Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Krivdová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/124/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202905
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5816202905.3
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcov: 1/ O.. I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., M. XXX/X, 2/
E.. L. C., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, Q., proti žalovanej: kpt. E.. L. J., policajt, zamestnanec
OO PZ F., v konaní o podaní žalobcov 1/ a 2/, takto
r o z h o d o l :
I. Súd podanie žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 30.1.2016, postúpené Okresnému súdu Námestovo dňa
6.6.2016, o d m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 6.6.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcov 1/ a 2/ označené ako
„Žaloba“ (pôvodne adresované Najvyššiemu súd Slovenskej republiky), ktorým sa žalobcovia 1/ a 2/
domáhajú ochrany svojich práv, ktoré mali byť žalovanou porušené v trestných i civilných konaniach
vedených po spisovými značkami konkretizovanými v podaní s tým, že súd je povinný zabezpečiť
uplatnenie ich práv, nakoľko ako v závere podania uvádzajú „pre veľkú závažnosť beštiálnych postupov
žalovanej policajta vyšetrovateľa trváme na tom, aby nám bolo umožnené s ochranou štátnej moci
Slovenskej republiky konať pred súdom“.
2. Keďže toto podanie nespĺňalo zákonné náležitosti, súd uznesením č.k. 10C/124/2016-12 z 18.5.2017
vyzval žalobcov 1/ a 2/, aby v lehote 15 dní od jeho doručenia opravili a doplnili dvojmo o chýbajúce
náležitosti žaloby podľa § 127 ods. 1 písm. c) a d), § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a to čoho sa týka a čo sa ním sleduje (t.j. pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré mali viesť k porušeniu práv žalobcov 1/ a 2/ žalovanou, a to jednotlivo
ku každej v žalobe uvedenej spisovej značke), označili dôkazov na preukázanie svojich tvrdení (t.j. tých,
ktoré budú preukazovať žalobcami 1/ a 2/ tvrdené a rozhodujúce skutočnosti), predložili dôkazov na
preukázanie svojich tvrdení o porušení ich práv a to jednotlivo ku každej v žalobe uvedenej spisovej
značke (okrem tých, ktoré nemôžu bez svojej viny pripojiť a predložiť), presne, zrozumiteľne a určito
formulovali žalobný návrh - petit (t. j. navrhovaný rozsudok), t.j. ako žalobcovia 1/ a 2/ navrhujú, aby
súd vo veci rozhodol. Súd zároveň podľa § 129 ods. 2 CSP poučil žalobcov o následkoch nedoplnenia
podania v súdom určenej lehote podľa § 129 ods. 3 CSP. Toto uznesenie im doručené do vlastných rúk,
a to žalobcovi 1/ dňa 5.6.2017 a žalobkyni 2/ dňa 9.6.2017.
3. Žalobcovia 1/ a 2/ na toto uznesenie reagovali spoločným podaní doručeným súdu dňa 19.6.2017
označeným ako „Doplnenie“, ktorým súdu navrhli postup podľa § 130 CSP tak, aby pri výsluchu uviedol,
v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a po učil ich ako podanie opraviť alebo doplniť. Avšak
vady, ktoré súd vytýkal ich podaniu neodstránili.
