Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203275
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212203275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: R.. O. K., I.. XX.XX.XXXX,
Z.: G. XXA, M., v zast.: JUDr. Ladislav Pavlovič, advokátom so sídlom: Štefánikova 5, Bratislava,
proti žalovanému: T.O.P. AUTO Slovakia, a.s., IČO: 35 874 546, Rožňavská: 30, Bratislava, v zast.:
IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Šoltésovej 2, Bratislava, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II, č.k. 7Cpr/2/2012-297 zo dňa 31.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým medzitýmnym rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného

pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 19.12.2011 je neplatné. O náhrade mzdy a o trovách
konania rozhodol tak, že o nich rozhodne v konečnom rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 68 ods. 1, 2, § 70, § 81, 82 Zákonníka
práce a vecne tým, že žalobou zo dňa 16.02.2012 podanou na súde prvej inštancie dňa 17.02.2012, sa
žalobca (ďalej aj ako “navrhovateľ“) domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
medzi navrhovateľom ako zamestnancom a žalovaným (ďalej aj ako „odporcom“) ako zamestnávateľom,

založeného pracovnou zmluvu zo dňa 21.01.2008, ktoré odporca doručil navrhovateľovi dňa 19.12.2011
je neplatné. Ďalej sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy vo výške 18,3518 eur za hodinu, a to od
18.01.2012 až do času, keď odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci, najviac však za 9
mesiacov, ako aj náhrady trov konania.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov,
ktoré tvoria obsah spisu, ako aj výsluchom navrhovateľa, podpredsedu predstavenstva odporcu a

svedkov O. O. I., R.. G. N., W.L. J. F. Ľ. B., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Pracovnou zmluvou zo dňa 21.01.2008 uzatvorenou medzi odporcom ako zamestnávateľom a
navrhovateľom ako zamestnancom sa zaviazal navrhovateľ vykonávať dohodnutý druh práce - business
development manager Volvo, s dňom nástupu do práce 01.02.2008. Pracovný pomer bol uzatvorený
na dobu neurčitú.

5. Dňa 19.12.2011 doručil odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
19.12.2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že navrhovateľ ako vedúci
dílerskej siete Volvo nechránil v značnom rozsahu finančné záujmy spoločnosti tým, že neodkontroloval
vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom, napriek tomu, žedokázateľne vedel, že táto povinnosť spoločnosti vplýva zo zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou
UniCredit Leasing Slovakia, a. s., Volvo Car Austria GmbH a jednotlivými dílermi. Uvedeným konaním
zároveň došlo k zvýhodňovaniu jedného dealera oproti ostatným.

6. Listom zo dňa 16.01.2012, zaslaným odporcovi dňa 17.01.2012, navrhovateľ odporcovi oznámil, že
okamžitéskončeniepracovnéhopomeruz19.12.2011jeneplatné,nakoľkodôvodokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru nie je daný, a že v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá na tom,
aby ho odporca naďalej zamestnával.

7. Listom zo dňa 24.01.2012 adresovaným navrhovateľovi, odporca žiadosť navrhovateľa zo dňa
16.01.2012 zamietol a v plnom rozsahu trval na dôvodoch a platnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

8. Zo zamestnaneckej štruktúry odporcu súd zistil, že vedúcim pracovníkom u odporcu vo funkcií W.

X. bol Ľ.U. N.. Jeho asistentkou a podriadenou pracovníčkou bola O. I.. Spoločnosť odporcu bola ďalej
rozdelená do troch sekcií: Jaguar/Land Rover, Volvo a Customer service. Vedúcim pracovníkom sekcie
Volvo bol navrhovateľ, ktorý zastával funkciu M. F. X. I. W..

9. Dňa 18.10.2010 bola uzatvorená rámcová zmluva o Volvo wholesale financing medzi UniCredit

Leasing Slovakia, a.s., Volvo Car Austria GmbH, odporcom a SALVO s.r.o., na základe ktorej sa
UniCredit Leasing Slovakia, a.s. zaviazala poskytnúť spoločnosti SALVO s.r.o, ako autorizovanému
predajcovi Volvo, finančné zdroje na základe žiadosti o individuálne financovanie Volvo vozidiel, ktoré
distribuuje Volvo Car Austria GmbH v spolupráci s odporcom, ako importérom. Autorizovaný predajca
Volvo zároveň poveril Volvo Car Austria GmbH, aby predkladala UniCredit Leasing Slovakia, a.s.

žiadosti o jednotlivé Volvo vozidlá, ktoré budú financované spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia,
a.s. až do výšky zmluvne dohodnutého celkového limitu Volvo wholesale financing vo výške 300.000,-
eur. Spoločnosť SALVO s.r.o. sa zaviazala vrátiť jednotlivé finančné čiastky čerpané v rámci Volvo
wholesale financing jednorázovo a najneskôr do dátumu splatnosti, ktorý je dohodnutý ako maximálne
270 kalendárnych dní od dátumu príslušnej individuálnej Žiadosti/Faktúry. Zmluvné strany sa zároveň

dohodli, že osvedčenie o evidencii vozidla ku všetkým vozidlám financovaným prostredníctvom Volvo
wholesale financing zostane uložené v depozite u odporcu a všetky vozidlá zostanú počas celého
obdobia Volvo wholesale financing vo vlastníctve Volvo Car Austria GmbH. Po úplnom splatení Volvo
vozidla spoločnosťou SALVO s.r.o. odporca vytlačí a odošle osvedčenie o evidencii vozidla spoločnosti
SALVO s.r.o. prostredníctvom kuriéra. Bolo dohodnuté, že odporca poskytne osvedčenie o evidencii

vozidla spoločnosti SALVO s.r.o. len na základe písomného pokynu alebo s písomným súhlasom
spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a nie je oprávnený poskytnúť osvedčenie o evidencii vozidla
akejkoľvek tretej osobe. V prípade, že odporca prevedie osvedčenie o evidencii vozidla na akéhokoľvek
autorizovaného dílera Volvo, alebo akúkoľvek tretiu osobu, bez predchádzajúceho písomného súhlasu
spoločnostiUniCreditLeasingSlovakia,a.s.,odporca/VolvoCarAustriaGmbHzodpovedajúspoločnosti

UniCredit Leasing Slovakia, a.s. za vzniknutú škodu až do výšky 100% nesplateného Volvo wholesale
financing poskytnutého spoločnosti SALVO s.r.o. za každé konkrétne Volvo vozidlo.

