Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203275
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212203275.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej

veci navrhovateľa: R.. O. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XXA, M., zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom
Pavlovičom, Štefánikova 5, Bratislava, proti odporcovi: T.O.P. AUTO Slovakia, a.s., Rožňavská 30,
Bratislava, IČO: 35 874 546, zastúpenému Mgr. Danicou Reptovou, Vŕšky 311/15, Bernolákovo, o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa
19.12.2011 je neplatné.

O náhrade mzdy a trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.02.2012 podaným na tunajšom súde dňa 17.02.2012, sa navrhovateľ domáhal,
aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom ako zamestnancom
a odporcom ako zamestnávateľom, založeného pracovnou zmluvu zo dňa 21.01.2008, ktoré odporca
doručil navrhovateľovi dňa 19.12.2011 je neplatné. Ďalej sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy vo výške
18,3518 eur za hodinu, a to od 18.01.2012 až do času, keď odporca umožní navrhovateľovi pokračovať
v práci, najviac však za 9 mesiacov, ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako zamestnanec dňa 21.01.2008 uzatvoril s odporcom
ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s dojednaným druhom práce- business
development manager VOLVO. Pracovný pomer založený touto zmluvou vznikol 01.02.2008.
Predmetom pracovnej činnosti navrhovateľa bola starostlivosť o fungovanie a rozvoj dílerskej siete
vozidiel značky Volvo na Slovensku. Dňa 19.12.2011 odporca s navrhovateľom neočakávane skončil
pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 21. 01. 2008, a to formou okamžitého
skončenia pracovného pomeru, čo odôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľ ako vedúci dílerskej siete

VOLVO nechránil v značnom rozsahu finančné záujmy spoločnosti tým, že neodkontroloval vydávanie
technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom, napriek tomu, že dokázateľne
vedel, že táto povinnosť spoločnosti vyplýva zo zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou, UniCredit
Leasing Slovakia, a. s., Volvo Car Austria GmbH a jednotlivými dílermi. Uvedeným konaním zároveň
došlo k zvýhodňovaniu jedného dealera oproti ostatným, čo odporca vyhodnotil ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Navrhovateľ mal za to, že odporcom uvádzané dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru v skutočnosti neexistujú a navrhovateľ nikdy neporušil závažným spôsobom

pracovnú disciplínu, svoje úlohy plnil riadne. S ohľadom na absenciu riadiacich príkazov pritom
väčšinou postupoval sám, na základe vlastnej iniciatívy. Riaditeľ spoločnosti jeho prácu systematicky
nekontroloval a podľa všetkého o nej ani nemal detailný prehľad. V žalovanej spoločnosti v podstate
neexistuje fungujúci systém riadenia. Vzťahy nadriadenosti a podriadenosti zamestnancov sú nejasné,ich pracovné úlohy určované náhodilo, ad hoc a živelne. Navrhovateľ zdôraznil, že kontrola vydávania
technických preukazov dílerom nikdy nepatrila do náplne práce navrhovateľa a do momentu odhalenia
podvodného konania jedného z dílerov nebol riaditeľom spoločnosti na takúto činnosť vyzvaný. V

predmetnom odvetví podnikania možno považovať náplň práce prislúchajúcu k druhu práce „business
development manager“ za v zásade ustálenú, pričom kontrola a vydávanie osvedčení o evidencii do
nej nepatria, navrhovateľovi však nikdy ani nebola písomne určená náplň práce. Navrhovateľ taktiež
uviedol, že nakoľko dôvody, pre ktoré odporca s navrhovateľom skončil pracovný pomer formou
okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli dané, je okamžité skončenie pracovného pomeru zo

dňa19.12.2011neplatné.Navrhovateľzároveňargumentovaltým,že odporcajeakciovouspoločnosťou
a podľa jej výpisu z obchodného registra v mene spoločnosti konajú a podpisujú sa vždy najmenej
dvaja členovia predstavenstva. Podpisovanie v mene spoločnosti sa vykonáva tak, že k vytlačenému
alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti, k svojim menám a funkciám pripoja podpisujúci
svoj vlastnoručný podpis. Navrhovateľ uviedol, že tento spôsob konania odporcu v prípade okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 19. 12. 2011 adresovaného navrhovateľovi nebol dodržaný,

nakoľko nie je zrejmé koľko osôb konajúcich v mene odporcu podpísalo listinu obsahujúcu okamžité
skončenie pracovného pomeru a taktiež nie je zrejmé, ktoré osoby to boli (neuvádza ani meno a
priezvisko týchto osôb, ani ich funkcia v rámci predstavenstva). Jednalo sa preto o neplatný právny
úkon. Prípisom podaným na poštovú prepravu dňa 17.01.2012 navrhovateľ odporcovi oznámil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru z 19.12.2011 je neplatné a že v súlade s ustanovením § 79

ods. 1 Zákonníka práce trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával. Na tento prípis reagoval
odporca prípisom zo dňa 24.01.2012, keď navrhovateľovi oznámil, že jeho žiadosť zamieta a v plnom
rozsahu trvá na dôvodoch a platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že v spoločnosti odporcu a jej dílerskej sieti v roku 2010 došlo k implementovaniu nového
systému wholesaleového financovania prostredníctvom spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s.

Toto financovanie bolo so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. dojednané v roku 2010 a vo
vzťahu k jednotlivým dílerom bolo spúšťané postupne. Podstatou tohto financovania bolo, že spoločnosť
UniCredit Leasing Slovakia, a.s. poskytovala jednotlivým dílerom úvery na úhradu kúpnej ceny za
motorové vozidlá predávajúcemu, ktorým bola spoločnosť Volvo Car Austria GmbH, a to tak, že po
tom, ako bolo auto predané dílerovi, vystavila sa mu faktúra, ktorú spoločnosť UniCredit Leasing

Slovakia, a.s. uhradila spoločnosti Volvo Car Austria GmbH, čím došlo k čerpaniu úverového rámca
dílera. Súčasťou obsahu úverového vzťahu bolo, že odporca nesmel odovzdať osvedčenie o evidencii
k motorovému vozidlu dílerovi skôr, ako dôjde k úhrade ceny vozidla dílerom na účet spoločnosti
UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Osvedčenia o evidencii sa mali v zásade vydávať výlučne len na
základe potvrdzujúceho mailu od spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Vystavovanie technických

preukazov a ich odovzdávanie dílerom nezabezpečoval navrhovateľ. Táto agenda pôvodne patrila
zamestnancovi odporcu, pánovi K., ktorý nebol organizačne ani funkčne navrhovateľovi podriadený
(jeho priamym nadriadeným bol R.. L., ten mal teda jeho prácu aj kontrolovať). V priebehu mesiacov
august/september 2010 bola z rozhodnutia riaditeľa odporcu R.. N. agenda vydávania osvedčení o
evidencii zverená pani O. I., asistentke riaditeľa spoločnosti, ktorú zaškoľoval pán K.. Ani asistentka

riaditeľa nebola funkčne ani organizačne podriadená navrhovateľovi, ale bola podriadená priamo
riaditeľovi spoločnosti. Neexistoval teda dôvod, prečo by navrhovateľ mal túto zamestnankyňu riadiť či
kontrolovať jej prácu. Technické preukazy boli voľne položené v kancelárii odporcu (ktorú tvorí jeden
veľký administratívny priestor - open office), stávalo sa, že štatutárny orgán alebo zamestnanec dílera
jednoducho prišiel a technické preukazy si zobral. Až po tom, ako táto agenda bola zverená O. I., začala

sa viesť evidencia o odovzdávaní technických preukazov dílerom (išlo o zošit, do ktorého sa zapisoval
dátum vystavenia technického preukazu, jeho číslo a označenie dílera), ale vystavené osvedčenia o
evidenciibolistálevoľnepoloženénaskrinivpriestorekancelárieodporcu.Navrhovateľsasícevýraznou
mierou podieľal na kontraktačných rokovaniach so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a v
určitom zmysle pôsobil ako kontaktná osoba pre túto spoločnosť, čo nevyplývalo ani tak z poverenia

