Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Csp/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201369
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818201369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G., P. XXX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35724803, so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Pajštúnska 5, o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 1.003,52 EUR a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 1.000,-EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 718,63 EUR.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 284,89 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súdu dňa 21.3.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.003,52 EUR, titulom bezdôvodného obohatenia a sumy 1.000,-
EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.2.2015 bola

jeho zamestnávateľovi, spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. doručená výzva v zmysle
§ 551 Občianskeho zákonníka na zrážky zo mzdy od žalovaného. Žalovaný vymohol 1.003,52
EUR, čím sa bezdôvodne obohatil, nakoľko vymáhal premlčanú pohľadávku od spoločnosti Tatra
banka, a.s., vyplývajúcu zo zmluvy Žiadosť o vydanie kreditnej karty VISA s jej príslušenstvom,
uzatvorenej 1.10.2007, ktorú postúpila dňa 19.11.2013 žalovanému. Žalobca tvrdí, že o postúpení nebol
informovaný. Žalovaný vydokladoval výzvu na zrážky zo mzdy Dohodou o zrážkach zo mzdy s dátumom
1.10.2017, nepodpísanou žalovaným. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou typovej formulárovej

zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany banky. Žalovaný napriek spornosti požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne
rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť, vykonávali sa mu zrážky zo mzdy, bez ohľadu
na existenciu sporu. Žalovaný výšku dlhu sám diktoval a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
Žalovaný takýmto spôsobom konal vedome, i keď pri jeho podnikateľskej činnosti musel mať vedomosť
o tom, aké náležitosti potrebuje pri výzve na zrážky zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný používa nekalé praktiky úmyselne, za účelom získania finančných prostriedkov, na ktoré by

nemal nárok v prípade, ak by zákon dodržiaval. Žalobca si uplatnil aj finančné zadosťučinenie v sume
1.000,-EUR, s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pri jednaní a uzatváraní
úverovej zmluvy použil nekalé praktiky a taktiež konal v rozpore s dobrými mravmi. Po ukončení
zrážok dala žalobcovi účtovníčka všetky podklady a po skontrolovaní sa dozvedel, že žalovaný nekalovymohol finančné prostriedky. Žalobca následne žalovanému napísal návrh na mimosúdnu dohodu dňa
1.12.2017 o vrátení bezdôvodného obohatenia. žalovaný reagoval tak, že žalobcovi oznámil, že od
pôvodného veriteľa Tatra banky, a.s. mu neboli dodané všetky potrebné podklady na správne posúdenie

veci a preto požiadal pôvodného veriteľa o doplnenie. Po doručení dokladov bude žalobcovi poskytnuté
stanovisko k mimosúdnej dohode. Keďže žalovaný sa následne nevyjadril, žalobca mu dňa 30.1.2018
zaslal predžalobnú výzvu dňa 30.1.2018, na ktorú žalovaný do dňa podania žaloby nereagoval.

2. Súd doručil žalobu žalovanému. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že mu bola dňa

30.1.2018 doručená predžalobná výzva žalobcu. Po jej posúdení dospel k záveru, že pohľadávka
žalobcu je dôvodná len v časti 718,63 EUR. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou Tatra banka, a.s.
(postupcom) dňa 1.10.2007 Zmluvu o vydanie súkromnej kreditnej karty, na základe ktorej postupca
poskytol žalobcovi finančné prostriedky spolu v celkovej výške 1.778,38 EUR. Žalobca sa zaviazal
úver dohodnutým spôsobom splatiť, čo však neurobil a v priebehu trvania zmluvného vzťahu uhradil
postupcovi titulom úveru len sumu vo výške 1.493,49 EUR. Uvedeným konaním žalobcu vznikla

postupcovi pohľadávka, ktorú postupca postúpil dňa 19.11.2013 na žalovaného, pričom zostatok
pohľadávky vyčíslil na sumu 733,64 EUR. Žalobca považoval za nesporné, že výška pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi predstavovala ku dňu postúpenia minimálne rozdiel medzi poskytnutým
čerpaním zo strany postupcu (1.778,38 EUR) a všetkými platbami žalobcu titulom úveru (1.493,49
EUR), t.j. sumu vo výške 284,89 EUR. Keďže prijatím plnenia vo výške 284,89 EUR nemohlo dôjsť

na strane žalovaného k prijatiu bezdôvodného obohatenia (keďže žalovaný disponoval na prijatie
takého plnenia hmotnoprávnym nárokom), vrátil žalobcovi rozdiel medzi uhradenou sumou na účet
žalovaného (1.003,52 EUR) a nesporným hmotnoprávnym nárokom žalovaného, ktorým disponoval na
základe postúpenia pohľadávky od postupcu (284,89 EUR). Na základe uvedeného posúdenia žalovaný
vrátil žalobcovi dňa 29.3.2018 na jeho účet bezdôvodné obohatenie vo výške 718,63 EUR. Žaloba je

preto v tomto rozsahu nedôvodná. Čo sa týka tvrdeného bezdôvodného obohatenia vo zvyšnej časti
284,89 EUR, žalobca je toho názoru, že k bezdôvodnému obohateniu nemôže dôjsť, ak na prijatie
plnení existoval právny titul. Tým, že žalovaný prijal plnenie sumy 284,89 EUR bol uspokojovaný
dlh žalobcu, čo vylučuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žaloba je preto v tejto časti
nedôvodná a žalobu navrhol zamietnuť. K požadovanému finančnému zadosťučineniu žalovaný uviedol,

