Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713205198
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6713205198.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu CD

Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika,
proti žalovanej A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX M. H., o zaplatenie zmenkovej sumy
1.186,49 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Subjektu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, ktorý vystupoval ako vedľajší
účastník na strane žalovanej do 30.06.2016, sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.03.2013 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 18.03.2013, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.186,49 €,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.380,49 € od 26.01.2010 do 19.05.2010 a zo sumy
1.186,49 € od 20.05.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.380,49 € od 29.03.2010
do 19.05.2010 a zo sumy 1.186,49 € od 20.05.2010 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina %
zmenkovej sumy, teda 4,60 € a náhradu trov konania.

2. Žalobca podal žalobu na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy na
preukázanie svojej pohľadávky žalobca predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu,
plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Zároveň
žalobca poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.

3.Žalobcavžalobeuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavila
žalovaná dňa 27.08.2009 na zmenkovú sumu 1.380,49 €, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 26.01.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 27.08.2009 (dátum
vystavenia) na sumu 1.380,49 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od
26.01.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil

zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil čiastku 194,- €, ktorá bola započítaná na
zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.4. Dňa 13.09.2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval žalovanej kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Žalovaná zásielku prevzala dňa 25.09.2013. Dňa 25.10.2013 bolo súdu doručené vyplnené tlačivo na

odpoveď, v ktorom žalovaná uviedla, že pohľadávku neakceptuje, nakoľko exekučné konanie vedené
pod sp. zn. 22Er/1173/2010 bolo zastavené, pričom podpis na predmetnej zmenke jej nepatrí a je
sfalšovaný.

5. Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní súd následne rozhodol rozsudkom č.k.

10C/51/2013-40 zo dňa 27.11.2013, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania
žalobcu vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.k. 43Cob/230/2014-81
zo dňa 22.05.2014 uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle
rozhodnutia krajského súdu bolo uložené okresnému súdu v ďalšom konaní procesne postupovať v
zmysle žaloby, keď žalobca si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky. Okresný súd musí vychádzať
z toho, že platná zmenka musí obsahovať všetky formálne aj materiálne požiadavky v zmysle § 75

zákona zmenkového a šekového. Prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa
zmenky, vyplývajúca z ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, môže byť prelomená len v prípade,
že dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu.

6. Keďže tunajší súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote

určenej v § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

7. Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX, zmenka bola
vystavená vo Zvolene dňa 27.08.2009 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B“ zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 %
denne, keď zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 1.380,49 € a dátum začiatku úročenia 26.01.2010. Ako vystaviteľ
zmenky je uvedená A. S., trvalé bydlisko: L. XXX/XX, M. H., a tiež je uvedené rodné číslo. Na druhej

strane je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00
Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný
podpis.
8. Zo zmluvy o úvere zo dňa 27.08.2009, č. zmluvy 608700003, nachádzajúcej sa v pripojenom
exekučnom spise tunajšieho súdu sp. zn. 22Er/1173/2010 súd zistil, že žalovanej bol spoločnosťou

POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytnutý úver vo výške 700,- €, ktorý sa žalovaná ako dlžník zaviazala zaplatiť
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zvýšený o príslušný poplatok vo výške 464,- € , teda v celkovej sume
1.164,- € v 6 mesačných splátkach po 194,- € počnúc dňom 12.09.2009. Zmluva o úvere neobsahuje
žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.
9. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria druhú stranu predmetnej zmluvy o úvere

súd zistil, že v bode 14 je obsiahnutá Dohoda o vyplnení zmenky v znení: Na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh

splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

10. Z prednesu žalovanej na pojednávaní dňa 27.11.2013 súd zistil, že toto konanie, ktoré sa viedlo
ohľadne pôžičky od firmy POHOTOVOSŤ, ktorú si zobrala, už bolo raz v rámci exekúcie zastavené v
konaní č. 22Er/1173/2010-23. Taktiež namietla, že podpis na zmenke nie je jej, nestotožňuje sa s jej
podpisom. Žalovaná uviedla, že s firmou POHOTOVOSŤ zmluvu o pôžičke, resp. úvere uzavrela, ale
nepamätá si, že by podpisovala zmenku, preto keď to dostala, bola prekvapená, pretože podľa nej je

viditeľné, že podpis na zmenke je odlišný aj od podpisu, ktorý je na jej občianskom preukaze. Podľa nej
sa snaží podobať jej podpisu ale nejedná sa o jej podpis. Taktiež poukázala na predmetné uznesenie
tunajšieho súdu, v ktorom mal súd konštatovať, že vyplnenie zmenky je považované za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.11. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 27.11.2013 súd zistil, že sa pridržiava
žaloby. Po nahliadnutí do pripojeného exekučného spisu, konkrétne po nahliadnutí do zmluvy o úvere
v tomto pripojenom exekučnom spise, právny zástupca žalobcu uviedol, že ďalej zastávajú názor, že