zamestnávateľa, ako z faktu, že ho tak v nadväznosti na kontraktačné rokovania vnímali zamestnanci
spoločnostiUniCreditLeasingSlovakia,a.s.,nakoľkosystémwholesaleovéhofinancovaniamalslúžiťna
podporupredaja,zaktorýbolnavrhovateľzodpovedný.KomunikovalsospoločnosťouUniCreditLeasing
Slovakia, a.s. ohľadom výšky limitov pre jednotlivých dealerov, potrebných skladoch vozidiel, ako aj veku
skladových vozidiel. Navrhovateľ sa podieľal na zavedení systému financovania, nezodpovedal však za

kontroluprocesovvrámcisystémufinancovaniapojehozavedení.Uviedol,žebolobežné,žeakniektorý
zo zamestnancov uskutočňoval služobnú cestu k niektorému z dílerov, bral so sebou technické preukazy
a iné materiály pre tohto dílera, ktoré sa v tom čase nachádzali v sídle odporcu. Nešlo v žiadnom prípade
len o navrhovateľa a v žiadnom prípade len o spoločnosť SALVO s.r.o. Navrhovateľ nemal dôvod anipriestor do vydávania technických preukazov v týchto prípadoch nejak zasahovať, keďže bolo presne
stanovené, že dílerom ich možno vydať až potom, ako dôjde od spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia,
a.s. potvrdzujúci e-mail. Navyše zamestnankyňa Viktória Nagyová mala prístup do on-line informačného

systému spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s., teda nemala žiadny dôvod požadovať akékoľvek
ďalšie schválenie od navrhovateľa. Pokyny na vystavenie technických preukazov navrhovateľ dával
len v prípadoch, keď išlo o vozidlá, ktoré neboli financované prostredníctvom spoločnosti UniCredit
Leasing Slovakia, a.s., teda tie, kde díleri uhrádzali kúpnu cenu priamo spoločnosti Volvo Car Austria
GmbH. V týchto prípadoch posielal buď navrhovateľ, alebo zamestnanci O. alebo B. zodpovednej osobe

maily so súhlasom na uvoľnenie technického preukazu. Navrhovateľ taktiež uviedol, že ešte v decembri
2010 mailom inštruoval O. I., že smie odovzdávať technické preukazy dílerom až po tom, ako od
spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. dôjde potvrdzujúci mail o úhrade dlžnej čiastky zo strany
dílera.Neurobiltovšakpreto,žebyboljejnadriadený,ažebyzajejčinnosťzodpovedal,alepreto,žemal
o tejto požiadavke, ako osoba účastná na kontraktačných rokovaniach a komunikujúca s pánom N. zo
spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s., vedomosť. Navrhovateľ zdôraznil, že záväzky jednotlivých

dealerov voči spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. boli vždy zabezpečované záložným právom
v prospech UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a neuhradenie kúpnej ceny osobného motorového vozidla
zo strany dílera teda ani nebolo poškodením finančného záujmu odporcu.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že u odporcu pracoval ako sales manager, potom ako brand development

manager a následne ako brand manager. K zmene pracovnej zmluvy však neprišlo, rozdiel bol iba v
tom, že ako sales manager nemal žiadnych podriadených, pričom ako brand development manager
už podriadených mal a zodpovedal za svoj tím. Nikdy nebolo nejako striktne vymedzené, čo je
alebo nie je kompetenciou navrhovateľa. Navrhovateľ pravidelne reportoval výsledky svojho oddelenia
nadriadenému. Pokiaľ by mal navrhovateľ na starosti aj agendu vystavovania technických preukazov,

musel by túto problematiku reportovať. Navrhovateľ do systému vystavovania technických preukazov
ani nemal prístup, ani nezaškoľoval žiadneho človeka, ktorý tie technické preukazy vystavoval.
Podľa zmluvy bol podmienkou vystavenia technického preukazu potvrdzujúci e-mail od spoločnosti
UniCredit o tom, že bola splatená kúpna cena vozidla. Tieto e - maily nechodili priamo na meno
navrhovateľa, ale bola zriadená špeciálna e - mailová adresa, na ktorú malo prístup niekoľko ľudí,

vrátane navrhovateľa ako aj osoby, ktorá tieto technické preukazy vystavovala, ktorou bola O. I.. Táto
nebola nikdy podriadenou navrhovateľa a navrhovateľ nebol nikdy poverený jej riadením. Nikdy sa
nehovorilo o tom, že by vystavovanie technických preukazov patrilo do kompetencie navrhovateľa, až
keď vznikol problém, ktorý spočíval v tom, že pri kontrole u dílera spoločnosti Salvo s.r.o. vykonanej
dňa 21.01.2011 spoločnosťou UniCredit a dňa 23.11.2011 navrhovateľom, B.. H. a p. Q., finančným

riaditeľom spoločnosti, bolo zistené, že z 11 resp. 13 áut, ktorých kúpna cena ešte nebola uhradená, bolo
len jedno fyzicky u dílera a jedno bolo preukázateľne zapožičané ako demo vozidlo u zákazníka. Ostatné
vozidlá boli predané a u zákazníkov. Bolo zistené, že pani I. vydala technický preukaz k predmetným
vozidlám nie na základe potvrdzujúceho e-mailu, ale na základe príkazu na úhradu potvrdeného bankou,
ktoré predložil konateľ spoločnosti Salvo s.r.o. V skutočnosti sa však tie platby neuskutočnili. Zistili, že

všetky tie technické preukazy prevzal priamo konateľ spoločnosti Salvo s.r.o., čo potvrdil aj podpisom
do evidenčnej knihy. Keď preverovali evidenciu vystavených technických preukazov na dopravnom
inšpektoráte zistili, že aj u iných dílerov došlo k takejto situácii, že mali vystavené technické preukazy,
resp. došlo k evidencii na dopravnom inšpektoráte, ešte pred tým ako bola zaplatená cena a predtým
ako došiel potvrdzujúci e-mail. Navrhovateľ mal za to, že kontrolovanie toho, aby boli technické preukazy

vydávané až po tom čo bola vykonaná platba UniCreditu mala na starosti pani I., ktorá tie preukazy
vydávala. Navrhovateľ zároveň uviedol, že on vo výnimočných prípadoch (3-4 prípady), dal pokyn na
vydanie technického preukazu, avšak bolo to vždy na základe oznámenia z UniCredit Leasing Slovakia,
a.s.,žehocivsystémeešteniejeúhradazaevidovanádošlokdohodemedzidíleromaUniCreditLeasing
Slovakia, a.s. Pokiaľ ide o ostatné vozidlá pri ktorých boli vydané technické preukazy na základe príkazu

na úhradu resp. výpisu z banky alebo potvrdenia z Volvo Car Austria GmbH, týkalo sa to vozidiel, ktoré
neboli financované cez UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ale cez Volvo Car Austria, a keď dostal pokyn
z Rakúska. Navrhovateľ zároveň uviedol, že nebol tichým spoločníkom spoločnosti Salvo a tohto dílera
nezvýhodňoval.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom uviedol, že navrhovateľ bol z titulu
svojej funkcie, dohodnutého druhu práce a zaradenia v organizačnej štruktúre, ako aj na základe
príslušných riadiacich a kontrolných pokynov štatutára a riaditeľa spoločnosti zodpovedný za vedenie
a realizáciu systému financovania vozidiel VOLVO v rámci dílerskej siete VOLVO prostredníctvomfinančných produktov spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Financovanie vozidiel spočívalo v
poskytnutí úveru jednotlivým dílerom vozidiel VOLVO na účely financovania kúpy vozidiel od dodávateľa
vozidiel, spoločnosti Volvo Car Austria, GmbH. Zo strany UniCredit Leasing Slovakia, a.s. bol dílerovi

poskytnutý úver, prostredníctvom ktorého bola dodávateľovi vozidla uhradená kúpna cena. Díler
nadobudol vlastnícke právo k vozidlu a teda právo toto vozidlo ďalej predať tretej osobe (konečnému
klientovi) až po úplnom splatení úveru spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Účelom financovania
vozidiel prostredníctvom produktov UniCredit Leasing Slovakia, a.s. bolo zvýšenie predaja vozidiel a
teda rozvoj príslušnej dílerskej siete VOLVO, za čo bol z titulu svojej funkcie zodpovedný navrhovateľ.