10. Spoločnosť SALVO s.r.o. žiadala dňa 05.10.2010 odporcu o vystavenie osvedčenia o evidencii
vozidla s O.: A.. Z poznámky na žiadosti spísanej navrhovateľom vyplýva, že osvedčenie o evidencii

vozidla č. NA XXXXXX na základe potvrdenia o platbe odovzdal spoločnosti SALVO s.r.o. navrhovateľ.

11. E-mailom zo dňa 29.12.2010, zaslaným O.L. I., B. K. F. O. O., žiadal navrhovateľ O. I., aby, keď
príde požiadavka na vystavenie OE od dealera, spolu s O. O. preverili, či dané vozidlo už nie je zahrnuté
vo financovaní UniCredit Leasing Slovakia, a.s., aby sa nestalo, že uvoľnia osvedčenie o evidencii bez

súhlasu UniCredit Leasing Slovakia, a.s., resp. aby sa nezaplatilo duplicitne.

12. R.. W. L., H. M. W. u odporcu, vydal dňa 26.01.2010 obchodnú informáciu č. T. XXX-XX,
ktorou stanovil pravidlá pre vystavovanie osvedčenia o evidencii vozidiel. Vyplnené žiadosti o vydanie
osvedčenia o evidencii vozidla mali byť zaslané na adresu K..sk .

13. E-mailom zo dňa 18.08.2010 oznámil B. K. dílerom vozidiel Volvo, že od 23.08.2010 preberá agendu
vystavovania osvedčení o evidencii vozidiel O. O. I. a žiadal aby žiadosti o vystavenie osvedčení o
evidencii vozidiel zasielali na jej e-mail. Ľ. N. v ten istý deň zároveň oznámil, že od 01.09.2010 sa začnefinancovanie cez UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a zmení sa postup vystavovania osvedčení o evidencii
vozidiel pre Volvo, kedy systém automaticky pošle info o možnosti vystaviť osvedčenie o evidencii na
základe úhrady auta dílerom. Bez plnej úhrady auta nebude možné osvedčenie o evidencii vystaviť.

Uviedol, že navrhovateľ by im mal včas poskytnúť informácie o tom ako to bude presne fungovať.

14. E-mailom zo dňa 11.01.2011 oznámil navrhovateľ dílerom vozidiel Volvo číslo účtu, na ktoré bolo
potrebné zasielať platby za sieťové financovania cez UniCredit Leasing Slovakia, a.s.

15. E-mailom zo dňa 09.11.2011 informovala M. B. z Volvo Car Austria GmbH navrhovateľa, že
spoločnosť SALVO zaplatila faktúru č. 152817. Navrhovateľ preposlal predmetný e-mail dňa 10.11.2011
O. O. s inštrukciou, aby O. I. poslala číslo karosérie predmetného vozidla, aby mohla v prípade žiadosti
dílera odovzdať osvedčenie o evidencii.

16. R.. W. K. vyhlásil do zápisnice o výsluchu svedka v trestnom konaní, že L. Š. mu povedal,

že navrhovateľ je tichým spoločníkom v spoločnosti SALVO s 30 %-ným podielom. R.. W.
K. bol presvedčený, že navrhovateľ uprednostňoval firmu SALVO najmä čo do marketingovej
podpory, zvýhodňovania skladových vozidiel a podobne. Uviedol, že zamestnankyňa Viktória Nagyová
vystavovala technické preukazy na základe pokynu nadriadených, pričom takýmto zamestnancom bol
aj navrhovateľ, ktorý mal na starosti sieť Volvo. Uviedol, že nebolo možné bez vedomia navrhovateľa

vystaviť technický preukaz bez úhrady vozidla, resp. nebolo možné sa dostať k technickému preukazu
od vozidla bez povolenia navrhovateľa alebo ľudí na to určených.

17. R.. G. N. vyhlásil do notárskej zápisnice č. N1415/2012 zo dňa 08.10.2012 napísanej na Notárskom
úrade v Bratislave, Seberíniho 1, W.. W. Z., notárskou kandidátkou, že od októbra roku 2008 až

do súčasnosti je zamestnancom UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Na základe zmluvy o financovaní
vozidiel uzatvorenej medzi odporcom, UniCredit Leasing Slovakia, a.s., VOLVO CAR AUSTRIA GmbH
a príslušným dílerom vozidiel značky VOLVO, poskytovala spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s.
dílerom vozidiel VOLVO úvery. Zmluvy o financovaní boli uzatvárané s členmi dílerskej siete VOLVO.
V zmysle uvedenej zmluvy UniCredit Leasing Slovakia, a.s. poskytla dílerovi finančné prostriedky

na účely financovania obstarania vozidiel, primárne na účely ich ďalšieho predaja. Zabezpečenie
úveru spočívalo v skutočnosti, že dílerovi nemal byť vydaný technický preukaz k vozidlu až do
úplného uhradenia úveru, nakoľko takto financované vozidlo bolo vo vlastníctve odporcu až do
úplného zaplatenia spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. nato poskytnutého úveru. Za správu a
poskytovanie technických preukazov zodpovedal odporca. O úhrade úveru UniCredit Leasing Slovakia,

a.s. informovala odporcu emailom na určenú emailovú adresu a až po obdržaní potvrdzujúceho emailu
mohol byť technický preukaz vydaný dílerovi. Zo strany UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ako svojho
zamestnávateľa bol R.. G. N. poverený zastupovať UniCredit Leasing Slovakia, a.s. vo veciach
týkajúcich sa, alebo súvisiacich s vykonávaním predmetu zmluvy o financovaní voči ostatným zmluvným
stranám a zodpovedal za nastavenie podmienok jednotlivých procesov dohodnutých v zmluve a celkovú

realizáciu tejto zmluvy (operatívne záležitosti, nastavovanie výšky, limitov, dohľad nad ich schvaľovaním
v rámci schvaľovacieho procesu, nastavovanie procesov ohľadom vystavovania technických preukazov
a pod.). R.. N. na pracovnom stretnutí za prítomnosti navrhovateľa a za účasti zástupcov VOLVO CAR
AUSTRIA GmbH a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. určil navrhovateľa ako osobu zodpovednú za
realizáciu predmetu zmluvy o financovaní a zároveň ho poveril konať v mene odporcu v súvislosti so