že zákon na priznanie finančného zadosťučinenia vyžaduje, aby si oprávnené osoba najprv na súde
úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitnými predpismi. Žalobcovi preto nevznikol nárok na primerané zadosťučinenie.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, bol prítomný jeho právny

zástupca. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

4. Žalobca na pojednávaní vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 718,63 EUR a z titulu
bezdôvodného obohatenia sa domáhal už len sumy 284,89 EUR. Žalobca zotrval na svojich skutkových
tvrdeniach zo žaloby. Ďalej uviedol, že ja Tatra banke hradil splátky, prišiel však rok 2008, bol bez príjmu,

musel ukončiť živnosť a na splátky mu nezostávalo. Ubehla dlhá doba a od žalovaného mu začali chodiť
lístky o zaplatení pohľadávky. Vzhľadom na dĺžku tej doby, keďže ubehli najmenej tri roky, je podľa neho
pohľadávkaužpremlčaná.Potomsadozvedel,ženazákladežiadostižalovanéhosúvykonávanézrážky
z jeho mzdy, no na tieto zrážky súhlas nedal. Na dohode o zrážkach nie je jeho podpis. Zamestnávateľ
nemôže zrážať pohľadávku, ktorá neprešla súdom alebo exekútorom, a on na žiadne iné zrážky súhlas

nedal. Žalovaný sa podľa neho mal najskôr obrátiť na súd. Nemajetkovú ujmu si uplatňuje preto, že v tom
období nedostával celé výplaty. Bol v strese. Bol problém zabezpečiť chod domácnosti a chod rodiny.
Žalobca namietol sumy uvedené vo vyjadrení žalovaného (č. l. 32). On mal poskytnutý úverový rámec
vo výške 20.000 Sk, čo je 663,88 EUR, žalovaný napriek tomu uvádzal vo svojom vyjadrení sumy napr.
1.778, 38 EUR a 2.497,01 EUR, čo považuje žalobca za nepravdepodobné.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žaloba bola v časti dôvodná v čase
jej podania, v súčasnosti po uhradení predmetnej sumy je už nedôvodná. Nedôvodný je aj nárok
na primerané zadosťučinenie. Nebola naplnená žiadna skutková podstata bezdôvodného obohatenia
v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca zatiaľ nepreukázal nárok na priznanie primeraného

zadosťučinenia. Zo strany žalobcu došlo k predčasnému podaniu žaloby, keďže mu bolo oznámené, že
jeho vec resp. jeho záležitosť bude riešená. Žalobca nepočkal na doriešenie záležitosti a podal žalobu.
Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu je na mieste úvaha o premlčaní žalovaného nároku, keďže žalobca
uvádzal, že mal vedomosť o zrážkach zo mzdy.6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: oznámenie žalovaného č. l. 7, žiadosť o
vydanie súkromnej karty VISA č. l. 8 až 11, dohoda o zrážkach zo mzdy č. l. 12, mimosúdna dohoda,

mailovákomunikáciač.l.15,predžalobnávýzvač.l.16,potvrdenieHBPa.s.,listinnédôkazypredložené
žalovaným, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky č. l. 30 až 31, vyjadrenie žalovaného č. l. 32,
poštová poukážka.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

11. Podľa § 551 ods. 2 OZ proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila.

12. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny

úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

13. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 455 ods. 1 za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného

dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

16. Podľa § 3 ods. 5 druhej vety zákona č. 250/2007 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Keďže žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 718,63 EUR, súd konanie v tejto časti
zastavil.

18. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou Tatra banka, a.s. Zmluvu
o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA dňa 1.10.2007. Nebolo sporné ani to, že výška bezdôvodného
obohatenia žalovaného na úkor žalobcu bola v sume 718,- EUR, a žalobca napokon po uhradení
tejto sumy žalovaným po podaní žaloby, zobral žalobu v tejto časti späť. Sporné medzi stranami bolo či
na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu vo výške 284,89 EUR.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva uzavretá medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu
účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah
medzi účastníkmi je potrebné aplikovať aj ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva.