Financovanie vozidiel VOLVO ako aj postup vystavovania a odovzdávania osvedčení o evidencii vozidla
dílerom upravuje 4-stranná zmluva o financovaní medzi UniCredit Leasing Slovakia, a.s., odporcom,
Volvo Car Austria, GmbH ako dodávateľom vozidiel a príslušným dílerom, v zmysle ktorej odporca
až po úplnom splatení vozidla zo strany dílera vystavil osvedčenie o evidencii vozidla a na základe
predchádzajúceho písomného pokynu alebo písomného súhlasu zo strany UniCredit Leasing Slovakia,
a.s. zaslal osvedčenie o evidencii vozidla dealerovi prostredníctvom kuriéra. Navrhovateľ zabezpečoval

kreovanie systému financovania vozidiel v spolupráci so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia,
a.s., bol prítomný pri predzmluvných rokovaniach a za odporcu dohadoval podmienky fungovania
systému financovania. Odporca taktiež uviedol, že každá zo skutočností dohodnutá a odsúhlasená
medzi odporcom a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. zakladala pre odporcu alebo dílera určitú povinnosť,
ktorej plnenie musel navrhovateľ následne zabezpečiť formou mailovej korešpondencie, ako aj osobne,

na dílerskej konferencii, resp. o vzniku tejto povinnosti musel dílerov informovať. Díleri boli s týmto
systémom a súvisiacimi povinnosťami, vrátane postupu pri vystavovaní technických preukazov k
vozidlám, výslovne oboznámení pánom R.. G. N., zamestnancom UniCredit Leasing Slovakia, a.s.,
pričom obsah tejto prezentácie osobne pripravil a zabezpečoval navrhovateľ, ktorý zodpovedal za
obsah a realizáciu celej dílerskej konferencie. Navrhovateľ taktiež zodpovedal za následné uvedenie

systému financovania do praxe a jeho priebežné fungovanie, pričom všetka komunikácia zo strany
UniCredit Leasing Slovakia, a.s., týkajúca sa fungovania systému financovania bola adresovaná
navrhovateľovi. V zmysle zmluvy o financovaní vystavovanie a vydávanie osvedčení o evidencii vozidla
u odporcu vykonávala asistentka riaditeľa, pani O. I., na základe predchádzajúcej žiadosti dílera a v
súlade s pokynmi a príkazmi navrhovateľa. Navrhovateľ však v mnohých prípadoch osobne prevzal

osvedčenie o evidencii vozidla od asistentky a tieto osobne odnášal dílerovi - spoločnosti SALVO
s.r.o. Navrhovateľ mal prostredníctvom systému FINEX prístup k informáciám o realizovaných platbách
za vozidlá a odsúhlasoval vydanie osvedčenia o evidencii vozidla dílerom po splnení podmienky
úhrady vozidla. Navrhovateľ v prípade vozidiel s VIN číslom A. (G. Č.. I.), A. (G. Č.. I.), A. (G. Č..
I.), A. (G. Č.. I.), A. (G. Č.. I.), A. (G. Č.. I.), A. (G. Č.. I.), A. (G. Č.. I.), A. (G. Č.. I.), A. (G. Č..

I.) neodkontroloval úhradu ceny vozidla zo strany dílera a umožnil vydanie osvedčenia o evidencii
vozidla dílerovi - spoločnosti SALVO s.r.o., pričom díler po prevzatí osvedčenia o evidencii vozidla
predmetné vozidlá predal tretím osobám bez toho, aby bola cena vozidla uhradená dodávateľovi
vozidiel, spoločnosti Volvo Car Austria GmbH a taktiež zo strany dílera nebol do dnešného dňa
splatený úver poskytnutý na financovanie týchto vozidiel zo strany UniCredit Leasing Slovakia, a.s.

čím odporcovi vznikla škoda vo výške zodpovedajúcej cene vozidiel. Napriek tomu, že navrhovateľ
mal dlhodobo informácie o zlej platobnej disciplíne príslušného dílera, spoločnosti SALVO s.r.o.,
navrhovateľ riadne neodkontroloval splnenie podmienok na vydanie osvedčenia o evidencii vozidla pred
vydaním osvedčenia o evidencii vozidla, najmä overením úhrady v systéme FINEX alebo overením
údajov v evidencii vystavených osvedčení o evidencii vozidla, čím porušil svoju povinnosť chrániť

majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a taktiež porušil povinnosť
nekonať rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Intenzita porušenia pracovných povinností
navrhovateľa bola daná najmä tým, že doterajší postoj navrhovateľa pri plnení preukázateľne uložených
úloh bol neuspokojivý (navrhovateľ bol zo strany odporcu na neplnenie upozorňovaný a bola mu
krátená pohyblivá zložka odmeny), ako aj skutočnosťou, že sa nejedná o jedno konkrétne zlyhanie

navrhovateľa, ale o dlhodobú činnosť počas obdobia roku 2011 a išlo o vedomé konanie navrhovateľa
v prospech jedného konkrétneho dílera, na ktorého bol zamestnanec osobne a finančne prepojený, ako
aj tým, že navrhovateľ mal vedomosť o zodpovednosti odporcu za škodu v dôsledku neoprávneného
vystavenia osvedčenia o evidencii vozidla v dôsledku ktorej je povinný uhradiť škodu súvisiacu s
neoprávnene vystavenými osvedčeniami o evidencii vozidla spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia,

a.s. ako aj spoločnosti Volvo Car Austria GmbH. Odporca taktiež s poukazom na § 20 Občianskeho
zákonníkauviedol,žeoprávnenieriaditeľaspoločnosti,Ing.Ľ.N.,konaťsamostatnevpracovnoprávnych
veciach v jej mene, vyplýva z interných predpisov odporcu a z plnej moci, ktorá mu bola na tento
účel udelená zo strany predstavenstva spoločnosti. Oprávnenie riaditeľa konať v mene spoločnosti vpracovnoprávnych veciach je s ohľadom na jeho pracovné zaradenie obvyklé. Osoba zamestnávateľa
je pritom jednoznačne zadefinovaná v záhlaví právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Dotknutý právny úkon je naviac podpísaný dvomi členmi predstavenstva, ktorých mená sú

taktiež zrejmé zo zápisnice o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi.
Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ osobne dohodol postup vydávania osvedčení o evidencii, sám
seba označil za osobu, ktorej má byť zasielaný potvrdzujúci mail od UniCredit Leasing Slovakia,
a.s., a osobne dával pokyny asistentke na vydávanie osvedčenia o evidencii dílerom. Zodpovednosť
navrhovateľa spočívala v kontrole splnenia podmienok na vydanie technického preukazu a to v

kontrole, či bol zo strany UniCredit Leasing Slovakia, a.s. zaslaný potvrdzujúci mail o prijatí platby
od dílera, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že navrhovateľ si výslovne s UniCredit Leasing Slovakia,
a.s. dohodol text potvrdzujúceho mailu. Na základe pokynu navrhovateľa pani I. táto následne
odovzdala technický preukaz príslušnému dílerovi. Pani I. bolo zo strany navrhovateľa samoúčelne
zaslané heslo do systému FINEX, bez toho, aby bola oboznámená so systémom jeho fungovania
a používania a bez toho aby poznala, aké povinnosti odporcu vyplývajú zo zmluvy o financovaní a

následkoch jej porušenia. Navrhovateľ bol jediným zamestnancom odporcu, ktorý vzhľadom na jeho
vedomosť o systéme vystavovanie technických preukazov vedel relevantne vyhodnotiť, či boli splnené
podmienky na vystavenie technického preukazu. S ohľadom na význam inštitútu kontroly technických
preukazov,predovšetkýmsohľadomnahodnotuzabezpečovanýchvozidiel,kontrolaplneniapodmienok
na vydanie technických preukazov nepredstavovala bežnú záležitosť, ktorá by mohla byť pridelená

radovému zamestnancovi. Odporca taktiež uviedol, že v zmysle judikatúry súdov SR je pracovná náplň
zamestnanca z hľadiska právnej povahy pokynom zamestnávateľa zameraným na konkretizáciu úloh v
rámci druhu práce podľa pracovnej zmluvy. Vyhotovenie pracovných náplní je právom zamestnávateľa,
nie povinnosťou. V danom prípade povinnosť navrhovateľa nevyplývala z pracovnej náplne, ale z
poverenia zamestnávateľa, ako aj z ustanovení Zákonníka práce (vedúci zamestnanec). Závažnosť