zabezpečením a nastavením zmluvných záležitosti s čím navrhovateľ súhlasil a po celú dobu vzájomnej
spolupráce vystupoval a konal v mene odporcu. Navrhovateľ sa za odporcu zúčastňoval predzmluvných
a zmluvných rokovaní, na príprave a texte zmlúv, zabezpečoval oboznámenie jednotlivých dílerov so
systémom financovania vozidiel. Podieľal sa na nastavení procesov vyplývajúcich zo zmluvy a to vrátane
nastavenia procesu vydávania a vystavovania technických preukazov a potvrdzovania prijatých platieb

od dílerov. Vo vzťahu k zmluve a v nej obsiahnutým postupom tieto aktívne ovplyvňoval, v zmysle jeho
pripomienok sa upravovali niektoré zmluvné postupy. Nastavenie procesu a podmienok potvrdzovania
prijatých platieb od jednotlivých dílerov, vrátane určenia adresátov potvrdzujúceho mailu, boli dohodnuté
a nastavené v spolupráci s navrhovateľom. Z jeho strany boli ako adresáti potvrdzujúceho mailu
určené dve mailové adresy: 1) jeho pracovný mail K..sk a 2) bližšie nekonkretizovaná mailová adresa

[email protected] resp. [email protected], keď v zmysle jeho vyjadrenia išlo o adresu, ku
ktorej mali prístup viaceré osoby. Navrhovateľ bol taktiež osobou od odporcu ktorá absolvovala obsiahle
školenie ohľadne fungovania a vlastností systému FINEX, interného programu spoločnosti UniCredit
Leasing Slovakia, a.s., ktorého účelom bolo sledovať čerpanie prostriedkov zo strany jednotlivýchdílerov, úverové rámce jednotlivých dílerov, úhrady za vozidlá, stav vozidiel, informácie o vozidlách a
vzájomné súvislosti.

18. Svedkyňa O. O. I. uviedla, že pracuje u odporcu od roku 2008 ako asistentka generálneho
riaditeľa. Navrhovateľa pozná ako bývalého kolegu, tiež pracoval u odporcu v tíme Volvo ako brand
manažér, nebol však jej nadriadeným. Nadriadeným svedkyne bol R.. N., generálny riaditeľ spoločnosti.
Navrhovateľ svedkyni ale mohol zadávať pracovné úlohy, nakoľko bola asistentka a všetci zamestnanci
jej mohli zadávať pracovné úlohy. Kým svedkyňa neprevzala agendu vystavovania technických

preukazov niekedy v roku 2010 alebo 2011, tak ju mali na starosti iní kolegovia z oddelenia F. M. - B.
K. F. B. V., ktorí sú ale už bývalými zamestnancami odporcu. Riaditeľ spoločnosti svedkyni povedal,
že má vystavovať osvedčenie o evidencii vozidiel na základe žiadostí dílerov. Keď svedkyňa preberala
tú agendu nebolo ešte financovanie cez UniCredit Leasing. Keď sa začali financovať vozidlá cez
UniCredit Leasing, navrhovateľ svedkyni povedal, že je potrebné skontrolovať platby za vozidlá a za
týmto účelom jej bol preposlaný link na stránku kde sú jednotliví díleri a jednotlivé vozidlá. Žiadosti

o vydanie technického preukazu od dílerov chodili e-mailom, a svedkyňa sa podľa poradia zaslaných
žiadostí snažila technické preukazy vystaviť. Technické preukazy vydával buď navrhovateľ alebo nejaký
kolega, keď sa niektorý z tých dílerov alebo nimi poverená osoba zastavili. Niekedy aj svedkyňa,
podľa toho kto bol prítomný. Navrhovateľ zaviedol, že svedkyňa mohla vydať osvedčenie aj na základe
platobného príkazu dílera, nakoľko tam ten prevod peňažných prostriedkov trvá dva dni, ak ide o inú

banku. Potvrdzujúce e-maily o tom že bola vykonaná úhrada za vozidlo chodili na všeobecný e-mail
do ktorého majú prístup všetci zamestnanci a potom chodil generálnemu riaditeľovi a navrhovateľovi.
Technické preukazy sa teda vydávali na základe pokynu nadriadeného, pokiaľ ide o Volvo dával pokyn
navrhovateľ a pokiaľ ide o vozidlá Jaguár a Land Rover, to bol pán I.. Svedkyňa vydávala technický
preukaz na vozidlá Volvo vždy na základe e-mailového, telefonického pokynu navrhovateľa, alebo to

bolo tak, že on keď išiel k dílerovi, sám zobral technický preukaz a nechal svedkyni odkaz, že je
to v poriadku. Svedkyňa mala za to, že navrhovateľ je oprávnený dávať záväzný pokyn na vydanie
technického preukazu, nakoľko navrhovateľ bol zodpovednou osobou, s ktorou pán N. z UniCredit
Leasing dojednával obchodené podmienky a nakoľko bol vo vedúcej pozícii značky Volvo. Svedkyňa
taktiež uviedla, že generálny riaditeľ nevedel akú mala svedkyňa pracovnú náplň a nevedel kto má na

starosti vydávanie technických preukazov. Zo strany navrhovateľa mu bolo povedané, že táto pracovná
náplň bola určená svedkyni, generálny riaditeľ jej však nikdy neurčil, že má kontrolovať úhrady vozidiel.
Svedkyňa zároveň uviedla, že pokyn navrhovateľa kontrolovať úhrady od dílerov doručený e-mailom
zo dňa 29.12.2010 dodržiavala, výnimku urobila len pokiaľ jej na to dal pokyn navrhovateľ. Svedkyňa a
navrhovateľ mali prístup do elektronického registra úhrad od dílerov. Svedkyňa mala za to, že vystavené

technické preukazy, ktoré boli voľne položené v miestnosti, kde sa vystavovali, si mohol prevziať aj díler
bez vedomia niekoho z firmy. Navrhovateľ dal svedkyni pokyn na to, aby vydala technický preukaz bez
toho, aby bola preukázaná úhrada, asi 20 - 30 krát behom posledného roka alebo polroka, predtým ako
sa zistil tento problém.

