Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4201896121
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4201896121.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr.IngridDoležajovejaJUDr.MartyPolyákovej,vexekučnejvecioprávneného:Všeobecnázdravotná
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Komárno, so sídlom Komárno, Malá Jarková č. 18, IČO:
17 333 954, proti povinnému: AGROPA, s.r.o., v likvidácii bez právneho nástupcu, naposledy so
sídlom Dunajská Streda, Komenského č. 1214/3, IČO: 36 529 842, o vymoženie 3541,16 eura, o

odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 3. októbra 2018, č. k.
0Er/1533/2001-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky proti výroku o náhrade trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Druhým výrokom súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie právne oprel o

ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, 6, § 235 ods. 2, § 243h Exekučného poriadku v znení do 31.
03. 2017 (ďalej len „EP“), § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného
konania, § 61, § 62, § 63 ods. 1, § 161 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dôvodil, že
oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 04. 07. 2001 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 3541,16 eura a trov exekúcie. Exekučné konanie sa
začalo dňa 04. 07. 2001 a exekučný súd vydal dňa 04. 09. 2001 poverenie na vykonanie exekúcie.

Dňa 07. 11. 2017 doručila súdna exekútorka na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu. Zároveň uviedla, že si náhradu trov exekúcie
uplatňuje,ažiadaabyknáhradetrovexekúciebolzaviazanýoprávnený.ZvýpisuzObchodnéhoregistra
Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č.: 14937/T zo dňa 03. 10. 2018 bolo zistené, že povinný
bol zrušený bez likvidácie a následne dňa 09. 10. 2015 aj ex offo vymazaný z Obchodného registra.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 57 ods.

1 písm. g/ Exekučného poriadku. Poznamenal, že exekúciu nezastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného, pretože exekučné konanie sa začalo dňa 04.
07. 2001 a v zmysle prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 EP sa na predmetné exekučné konanie
sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. januára 2002 a zákonné ust. § 57 ods.
1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 neobsahovalo ako dôvod zastavenia
exekúcie nemajetnosť povinného. V nadväznosti na uvedené argumentoval, že ustanovenie § 203 ods.

2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a
nemohol predvídať, bolo zavedené až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 32/2002 Z.
z.súčinnosťouod1.februára2002.Spoukazomnaskutočnosť,žeoprávnenýpodalnávrhnavykonanie
exekúcie na Exekútorský úrad dňa 04. 07. 2001 sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadil právnym
názorom Ústavného súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22. 10.
2008 a o trovách exekúcie nerozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára

2002. Vyzdvihol, že z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002
vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie,avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený
mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danom
prípade exekúciu zastavil, pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 09. 10. 2015 a

bolo zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať nemajetnosť povinného. Preto
na náhradu trov exekúcie nemohol byť oprávnený zaviazaný a dodal, že nemá zmysel uložiť povinnosť
náhrady trov konania nemajetnému subjektu. V závere poznamenal, že súdny exekútor má z úspešne
vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude
postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie do výroku o trovách exekúcie súdna
exekútorka, domáhajúc sa aby jej bola priznaná náhrada trov exekúcie. Poukázala na ust. § 196 a §
200 EP a tvrdila, že nepriznanie náhrady trov exekučného konania nemá oporu v zákone. Namietala,
že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho výkladu rozhodnutia Van der Mussele proti Belgicku,
z ktorého nevyplývajú také závery, ktoré by opodstatňovali jeho použitie aj v prípade nepriznania trov

exekúcie exekútorovi v SR. Práve toto rozhodnutie preukazuje, že tak belgický i slovenský exekútor
majú zákonný nárok na trovy exekúcie, ktoré sú majetkom exekútora. Vyjadrila súhlas s rozhodnutím
len v tom smere, že riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov znáša exekútor v prípade zániku
oboch účastníkov exekučného konania.

3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu súdnej exekútorky uviedol, že napadnuté uznesenie
považuje za správne.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal

rozhodnutie v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
súdnej exekútorky proti výroku rozhodnutia, ktorým nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nie je prípustné, a preto odvolanie súdnej exekútorky podľa ust. § 386 ods. c) CSP odmietol.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zák. č. 125/2016
Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č.
125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01. 07. 2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti

procesná norma, hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia, je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (čo zodpovedá aj ust. § 470 ods. 1 CSP), podľa ktorého tento zákon platí aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z toho vyplýva, že od 01. 07. 2016 je potrebné aj v

exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ako to povaha
veci nevylučuje.

6. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi
Galambosovi, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, ul. biskupa Királya 12, domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 3541,16 eura a trov exekúcie.

Okresný súd Komárno na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 04. 09. 2001 poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5401*013761. Ustanoveným náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Štefana
Galambosa sa stala súdna exekútorka JUDr. Beata Boncseková, so sídlom Exekútorského úradu v
Komárne, Ul. biskupa Királya 12, P.O.BOX č. 109. Dňa 07. 11. 2017 doručila súdna exekútorka
exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu

a zároveň si uplatnila náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie o podnete súdnej exekútorky na
zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením. Z obsahu spisu vyplýva, že súdna exekútorka
JUDr. Beata Boncseková, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne bola ku dňu 16. 10. 2018 odvolaná
a ustanoveným náhradníkom sa stal JUDr. Rudolf Krutý, PhD.8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 07. 2016 do 31. 03. 2017, ak súd
rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 203 EP v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na
účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom od 01. 07. 2016 do 31. 03. 2017, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,

sa dokončia podľa doterajších predpisov.

12. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolanie súdnej exekútorky smeruje proti výroku o trovách

exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právna úprava sporového konania účinná do 30.
06. 2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam
súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady
neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť
odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01. 07. 2016 zachovala zásadu
prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam
ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to
zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné
konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania, avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, teda

prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže
pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1
Exekučného poriadku).

15. To však neznamená, že CSP je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa §

9a ods. 1 EP má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje.
Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde
Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

16. Odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania správne poučil,

keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti II. výroku napadnutého uznesenia nie je
prípustné odvolanie. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o
nároku na priznaní náhradu trov exekúcie nepripúšťa a nepripúšťal ho ani v čase začatia exekučného
konania (Exekučný poriadok v znení účinnom do 25. 07. 2001). Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti

uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných
inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 a § 203
ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravujú možnosť podať
odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím
na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie súdnej exekútorky proti výroku o náhrade trov exekúcie ako

neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon
výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet
prípadov,vktorýchniejeprípustnépodaťodvolanie,trebapovažovaťzataxatívnyamožnohorozšíriťlen
zákonom. Zákon vyslovene neuvádza možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekútora.17. Odvolací súd pre úplnosť zvýrazňuje, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať
ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej

inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený
Exekučnýmporiadkom,ktorýjeodlišnýodtrovkonania,pričomrozhodnutieotrováchexekúcienemožno
podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím
o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o

náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ust. § 357 písm. m/ CSP. Ide o osobitné
rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP
v spojení s § 355 ods. 2 CSP).

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky podľa § 386 písm. c) CSP
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, na základe čoho sa ďalej

nezaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).