konania navrhovateľa je zrejmá aj z toho, že v jej dôsledku došlo k umožneniu dlhodobého páchania
trestnej činnosti zo strany spoločnosti SALVO, s.r.o., ktorou bol odporca poškodený vo veľkom rozsahu.
Odporca ďalej uviedol, že nadštandardným osobným vzťahom medzi navrhovateľom a konateľom
spoločnosti SALVO s.r.o. nasvedčuje skutočnosť, že boli dlhoročnými susedmi v tej istej nehnuteľnosti a
v priebehu roku 2010 zrealizovali spoločnú rodinnú dovolenku v zahraničí. Podľa zistených skutočností

medzi navrhovateľom a spoločnosťou SALVO s.r.o., existovalo finančné prepojenie, keď zo strany
konateľa spoločnosti SALVO s.r.o. bola navrhovateľovi vyplácaná finančná hotovosť, ktorá súvisela s
činnosťou navrhovateľa v prospech spoločnosti SALVO, s.r.o.
Podpredseda predstavenstva odporcu, R.. Ľ. N., uviedol, že navrhovateľ na začiatku nastúpil na pozíciu
biznis development manažér, neskôr keď sa ukázalo, že je šikovný, tak došlo k zmene jeho pracovného

zaradenia na funkciu brand manažéra pre značku Volvo. V rámci oddelenia vznikli nové pozície
vzhľadom na nárast predaja a agendy, pričom navrhovateľ mal vypracovať pracovné náplne tých ľudí
pod ním, čo nesplnil a bolo mu to viackrát kvartálne vytýkané. Na základe týchto pracovných náplní
mal podpredseda predstavenstva odporcu vypracovať pracovnú náplň vedúceho oddelenia, ktorým bol
v tom čase navrhovateľ. K tomu nedošlo, pretože neboli vypracované pracovné náplne jednotlivých

zamestnancov tímu Volvo. Navrhovateľ bol manažér pre značku Volvo, to znamená, že riešil komplexne
agendu Volvo a pod túto agendu spadalo financovanie cez UniCredit Leasing. Ak by aj mal navrhovateľ
vypracovanú písomnú pracovnú náplň, tak by tam nebolo uvedené, že má na starosti kontrolu vydávania
technických preukazov, pretože to bola operatívna úloha, ktorá vyplývala zo zmluvy so spoločnosťou
UniCredit.Vydávanietechnickýchpreukazovjerutinnáagenda,ktoránebolaosobitneriešená,bolotreba

nastaviť procesy na základe zmluvy uzatvorenej s UniCredit Leasing. Navrhovateľ nebol štatutárom
odporcu. Na otázku, ako mal navrhovateľ vedieť, čo má robiť, keď nemal pracovnú náplň podpredseda
predstavenstva odporcu uviedol, že Volvo vo Viedni oznámilo odporcovi, že financovanie vozidiel
bude prebiehať cez UniCredit Leasing. Zo začiatku bol na rokovaniach podpredseda predstavenstva
odporcu a navrhovateľ a následne už tie rokovania s pánom N. za UniCredit Leasing zastrešoval

navrhovateľ. Takisto dílerskú konferenciu, na ktorej bol predstavený celý systém, viedol navrhovateľ
a on tam vystupoval za odporcu a všetko vysvetľoval dílerom. Podpredseda predstavenstva odporcu
sa s navrhovateľom nikdy nebavil o tom ako bude prebiehať proces kontroly vydávania technických
preukazov. Podpredseda predstavenstva odporcu sa do toho nestaral, nakoľko predpokladal, že ten
proces bude nastavený tak ako mal byť nastavený podľa zmluvy, pretože predtým to roky fungovalo.

Podpredseda predstavenstva odporcu uviedol, že celý proces vydávania technických preukazov bol
len jedným z krokov upravených v zmluve s UniCredit Leasing, pričom navrhovateľ mal na starosti celú
agendu týkajúcu sa značky VOLVO a zavedenia financovania cez UniCredit Leasing a procesov s tým
súvisiacich v súlade so zmluvou s UniCredit Leasing. Treba odlišovať administratívne práce spojenés vystavovaním technických preukazov, ktoré mala na starosti pani I. od procesu a podmienok na
vystavenie. Po vzniku škody bola zriadená vyšetrovacia komisia u odporcu, ktorá dospela k záveru,
že pani I. za vznik škody nemôže z dôvodu, že jej navrhovateľom nebolo vysvetlené ako má celý ten

proces kontroly technických preukazov vyzerať. Zavážila tam aj tá informácia, že navrhovateľ bol tichým
spoločníkom u dílera Salvo, pričom škoda odporcovi práve vznikla tým, že tento díler neuhradil platby
za vozidlá. Navrhovateľ dal zároveň príkaz aby bol vydaný technický preukaz bez potvrdzujúceho e-
mailu z UniCredit Leasing. V prípadoch, že nešlo o autá financované cez UniCredit Leasing, bol však
navrhovateľ oprávnený dať pokyn na vydanie technického preukazu. Pani I. v rámci štruktúry odporcu

podliehala podpredsedovi predstavenstva odporcu, pričom vystavovala a následne vydávala technické
preukazy na základe jeho poverenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu, ako aj výsluchom navrhovateľa, podpredsedu predstavenstva odporcu a svedkov O. O. I., R.. G.
N., W. J. F. Ľ. B., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Pracovnou zmluvou zo dňa 21.01.2008 uzatvorenou medzi odporcom ako zamestnávateľom a
navrhovateľom ako zamestnancom sa zaviazal navrhovateľ vykonávať dohodnutý druh práce - business
development manager Volvo, s dňom nástupu do práce 01.02.2008. Pracovný pomer bol uzatvorený
na dobu neurčitú.

Dňa 19.12.2011 doručil odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
19.12.2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že navrhovateľ ako vedúci
dílerskej siete Volvo nechránil v značnom rozsahu finančné záujmy spoločnosti tým, že neodkontroloval
vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom, napriek tomu, že

dokázateľne vedel, že táto povinnosť spoločnosti vplýva zo zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou
UniCredit Leasing Slovakia, a. s., Volvo Car Austria GmbH a jednotlivými dílermi. Uvedeným konaním
zároveň došlo k zvýhodňovaniu jedného dealera oproti ostatným.

Listom zo dňa 16.01.2012, zaslaným odporcovi dňa 17.01.2012, navrhovateľ odporcovi oznámil, že

okamžitéskončeniepracovnéhopomeruz19.12.2011jeneplatné,nakoľkodôvodokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru nie je daný, a že v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá na tom,
aby ho odporca naďalej zamestnával.
Listom zo dňa 24.01.2012 adresovaným navrhovateľovi, odporca žiadosť navrhovateľa zo dňa
16.01.2012 zamietol a v plnom rozsahu trval na dôvodoch a platnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru.

Zo zamestnaneckej štruktúry odporcu súd zistil, že vedúcim pracovníkom u odporcu vo funkcií Managing
Director bol Ľ. N.. Jeho asistentkou a podriadenou pracovníčkou bola O. I.. Spoločnosť odporcu bola
ďalej rozdelená do troch sekcií: Jaguar/Land Rover, Volvo a Customer service. Vedúcim pracovníkom

sekcie Volvo bol navrhovateľ, ktorý zastával funkciu Sales and Dealer Network Manager.