19. Svedok R.. G. N. uviedol, že trvá na všetkom čo uviedol v notárskej zápisnici zo dňa 08.10.2012 č. N
1415/2012. Uviedol, že jeden z čiastkových procesov celého financovania je aj proces vystavovania a
uvoľňovaniatechnickýchpreukazovnastraneimportéra.Svedokneriešilto,ktorákonkrétnaosobatomá
fyzicky robiť, ale to, za akých podmienok sa to môže robiť, čo bolo upravené v zmluve. Svedok uviedol,
že si nepamätá, že by R.. N. prípadne iná kompetentná osoba odporcu pred ním vyslovene uviedla, že

navrhovateľ bude mať na starosti aj kontrolu toho, že technické preukazy budú vydávané až po úplnom
splatení úveru. Technické preukazy v spoločnosti odporcu sa uvoľňovali na základe e-mailu, ktorý sa
automaticky vygeneroval v systéme, keď bola platba pripísaná na účet a zaslal spoločnosti odporcu.
Spoločnosť UniCredit Leasing však mohla dať pokyn spoločnosti odporcu na uvoľnenie technického
preukazu aj bez toho, aby bol príkaz na uvoľnenie automaticky generovaný. Svedok nemal vedomosť o

tom, kto u odporcu fyzicky vystavoval a odovzdával technické preukazy.

20. Svedkyňa W. J. uviedla, že pre odporcu pracuje od roku 2004, od jeho vzniku ako živnostníčka,
na základe dohody o poskytnutí služieb, pričom pre odporcu vykonáva personalistiku a mzdy. Uviedla,
že nadriadeným navrhovateľa bol R.. N.. Navrhovateľ nastúpil na uvedenú funkciu v roku 2008 a v

novembri 2008 mu bola zmenená pracovná funkcia na brand manager, čo znamená, že sa stal vedúcim
celého oddelenia predaja financovania značky Volvo, takisto styku s dílermi. Svedkyňa viackrát osobne
vyzývala navrhovateľa, aby vytvoril pracovné náplne, jednak pre svojich podriadených, ale aj pre seba
a aby túto dal schváliť štatutárnemu orgánu. Navrhovateľ nemal vypracovanú pracovnú náplň za celúdobu, čo pracoval u odporcu. Na nevypracované pracovné náplne viackrát upozornil aj štatutár - R..
N.. Kým na túto pracovnú pozíciu nenastúpil navrhovateľ, táto pracovná pozícia nebola. Predtým bola
táto pozícia obsadená, ale len veľmi krátko. Boli tam R.. K. F. R.. O., ale títo tam boli len pár mesiacov

a potom museli odísť. Svedkyňa nebola osobne prítomná pri tom, že by nadriadený navrhovateľovi
uložil povinnosť, aby kontroloval vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe
dílerom. Predpokladala však, že mal túto kontrolu vykonávať brand manager každej značky, nakoľko je
najvyšší manager, ktorý má riadiť a kontrolovať svojich podriadených. Ako si on zadá úlohy, to je jeho
vec. Za plnenie je zodpovedný on. Pani I. nastúpila ako asistentka riaditeľa odporcu a od októbra 2010

jej bol zmenený mzdový výmer a doplnená v časti funkcia o vystavovanie technických preukazov, nie
kontrola, nie financovanie, len vystavovanie technických preukazov aj pre Volvo aj pre Land Rover a
Jaguár. Ako asistentka riaditeľa podliehala pani Nagyová pri plnení úloh asistentky riaditeľa iba R.. N.. Pri
vystavovaní technických preukazov ju riadili brand manageri. Svedkyňa zároveň uviedla, že navrhovateľ
okrem tvorby alebo zadávania úloh v rámci oddelenia mal kontrolovať svojich podriadených, mal na
starosti styk s dílermi, mal na starosti financovanie. Teda chod a kontrolu financovania v rámci oddelenia

Volvo.

21. Svedok Ľ. B. uviedol, že bol od roku 2006 do 2013 zamestnancom jedného z dílerov, spoločnosti
HM CARS pgn s. r. o., ktorý spadal pod odporcu, pričom tento díler predával vozidlá značky Volvo.
Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu, v pozícii brand manažéra, ktorý mal na starosti Volvo. Svedok

mal za to, že navrhovateľ mal na starosti riadenie a kontakt s dílermi zn. Volvo, riešil organizačné
záležitosti a komunikoval s Volvo Cars Austria. Za spoločnosť odporcu komunikoval svedok ohľadom
financovania cez UniCredit leasing s navrhovateľom. Pani I. svedok považoval za asistentku, ktorá
mala na starosti fyzické vytlačenie technických preukazov. Priamy mechanizmus vydávania technických
preukazov nebol svedkovi známy. Svedok uviedol, že bol svedkom stretnutia pána Š.Á. s pánom K.,

kde na otázku pána K., či navrhovateľ bol nejakým spôsobom zainteresovaný v spoločnosti SALVO,
pán Š.I. povedal, že tam bol ako tichý spoločník. Svedok sa však nevedel vyjadril k pracovnej náplni
navrhovateľa vo vzťahu k iným dílerom.

22. Na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu súd prvej inštancie dospel

k záveru, že návrhu navrhovateľa je potrebné v časti o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
vyhovieť.

23. Z obsahu napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že dôvodom skončenia
pracovného pomeru bolo, že navrhovateľ ako vedúci dílerskej siete Volvo nechránil v značnom rozsahu

finančné záujmy spoločnosti tým, že neodkontroloval vydávanie technických preukazov k vozidlám až po
zrealizovanej platbe dílerom, napriek tomu, že dokázateľne vedel, že táto povinnosť spoločnosti vplýva
zo zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s., Volvo Car Austria GmbH a
jednotlivými dílermi. Uvedeným konaním zároveň došlo k zvýhodňovaniu jedného dílera oproti ostatným.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo

možné zameniť s iným dôvodom a nemožno ho dodatočne meniť, či dopĺňať.

