Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sp/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200490
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporcovi Okresnému úradu
Z., katastrálny odbor, Z. za účasti Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. XXX, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 29. apríla 2016 číslo: OU-SK-G takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 29.04.2016 č.: OU-SK-G

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava a záložcu Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. XXX, ako

záložcu zastúpeného v správnom konaní združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, so
sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporca zamietol
návrh na vklad záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 31.03.2016 bol prijatý návrh na vklad záložného práva do
katastranehnuteľnostívzáložnejzmluvyč.XXX/XXXX-ŠTEzodňa09.03.2016.Predmetompredloženej
zmluvy je založenie nehnuteľností v k.ú. P. LV č. XX.
Podľa článku II. zmluvy o zriadení záložného práva sa zabezpečujú všetky pohľadávky záložného

veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
16.10.2014.
Záložné právo sa zriaďuje k nehnuteľnostiam, parcela registra C č. XXXX/XX, výmera XXX, zastavané
plochy a nádvoria, stavby rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/XX, v podiele X LV č.
XX k.ú. P..
Správny orgán citoval ustanovenie § 32, 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom
Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, ktoré je prílohou návrhu na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva, ktorým splnomocniteľ Z. W. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, na zastupovanie pri uskutočnení
právnych úkonov uvedených v Dohode o splnomocnení uzavretej dňa 16.10.2014, vykonávaných v
súvislostisozmluvouoúvereuzatvorenousospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.jeabsolútneneplatné.
V prípade Dohody o splnomocnení možno dôvodne pochybovať o tom, či splnomocniteľ Z. W.

mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu. Taktiež by bolo veľkou náhodou, aby si veľká časť
dlžníkov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyberala práve to isté združenie ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, sídlo: Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava. Dohoda o
plnomocenstvejespísanánavopredpripravenejpredtlačibezďalšejprezentácieprípadnéhozmluvnéhovzťahu uzavretého medzi združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, sídlo: Povraznícka
18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, a splnomocniteľom Z. W.. Z vyššie uvedeného je možné
predpokladať, že združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, sídlo: Povraznícka 18,

P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava je vopred určená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a preto možno
dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je
podľa názoru správneho oránu absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle
ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi
predmetomúverovejzmluvy,čosatýkavýškyúveruajehopríslušenstvaapredmetnomzáložnejzmluvy,

ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia
povinného z úverovej zmluvy. Týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv
povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s
dobrými mravmi.
Pokiaľ správny orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad (napr. neplatnosť zmluvy, resp.
plnomocenstva podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,), je povinný návrh na vklad zamietnuť.

Citoval ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákona a § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona.

Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 23.05.2016, doručený
OkresnémuúraduZ.26.05.2016. Vodvolanípoukázalnato,žedňa09.03.2016bolauzatvorenáZmluva
ozriadenízáložnéhoprávač.XXX/XXXX-ŠTEmedzi spoločnosťouPohotovosť,s.r.o.afyzickouosobou

Z. W., zastúpeným združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na strane záložcu podľa
plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2014 uzavretej medzi
záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo
zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené v tejto zmluve.
Dňa 31.03.2016 bol správnemu orgánu doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod sp.

zn. V XXX/XX a dňa 29.04.2016 správny orgán vydal rozhodnutie pod č. vkladu OU-SK-G o zamietnutí
návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľnosti.
Navrhovateľďalejcitoval príslušnéustanovenia§22ods.1,2,§23,§31ods.1,§32ods.2Občianskeho
zákonníka, § 32 ods. 1,2, § 46 Správneho poriadku.
Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec")
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia

záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.
Dôvodil ďalej potrebou zistenia skutkového stavu veci zo strany správneho orgánu s poukazom na

ustanovenie § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, ktoré je potrebné aplikovať aj v katastrálnom
konaní. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový
stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré
majú pre dané vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že

skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani
nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Navrhovateľ konštatoval, že
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z predpokladov a správny orgán si nesplnil
zákonnú povinnosť a nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Zmienené ustanovenia
Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikované na katastrálne

konanie.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne

posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpisov, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením aprávnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa navrhovateľa správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom

v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)

a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny

úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to
všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho
obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu
tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem

rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Navrhovateľ tvrdí, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení

argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby,
s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,

ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie,
pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného
musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal

ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie
zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej
moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho
orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s
obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie

plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene
platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad je hrubý nepomer medzi výškou zabezpečovanej
pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva. Tento
nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými mravmi.