Dňa 18.10.2010 bola uzatvorená rámcová zmluva o Volvo wholesale financing medzi UniCredit Leasing
Slovakia, a.s., Volvo Car Austria GmbH, odporcom a SALVO s.r.o., na základe ktorej sa UniCredit
Leasing Slovakia, a.s. zaviazala poskytnúť spoločnosti SALVO s.r.o, ako autorizovanému predajcovi

Volvo, finančné zdroje na základe žiadosti o individuálne financovanie Volvo vozidiel, ktoré distribuuje
VolvoCarAustriaGmbHvspoluprácisodporcom,akoimportérom.AutorizovanýpredajcaVolvozároveň
poveril Volvo Car Austria GmbH, aby predkladala UniCredit Leasing Slovakia, a.s. žiadosti o jednotlivé
Volvo vozidlá, ktoré budú financované spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. až do výšky
zmluvne dohodnutého celkového limitu Volvo wholesale financing vo výške 300.000,- eur. Spoločnosť

SALVO s.r.o. sa zaviazala vrátiť jednotlivé finančné čiastky čerpané v rámci Volvo wholesale financing
jednorázovo a najneskôr do dátumu splatnosti, ktorý je dohodnutý ako maximálne 270 kalendárnych dní
od dátumu príslušnej individuálnej Žiadosti/Faktúry. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že osvedčenie o
evidenciivozidlakuvšetkýmvozidlámfinancovanýmprostredníctvomVolvowholesalefinancingzostane
uložené v depozite u odporcu a všetky vozidlá zostanú počas celého obdobia Volvo wholesale financing

vo vlastníctve Volvo Car Austria GmbH. Po úplnom splatení Volvo vozidla spoločnosťou SALVO s.r.o.
odporca vytlačí a odošle osvedčenie o evidencii vozidla spoločnosti SALVO s.r.o. prostredníctvom
kuriéra. Bolo dohodnuté, že odporca poskytne osvedčenie o evidencii vozidla spoločnosti SALVO s.r.o.
len na základe písomného pokynu alebo s písomným súhlasom spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia,a.s. a nie je oprávnený poskytnúť osvedčenie o evidencii vozidla akejkoľvek tretej osobe. V prípade,
že odporca prevedie osvedčenie o evidencii vozidla na akéhokoľvek autorizovaného dílera Volvo,
alebo akúkoľvek tretiu osobu, bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti UniCredit Leasing

Slovakia, a.s., odporca/ Volvo Car Austria GmbH zodpovedajú spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia,
a.s. za vzniknutú škodu až do výšky 100% nesplateného Volvo wholesale financing poskytnutého
spoločnosti SALVO s.r.o. za každé konkrétne Volvo vozidlo.

Spoločnosť SALVO s.r.o. žiadala dňa 05.10.2010 odporcu o vystavenie osvedčenia o evidencii vozidla

s O.: A.. Z poznámky na žiadosti spísanej navrhovateľom vyplýva, že osvedčenie o evidencii vozidla č.
NA XXXXXX na základe potvrdenia o platbe odovzdal spoločnosti SALVO s.r.o. navrhovateľ.

E-mailom zo dňa 29.12.2010, zaslaným O. I., B. K. F. O. O., žiadal navrhovateľ O. I., aby, keď príde
požiadavka na vystavenie OE od dealera, spolu s O. O. preverili, či dané vozidlo už nie je zahrnuté
vo financovaní UniCredit Leasing Slovakia, a.s., aby sa nestalo, že uvoľnia osvedčenie o evidencii bez

súhlasu UniCredit Leasing Slovakia, a.s., resp. aby sa nezaplatilo duplicitne.

R.. W. L., Customer service manager u odporcu, vydal dňa 26.01.2010 obchodnú informáciu č. T.
XXX-XX, ktorou stanovil pravidlá pre vystavovanie osvedčenia o evidencii vozidiel. Vyplnené žiadosti o
vydanie osvedčenia o evidencii vozidla mali byť zaslané na adresu K..sk.

E-mailom zo dňa 18.08.2010 oznámil B. K. dílerom vozidiel Volvo, že od 23.08.2010 preberá agendu
vystavovania osvedčení o evidencii vozidiel O. O. I. a žiadal aby žiadosti o vystavenie osvedčení o
evidencii vozidiel zasielali na jej e-mail. Ľ. N. v ten istý deň zároveň oznámil, že od 01.09.2010 sa začne
financovanie cez UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a zmení sa postup vystavovania osvedčení o evidencii

vozidiel pre Volvo, kedy systém automaticky pošle info o možnosti vystaviť osvedčenie o evidencii na
základe úhrady auta dílerom. Bez plnej úhrady auta nebude možné osvedčenie o evidencii vystaviť.
Uviedol, že navrhovateľ by im mal včas poskytnúť informácie o tom ako to bude presne fungovať.

E-mailom zo dňa 11.01.2011 oznámil navrhovateľ dílerom vozidiel Volvo číslo účtu, na ktoré bolo

potrebné zasielať platby za sieťové financovania cez UniCredit Leasing Slovakia, a.s.

E-mailom zo dňa 09.11.2011 informovala Sylvia Paar z Volvo Car Austria GmbH navrhovateľa,
že spoločnosť SALVO zaplatila faktúru č. XXXXXX. Navrhovateľ preposlal predmetný e-mail dňa
10.11.2011 O. O. s inštrukciou, aby O. I. poslala číslo karosérie predmetného vozidla, aby mohla v

prípade žiadosti dílera odovzdať osvedčenie o evidencii.

R.. W. K. vyhlásil do zápisnice o výsluchu svedka v trestnom konaní, že L. Š. mu povedal, že navrhovateľ
je tichým spoločníkom v spoločnosti SALVO s 30 %-ným podielom. R.. W. K. bol presvedčený,
že navrhovateľ uprednostňoval firmu SALVO najmä čo do marketingovej podpory, zvýhodňovania

skladových vozidiel a podobne. Uviedol, že zamestnankyňa O. I. vystavovala technické preukazy na
základe pokynu nadriadených, pričom takýmto zamestnancom bol aj navrhovateľ, ktorý mal na starosti
sieť Volvo. Uviedol, že nebolo možné bez vedomia navrhovateľa vystaviť technický preukaz bez úhrady
vozidla, resp. nebolo možné sa dostať k technickému preukazu od vozidla bez povolenia navrhovateľa
alebo ľudí na to určených.

R.. G. N. vyhlásil do notárskej zápisnice Č.. I. zo dňa 08.10.2012 napísanej na Notárskom úrade v
Bratislave, M. X, W.. W. Z., notárskou kandidátkou, že od októbra roku 2008 až do súčasnosti je
zamestnancom UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Na základe zmluvy o financovaní vozidiel uzatvorenej
medzi odporcom, UniCredit Leasing Slovakia, a.s., VOLVO CAR AUSTRIA GmbH a príslušným dílerom

vozidiel značky VOLVO, poskytovala spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. dílerom vozidiel
VOLVO úvery. Zmluvy o financovaní boli uzatvárané s členmi dílerskej siete VOLVO. V zmysle uvedenej
zmluvy UniCredit Leasing Slovakia, a.s. poskytla dílerovi finančné prostriedky na účely financovania
obstaraniavozidiel,primárnenaúčelyichďalšiehopredaja.Zabezpečenieúveruspočívalovskutočnosti,
že dílerovi nemal byť vydaný technický preukaz k vozidlu až do úplného uhradenia úveru, nakoľko

takto financované vozidlo bolo vo vlastníctve odporcu až do úplného zaplatenia spoločnosti UniCredit
Leasing Slovakia, a.s. nato poskytnutého úveru. Za správu a poskytovanie technických preukazov
zodpovedal odporca. O úhrade úveru UniCredit Leasing Slovakia, a.s. informovala odporcu emailom
na určenú emailovú adresu a až po obdržaní potvrdzujúceho emailu mohol byť technický preukazvydaný dílerovi. Zo strany UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ako svojho zamestnávateľa bol R.. G. N.
poverený zastupovať UniCredit Leasing Slovakia, a.s. vo veciach týkajúcich sa, alebo súvisiacich
s vykonávaním predmetu zmluvy o financovaní voči ostatným zmluvným stranám a zodpovedal

za nastavenie podmienok jednotlivých procesov dohodnutých v zmluve a celkovú realizáciu tejto
zmluvy (operatívne záležitosti, nastavovanie výšky, limitov, dohľad nad ich schvaľovaním v rámci
schvaľovacieho procesu, nastavovanie procesov ohľadom vystavovania technických preukazov a pod.).
R.. N. na pracovnom stretnutí za prítomnosti navrhovateľa a za účasti zástupcov VOLVO CAR
AUSTRIA GmbH a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. určil navrhovateľa ako osobu zodpovednú za

realizáciu predmetu zmluvy o financovaní a zároveň ho poveril konať v mene odporcu v súvislosti so
zabezpečením a nastavením zmluvných záležitosti s čím navrhovateľ súhlasil a po celú dobu vzájomnej
spolupráce vystupoval a konal v mene odporcu. Navrhovateľ sa za odporcu zúčastňoval predzmluvných
a zmluvných rokovaní, na príprave a texte zmlúv, zabezpečoval oboznámenie jednotlivých dílerov so
systémom financovania vozidiel. Podieľal sa na nastavení procesov vyplývajúcich zo zmluvy a to vrátane
nastavenia procesu vydávania a vystavovania technických preukazov a potvrdzovania prijatých platieb

od dílerov. Vo vzťahu k zmluve a v nej obsiahnutým postupom tieto aktívne ovplyvňoval, v zmysle jeho
pripomienok sa upravovali niektoré zmluvné postupy. Nastavenie procesu a podmienok potvrdzovania
prijatých platieb od jednotlivých dílerov, vrátane určenia adresátov potvrdzujúceho mailu, boli dohodnuté
a nastavené v spolupráci s navrhovateľom. Z jeho strany boli ako adresáti potvrdzujúceho mailu určené
dve mailové adresy: 1) jeho pracovný mail K..sk a 2) bližšie nekonkretizovaná mailová adresa T..sk