24. Súd teda vychádzal zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
tak, ako bol uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 19.12.2011. Hneď na úvod
je potrebné uviesť, že prvá a druhá časť skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia

pracovného pomeru si navzájom odporujú. Na jednej strane totiž odporca vytýkal navrhovateľovi,
že neodkontroloval vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom.
V druhej časti skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru potom
odporca uviedol, že týmto konaním zároveň došlo k zvýhodňovaniu jedného dealera oproti ostatným.
Keďže odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru nevytýkal navrhovateľovi, že by on vydával

technické preukazy k vozidlám bez zrealizovanej platby dílerom alebo, že by dával pokyn na vydanie
technického preukazu bez zrealizovanej platby dílerom, ale že neodkontroloval vydávanie technických
preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom, z tejto formulácie vyplýva, že vydať technický
preukaz musela iná osoba, a teda aj rozhodnúť o tom, ktorému dílerovi bude vydaný technický
preukaz musela iná osoba, a navrhovateľ „iba“ neodkontroloval, že technický preukaz bol vydaný až po

zrealizovanej platbe dílerom. Je teda logicky nemožné, aby navrhovateľ uvedeným konaním (teda tým,
že neodkontroloval vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom)
zvýhodňoval ktoréhokoľvek dílera oproti ostatným. Keďže v okamžitom skončení pracovného pomeru sa
hovorí iba o zvýhodňovaní jedného dílera oproti ostatným konaním navrhovateľa, ktoré malo spočívať vtom, že neodkontroloval vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom
(a ako už bolo uvedené vyššie, toto nie je logicky možné), a nie o zvýhodňovaní jedného dílera iným
konaním navrhovateľa, súd sa touto časťou dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalej

nezaoberal.

25. Súd sa teda ďalej zaoberal iba prvou časťou skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru, podľa ktorej navrhovateľ ako vedúci dílerskej siete Volvo nechránil v značnom
rozsahu finančné záujmy spoločnosti tým, že neodkontroloval vydávanie technických preukazov k

vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom, napriek tomu, že dokázateľne vedel, že táto povinnosť
spoločnosti vplýva zo zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s.,
Volvo Car Austria GmbH a jednotlivými dílermi. Navrhovateľ tvrdil, že nebolo jeho pracovnou úlohou
kontrolovať,abybolitechnicképreukazyvydávanéažpozrealizovaníplatby.Zvykonanéhodokazovania
vyplynulo, že navrhovateľ nemal vypracovanú pracovnú náplň. Odporca v konaní tvrdil, že si ju mal
navrhovateľ vypracovať sám, čo od neho bolo viackrát vyžadované. Súd však má za to, že pracovnú

náplň si nemá vypracovávať zamestnanec sám (hoci aj ide o vedúceho zamestnanca), ale mu ju
má vypracovať zamestnávateľ. Odporca na jednej strane vyžadoval od navrhovateľa, aby vypracoval
pracovné náplne svojich podriadených, a za nesplnenie tejto úlohy bol dokonca sankcionovaný
(krátenie pohyblivej zložky odmeny), odporca sám si však túto povinnosť voči navrhovateľovi nesplnil.
Je samozrejme pravdou, že zamestnanec v zásade nemusí mať vypracovanú pracovnú náplň, ale

má plniť povinnosti, ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy
zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho zamestnanca.

26. Navrhovateľovi nevyplývala povinnosť kontrolovať vydávanie technických preukazov k vozidlám
až po zrealizovanej platbe dílerom z pracovného poriadku, ani iného vnútorného predpisu odporcu,

ani z jeho pracovnej zmluvy. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by takúto pracovnú úlohu zadal
navrhovateľovi jeho vedúci zamestnanec, ktorým bol R.. Ľ. N.. R.. Ľ.U. N. ako jediný nadriadený
navrhovateľa a zároveň podpredseda predstavenstva a riaditeľ odporcu nielenže takúto pracovnú úlohu
navrhovateľovi nezadal, ale ani sám nemal vedomosť o tom, že by malo ísť o pracovnú povinnosť
navrhovateľa, čo vyplýva z jeho konania potom, ako sa u odporcu prišlo na to, že boli vydané technické

preukazy dílerom bez zrealizovania platby. Odporca tvrdil, že u navrhovateľa nešlo o jednorazové
porušenie pracovnej povinnosti, ale o dlhodobú činnosť počas obdobia roka 2011. Napriek tomu
nadriadený navrhovateľa po celú túto dobu nekontroloval, či si navrhovateľ plní túto dôležitú pracovnú
povinnosť (pokiaľ teda odporca tvrdil, že to bola pracovná povinnosť navrhovateľa), aspoň to teda
odporca v konaní ani netvrdil, ani nepreukázal. Ani vypočutí svedkovia nepotvrdili, že by niekto v ich

prítomnosti zadal navrhovateľovi takúto pracovnú úlohu. Odporca tvrdil, že predmetná pracovná úloha
vyplývala pre navrhovateľa z toho, že zodpovedal za problematiku financovania vozidiel a realizáciu a
dodržiavanie Zmluvy o financovaní, a že táto problematiky spadala do jeho agendy (aj keď u odporcu
neexistuje žiaden písomný doklad, z ktorého by bolo možné zistiť popis práce navrhovateľa okrem
označenia jeho funkcie, aspoň takýto nebol súdu zo strany odporcu v konaní predložený). Tiež odporca

tvrdil, že navrhovateľ si mal plniť túto pracovnú povinnosť na základe ust. § 81 písm. e) a § 82 písm.
f) Zákonníka práce.