4. Na uvedený návrh žalobcov 1/ a 2/ reagoval súd prípisom z 20.7.2017, ktorým žalobcom 1/ a 2/
oznámil, že v posudzovanom prípade súd nebude aplikovať postup podľa § 130 CSP z dôvodu, že vdanom prípade nie je pre takýto postup splnená práve táto základná premisa (druhá časť vety prvej
za čiarkou § 130 CSP) a to reálnosť očakávania, že takýto postup by viedol k odstráneniu vád nimi
podaného podania, na opravu a doplnenie ktorého ich súd vyzval uznesením, č.k. 10C/124/2016-12 z
18.5.2017 s tým, že tento záver súdu vychádza z poznatkov získaných v rámci rozhodovacej činnosti
súdu pri prejednávaní a rozhodovaní právnych vecí, kde vystupujú, či už ako strana sporu alebo jej
splnomocnený zástupca ako i vybavovaní ďalších ich podaní. V tomto oznámení súd poukázal na to, že
ustanovenie § 130 CSP ako reflexia princípu procesnej ekonómie predvída možnosť vyslúchnuť toho,
kto podanie urobil, ak ma súd za to, že je tým možné odstránenie vád podania. Zvolenie tohto postupu je
na úvahe súdu, pričom táto je podmienené tým, že súd dospeje k záveru, že takýmto postupom možno
odstránenie vád podania dosiahnuť. Zároveň súd týmto oznámením žalobcov 1/ a 2/ opätovne vyzval,
aby v lehote 15 dní od doručenia tohto oznámenia svoje podanie označené ako „Žaloba“, ktoré sa podľa
svojho obsahu javí ako podanie vo veci samej opravili a doplnili dvojmo o chýbajúce náležitosti žaloby
tak ako je uvedené v uznesení č.k. 10C/124/2016-12 z 18.5.2017. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi
1/ doručené do vlastných rúk 31.7.2017 a žalobkyni 2/ do vlastných rúk dňa 2.8.2017.
5. Na uvedenú výzvu súdu žalobcovia 1/ a 2/ následne nijakým spôsobom nereagovali.
6. Žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo
porušeného právam musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 CSP obsahovať aj osobitné
náležitosti stanovené v § 132 CSP. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit
žaloby, ktorý nadväzuje na všeobecnú náležitosť podania, a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje,
ktorú žalobný návrh bližšie špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa ust. § 216 ods. 1 CSP viazaný,
čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, nesmie ísť teda nad
rámec petitu (tzv. zásada "ne ultra petitum"). Žalobný návrh sa prenáša do výroku rozhodnutia súdu vo
veci samej. Preto je potrebné, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne tak, aby
prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za následok materiálnu
nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Požiadavku, aby z návrhu bolo jasné, čoho sa žalobca domáha
nemožno však vykladať tak, že by bol žalobca povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku rozsudku. V
zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP sa nevyžaduje, aby žalobca po formálnej stránke do najmenších
podrobností a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Je postačujúce, ak
žalobca v návrhu vyjadrí podstatu toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu
domáha a to tak, že v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu
bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť žalovanému rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob
určenia právneho vzťahu či práva.
7. Ak v žalobe žalobný návrh formulovaný vyššie uvedeným spôsobom absentuje, súd je povinný
žalobcu vyzvať podľa § 129 ods. 1 CSP na doplnenie žaloby o vyššie uvedený materiálne vykonateľný
petit. Z dôvodu zachovania rovnosti strán sporu súd nemá povinnosť ani právo poučovať žalobcu z
hľadiska hmotného práva, teda nemôže ho poučiť o tom, ako by mal žalobný návrh žaloby znieť a
tým nahrádzať jeho vôľu určovať, čoho sa mieni žalobou domáhať. Ak teda súd zistí vadu podania
spočívajúcu v absencii niektorej všeobecnej alebo osobitnej náležitosti podania, v uznesení podľa §
129 ods. 1 a 2 CSP uvedie o akú vadu ide (neurčitosť petitu, jeho materiálna nevykonateľnosť) a poučí
žalobcu, ako treba uvedenú vadu odstrániť (spresniť/doplniť petit tak, aby bol materiálne vykonaný). Iná
poučovacia povinnosť súdu ako povinnosť poučenia o procesných právach a povinnostiach totiž súdu
ani neprislúcha.
8.Vprípade,akmápodanievady,súdmávzásadedvemožnosti,akozabezpečiťichodstránenie.Prvou
možnosťou je písomná výzva (§ 128 a § 129 CSP) a druhou možnosťou je výsluch toho, kto podanie
urobil (§ 130 CSP). Súd v tomto prípade zvolil prvú možnosť a žalobcov na odstránenie vád podania
vyzval uznesením, keď mal za to, že týmto spôsobom možno rýchlejšie a hospodárnejšie odstrániť
vady podania, keďže ani pri prípadnom výsluchu žalobcov 1/ a 2/, by im súd (odhliadnuc od toho čo je
uvedené v bode 4. tohto uznesenia) nemohol vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, poskytnúť
iné poučenie resp. iné informácie v čom je podanie neúplné a spôsob akým ho treba doplniť, než aké
uviedol v predmetnom uznesení.
9. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.10. Žalobcovia 1/ a 2/ na výzvu súdu na odstránenie nedostatkov podania, ktorú preukázateľne prevzali,
nedostatky podania v súdom určenej lehote neodstránili a to aj napriek poučeniu o možnosti odmietnutia
podania v prípade jeho nedoplnenia.
11. Podanie žalobcov 1/ a 2/ tak naďalej trpí nedostatkami takého charakteru, ktoré neumožňujú súdu
v konaní ďalej pokračovať a na ktoré ich súd výslovne upozornil v uznesení , č.k. 10C/124/2016-12 z
18.5.2017, a to konkrétne nielen absencia pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností
a to takým spôsobom, aby vystihovali skutkové okolnosti, za ktorých malo dôjsť k porušeniu ich práv
žalovanou, ale najmä absencia určito a zrozumiteľne formulovaného petitu. Podanie žalobcov 1/ a 2/, z
ktorého je citeľný negatívny postoj k osobe žalovanej, obsahuje len ich subjektívne ničím nepodložené
vágne negatívne konštatovania pejoratívneho charakteru ohľadne osoby i postupu žalovanej pri plnení
jej pracovných úloh. Z podania žalobcov v rade 1/ a 2/ vôbec nie je zrejmé akými konkrétnymi konaniami
skutkami sa mala žalovaná dopustiť porušenia ich práv. Taktiež žalobný návrh (petit) nie je formulovaný
určito a zrozumiteľne, nakoľko z neho vôbec nie je zrejmé o akom uplatnenom práve má súd rozhodnúť,
akému právu má súd poskytnúť ochranu. Z podania žalobcov 1/ a 2/ vôbec nie je zrejmé ako by mal
súd rozhodnúť (aký konkrétny výrok/y by mal vysloviť), v dôsledku čoho by súdne rozhodnutie nemohlo
byť nevykonateľné.
12. Žalobný petit formulovaný ako „uloženie povinnosti súdu zabezpečiť uplatnenie ich práv“ a
„umožnenie konať pred súdom“ je pre svoju absolútnu vágnosť nevykonateľný.
13. V zmysle čl. 1 CSP súd poskytuje ochranu ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam. Z
judikačnej povinnosti štátu teda vyplýva, že súd poskytuje ochranu takým právam, ktoré spĺňajú tieto
atribúty. Úlohou súdu nie je rozhodovať spory „umelo vytvorené“, resp. i konflikty reálne existujúce, ktoré
však môžu a majú byť riešené mimosúdne. Súd tiež dáva do pozornosti žalobcov 1/ a 2/, že v zmysle čl. 5
veta prvá CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Zneužitím práva sa rozumie, ak účelom
výkonuprávaniejerealizáciavlastnýchoprávnenýchhospodárskychzáujmov,alesnahavýkonompráva
znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmy. Za zneužitie výkonu práva - šikanu možno považovať
len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému ujmu. Konanie, ktoré je
zneužitím práva alebo je šikanózne (t.j. také, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného) je v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a preto mu možno odoprieť ochranu.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (bod 8. tohto uznesenia) súd predmetné podanie žalobcov 1/ 2/
v zmysle ustanovenia § 129 ods. 3 CSP odmietol.
15. Súd dáva do pozornosti žalobcov 1/ a 2/ ustanovenie § 129 ods. 4 CSP, podľa ktorého, ak sa podanie
opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa ods. 1 (uznesením č.k. 10C/124/2016-12
z 18.5.2017) najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania,
o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
16. Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v
prípade, že podanie je odmietnuté, je nutné o trovách konania rozhodnúť analogicky podľa ustanovenia
§ 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
17. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu podania, lebo
v tomto prípade konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného
zavinenia tej strany, ktorá nedoplnila podanie riadne. Táto strana - v tomto prípade žalobcovia 1/ a
2/ by boli teda povinní uhradiť protistrane trovy konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanej v súvislosti
s predmetným konaním žiadne trovy nevznikli súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto
uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh - § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.