L.. T..sk, keď v zmysle jeho vyjadrenia išlo o adresu, ku ktorej mali prístup viaceré osoby. Navrhovateľ
bol taktiež osobou od odporcu ktorá absolvovala obsiahle školenie ohľadne fungovania a vlastností
systému FINEX, interného programu spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s., ktorého účelom bolo
sledovať čerpanie prostriedkov zo strany jednotlivých dílerov, úverové rámce jednotlivých dílerov, úhrady
za vozidlá, stav vozidiel, informácie o vozidlách a vzájomné súvislosti.

Svedkyňa O. O. I. uviedla, že pracuje u odporcu od roku 2008 ako asistentka generálneho riaditeľa.
Navrhovateľa pozná ako bývalého kolegu, tiež pracoval u odporcu v tíme Volvo ako brand manažér,
nebol však jej nadriadeným. Nadriadeným svedkyne bol R.. N., generálny riaditeľ spoločnosti.
Navrhovateľ svedkyni ale mohol zadávať pracovné úlohy, nakoľko bola asistentka a všetci zamestnanci

jej mohli zadávať pracovné úlohy. Kým svedkyňa neprevzala agendu vystavovania technických
preukazov niekedy v roku 2010 alebo 2011, tak ju mali na starosti iní kolegovia z oddelenia after
sales - pán K. F. B. V., ktorí sú ale už bývalými zamestnancami odporcu. Riaditeľ spoločnosti svedkyni
povedal, že má vystavovať osvedčenie o evidencii vozidiel na základe žiadostí dílerov. Keď svedkyňa
preberala tú agendu nebolo ešte financovanie cez UniCredit Leasing. Keď sa začali financovať vozidlá

cez UniCredit Leasing, navrhovateľ svedkyni povedal, že je potrebné skontrolovať platby za vozidlá a
za týmto účelom jej bol preposlaný link na stránku kde sú jednotliví díleri a jednotlivé vozidlá. Žiadosti
o vydanie technického preukazu od dílerov chodili e-mailom, a svedkyňa sa podľa poradia zaslaných
žiadostí snažila technické preukazy vystaviť. Technické preukazy vydával buď navrhovateľ alebo nejaký
kolega, keď sa niektorý z tých dílerov alebo nimi poverená osoba zastavili. Niekedy aj svedkyňa,

podľa toho kto bol prítomný. Navrhovateľ zaviedol, že svedkyňa mohla vydať osvedčenie aj na základe
platobného príkazu dílera, nakoľko tam ten prevod peňažných prostriedkov trvá dva dni, ak ide o inú
banku. Potvrdzujúce e-maily o tom že bola vykonaná úhrada za vozidlo chodili na všeobecný e-mail
do ktorého majú prístup všetci zamestnanci a potom chodil generálnemu riaditeľovi a navrhovateľovi.
Technické preukazy sa teda vydávali na základe pokynu nadriadeného, pokiaľ ide o Volvo dával pokyn

navrhovateľ a pokiaľ ide o vozidlá Jaguár a Land Rover, to bol pán I.. Svedkyňa vydávala technický
preukaz na vozidlá Volvo vždy na základe e-mailového, telefonického pokynu navrhovateľa, alebo to
bolo tak, že on keď išiel k dílerovi, sám zobral technický preukaz a nechal svedkyni odkaz, že je
to v poriadku. Svedkyňa mala za to, že navrhovateľ je oprávnený dávať záväzný pokyn na vydanie
technického preukazu, nakoľko navrhovateľ bol zodpovednou osobou, s ktorou pán N. z UniCredit

Leasing dojednával obchodené podmienky a nakoľko bol vo vedúcej pozícii značky Volvo. Svedkyňa
taktiež uviedla, že generálny riaditeľ nevedel akú mala svedkyňa pracovnú náplň a nevedel kto má na
starosti vydávanie technických preukazov. Zo strany navrhovateľa mu bolo povedané, že táto pracovná
náplň bola určená svedkyni, generálny riaditeľ jej však nikdy neurčil, že má kontrolovať úhrady vozidiel.
Svedkyňa zároveň uviedla, že pokyn navrhovateľa kontrolovať úhrady od dílerov doručený e-mailom

zo dňa 29.12.2010 dodržiavala, výnimku urobila len pokiaľ jej na to dal pokyn navrhovateľ. Svedkyňa a
navrhovateľ mali prístup do elektronického registra úhrad od dílerov. Svedkyňa mala za to, že vystavené
technické preukazy, ktoré boli voľne položené v miestnosti, kde sa vystavovali, si mohol prevziať aj díler
bez vedomia niekoho z firmy. Navrhovateľ dal svedkyni pokyn na to, aby vydala technický preukaz beztoho, aby bola preukázaná úhrada, asi 20 - 30 krát behom posledného roka alebo polroka, predtým ako
sa zistil tento problém.

Svedok R.. G. N. uviedol, že trvá na všetkom čo uviedol v notárskej zápisnici zo dňa 08.10.2012 č. I.
XXXX/XXXX. Uviedol, že jeden z čiastkových procesov celého financovania je aj proces vystavovania a
uvoľňovaniatechnickýchpreukazovnastraneimportéra.Svedokneriešilto,ktorákonkrétnaosobatomá
fyzicky robiť, ale to, za akých podmienok sa to môže robiť, čo bolo upravené v zmluve. Svedok uviedol,
že si nepamätá, že by R.. N. prípadne iná kompetentná osoba odporcu pred ním vyslovene uviedla, že

navrhovateľ bude mať na starosti aj kontrolu toho, že technické preukazy budú vydávané až po úplnom
splatení úveru. Technické preukazy v spoločnosti odporcu sa uvoľňovali na základe e-mailu, ktorý sa
automaticky vygeneroval v systéme, keď bola platba pripísaná na účet a zaslal spoločnosti odporcu.
Spoločnosť UniCredit Leasing však mohla dať pokyn spoločnosti odporcu na uvoľnenie technického
preukazu aj bez toho, aby bol príkaz na uvoľnenie automaticky generovaný. Svedok nemal vedomosť o
tom, kto u odporcu fyzicky vystavoval a odovzdával technické preukazy.