Takéto odôvodnenie je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že
rozhodnutie je v tejto časti odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho
poriadku.
Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v -poskytnutí úveru alebo v poplatku.
Aksprávnyorgánvidírozporsdobrýmimravmivpoplatkuvrozhodnutíchýbajúdôvody,prečokonkrétne

je rozpor s dobrými mravmi daný.
Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, odvolateľ uvádza, že odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov (typicky úrok) nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto
odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť (ak vôbec) o neplatnosť čiastočnú (t.j. určitávýška bude právne prípustná, a teda platná, a zvyšok právne neprípustný, a teda neplatný) a ak by aj
napriek tomu išlo neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. V tejto súvislosti
trebazdôrazniť,žekpodstatnýmčastiamzmluvyoúverenepatrídohodaovýškeúroku,kjehozaplateniu

sa dlžník zaväzuje (Obchodný zákonník, Komentár, 12. vydanie, Praha: C.H. Beck 2009, s. 1078-9).
Naviac,správnyorgánneuviedol,prečouprednostnilaplikáciuustanovenia§39Občianskehozákonníka
o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku.
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení

neskorších predpisov) tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku ma prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka.
Ak by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku ani v takomto prípade by nekonal
správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná
číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však
nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo

zistil skutkový stav.
K odplate za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzoval od výšky úroku
požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné
postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery, osobám, ktoré: by

pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že
v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie
požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo
je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie
podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové

úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v
určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka,
J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydaní.
Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR,

ktorého autormi sú sudcovia NS ČR).

Poukázal na § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol,

že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.
Podľa navrhovateľa správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie. Je evidentné, že dlžník dlhodobo

neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami
dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložnéhopráva.Odvolateľpritompristúpilkvyužitiuinštitútuzabezpečeniasvojejpohľadávkyzáložným
právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp.
v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov,

pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu
podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na
nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného
práva predajom nehnuteľnosti.

Odporca doručil predkladaciu správu krajskému súdu dňa 27.06.2016 spolu so spisovým materiálom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29. júla 2016, pričom uvedeného pojednávania sa nezúčastnil
navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 18.07.2016 a zároveň súhlasil, aby

súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne rozhodnutie. Zúčastnená osoba Z. W. sa
nevyjadril a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Odporca sa ospravedlnil listom zo dňa 25.07.2016.Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

V súlade so Správnym súdnym poriadkom zákonom č. 162/2015 Z.z. účinným od 01.07.2016 s
poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 citovaného zákona konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.
začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd
teda pokračoval v konaní o preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ktorého návrh na preskúmanie bol

podaný ešte pred účinnosťou citovaného zákona podľa príslušných ustanovení O.s.p., ktoré platili do
30.06.2016.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo
dňa 09.03.2016, doručený okresnému úradu 31.03.2016 pod č. V XXX/XXXX podal návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 09.03.2016 do katastra nehnuteľností.

K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 09.03.2016
uzavretú podľa § 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom
Pohotovosť, s.r.o. a záložcom Z. W., nar. XX.XX.XXXX, v zastúpení na základe Dohody splnomocnení
Občianskym združením ProHelp, so sídlom Bratislava.

Súčasťou administratívneho spisu Okresnému úradu vo Z. je aj Dohoda o splnomocnení, ktorou
splnomocniteľ Z. W., splnomocnil ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, IČO: 421 81 39, v
zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľ
a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie a uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto Dohode
vykonávanýchvsúvislostisoZmluvouoúvereuzatvorenousospoločnosťouPohotovosť,s.r.o.č.zmluvy

XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2014 a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní
a poučení o právnych úkonoch k dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú toto splnomocenstvo s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje Združeniu PoHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v
tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto

rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne
splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy
o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku
Združením ProHelp.Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo

na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa
zaväzuje svedomito plniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľnosti. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na
platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho

záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že

v predtlači sú uvedené nehnuteľnosti v k.ú. P. na LV č. XX.

Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou
zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných
právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiamdo katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú

do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

Podľa § 29 citovaného zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona, rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, aj podľa názoru súdu vyplýva, že okresný úrad

bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžník Z.P.
W. splnomocnil združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy, resp. na
zabezpečenie a hájenie jeho záujmov pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj následne záložnej zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky

a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .

Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká
právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a
podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem
iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať

právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento
text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej
veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k nehnuteľnostiam, ktoré budú

bližšie špecifikované .... „.

Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť
nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu

a jeho zrozumiteľnosti.

Súd sa preto stotožňuje so záverom správneho orgánu, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo
bližšie označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav
vôle neurčitý ale aj z nezrozumiteľný, pričom dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda nie

je zrejmé, či plnomocenstvo uvedené v Dohode o splnomocnení sa týka všetkých nehnuteľností vo
vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené
tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami, nepostačuje ich

dopísanie v rámci splnomocnenia do vopred formulovanej predtlače, bez možnosti ovplyvnenia výberu
splnomocnenca, ako aj samotného obsahu formulárovej typovej zmluvy..

Ak teda odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu
združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto

záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2, § 3 ods. 5 Správneho poriadku
s poukazom na ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že správny orgán v
tomto prípade zistil presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzal nielen z podaní samotného

navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia účastníkov konania, hlavne dlžníka, dôkazov a skutočností všeobecne
známych alebo známych správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre samotné rozhodnutia, ako aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán. Na základe
ustanovenia § 46 Správneho poriadku preto aj podľa názoru súdu správny orgán aj keď nebol v tejtoveci viazaný len Správnym poriadkom ale hlavne Katastrálnym zákonom zistil a vychádzal zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a predmetné rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti.

S poukazom na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona, podľa ktorého, dohoda o
splnomocnení ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisuje vyžaduje podľa § 42 ods. 3 je namieste, ak takáto dohoda bola v
zmysletohtoustanoveniaspísanáazároveňpodpisboloverený,resp.osvedčenýúradnouosobu.Avšak
čo sa týka samotného obsahu, tento neposudzoval ani súd ani správny orgán podľa tohto ustanovenia,

ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 31 ods. 1 až 3 Zákona o katastri
nehnuteľností.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom
už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je záujem
splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníka Z. resp. zo samotnej dohody už

vopred vyplýva, že splnomocnenca vopred vybral pre splnomocniteľa veriteľ.

Okresný úrad A. v čase vydania rozhodnutia na úseku katastra bol orgánom štátnej správy a preto bolo
a aj je v súčasnosti jeho povinnosťou postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi vzťahujúcimi
sa na predmetnú vec, teda aj z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Katastrálneho

zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na ustanovenia Katastrálneho zákona, súd
poukazuje na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho zákona s poukazom na ustanovenie § 31
ods. 1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu
plnomocenstvaapretosúdpoukazujenavyhláškuč.76/1996Z.z.,ktorousavykonávakatastrálnyzákon
a táto v ustanovení § 36b ods. 2 upravuje, že pri skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon

obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom.
V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy
vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa
obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené skutočnosti, ktoré okresný úrad ako orgán štátnej správy
je povinný a oprávnený skúmať.

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o
zriadení záložného práva, považoval súd rozhodnutie Okresného úradu za správne a vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie vydané správnym orgánom dňa 29.

apríla 2016 pod číslom OU-SK-G ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uvedeného už v rozsudkoch pod sp. zn. 1 Sžo 54/2012, 10 Sžo 51/2012, podľa ktorých
vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny

orgán na základe predložených písomným podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne
skutočnosti(tedapodmienkyvkladu)podľa§31ods.1a2Katastrálnehozákonaa§36bods.2vyhlášky
č. 76/1996 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je
rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., tak že
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.