27. V konaní bol produkovaný dôkaz o tom, že odo dňa 23.8.2010 prebrala agendu vystavovania
osvedčení o evidencii vozidiel O. O. I. a žiadosti o vystavenie osvedčení o evidencii vozidiel sa mali

zasielať na jej e-mail. Je síce pravdou, že to bolo ešte pred zavedením nového systému financovania
vozidiel cez spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s., avšak nebolo v konaní zo strany odporcu
preukázané, že by po zavedení tohto nového systému financovania bola táto pracovná úloha odňatá O.
O. I. a uložená navrhovateľovi. Skutočnosť, že sa navrhovateľ napr. v e-mailovej komunikácii venoval
aj tejto problematike neznamená, že to bola jeho pracovná povinnosť, ktorá by vplývala buď z jeho

pracovného zaradenia, pracovnej náplne alebo z pokynov vedúceho zamestnanca, a teda že by mal
byť aj zodpovedný za prípadné chyby, ku ktorým dochádzalo pri vydaní technických preukazov. Je síce
pravdou, že v e-maily zo dňa 18.8.2010 R.. N. informoval dílerov, že od 1.9.2010 sa trochu zmení
postup pre vystavovanie osvedčení o evidencii vozidiel pre Volvo, a že navrhovateľ by im mal poskytnúť
informácie,akotobudepresnefungovať,tentoe-mailvšakneboladresovanýnavrhovateľovi,aanipodľa

jeho obsahu nemožno usúdiť, že by ním R.. N. uložil navrhovateľovi pracovnú povinnosť kontrolovať
vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom. Skutočnosť, že
navrhovateľ v konaní nepreukázal, ktorý iný zamestnanec odporcu mal plniť túto pracovnú úlohu,
neznamená že ju mal plniť navrhovateľ. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že povinnosť odkontrolovaťvydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom vyplývala so zmluvy s
UniCredit Leasing Slovakia, a.s., tu treba uviesť, že táto povinnosť z tejto zmluvy vyplývala odporcovi,
nie navrhovateľovi.

28. Pokiaľ by chcel odporca v tomto prípade vyvodzovať porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa z
porušenia ust. § 81 a § 82 ZP, tu je potrebné uviesť, že ust. § 81 písm. e) ZP sa vzťahovalo na všetkých
zamestnancov odporcu a ust. § 82 písm. f) ZP na všetkých vedúcich zamestnancov odporcu, teda aj
na R.. N.. Teda (pokiaľ neexistoval žiaden vnútorný predpis odporcu ani pokyn vedúceho zamestnanca

týkajúci sa tejto konkrétnej pracovnej úlohy) pri dovedení tohto argumentu odporcu ad absurdum by
bolo možné tvrdiť, že všetci zamestnanci odporcu porušili pracovnú disciplínu tým, že neodkontrolovali
vydávanie technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom, keďže konali v rozpore
s ust. § 81 a § 82 ZP.

29. V konaní bolo tvrdené, že technické preukazy boli v niektorých prípadoch vydávané na základe

pokynu navrhovateľa aj v prípade, že nebol ešte odporcovi doručený potvrdzujúci e-mail zo spoločnosti
UniCredit Leasing Slovakia, a.s. o úhrade vykonanej zo strany dílera, čo však navrhovateľ popieral. Aj
keď toto nebolo uvedené ako dôvod skončenia pracovného pomeru v okamžitom skončení pracovného
pomeru, a teda je táto skutočnosť v zásade irelevantná pre posúdenie jeho platnosti či neplatnosti,
súd považuje za potrebné uviesť, že ani nebola v konaní preukázaná. Jediným dôkazom je tvrdenie

svedkyne O. O. I., avšak vzhľadom k tomu, že odporca chcel spočiatku rozviazať pracovný pomer s
ňou z dôvodu, pre ktorý napokon rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom, existuje tu určitý konflikt
záujmov medzi ňou a navrhovateľom, a teda jej svedeckú výpoveď nemožno považovať za nezaujatú
a objektívnu a možno mať aj pochybnosti o jej pravdivosti. Pokiaľ odporca založil do spisu žiadosť
spoločnosti SALVO s.r.o. o vystavenie osvedčenia o evidencii vozidla, ku ktorej bol priložený lístok

navrhovateľa s poznámkou, že osvedčenie zobral on, nejednalo sa o žiadne z vozidiel, ktoré uvádzal
odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 15.3.2012, teda išlo zrejme o vozidlo, ktoré bolo riadne
zaplatené, a preto tento dôkaz nesvedčí o žiadnom porušení pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa
alebo o jeho konaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom poškodzovalo odporcu.

30. Pokiaľ odporca v konaní poukazoval na to, že navrhovateľ bol tichým spoločníkom dílera SALVO
s.r.o., táto skutočnosť jednak nebola v konaní jednoznačne preukázaná (pričom navrhovateľ to popieral),
a súd ani nevykonával ďalšie dokazovanie na jej preukázanie a na túto skutočnosť ani neprihliadal,
nakoľko toto nebolo uvedené ako dôvod v okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nesmie dodatočne meniť (§70 ZP).

31. Jedným z kritérií pre posúdenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je aj doterajší postoj
zamestnanca k plneniu pracovných povinností. V tejto súvislosti odporca tvrdil, že postoj navrhovateľa
k plneniu pracovných úloh bol neuspokojivý, a že bol na neplnenie pracovných úloh upozorňovaný.
Jediný konkrétny príklad, ktorý odporca uviedol bolo, že navrhovateľ nevypracoval pracovné náplne

svojich podriadených. Iné porušovanie pracovných povinností zo strany navrhovateľa ani to, že by bol
na to upozorňovaný, nebolo zo strany odporcu ani tvrdené ani preukázané. Súd mal za to, že táto
okolnosť vzhľadom aj na to čo už bolo v súvislosti s pracovnými náplňami jednak navrhovateľa, ako aj
jeho podriadených uvádzané vyššie, rozhodne nepredstavuje okolnosť, pre ktorá by mala za následok
zvýšenie závažnosti prípadného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľa.

32. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a
s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti, najmä na tú skutočnosť že odporca v konaní
jednoznačne nepreukázal, že by navrhovateľovi vyplývala pracovná povinnosť odkontrolovať vydávanie
technických preukazov k vozidlám až po zrealizovanej platbe dílerom z právnych predpisov, pracovného

poriadku alebo z iných vnútorných predpisov zamestnávateľa, pracovnej zmluvy alebo pokynov
vedúceho zamestnanca, pričom skôr opak vyplýva zo skutočnosti, že nadriadený navrhovateľa R.. N.
sám nemal vedomosť o tom, že by toto bolo pracovnou povinnosťou navrhovateľa a jej plnenie ani
dlhodobo nekontroloval., súd dospel k záveru, že navrhovateľ neporušil pracovnú disciplínu a už vôbec
nie závažným spôsobom.

33. Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu zaťažuje
zamestnávateľa, teda odporcu. Súd mal za to, že odporca v konaní nepreukázal, že by navrhovateľ
svojím konaním závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu tak, ako to bolo skutkovo vymedzenév okamžitom skočení pracovného pomeru zo dňa 19.12.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

34. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací
súd, aby zmenil výrok medzitýmneho rozsudku v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcu tak, že žalobu zamieta. Svoje odvolanie žalovaný právne odôvodnil podľa
§ 205 ods. 1 písm. b/ a d/ O.s.p. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nedostatočne, resp.
vôbec nevyporiadal so skutočnosťami, ktoré indikujú v kontexte následkov vzniknutých žalovanému,

závažné porušenie prac. povinností žalobcu. Podľa názoru žalovaného sa súd nedostatočne vyporiadal
najmä s tým, že žalobca bol vedúcim zamestnancom, ktorý v rámci organizačnej štruktúry podliehal
bezprostredne generálnemu riaditeľovi spoločnosti žalovaného. Žalobca bol povinný riadiť a kontrolovať
prácu podriadených zamestnancov, ako aj prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku
zamestnávateľa, pričom žalovaný poukazuje na to, že s každým úkolovaním je spojený i prvok kontroly
bez toho, aby to žalobcovi niekto výslovne alebo mlčky prízvukoval. Žalovaný ďalej poukazuje na

to, že R.. N. dal žalobcovi k dispozícii na účely plnenia príkazu ako pomocníčku svoju asistentku p.
Viktóriu Nagyovú, pričom právo zadávať jej príkazy žalobca počas konania nespochybňoval. Podľa
názoru žalovaného, v prípade ak asistentka nesplnila príkaz vyplývajúci z agendy vydávania technických
preukazov riadne, so znalosťou veci, je za pochybenie a vznik škody zodpovedný žalobca , ktorému
agendafinancovaniapredajavozidielVOLVOprislúchala.Odvolateľanamieta,žežalobcabolakovedúci

zamestnanec svojím priamym nadriadeným R.. N. ústnym pokynom riadne poverený zabezpečením
plnenia zmluvných podmienok vyplývajúcich žalovanému zo zmluvy s UniCredit Leasing Slovakia a.s.,
predmetom ktorej okrem iného bola aj postup vystavovania a odovzdávania osvedčení o evidencii
vozidla dílerom, čo bolo potvrdené (výpoveďou R.. N., notárskou zápisnicou zo dňa 08.10.2012, č.
N 1415/2012, výpoveďami Ľ.. B.K., R.. N., O.. O. I., W.. J.). Túto skutočnosť žalobca relevantne

nevyvrátil, v komunikácii s UCL žalobca sám seba označil za osobu, ktorej je potrebné doručovať
formou e-mailu správu o prijatí platby dílera spoločnosťou UCL. Skutočnosť, že žalobca mal vedomosť
o svojej kompetencii priamo a aktívne zasahovať do systému vydávania TP a v tejto veci zadávať
pokyny príslušným zamestnancom, o povinnostiach vyplývajúcich mu z UCL (konkrétne, že z jeho
strany je podmienkou vydania TP dílerovi skutočnosť úplnej úhrady ceny vozidla), ako aj ďalších

povinnostiach a dôsledkoch vyplývajúcich z nastaveného procesu financovania a o spôsobe fungovania
systému FINEXT z (výpovede R.. N., skutočnosti, že žalobca bol jediný zaškolený o fungovaní systému
FINEXT, žalobca vedel, že dodržiavanie podmienok zo zmluvy s UCL nebolo prenesené resp. ich
dodržiavanie nesleduje ďalšia osoba u žalovaného. Žalobca podľa žalovaného nevenoval náležitú
pozornosť riadeniu jemu podriadených zamestnancov, čím porušil pracovnú disciplínu závažným

spôsobom. Škoda vo výške 400.000 eur vznikla podľa žalovaného pre neprehľadnosť situácie, ktorú
závažným spôsobom zavinil žalobca, ktorý disponoval všetkými potrebnými informáciami o spôsobe a
systéme financovania, o ktorom nemohla p. I. bez jasnej inštruktáže od žalobcu vedieť. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že p. Nagyovú riadne, jednoznačne a zrozumiteľne neinštruoval pre ktorý spôsob
vydávania TP platí aké pravidlo overovania splnenej platobnej povinnosti zo strany dílera. Žalobca

zabezpečoval realizáciu povinností vyplývajúcich pre žalovaného zo zmluvy s UCL smerom do vnútra
(dával pokyny na vydanie TP), vo vzťahu k UCL (ako zástupca UCL rokoval vo veciach realizácie zmluvy,
nastavenia procesov financovania a fungovania systému FINEXT), vo vzťahu k dílerom keď žalobca
osobne prezentoval produkt financovania predaja vozidiel VOLVO. Žalovanému vznikla škoda v priamej
súvislosti s porušením zákonnej povinnosti žalobcu, ako vedúceho zamestnanca riadiť a kontrolovať

prácu zamestnancov, ako aj zabezpečiť prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku
zamestnávateľa. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne p. I. žalovaný má za to, že poukaz súdu na jej údajnú
zaujatosť nepôsobí presvedčivo, pretože v čase keď ako svedkyňa vypovedala pred súdom, ako aj pred
orgánmi činnými v trestnom konaní, jej už zo strany žalovaného žiadny prípadný postih nehrozil. Podľa
žalovaného súd počas konania neoboznámil strany sporu so skutočnosťami, ktoré predpokladá ust. §

118 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie žalovaného o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo odôvodnené
zistením, že vo viacerých prípadoch, zistených súčasne došlo konaním žalobcu k vydaniu TP dílerovi
bez toho, aby bol vykonaný proces riadneho šetrenia splnenia podmienok na ich vydanie, ktoré vyplývali
zo zmluvných vzťahov s financujúcou inštitúciou, na ktorých dojednaní sa žalobca podielal.

35. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vykonal extenzívne dokazovanie a
v dostatočnej miere sa zaoberal každým vykonaným dôkazom. Žalobca poukazuje na to, že po celú
dobu výkonu práce nemal žalobca vypracovanú pracovnú náplň a v konaní nebolo preukázané, anito že by mu bol zo strany R.. N. daný pokyn na kontrolu splatenia úveru poskytnutého dealerovi zo
strany UniCredit Leasing Slovakia a.s. a teda, že kontrola uvedených skutočností patrila do jeho náplne
práce. Žalobca upozorňuje na to, že v konaní vzišlo najavo, že od 23.08.2010 agendu vystavovania

TP prebrala p. Nagyová, pričom žalobca taktiež tvrdí, že mu p. Nagyová nikdy nebola podriadená a
úlohu vydávania a vystavovanie TP plnila na základe pokynu R.. N.. Žalobca má za to, že R.. N.,
B.. B. nemali možnosť poznať vnútorné pomery žalovaného a systém delby práce a sú vo vzťahu k
tvrdeniu, že žalobca mal byť zodpovedný za kontrolu vydávania TP irelevantné a právne bezvýznamné.
Žalobca poukazuje na to, že z výpovedí svedkov, na ktoré sa odvoláva žalovaný vyplýva jedine to, že

žalobca bol súčinný pri zavádzaní systému UCL vo vzťahu k žalovanému, avšak z výpovedí žiadneho
z vypočutých svedkov nevyplynulo, že žalobca dostal pokyn na kontrolu vystavovania TP. V rámci
svojho odvolania žalobca sumarizuje celý postup vystavovania a vydávania TP, pričom poukazuje na
to, že tieto dva pojmy sú v odvolaní žalovaného viackrát účelovo zamiešané. Žalobca podotýka, že
jediný kto mal oprávnenie dať povolenie na vystavenie a vydanie TP na vozidlách financované cez UCL
bola práve spoločnosť UCL, pričom v jeho kompetencii nebolo zasahovať systému vydávania TP ani

ho nijakým spôsobom obísť bez súhlasu daného od UCL. Odovzdávanie TP prebiehalo na základe
súhlasného stanoviska UCL a preto žalobca zdôrazňuje, že p. Nagyová k tomu nepotrebovala žiadny
ďalší súhlas alebo pokyn žalobcu. Podľa žalobcu skutočnosť, že žalobca mal mať vedomosť o tom, že
nikto v spoločnosti žalovaného kontrolu úhrad vozidiel nevykonával neznamená, že to mal robiť žalobca.
Žalobca sa v plnej miere stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že výpoveď p. I. nemožno považovať

za nezaujatú a objektívnu. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie počas konania opakovanie riešil otázku,
ktoré z právne významných skutkových tvrdení možno považovať za zhodné.

36. K vyjadreniu žalobcu zaslal repliku vyjadrenia žalovaný. Žalovaný poukazuje na to, že súčasťou
agendy žalobcu bolo aj vydávanie TP, ktoré je nerozlučne späté s realizáciou daného systému

financovania. Žalovaný namieta, že žalobcovi, ako vedúcemu zamestnancovi bol daný príkaz od R.. N.
ako štatutára na zavedenie a realizovanie wholesalového systém financovania vozidiel VOLVO v rámci
dílerskej siete VOLVO prostredníctvom produktov UniCredit Leasing Slovakia a.s., pričom žalobca v
súvislosti s danou agendou zadával p. I. ako podriadenej zamestnankyni príkazy. Odvolateľ namieta,
že povinnosťou žalobcu bolo taktiež jeho podriadeným zamestnancom riadne vysvetliť, inštruovať ich

a následne skontrolovať. Žalovaný naďalej zotrváva na svojej argumentácii vyjadrenej v odvolaní a
argumentáciu žalobcu považuje za účelovú. Tvrdenia žalobcu v priebehu konania považuje žalovaný za
také, ktoré vytvárajú domnelé umelé možné konštrukty, ktoré nie sú ani preukázané ani relevantné.

37. K replike žalovaného zaslal dupliku vyjadrenia žalobca. Žalobca uvádza, že sa v plnom rozsahu

pridržiava svojich predchádzajúcich písomných podaní a naďalej zotrváva na všetkom tak, ako to
odôvodnil z hľadiska právneho tak i skutkového. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a vyjadrenie
žalovaného nevnieslo do veci žiadne nové právne ani skutkové tvrdenia.

38. K duplike vyjadrenia žalobcu zaslal vyjadrenie žalovaný, ktorý v rámci podania má za to, že popis

práce žalobcu a obsah jej náplne považuje za dostatočne preukázaný a zároveň poukazuje na svoje
vyjadreniaauvedeniedôkaznýchprostriedkovknáplniprácežalobcu,kuktorýmsavyjadrilo.i.vosvojom
odvolaní.

39. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

40. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného vo veci samej nie je opodstatnené.

41. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich

základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).42. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387

ods. 2 C.s.p.

43. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací
súd k odôvodneniu súdu prvej inštancie dodáva, že žalovaný, ako zamestnávateľ mal povinnosť ustáliť
v rámci svojho pracovného poriadku ustáliť spôsob vydávania TP a to tak, aby zodpovednosť za

jeho vydávanie bola medzi jednotlivými zamestnancami určitá a bolo možné určiť, ktorí zamestnanec
za ich vydávanie zodpovedá. V tomto prípade, ako správne určil súd prvej inštancie žalovaný ako
zamestnávateľ nerozdelil kompetencie v rámci vydávania TP v spoločnosti tak, aby bolo zrejmé, kto tieto
vydáva, kto ich vydávanie kontroluje, za akých podmienok sú vydávané a ktoré ďalšie osoby sa na ich
vydávaní podieľajú. V prípade, ak chcel dať žalovaný žalobcovi, ako svojmu zamestnancovi výpoveď
okamžitým skončením pracovného pomeru za závažné porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s

vydávanímTP,malvprvomradevyvodiťzodpovednosťusvojejzamestnankyne,ktoráakosámžalovaný
tvrdímalatútoagenduvnáplnipráce.Následneažmoholžalovanývyvodiťzodpovednosťužalobcu,ako
jej nadriadeného, ktorý jej prácu kontroluje. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nevyvodil zodpovednosť v
prvom rade u zamestnankyne (B.. I.), v ktorej náplni práce vydávanie TP bolo, nemohol okamžite skončiť
pracovný pomer u žalobcu, ako osoby ktorá prácu p. I. kontrolovala z dôvodu závažného porušenia

pracovnej disciplíny pri vydávania TP.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 3 C.s.p v rozsudku,
ktorým rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).