Svedkyňa W. J. uviedla, že pre odporcu pracuje od roku 2004, od jeho vzniku ako živnostníčka, na
základe dohody o poskytnutí služieb, pričom pre odporcu vykonáva personalistiku a mzdy. Uviedla,
že nadriadeným navrhovateľa bol R.. N.. Navrhovateľ nastúpil na uvedenú funkciu v roku 2008 a v
novembri 2008 mu bola zmenená pracovná funkcia na brand manager, čo znamená, že sa stal vedúcim

celého oddelenia predaja financovania značky Volvo, takisto styku s dílermi. Svedkyňa viackrát osobne
vyzývala navrhovateľa, aby vytvoril pracovné náplne, jednak pre svojich podriadených, ale aj pre seba
a aby túto dal schváliť štatutárnemu orgánu. Navrhovateľ nemal vypracovanú pracovnú náplň za celú
dobu, čo pracoval u odporcu. Na nevypracované pracovné náplne viackrát upozornil aj štatutár - R..
N.. Kým na túto pracovnú pozíciu nenastúpil navrhovateľ, táto pracovná pozícia nebola. Predtým bola

táto pozícia obsadená, ale len veľmi krátko. Boli tam R.. K. a R.. O., ale títo tam boli len pár mesiacov
a potom museli odísť. Svedkyňa nebola osobne prítomná pri tom, že by nadriadený navrhovateľovi
uložil povinnosť, aby kontroloval vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe
dílerom. Predpokladala však, že mal túto kontrolu vykonávať brand manager každej značky, nakoľko
je najvyšší manager, ktorý má riadiť a kontrolovať svojich podriadených. Ako si on zadá úlohy, to je

jeho vec. Za plnenie je zodpovedný on. Pani I. nastúpila ako asistentka riaditeľa odporcu a od októbra
2010 jej bol zmenený mzdový výmer a doplnená v časti funkcia o vystavovanie technických preukazov,
nie kontrola, nie financovanie, len vystavovanie technických preukazov aj pre Volvo aj pre Land Rover
a Jaguár. Ako asistentka riaditeľa podliehala pani I. pri plnení úloh asistentky riaditeľa iba R.. N.. Pri
vystavovaní technických preukazov ju riadili brand manageri. Svedkyňa zároveň uviedla, že navrhovateľ

okrem tvorby alebo zadávania úloh v rámci oddelenia mal kontrolovať svojich podriadených, mal na
starosti styk s dílermi, mal na starosti financovanie. Teda chod a kontrolu financovania v rámci oddelenia
Volvo.

Svedok Ľ. B. uviedol, že bol od roku 2006 do 2013 zamestnancom jedného z dílerov, spoločnosti

HM CARS pgn s. r. o., ktorý spadal pod odporcu, pričom tento díler predával vozidlá značky Volvo.
Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu, v pozícii brand manažéra, ktorý mal na starosti Volvo. Svedok
mal za to, že navrhovateľ mal na starosti riadenie a kontakt s dílermi zn. Volvo, riešil organizačné
záležitosti a komunikoval s Volvo Cars Austria. Za spoločnosť odporcu komunikoval svedok ohľadom
financovania cez UniCredit leasing s navrhovateľom. Pani I. svedok považoval za asistentku, ktorá

mala na starosti fyzické vytlačenie technických preukazov. Priamy mechanizmus vydávania technických
preukazov nebol svedkovi známy. Svedok uviedol, že bol svedkom stretnutia pána Š. s pánom K., kde
na otázku pána K., či navrhovateľ bol nejakým spôsobom zainteresovaný v spoločnosti SALVO, pán Š.
povedal,žetambolakotichýspoločník.Svedoksavšaknevedelvyjadrilkpracovnejnáplninavrhovateľa
vo vzťahu k iným dílerom.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi

riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 82 ZP vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä

a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú
prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a,

d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich
sociálnych potrieb,
e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že návrhu navrhovateľa je potrebné v časti o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
vyhovieť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.

Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v
zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia
pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť

dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie
pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z
nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.
Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za
porušenie pracovnej disciplíny.

Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy,
pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho
zamestnanca. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a
ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob

a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, pri ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a
pod.Z obsahu napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že dôvodom skončenia
pracovného pomeru bolo, že navrhovateľ ako vedúci dílerskej siete Volvo nechránil v značnom rozsahu
finančné záujmy spoločnosti tým, že neodkontroloval vydávanie technických preukazov k vozidlám až po

zrealizovanej platbe dílerom, napriek tomu, že dokázateľne vedel, že táto povinnosť spoločnosti vplýva
zo zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s., Volvo Car Austria GmbH a
jednotlivými dílermi. Uvedeným konaním zároveň došlo k zvýhodňovaniu jedného dílera oproti ostatným.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom a nemožno ho dodatočne meniť, či dopĺňať.

Súd teda vychádzal zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
tak, ako bol uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 19.12.2011. Hneď na úvod
je potrebné uviesť, že prvá a druhá časť skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru si navzájom odporujú. Na jednej strane totiž odporca vytýkal navrhovateľovi,
že neodkontroloval vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom.

V druhej časti skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru potom
odporca uviedol, že týmto konaním zároveň došlo k zvýhodňovaniu jedného dealera oproti ostatným.
Keďže odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru nevytýkal navrhovateľovi, že by on vydával
technické preukazy k vozidlám bez zrealizovanej platby dílerom alebo, že by dával pokyn na vydanie
technického preukazu bez zrealizovanej platby dílerom, ale že neodkontroloval vydávanie technických

preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom, z tejto formulácie vyplýva, že vydať technický
preukaz musela iná osoba, a teda aj rozhodnúť o tom, ktorému dílerovi bude vydaný technický
preukaz musela iná osoba, a navrhovateľ „iba“ neodkontroloval, že technický preukaz bol vydaný až po
zrealizovanej platbe dílerom. Je teda logicky nemožné, aby navrhovateľ uvedeným konaním (teda tým,
že neodkontroloval vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom)

zvýhodňoval ktoréhokoľvek dílera oproti ostatným. Keďže v okamžitom skončení pracovného pomeru sa
hovorí iba o zvýhodňovaní jedného dílera oproti ostatným konaním navrhovateľa, ktoré malo spočívať v
tom, že neodkontroloval vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom
(a ako už bolo uvedené vyššie, toto nie je logicky možné), a nie o zvýhodňovaní jedného dílera iným
konaním navrhovateľa, súd sa touto časťou dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalej

nezaoberal.

Súd sa teda ďalej zaoberal iba prvou časťou skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru, podľa ktorej navrhovateľ ako vedúci dílerskej siete Volvo nechránil v značnom
rozsahu finančné záujmy spoločnosti tým, že neodkontroloval vydávanie technických preukazov k

vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom, napriek tomu, že dokázateľne vedel, že táto povinnosť
spoločnosti vplýva zo zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s.,
Volvo Car Austria GmbH a jednotlivými dílermi. Navrhovateľ tvrdil, že nebolo jeho pracovnou úlohou
kontrolovať,abybolitechnicképreukazyvydávanéažpozrealizovaníplatby.Zvykonanéhodokazovania
vyplynulo, že navrhovateľ nemal vypracovanú pracovnú náplň. Odporca v konaní tvrdil, že si ju mal

navrhovateľ vypracovať sám, čo od neho bolo viackrát vyžadované. Súd však má za to, že pracovnú
náplň si nemá vypracovávať zamestnanec sám (hoci aj ide o vedúceho zamestnanca), ale mu ju
má vypracovať zamestnávateľ. Odporca na jednej strane vyžadoval od navrhovateľa, aby vypracoval
pracovné náplne svojich podriadených, a za nesplnenie tejto úlohy bol dokonca sankcionovaný
(krátenie pohyblivej zložky odmeny), odporca sám si však túto povinnosť voči navrhovateľovi nesplnil.

Je samozrejme pravdou, že zamestnanec v zásade nemusí mať vypracovanú pracovnú náplň, ale
má plniť povinnosti, ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy
zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho zamestnanca.

Navrhovateľovi nevyplývala povinnosť kontrolovať vydávanie technických preukazov k vozidlám až

po zrealizovanej platbe dílerom z pracovného poriadku, ani iného vnútorného predpisu odporcu, ani
z jeho pracovnej zmluvy. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by takúto pracovnú úlohu zadal
navrhovateľovi jeho vedúci zamestnanec, ktorým bol R.. Ľ. N.. R.. Ľ. N. ako jediný nadriadený
navrhovateľa a zároveň podpredseda predstavenstva a riaditeľ odporcu nielenže takúto pracovnú úlohu
navrhovateľovi nezadal, ale ani sám nemal vedomosť o tom, že by malo ísť o pracovnú povinnosť

navrhovateľa, čo vyplýva z jeho konania potom, ako sa u odporcu prišlo na to, že boli vydané technické
preukazy dílerom bez zrealizovania platby. Odporca tvrdil, že u navrhovateľa nešlo o jednorazové
porušenie pracovnej povinnosti, ale o dlhodobú činnosť počas obdobia roka 2011. Napriek tomu
nadriadený navrhovateľa po celú túto dobu nekontroloval, či si navrhovateľ plní túto dôležitú pracovnúpovinnosť (pokiaľ teda odporca tvrdil, že to bola pracovná povinnosť navrhovateľa), aspoň to teda
odporca v konaní ani netvrdil, ani nepreukázal. Ani vypočutí svedkovia nepotvrdili, že by niekto v ich
prítomnosti zadal navrhovateľovi takúto pracovnú úlohu. Odporca tvrdil, že predmetná pracovná úloha

vyplývala pre navrhovateľa z toho, že zodpovedal za problematiku financovania vozidiel a realizáciu a
dodržiavanie Zmluvy o financovaní, a že táto problematiky spadala do jeho agendy (aj keď u odporcu
neexistuje žiaden písomný doklad, z ktorého by bolo možné zistiť popis práce navrhovateľa okrem
označenia jeho funkcie, aspoň takýto nebol súdu zo strany odporcu v konaní predložený). Tiež odporca
tvrdil, že navrhovateľ si mal plniť túto pracovnú povinnosť na základe ust. § 81 písm. e) a § 82 písm.

f) Zákonníka práce.