20. Žalobca si uplatnil svoj nárok preto, že bol toho názoru, že mu boli vykonávané zrážky zo mzdy na
návrh žalovaného v rozpore so zákonom. Súd preto napadnutú dohodu o zrážkach zo mzdy preskúmal.21. Súd konštatuje, že v konaní bolo predložené len jedno písomné vyhotovenie Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 1.10.2007. Toto vyhotovenie predložil žalobca a súd po preskúmaní tejto listiny musí
v zhode so žalobcom konštatovať, že na nej chýba podpis dlžníka, teda žalobcu. V konaní nebolo

žalovaným predložené iné písomné vyhotovenie tejto dohody, ktoré by bolo podpísané žalobcom.

22. Zákon v zmysle § 551 ods. 1 vyžaduje, aby bola dohoda o zrážkach zo mzdy písomná. Každý právny
úkon urobený písomnou formou musí byť podpísaný konajúcimi osobami, pokiaľ tomu tak nebolo, je
tento právny úkon v zmysle § 40 ods. 3 OZ neplatný. Pokiaľ boli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu na

základe takejto neplatnej dohody, vzniklo podľa názoru súdu na strane žalovaného, ktorému boli tieto
zrážky poukazované bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods.
2 OZ a žalovaný je povinný toto bezdôvodné obohatenie vrátiť.

23. Podľa názoru súdu v danom prípade nejde ani o situáciu, že by bol žalobca plnil dlh, ktorý by bol
neplatný len pre nedostatok formy v zmysle § 455 ods. 1 OZ. V danom prípade bola dohoda o zrážkach

neplatná preto, že nebola ako právny úkon podpísaná žalobcom ako dlžníkom. Pokiaľ by mala byť
neplatná len pre nedostatok formy, znamenalo by to, že obaja účastníci sa na obsahu takejto dohody o
zrážkach zo mzdy nepochybne dohodli a bolo presvedčení, že uzatvorili platnú dohodu, ktorá by však
bola uzatvorená iba ústne, lebo by účastníci opomenuli písomnú formu. TU však bolo uzavretie dohody
medzi účastníkmi sporné a túto spornosť sa nepodarilo dokazovaním odstrániť.

24. Súd ďalej konštatuje, že v konaní zostala sporná aj skutočná výška pohľadávky, ktorá bola mala
byť postúpená na žalovaného Tatra bankou, a.s.. Žalovaný na preukázanie tvrdenej výšky pohľadávky,
ktorá mala byť údajne 284,89 EUR nepreložil žiaden listinný dôkaz, ani neuviedol, že ako a na základe
čoho túto pohľadávku vypočítal.

25. V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi to ani nebolo sporné, že na základe žiadosti
žalovaného boli vykonané žalobcovi zrážky zo mzdy vo výške 1.003,52 EUR. Keďže dohoda o
zrážkach zo mzdy bola neplatná, zrážky vykonané na základe takejto dohody a poukázané žalobcovi
sú bezdôvodným obohatením, t.j. plnením získaným z neplatného právneho úkonu. Žalovaný bol preto

povinný tieto prostriedky žalobcovi v celom rozsahu vrátiť. Keďže už mu vrátil sumu 718,63 EUR, súd
ho zaviazal, aby žalobcovi zaplatil aj zvyšnú časť bezdôvodného obohatenia v sume 284,89 EUR.

26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že je na mieste úvaha o premlčaní žalovaného
nároku,keďžežalobcauvádzal,žemalvedomosťozrážkachzomzdy.Súdkonštatuje,žetotovyjadrenie

nie je dostatočne konkrétne a súd ho nepovažuje za riadne uplatnenú námietku premlčania, preto naň
neprihliadol.

27. Žalobca sa ďalej domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 druhej
vetyzákonač.250/2007Z.z.vovýške1.000,-EUR.Podľanázorusúdu,podmienkou,abytakétofinančné

zadosť učinenie mohlo byť priznané je potrebné (okrem úspechu spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore)
zároveň preukázať, že v dôsledku porušenia zákonných povinností dodávateľom vznikla spotrebiteľovi
nejaká ujma, ktorú má toto finančné zadosťučinenie reparovať. Na základe takto preukázanej ujmy
je potom možné rozhodnúť aj o tom, či je požadovaná výška finančného zadosťučinenia primeraná.
Žalobcavšakkpožadovanémufinančnémuzadosťučineniuuviedollento,že„Vtomtoobdobínedostával

celé výplaty, bol v strese a bol problém zabezpečiť chod domácnosti a chod rodiny“. Uvedené vyjadrenie
je však veľmi všeobecné a nekonkrétne a vôbec nič nevypovedá ani o požadovanej výške finančného
zadosť učinenia. Žalobca v tomto smere nenavrhol ani vykonať žiadne dôkazy.

28. Preto bol súd toho názoru, že nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie nebol dostatočne

preukázaný a preto mu ho súd nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.32. Ani jedna zo strán nebol plne úspešná v konaní. Vzhľadom na sumy požadované v žalobe a výsledok
konania možno konštatovať, že úspech strán sporu je približne rovnaký, súd preto rozhodol podľa § 255

ods. 2 CSP a ani jednej z nich nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.