ohodnotenie má vykonať znalec
z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti. S poukázaním na uvedené stanovisko
napriek tomu, že strana žalovaného poukazovala na to, že na oceňovaný pozemok existuje ohodnotenie
pozemku v podobe BPEJ a pozemok je zastavaný stavbami na poľnohospodárske účely postavené do
24.6.1991 súd vychádzal zo záväzného stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR. Zák. č. 504/2003 v

ust.§1ods.2upravuje,žepozemoknaúčelytohtozákonajetakýpozemok,ktorýjepoľnohospodárskou
pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do
24.6.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť toho pozemku s
tým, že tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu, vyhlášky Úradu geodézie, kartografiea katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde
odkazuje na zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zák.

č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potencionálnu
pôdu evidovanú v katastri nehnuteľnosti ako ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady
a trvalé trávnaté porasty. Sporný pozemok však nemožno považovať za poľnohospodársku pôdu a
podľa toho posudzovať cenu pôdy aj v situácii ak je evidovaná ako orná pôda, nakoľko záväzným

údajom katastra nie je druh pozemku evidovaný ako parcela registra „E“. Naviac, z obsahu spisu
vyplýva, že pozemok je zastavaný stavbami. Žalobca poukázal na charakter stavieb, ktoré neslúžia na
poľnohospodárske využitie, na parcele sa nachádza nefunkčná vrátnica, sociálno-prevádzková budova
postavená po roku 1992 neužívaná na poľnohospodárske účely, stará schátralá budova skladu, ktorá sa
nevyužíva, ďalej stavba, v ktorej sú uskladnené nefunkčné poľnohospodárske stroje taktiež nevyužívaná
na poľnohospodárske účely, stará príjazdová cesta slúžiaca na prejazd vozidiel, čo len potvrdzuje, že

stavby neslúžia poľnohospodárskemu účelu. Na základe uvedeného považoval súd za dôvodné žalobe
vyhovieť, preto pri rozhodovaní o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
pozemku žalovaným za roky od 1.1.2013 do 31.12.2014 priznal žalobcovi sumu vo výške 2.229,42 Eur,
čo zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia. Súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného
C.. U. T., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľnosti v znaleckom posudku č. 54/2013 a

dodatku č. 1 k znaleckému posudku, ktorý vychádzal z vyhlášky č. 492/2004 Z.z., pričom aplikáciu zák. č.
504/2003 Z.z. na základe ktorého vyhotovila znalecký posudok C.. K. súd nepovažoval za aplikovateľný
v danom prípade.

33. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia a preukázal,

ževyzývalžalovanéhonaúhradubezdôvodnéhoobohateniavlehote20dní,pričomžalovanýmuvyplatil
sumu 45,38 Eur za roky 2013 a 2014, vo zvyšku sa žalovaný dostal do omeškania. Výška úroku z
omeškania stanovená úrokovou sadzbou ECB je päť percentuálnych bodov k prvému dňu omeškania
14.3.2015 a zákonný úrok z omeškania 5,05 % zodpovedá zákonnému úroku ku dňu omeškania
14.3.2015, preto mu ho súd počnúc týmto dátumom priznal.

34. Žalovaný navrhol prerušiť konanie na pojednávaní dňa 5.6.2018 s odôvodnením, že zák. č. 504/2003
Z.z. bol novelizovaný a v ust. § 10 v spojení s ust. § 1 s účinnosťou od 1.5.2018 upravuje obvyklú
výškunájomnéhozaužívaniepoľnohospodárskejpôdypriprevádzkovanípodniku,pričomnaúčelytohto
zákona sa rozumie údaj o výške nájomného za 1 hektár poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne

k 30. Júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z
údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú
výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku, pričom táto novela
z pohľadu žalovanej strany dopadá aj na predmetné konanie. Súd návrh na prerušenie konania
nepovažoval za dôvodný, keďže pri rozhodovaní sa neriadil touto právnou úpravou a vychádzal z výšky

bezdôvodného obohatenia tak, ako ho v znaleckom posudku vyčíslil Ing. Gardoš. Keďže neboli splnené
podmienky v ust. § 162 C.s.p. o obligatórnom prerušení súdneho konania, súd nezistil dôvod na postup
podľa § 164 C.s.p., preto návrh na prerušenie konania zamietol.

35. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď v konaní úspešnému
žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 % od neúspešného žalovaného.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.