V konaní bol produkovaný dôkaz o tom, že odo dňa 23.8.2010 prebrala agendu vystavovania osvedčení
o evidencii vozidiel O. O. I. a žiadosti o vystavenie osvedčení o evidencii vozidiel sa mali zasielať na
jej e-mail. Je síce pravdou, že to bolo ešte pred zavedením nového systému financovania vozidiel cez
spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s., avšak nebolo v konaní zo strany odporcu preukázané,

že by po zavedení tohto nového systému financovania bola táto pracovná úloha odňatá O. O. I. a
uložená navrhovateľovi. Skutočnosť, že sa navrhovateľ napr. v e-mailovej komunikácii venoval aj
tejto problematike neznamená, že to bola jeho pracovná povinnosť, ktorá by vplývala buď z jeho
pracovného zaradenia, pracovnej náplne alebo z pokynov vedúceho zamestnanca, a teda že by mal
byť aj zodpovedný za prípadné chyby, ku ktorým dochádzalo pri vydaní technických preukazov. Je síce

pravdou, že v e-maily zo dňa 18.8.2010 R.. N. informoval dílerov, že od 1.9.2010 sa trochu zmení
postup pre vystavovanie osvedčení o evidencii vozidiel pre Volvo, a že navrhovateľ by im mal poskytnúť
informácie,akotobudepresnefungovať,tentoe-mailvšakneboladresovanýnavrhovateľovi,aanipodľa
jeho obsahu nemožno usúdiť, že by ním R.. N. uložil navrhovateľovi pracovnú povinnosť kontrolovať
vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom. Skutočnosť, že

navrhovateľ v konaní nepreukázal, ktorý iný zamestnanec odporcu mal plniť túto pracovnú úlohu,
neznamená že ju mal plniť navrhovateľ. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že povinnosť odkontrolovať
vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom vyplývala so zmluvy s
UniCredit Leasing Slovakia, a.s., tu treba uviesť, že táto povinnosť z tejto zmluvy vyplývala odporcovi,
nie navrhovateľovi.

Pokiaľ by chcel odporca v tomto prípade vyvodzovať porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa z
porušenia ust. § 81 a § 82 ZP, tu je potrebné uviesť, že ust. § 81 písm. e) ZP sa vzťahovalo na všetkých
zamestnancov odporcu a ust. § 82 písm. f) ZP na všetkých vedúcich zamestnancov odporcu, teda aj
na R.. N.. Teda (pokiaľ neexistoval žiaden vnútorný predpis odporcu ani pokyn vedúceho zamestnanca

týkajúci sa tejto konkrétnej pracovnej úlohy) pri dovedení tohto argumentu odporcu ad absurdum by
bolo možné tvrdiť, že všetci zamestnanci odporcu porušili pracovnú disciplínu tým, že neodkontrolovali
vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom, keďže konali v rozpore
s ust. § 81 a § 82 ZP.

V konaní bolo tvrdené, že technické preukazy boli v niektorých prípadoch vydávané na základe pokynu
navrhovateľaajvprípade,ženebolešteodporcovidoručenýpotvrdzujúcie-mailzospoločnostiUniCredit
Leasing Slovakia, a.s. o úhrade vykonanej zo strany dílera, čo však navrhovateľ popieral. Aj keď toto
nebolo uvedené ako dôvod skončenia pracovného pomeru v okamžitom skončení pracovného pomeru,
a teda je táto skutočnosť v zásade irelevantná pre posúdenie jeho platnosti či neplatnosti, súd považuje

za potrebné uviesť, že ani nebola v konaní preukázaná. Jediným dôkazom je tvrdenie svedkyne O. O.
I., avšak vzhľadom k tomu, že odporca chcel spočiatku rozviazať pracovný pomer s ňou z dôvodu, pre
ktorý napokon rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom, existuje tu určitý konflikt záujmov medzi ňou
a navrhovateľom, a teda jej svedeckú výpoveď nemožno považovať za nezaujatú a objektívnu a možno
mať aj pochybnosti o jej pravdivosti. Pokiaľ odporca založil do spisu žiadosť spoločnosti SALVO s.r.o.

o vystavenie osvedčenia o evidencii vozidla, ku ktorej bol priložený lístok navrhovateľa s poznámkou,
že osvedčenie zobral on, nejednalo sa o žiadne z vozidiel, ktoré uvádzal odporca vo svojom vyjadrení
k návrhu zo dňa 15.3.2012, teda išlo zrejme o vozidlo, ktoré bolo riadne zaplatené, a preto tento dôkaz
nesvedčí o žiadnom porušení pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa alebo o jeho konaní, ktoré by
akýmkoľvek spôsobom poškodzovalo odporcu.

Pokiaľ odporca v konaní poukazoval na to, že navrhovateľ bol tichým spoločníkom dílera SALVO s.r.o.,
táto skutočnosť jednak nebola v konaní jednoznačne preukázaná (pričom navrhovateľ to popieral), a súd
ani nevykonával ďalšie dokazovanie na jej preukázanie a na túto skutočnosť ani neprihliadal, nakoľkototo nebolo uvedené ako dôvod v okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru sa nesmie dodatočne meniť (§70 ZP).

Jedným z kritérií pre posúdenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je aj doterajší postoj
zamestnanca k plneniu pracovných povinností. V tejto súvislosti odporca tvrdil, že postoj navrhovateľa
k plneniu pracovných úloh bol neuspokojivý, a že bol na neplnenie pracovných úloh upozorňovaný.
Jediný konkrétny príklad, ktorý odporca uviedol bolo, že navrhovateľ nevypracoval pracovné náplne
svojich podriadených. Iné porušovanie pracovných povinností zo strany navrhovateľa ani to, že by bol

na to upozorňovaný, nebolo zo strany odporcu ani tvrdené ani preukázané. Súd mal za to, že táto
okolnosť vzhľadom aj na to čo už bolo v súvislosti s pracovnými náplňami jednak navrhovateľa, ako aj
jeho podriadených uvádzané vyššie, rozhodne nepredstavuje okolnosť, pre ktorá by mala za následok
zvýšenie závažnosti prípadného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľa.

Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a s

prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti, najmä na tú skutočnosť že odporca v konaní
jednoznačne nepreukázal, že by navrhovateľovi vyplývala pracovná povinnosť odkontrolovať vydávanie
technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom z právnych predpisov, pracovného
poriadku alebo z iných vnútorných predpisov zamestnávateľa, pracovnej zmluvy alebo pokynov
vedúceho zamestnanca, pričom skôr opak vyplýva zo skutočnosti, že nadriadený navrhovateľa R.. N.

sám nemal vedomosť o tom, že by toto bolo pracovnou povinnosťou navrhovateľa a jej plnenie ani
dlhodobo nekontroloval., súd dospel k záveru, že navrhovateľ neporušil pracovnú disciplínu a už vôbec
nie závažným spôsobom.

Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu zaťažuje

zamestnávateľa, teda odporcu. Súd mal za to, že odporca v konaní nepreukázal, že by navrhovateľ
svojím konaním závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu tak, ako to bolo skutkovo vymedzené
v okamžitom skočení pracovného pomeru zo dňa 19.12.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

V súlade s § 152 ods. 2 O.s.p. súd zatiaľ rozhodol len o základe veci (neplatnosť skončenia pracovného
pomeru) s tým, že o ostatných uplatnených nárokoch a o trovách konania súd rozhodne v konečnom
rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne

v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.