žalovaná zmenku podpísala a podpis na zmenke je jej. Uviedol, že zmluvný vzťah medzi remitentom
a žalovanou po indosovaní zmenky je právne irelevantný a právnemu zástupcovi žalobcu, resp.
samotnému žalobcovi nie je ani obsah tohto zmluvného vzťahu známy. Poukázal na to, že predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný zmluvný vzťah. Žalujú zmenkovú sumu z platnej zmenky tak ako
ju predložili s tým, že táto zmenková suma nepozostáva zo žiadnych častí, a z tohto dôvodu nevedia

špecifikovať výšku údajného úveru, resp. jeho výšku k určitému dátumu. Zmenka je cenný papier, ktorý
v istine inkorporuje samo právo žalobcu a je samostatným prostriedkom na uplatnenie tohto nároku.

12. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Podľa§300CSP,nakonaniepodľatohtooddielusaprimeranepoužijúvšeobecnéustanoveniaokonaní,
ak nie je ustanovené inak.
Podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový, v znení účinnom od

23.12.2015 (ďalej len „ZZŠ“), kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

Podľa článku I. § 17 ods. 2 citovaného zákona, v konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo
zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré
by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal na spoločnom
zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20.10.2015 zjednocovacie stanovisko
k postupu súdov nižšieho stupňa pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod číslom 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 8/2015 (ďalej len „Stanovisko NS“) v nasledujúcom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

14. Tiež je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený prvý rozsudok
tunajšieho súdu v prejednávanej veci, bolo vydané pred prijatím uvedeného stanoviska Najvyššieho
súdu SR, ako aj pred zmenou právnej úpravy, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou
od 23.12.2015.

15. Keďže súdu aj s prihliadnutím na Stanovisko NS vyplynula súvislosť predmetnej zmenky, na základe
ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok, so zmluvou o úvere (keď okrem iného jej číslo bolo na zmenke
uvedené a na túto súvislosť poukázala aj žalovaná), pričom žalobca sám túto zmluvu nepredložil, súd siv súlade s ust. § 295 CSP túto zmluvu zaobstaral. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovanou
ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom a Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru sú dôkazom o tom, že zmenka má k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací

charakter a že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

16. Z novelizovaného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné

vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom. Z odseku 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že v konaní o nároku zo
zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ
zabezpečovaciu zmenku, žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť
na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z § 5a zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods. 2 ZZŠ odkazuje.

17. Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový
zákon“), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo
zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a
podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo

v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vystavenia
predmetnej zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje
splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma

v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia

práv zo zmenky.
Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a

oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,

že žaloba nie je dôvodná.

19. Predmetná zmenka vystavená dlžníkom ako zmenka vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti
predpokladané ZZŠ a je zmenkou platnou. Žalovaná ju vystavila ako zmenku na rad s doložkou bez
protestu, ktorá zabezpečovala splnenie jej záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrela v postavení

spotrebiteľa. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného
dokazovania je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá bola veriteľom vyplnená v súlade s
Dohodouovyplnenízmenkyobsiahnutejvbode14Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru.Zmenka
bola vystavená na predtlači pripravenej vopred veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a bol na nej vopred
uvedený aj zmenkový úrok 0,25 % denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“. Na zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to
až po podpísaní zmenky žalovanou ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentnom POHOTOVOSŤ s.r.o.
prevedená nedatovaným indosamentom na žalobcu.

20. V čase uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXzo dňa 27.08.2009, kedy došlo aj k vystaveniu

blankozmenky a uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky žalovanou, ktorú osobitne nepodpísala, nebolo
používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. vo vtedy účinnom znení sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo
len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky

práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila
obchodná spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je poskytovanie úverov a na druhej strane ju uzavrela
žalovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ. Zmluva bola uzavretá na formulári vopred pripravenom

dodávateľom, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z úverovej zmluvy vyplýva, že v nej
nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru, pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
poskytla žalovanej, zvýšil veriteľ o sumu poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, v zmluve
neboli uvedené ani podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba,
ani RPMN tak, ako to v tom čase vyžadoval zákon č. 258/2001 Z.z. v ust. § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3

zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver
poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Jedným zo zmluvných dojednaní predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy je aj
Dohoda o vyplnení zmenky v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Veriteľ - spoločnosť

POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri prijatí blankozmenky, ktorá mala zabezpečovací charakter,
postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému nadobúdateľovi
zmenky, akú by mal voči pôvodnému veriteľovi a zároveň remitentovi zmenky. Ak uzatvárala spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú
dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody

zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „ na rad“ (tzv. ordre zmenka), a teda
že sa nejedná o zmenku „nie na rad“ (tzv. rekta zmenku), a že by bolo z tejto dohody jasne, určite a
zrozumiteľnezrejmé,žedlžníkmalvedomosťotom,akédôsledkyprenehovystavenieblankozmenkyna
radspôsobíaakúcelkovúsumubudemusieťnazmenkuzaplatiť,zhoršiltýmpostaveniežalovanej,atým
aj jej obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj bez

súhlasu žalovanej ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Veriteľ podmienil uzavretie zmluvy o úvere
vystavením blankozmenky žalovanou, pričom tento dôležitý údaj, že žalovaná vystavuje blankozmenku,
výslovne v Dohode o vyplnení zmenky nebola uvedená. Veriteľ tak neuviedol dostatočne určito, jasne a
zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by mohla žalovaná zistiť výšku a spôsob splatenia
zmenkovej sumy. Výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej

nemala žalovaná vopred žiadnu vedomosť. Takýmto konaním obmedzil práva dlžníka zo zmenky na tzv.
kauzálne námietky, na ktoré by mal právo podľa článku I. § 17 ZZŠ v znení účinnom do 22.12.2015 vo
vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky.22. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel súd podľa čl. I. § 17 ods. 2 ZZŠ v
znení účinnom od 23.12.2015 z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by mohla
žalovaná v konaní uplatniť, najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola

zmenkaveriteľomaremitentomvyplnenáanásledneindosovanánažalobcu,ajkeďžalovanárelevantné
námietky nevzniesla.

23. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takéto dojednanie, ktoré

umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaná musela na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ
nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne
námietky podľa § 17 ZZŠ v znení účinnom do 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nemohol zmenku
previesť rubopisom, teda keby táto bola vystavená ako rekta zmenka, mohol voči veriteľovi a remitentovi
zmenky vzniesť, je konaním, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

24. Súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode o vyplnení
zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom je táto Dohoda zmluvných dojednaním,
ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
a preto je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

25. Okrem toho, že Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože umožňovala vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. tým, že zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli
veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi ako

remitentovi právo nevzniklo, keďže predmetný úver je potrebné pokladať za bezúročný a bez poplatkov.

26. Neplatnosť Dohody o vyplnení zmenky zakladá dôvodnú obranu vo forme kauzálnych námietok
dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel
podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. prijať. Žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od

spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak
boli na zmenkách uvedené čísla zmlúv, tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných
prostriedkov pre pôvodného majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by
žalobca nemal informácie o tom, koľko zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžník spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel preto vedieť,

že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru. Takéto údaje mohol zistiť len z
podkladov predložených zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. Vedel nielen to, že sa
jedná o zmenky „na rad“, keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo
samotnej zmenky zistiť všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. Nie je preto možné

súhlasiť s tvrdením žalobcu, že bol pri nadobúdaní zmenky dobromyseľný.

27. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že záväzok žalovanej ako spotrebiteľa k založeniu
zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na nového
nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil,

že zmenka nemala zabezpečovací charakter a že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca uplatnil voči žalovanej, ktorá je fyzickou osobou,
zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský úver, vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy.
Pre rozpor Dohody o vyplnení zmenky so zákonom nie je žalovaná povinná ako dlžník na zmenku
jej majiteľovi plniť. Keďže žalobca si v prejednávanej veci uplatňoval práva zo zmenky, takéto práva

žalobcovi nemožno priznať a súd preto žalobu zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania
znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a tiež v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.

Súd žalobu zamietol. Žalovaná bola teda v konaní pri bránení svojho práva v celom rozsahu úspešná
a ako úspešná strana by mala nárok na náhradu trov konania. Nakoľko jej však v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.29. Podaním zo dňa 20.11.2014, súdu doručeným dňa 27.11.2014, oznámil subjekt Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, že v zmysle
§ 93 ods. 2 vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do konania ako vedľajší účastník

na strane žalovanej. Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku uvedený subjekt už nemá
možnosť v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, nakoľko procesná úprava CSP inštitút vedľajšieho
účastníka nepozná. Rovnako nemá možnosť vystupovať v konaní ako intervenient, nakoľko tento musí
mať v zmysle § 81 CSP právny záujem na výsledku konania, pričom žiaden takýto právny záujem zo
strany uvedeného subjektu preukázaný nebol. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP je

však potrebné vychádzať z toho, že v období do 30.06.2016 uvedený subjekt v konaní vystupoval ako
vedľajší účastník a v zásade by preto mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti
s jeho vystupovaním v konaní v uvedenom období. To samozrejme platí za predpokladu, že právo na
náhradu trov vzniklo aj strane sporu, na podporu ktorej v konaní uvedený subjekt ako vedľajší účastník
vystupoval, čo je v prejednávanej veci splnené, keďže žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná.
Keďže však uvedenému subjektu v konaní do 30.06.2016 žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125

ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu).