Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/176/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112227106
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112227106.14

Rozhodnutie

Okresný súd v Prešove sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. W. O., D..
XX.XX.XXXX, N. M.. G. XX, Ľ., 2. Z. O., D.. XX.XX.XXXX, N. M.. G. XX, Ľ., 3. I. O., D.. XX.XX.XXXX,
N. M.. G. XX, Ľ., 4. A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. M.. G. XX, Ľ., všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr.
Mgr. Radimom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti žalovanému: M.. L.. Z. N.,
N. Z. XX, O. D. N., právne zastúpeného JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,

Kováčska 32, o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 1.669,55 Eur s 8,25% ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 31.12.2013 do zaplatenia zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom v I. až IV. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.09.2012 sa žalobcovia proti pôvodne označeným
žalovaným v 1. rade M. Š. a v 2. rade M.. U. N. domáhali zaplatenia sumy 10 000 Eur s
príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že voči žalobcom bolo

začaté exekučné konanie, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 6Er 4225/2000 - 26
zo dňa 04.02.2010 zastavené a náhrada trov exekúcie účastníkom priznaná nebola z dôvodu, že
exekučný titul, ktorým bol platobný rozkaz Okresného súdu Prešov, bol zrušený. Po právoplatnosti a
vykonateľnostiuzneseniaOkresnéhosúduPrešov,ktorýmexekučnékonaniezastavil,žalobcoviavyzvali
exekútorský úrad na poukázanie všetkých finančných prostriedkov, ktoré im boli v rámci realizácie
výkonu rozhodnutia zrazené a nachádzali sa na účte exekútorského úradu, respektíve boli poukázané

na adresu oprávneného M. Š., a to listom zo dňa 20.07.2010.

2. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 19.12.2013, č.k. 8C/176/2012 - 120 súd pripustil, aby do
konania na strane žalovaných vstúpil M.. Z. N. a pripustil zmenu žaloby.

3. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.01.2014, č.k. 8C/176/2012 - 121 súd konanie v časti

o zaplatenie nad sumu 7 335,13 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy prevyšujúcej 7 335,13
Eur od 15.05.2009 do zaplatenia zastavil.

4. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.05.2014, č.k. 8C/176/2012 - 142 súd konanie voči
žalovanej v 2. rade zastavil.

5. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C/176/2012 - 149 súd konanie o nároku
žalobcov v 1. až 4. rade voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie.6. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 03.07.2015
zobrali žalobný návrh vo vzťahu k žalovanému o zaplatenie sumy 225,67 Eur s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne od 15.05.2009 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1 875,67 Eur za obdobie od 15.05.2009 do 27.07.2010 späť a žiadali konanie zastaviť.
Žalovaný so späťvzatím žalobného nároku v tejto časti súhlasil, preto súd postupom podľa § 96 O.s.p.
konanie v tejto časti zastavil.

7. Predmetom konania tak ostal nárok žalobcov v 1. až 4. rade voči žalovanému na zaplatenie sumy 1
669,55 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 669,55 Eur od 28.07.2010 do zaplatenia, s
tým, že splnením povinnosti jedného zo žalobcov zaniká povinnosť plniť voči ostatným žalobcom.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8 C 176/2012-167 zo dňa 3.7.2015tak, že
konanie v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej 1.669,55 Eur a v časti o zaplatenie 9 % ročného úroku

z omeškania zo sumy 1.875,67 Eur za obdobie od 15.5.2009 do 27.7.2010 zastavil. Uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.669,55 Eur s 8.25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.669,55 Eur
od 31.12.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že predmetom konania bol nárok žalobcov na plnenie, ktoré
žalovaný v rámci výkonu exekúcie ako súdny exekútor vymohol od povinných (v tomto konaní žalobcov)
a ponechal si ako odmenu. Exekučný poriadok v ust. § 37 ods. 1 priznáva súdnemu exekútorovi
postavenieúčastníkakonania,aksúdrozhodujeotrováchexekúcie.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,
že nárok žalobcov je potrebné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, vzhľadom

tomu, že žalovaný ako súdny exekútor vo vzťahu k trovám exekučného konania nemá postavenie
orgánu verejnej moci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
165/2012-45 zo dňa 13.2.2013, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo
vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej
slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej

majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté. Súdny exekútor vykonáva
súdno-exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie, a teda aj ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby
zisku. Ústavný súd v rozhodovacej činnosti meritórne posudzoval namietané porušenie práv súdneho
exekútora v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie alebo odmene exekútora, pretože
v tomto postavení je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd. Ako vyplynulo z konania

vedeného na Okresnom súde Prešove pod sp. zn. 18Cb/343/99, platobný rozkaz vydaný súdom bol
zrušený uznesením zo dňa 28.7.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňom
14.5.2009. Súd prvej inštancie poukázal na to, že takéto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím
vo veci, má len deklaratórny účinok, pričom konečným rozhodnutím vo veci bolo uznesenie súdu zo
dňa 13.12.2012, ktorým bolo konanie zastavené s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňom 13.3.2013.

Do tohto momentu právny dôvod pohľadávky, ktorú si v základnom, ako aj v exekučnom konaní
uplatňovaližalobcovia, existoval.Ažprávoplatnosťouuzneseniasúduozastaveníkonaniaprávnydôvod
odpadol. Dôsledkom tejto právnej skutočnosti je vznik bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol. Súd bol toho názoru, že žalobcovia si nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatňujú z dôvodu, ktorý odpadol, uplatnili ho na súde na pojednávaní konanom dňa

11.12.2013, t. j. včas. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie neprihliadal na námietku premlčania, ktorú
vzniesol žalovaný. Výšku bezdôvodného obohatenia, ktorým sa na úkor žalobcov žalovaný obohatil,
mal súd prvej inštancie preukázanú písomným vyjadrením M.. U. N. (č.l. 57 spisu), ako aj z obsahu
pripojeného spisu súdneho exekútora M.. L.. Z.F. N., sp. zn. EX 0233/00. Ďalej súd prvej inštancie
poukázalnato,žeprávnynástupcasúdnehoexekútoraM..L..Z.N.,M..M.N.,navýzvusúduvexekučnej

veci, aby vyčíslil trovy exekúcie, súdu oznámil, že náhradu trov exekúcie si neuplatňuje. V prípade, ak
žalovanémuvsúvislostisvýkonomexekúcie,ktorejtitulombolplatobnýrozkaz,ktorýbolneskôrzrušený,
vznikla škoda, nie je týmto rozhodnutím dotknuté jeho právo na náhradu škody proti tomu, kto škodu
spôsobil, čo však nie je predmetom tohto konania. Okrem istiny súd prvej inštancie priznal aj uplatnené
úroky z omeškania z prisúdenej sumy s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 1.669,55 Eur od 31.12.2013 do zaplatenia. V časti žalobného nároku, ktorým si žalobcovia uplatnili
úroky z omeškania od iného dátumu, súd prvej inštancie zamietol.10. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný, ktorý vo svojom odvolaní uviedol, že
namieta vadu konania, ktorá mala za následok odňatie možnosti konať pred súdom, nesprávne skutkové
zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Napadnutý rozsudok považoval za nedostatočne

odôvodnený. Dôvodil, že súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s námietkou nedostatku pasívnej
legitimácie v spore. Trval na tom, že odovzdaním celej agendy jeho exekútorského úradu, vrátane
majetku, účtov a zamestnancov prešli na nového exekútora aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce
z hmotného práva. Výkon jeho funkcie zanikol dňom 31.8.2009 a jeho nástupcom sa stal 23.9.2009
už dnes nebohý M.. M.D. N.. To, že všetky práva a záväzky vyplývajúce z predmetnej exekúcie prešli

na nebohého potvrdzuje aj uznesenie o zastavení exekúcie zo dňa 4.2.2010, kde je označený ako
súdny exekútor v predmetnej veci neb. M.. M. N.. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal
s tvrdením M.. U. N., že účtovný audit súdneho exekútora M.. M. N., ktorý bol jeho nástupcom v
súlade s § 16b Exekučného poriadku doposiaľ nie je ukončený. Ak nie je ukončený audit, nie je možné
vyvodiť záver, že si finančnú sumu ponechal. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie uspokojil len s
tvrdením M.. U. N., že sumu vo výške 1.669,55 Eur som si ponechal, avšak bez predloženia relevantných

dôkazov a rovnako súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil z čoho vychádzal, keď ustálil
ako fakt, že vymožené trovy zostali v mojej dispozícii. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali svoje
tvrdenia, že som si dlžnú sumu ponechal a jasným spôsobom nezdôvodnili, prečo dôkazné bremeno
spočíva výhradne na žalovanom. K nesprávnym skutkovým zisteniam žalovaný poukázal na to, že súd
prvej inštancie nevzal do úvahy tvrdenia žalobcov, že po právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia

Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Er/4225/2000, ktorou bola exekúcia zastavená, vyzvali M.. U. N.
listom zo dňa 20.7.2010, listom zo dňa 31.1.2012 a opakovane listom zo dňa 29.5.2012 na vrátenie
finančných súm vynaložených v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 0233/00. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobcovia z uznesenia o zastavení exekúcie mali vedomosť jednak o výške bezdôvodného obohatenia,
ako aj o osobe súdneho exekútora. V neposlednom rade o výške trov exekúcie v predmetnej sume boli

žalobcovia uzrozumení aj z upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom sa vyčísľujú predbežné trovy
exekúcie, ktoré boli vyčíslené v exekučných príkazoch. Žalobcovia ako povinní v exekučnom konaní
sp. zn. EX 0233/2000, mali od začiatku exekúcie prehľad aj o tom, ktorý súdny exekútor v priebehu
exekúciekonal,atedaajpreprípadnevedomostiotom,ktosivymoženétrovyexekúcieponechal,nemali
problém zažalovať každého zvlášť už aj s ohľadom na to, že svoj nárok vymáhajú v občianskoprávnom

konaníztituluvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,súprávnezastúpení,atedamuseliniesťrizikomožnej
námietky premlčania nároku, ktorú považoval za vnesenú lege artis. K uplatnenej odvolacej námietke
týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia, právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že sa
v žiadnom prípade žalovaný neobohatil. Nárok žalobcov voči žalovanému, ak by nebol premlčaný, bolo
by bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že ak si vymožené trovy ponechal, nie je povinný ich vydať

z titulu bezdôvodného obohatenia. Ak súd zrušil exekučný titul, nevzniká povinnosť vrátiť povinnému už
vymožené trovy exekúcie aj napriek tomu, že exekučný súd pri zastavení exekúcie súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie nepriznal. Všeobecne platí, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pričom súdny exekútor
ich vymáha už v priebehu exekúcie niektorým zo spôsobov na vymoženie peňažnej pohľadávky. Právny
nástupca žalovaného M.. M. N., si v exekučnej veci sp. zn. EX 0233/00 na výzvu súdu trovy exekúcie

pri zastavení exekúcie neuplatnil. Základom pre takýto postup bola už výška vymožených trov exekúcie
počas jej výkonu, t. j., ktoré patrili konajúcemu súdnemu exekútorovi počas výkonu exekúcie, a preto
nový konajúci súdny exekútor trovy exekúcie pri zastavení exekúcie nemusel uplatňovať. Poukázala
na ustanovenia upravujúce odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, ako aj postup
súdneho exekútora pri vyčíslení trov exekúcie pri zastavení exekúcie. Sumu, ktorú si žalobcovia

uplatňujú vo výške 1.669,55 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ale predstavujú trovy exekúcie,
ktoré vymáhal v rámci exekučného konania spolu s pohľadávkou. Poukázala na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/2007, z ktorého vyplýva, že právomoc posudzovať zákonnosť v priebehu
exekúcie zveruje Exekučný poriadok exekučnému súdu, ktorému zároveň poskytuje dostatočný priestor
na zásah do jej priebehu rozhodovaním o námietkach proti nej. Iný všeobecný súd do priebehu exekúcie

môže zasiahnuť len na základe podaného odvolania, dovolania a mimoriadneho dovolania ako súd
vyššej inštancie. Je vylúčené, aby zákonnosť priebehu exekúcie posudzoval súd v inom konaní. Za
nesprávne považovala tiež posúdenie námietky premlčania. Uviedla, že konanie vo veci vedenej na
Okresnom súde Prešov o zaplatenie 14.688,44 Eur istiny s prísl., bolo zastavené uznesením č. k.
18Cb/343/1999-136 zo dňa 13.12.2012. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.3.2013.

Tento dátum zároveň súd prvej inštancie považoval za okamih začatia plynutia premlčacej lehoty.
Nezdôvodnil však žiadnym spôsobom, aký vplyv malo toto konanie na pohľadávku, ktorú si v tomto
konaní žalobcovia voči žalovanému uplatňujú. Zdôraznila, že konanie bolo zastavené bez meritórneho
rozhodnutiaajehopredmetomnebolitrovyexekúcie,ktorésivočižalovanémuuplatniližalobcovia.Podľajeho názoru, až okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným
obohatením a za tento okamžik žalovaný považoval uznesenie zo dňa 28.7.2008, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a stalo sa vykonateľným 14.5.2009. V danom prípade žalobcovia sa o bezdôvodnom

obohatení dozvedeli 14.5.2009, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie č. k. 18Cb/343/1999-77
zo dňa 28.7.2008 o zrušení exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Prešov č. k.
18Cb/343/1999-23 zo dňa 28.2.2000. Nadobudnutím právoplatnosti dňom 14.5.2009, sa poskytnuté
plnenie stalo bezdôvodným obohatením. Z tohto dôvodu žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením
začiatku plynutia premlčacej doby, ako to ustálil súd prvej inštancie, t. j. ku dňu 13.3.2013, kedy

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Cb/343/99 o zastavení konania
vo veci vymáhania pohľadávky o zaplatenie 442.504,- Sk. Exekučným titulom pre exekučné konanie
vedené pod sp. zn. EX 0233/00 bol platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Cb/343/99 zo dňa
28.2.2000, s právoplatnosťou a vykonateľnosťou k 29.3.2000. Uznesením o zrušení exekučného titulu,
ktoré bolo potvrdené Krajským súdom Prešov dňom 29.4.2009 a jeho doručením sa stal právoplatný.
Tým je daný dôvod „odpadnutia“ titulu pre pokračovanie exekučného konania a zároveň termínom,

od kedy začína plynúť premlčacia lehota. Žalobcov nárok sa premlčal k 15.5.2012. Aj keby žalovaný
zohľadnil plynutie premlčacej doby až od uznesenia o zastavení exekúcie, t. j. od 24.2.2010, kedy
nadobudlo právoplatnosť uznesenie, nárok žalobcov by sa voči žalovanému premlčal dňom 25.2.2013.
Žaloba vo veci bola podaná 11.12.2013. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie nevyhodnotil ani
jeho námietku, že v exekučnom konaní platí zásada zakotvená v ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa

ktorého v exekučnom konaní navrátenie do predošlého stavu nie je možné, a teda aj z toho vyplýva,
že konajúci exekútor má nárok na ponechanie si trov exekúcie, ktoré vymohol v priebehu konania lege
artis na podklade uznesenia súdu o zamietnutí námietok povinného voči trovám. Rovnako súd prvej
inštancie nevyhodnotil jeho námietku, že podľa ust. § 46 Exekučného poriadku bol povinný v exekučnom
konaní sa postarať o vykonanie právoplatného rozhodnutia súdu. Navyše žalovaný podotkol, že postup

strán sporu považuje za špekulatívny. Považoval vysoko neštandardné, ak žalovaný v 1.rade ako majiteľ
pohľadávkyvsume14.688,44Eurpotom,keďsúdprvejinštanciezrušilplatobnýrozkaz,konanievoveci
samej dobrovoľne zastavil a svoju pohľadávku ďalej nevymáhal pre „pravdepodobnosť nevymožiteľnej
pohľadávky“. Pôvodný oprávnený v exekučnom konaní predsa vedel, že aspoň časť pohľadávky je už
vymožená a minimálne zrážkami zo mzdy môže byť jeho pohľadávka uspokojená. Nedomáhal sa ani

vydania aspoň toho, čo bolo v exekučnom konaní vymožené a ani prípadnej náhrady škody voči štátu,
keďže tento zodpovedá za chybu konajúceho súdu pri nesprávnom doručovaní rozhodnutia. V tomto
konaní žalobcovia voči žalovanému v 1.rade konanie zastavili. Z týchto úkonov žalobcu, ako aj M. Š.,
jednoznačne vyplýva, že sa dohodli „inak“ na úkor konajúcich exekútorov. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok, žalobu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcov, ktorý uviedol, že dôvody uvádzané v
odvolaní nie sú ničím novým a sú iba opakovaním jeho tvrdení, s ktorými sa súd pri svojom rozhodovaní
a hodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti náležitým spôsobom vyporiadal. Napadnuté
rozhodnutie považoval za jasné, úplné, presvedčivé a zákonné, a preto navrhol ho potvrdiť.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací o odvolaní podanom žalovaným rozhodol uznesením č. k. 4
Co 355/2015-208 zo dňa 8.12.2016 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa vady konania,
ktoré mali za následok odňatie možnosti konať pred súdom, vrátane nesprávnych skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia sú dôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa
náležite nevyporiadal so skutkovými tvrdeniami a uplatnenými námietkami žalovaného vo vzťahu k
nedostatku pasívnej legitimácie v spore ako fyzickej osoby - občana, vznesenej námietky premlčania

vzhľadom na uplatnený nárok žalobcov z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj sa nevyporiadal s
postavením žalovaného v sporovom konaní pri uplatnenom nároku v súvislosti s výkonom jeho funkcie
ako súdneho exekútora, ktorá mu zanikla k 31.8.2009. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvej inštancie
opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku žalobcov vo vzťahu k žalovanému z hľadiska pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného v spore, uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z

titulu jeho zodpovednosti ako súdneho exekútora, ktorú funkciu ukončil k 31.8.2009, ako aj sa vyporiadať
so vznesenou námietkou premlčania žalovaným, najmä ustáliť okamih vedomosti žalobcov, kedy sa
dozvedeli o bezdôvodnom obohatí sa žalovaným, od ktorého dátumu začala plynúť premlčacia lehota
na uplatnenie nároku.14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise konštatovaním,
že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 3 sa nachádza uznesenie

18Cb/343/1999-77 zo dňa 28.7.2008 tunajšieho súdu, ktorým bol zrušený platobný rozkaz okresného
súdu z 28.2.2000 rovnakej spisovej značky, na č. l. 7 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č.
k. 6Er/4225/2000-26 zo dňa 4.2.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.2.2010 s tým, že exekúcia
bola zastavená, náhrad trov exekúcie účastníkom nebola priznaná, na č. l. 14 sa nachádza vyjadrenie
právneho zástupcu žalobcov, na č. l. 47 sa nachádza úprava pôvodného petitu, na č. l. 56 sa nachádza

vyjadrenie súdnej exekútorky M.. U. N., doručené súdu 30.1.2013, na č. l. 64 sa nachádza vyjadrenie
vtedy žalovaného M. Š. k žalobe, na č. l. 67 a nasledujúcich sa nachádzajú výpisy z bežného účtu, na č.
l. 77 sa nachádza stanovisko právneho zástupcu žalobcov z 10.4.2013, na č. l. 78 sa nachádza znova
stanovisko právneho zástupcu žalobcov z 5.4.2013 ide o obdobnú argumentáciu, na č. l. 90 sa nachádza
zápisnica o pojednávaní zo dňa 4.10.2013, na č. l. 94 je stanovisko právneho zástupcu žalobcov
doručené súdu dňa 15.10.2013, na č. l. 96 a nasledujúcich je zoznam prijatých platieb, pričom toto

podanie bolo doručené súdu M.. N. dňa 19.11.2013, na č. l. 114 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo
dňa 11.12.2013, na č. l. 120 je pripustenie zmeny žaloby uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/176/2012
zo dňa 19.12.2013, na č. l. 121 je uznesenie tunajšieho súdu č. k. 8C/176/2012-121 zo dňa 29.1.2014,
ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie nad sumu 7.335,13 Eur s príslušenstvom zastavené, náhrada
trov konania v zastávajúcej časti účastníkom nebola priznaná, na č. l. 135 sa nachádza zápisnica

o pojednávaní zo dňa 7.5.2014, na č. l. 142 je uznesenie tunajšieho súdu 8C/176/2012-142 zo dňa
7.5.2014, ktorým bolo konanie voči pôvodne žalovanej v II. rade M.. U. N. zastavené, na č. l. 144 sa
nachádza uznesenie tunajšieho súdu 1K/54/2012-160, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka
M. Š. a bol ustanovený správca konkurznej podstaty otvorený tzv. malý konkurz, na č. l. 147 sa nachádza
zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.6.2014, na č. l. 149 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č.

k. 8C/176/2012-149 zo dňa 18.7.2014, ktorým bolo konanie o nároku žalobcov v I. až IV. rade voči
žalovanému v I. rade vylúčené na samostatné konanie, na č. l. 152 sa nachádza zápisnica o pojednávaní
zo dňa 20.5.2015, na č. l. 159 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 3.7.2015, na č. l. 167 sa
nachádza rozsudok tunajšieho súdu vo veci samej č. k. 8C/176/2012-167 zo dňa 3.7.2015, na č. l. 171 sa
nachádza odvolanie žalovaného, na č. l. 186 sa nachádza vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaného,

na č. l. 208 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 4Co/355/2015-208 zo dňa 8.12.2016, ktorým bol
zrušený rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vrátená vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pripojenými spismi ako aj ďalším spisovým materiálom pričom zistil
tento skutkový stav:

15. Právny zástupca žalobcov v pôvodnom konaní pred zrušením rozsudku súdu prvej inštancie
odvolacím súdom nárok voči žalovanému odôvodnil tým, že po tom, ako došlo k zrušeniu exekučného
titulu, súdnemu exekútorovi bolo oznámené, že bol podaný návrh na zastavenie exekúcie. Súdny
exekútor v rámci výkonu exekúcie poskytol plnenie, ktoré mal na účte a ktoré vymohol, oprávnenému
M. Š. a ponechal si časť prostriedkov ako náhradu trov súdneho exekútora. Žalobcovia vyzvali listom

súdnu exekútorku M.. U. N. na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia nemali žiadne vedomosti
oobsahuexekučnéhospisu,ažzpodaniasúdnejexekútorkyM..U.N.,ktorávtomčasebolaúčastníčkou
konania ako žalovaná v 2. rade, doručenom súdu do spisu dňa 30.01.2013 a jej následnej výpovede
pred súdom sa dozvedeli, že súdny exekútor M.. L.. Z. N. si z vymoženej sumy zúčtoval trovy exekúcie
vo výške 1 669,55 Eur. Napriek tomu, že v priebehu exekučného konania došlo ku zmene súdneho

exekútora, nemal súdny exekútor právo zúčtovať trovy exekúcie, o ktorých bolo možné rozhodnúť až pri
skončení exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ako súdny exekútor počas celého priebehu
exekučného konania žalobcom nepodal správu o stave exekúcie a v čase keď skončil a odovzdal
spis svojmu nástupcovi, nedoručil povinným správu o tom, že si účtoval trovy exekúcie. Poukázal
na skutočnosť, že súdny exekútor pri zastavení exekučného konania nevykonal konečné zúčtovanie

exekúcie, vrátane trov exekučného konania. Trovy exekučného konania si neuplatnil.

16. Právna zástupkyňa žalovaného v pôvodnom konaní pred zrušením rozsudku súdu prvej inštancie
odvolacím súdom vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku vo vzťahu k žalovanému
s odôvodnením, že uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým bola exekúcia zastavená, nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.02.2010, pričom najneskôr týmto dňom sa žalobcovia dozvedeli o tom, že
by si mohli voči žalovanému uplatniť svoj nárok prvýkrát. Už právoplatnosťou uznesenia o zrušení
platobného rozkazu, ktorá nastala dňom 14.05.2009 si žalobcovia mohli svoje právo uplatniť prvýkrát
a márnym uplynutím tejto premlčacej doby im ich právo zaniklo. Žalobcovia si prvýkrát svoj nárok vočižalovanému uplatnili na pojednávaní konanom dňa 11.12.2013. Okrem námietky premlčania poukázala
na skutočnosť, že žalobcovia si svoj nárok uplatnili podľa § 33 Exekučného poriadku, ktorý smeruje
proti súdnemu exekútorovi, ktorý je poverený výkonom exekúcie. Žalovaný ukončil činnosť súdneho

exekútora dňom 31.08.2009, pričom v čase uplatnenia nároku zo strany žalobcov už nebol súdnym
exekútorom. Pri odovzdávaní exekučných spisov nebol vykonaný audit. Úrad súdneho exekútora, ktorý
preberá agendu predchádzajúceho súdneho exekútora, preberá všetky spisy, účty, zamestnancov a
ani ku dnešnému dňu v danom prípade nie je jasné, či suma, ktorú si žalobcovia v tomto konaní
uplatňujú, bola prevzatá nástupcom súdneho exekútora. Exekúcia prebiehala 10 rokov a prebiehala lege

artis. Uviedla, že má za to, že trovy exekúcie mali byť uplatnené pri zastavení exekučného konania.
Poukázala na skutočnosť, že titulom vzniku nároku súdneho exekútora na trovy konania bolo vydanie
upovedomenia o začatí exekúcie. Poukázala na skutočnosť, že pri zastavení exekučného konania si
mali účastníci tohto konania uplatniť trovy exekučného konania a súd mal o nich rozhodnúť. Žalobcovia
už z upovedomenia o začatí exekúcie mali vedomosť o tom, že súdnym exekútorom je žalovaný, preto
si mohli svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči nemu uplatniť ešte predtým, než súdu

bolo doručené podanie, v tom čase žalovanej v 2. rade, dňa 30.01.2013.

17. Ako vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Cb 343/99, žalobca M. Š. a
Š. G. sa proti žalovaným, ktorí v tomto konaní vystupujú ako žalobcovia, domáhali zaplatenia sumy
442 504 Sk (14 688,44 Eur) s príslušenstvom titulom neuhradenia dlhu, ktorý vznikol z obchodného

styku podnikateľského združenia ARMEX a podnikateľského združenia Dumastav. Súd v predmetnej
veci vydal platobný rozkaz dňa 28.02.2000, ktorým žalobnému návrhu vyhovel. Platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 29.03.2000. Uznesením zo dňa 28.07.2008, č.
k. 18Cb 343/1999 - 77 súd zrušil platobný rozkaz. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa
vykonateľným dňa 14.05.2009. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29.04.2009, č.k. 2Cob/8/2009

- 95 uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil. Podaním doručeným súdu dňa 27.11.2009 žalobca v 2. rade
zobral žalobu späť a konanie žiadal zastaviť. Uznesením súdu zo dňa 13.02.2012 bolo konanie o
žalobe žalobcu v 2. rade zastavené. Na pojednávaní konanom dňa 13.12.2012 žalobca M. Š. uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že je to pravdepodobne nevymožiteľná pohľadávka, berie žalobu späť
a navrhuje konanie zastaviť. Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 18Cb 343/1999 - 136 zo dňa

13.12.2012 súd konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa
13.03.2013.

18. Ako vyplýva z pripojeného spisu súdneho exekútora M.. L.. Z. N., sp. zn. EX 0233/00 oprávnený M.
Š. a Š. G. sa proti povinným (v tomto konaní žalobcom) návrhom na vykonanie exekúcie doručeným

exekútorskému úradu dňa 12.05.2000 domáhali vydania exekučného príkazu podľa právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Cb 343/99 zo dňa
28.02.2000. Okresný súd Prešov dňa 31.05.2000 vydal poverenie č. 5707 019855, sp. zn. Er
4225/00, ktorým poveril súdneho exekútora M.. L.. Z. N. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného
rozhodnutia. Okresný súd Prešov uznesením, č.k. Er 4225/00-15 zo dňa 04.01.2011 zamietol

námietky povinných zo dňa 17.07.2000 proti exekúcii na základe upovedomenia o začatí exekúcie zo
dňa 20.06.2000 s odôvodnením, že námietky boli podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Na
výzvusúduzodňa11.01.2010adresovanúsúdnemuexekútorovi,abysúduvyčísliltrovyexekúcie,súdny
exekútor M.. M. N., právny nástupca súdneho exekútora M.. L.. Z. N., podaním doručeným súdu dňa
22.01.2010 oznámil, že náhradu trov exekúcie si neuplatňuje z dôvodov, že vo veci došlo k čiastočnému

uspokojeniu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 6Er
4225/00 - 26 zo dňa 04.02.2010 súd exekúciu zastavil, náhradu trov exekúcie účastníkom nepriznal. Z
odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dôvodom pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku je skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, a to
platobný rozkaz č. k. 18Cb 343/99 - 23, bol dňa 28.07.2008 uznesením Okresného súdu Prešov, č. k.

18Cb 343/1999 - 77, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Cob/8/2009 -
95 zrušené. Dôvodom, pre ktorý súd náhradu trov exekúcie účastníkom nepriznal, bola skutočnosť, že
exekútor si právo na náhradu trov exekúcie výslovne neuplatnil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
a stalo sa vykonateľným dňa 24.02.2010. Podaním doručeným súdnemu exekútorovi M.. M. N. dňa
27.07.2010, právny zástupca povinných (v tomto konaní žalobcov) vyzval súdneho exekútora, vzhľadom

ku skutočnosti, že exekúcia bola zastavená, na poukázanie všetkých zrážok, ktoré boli doposiaľ
vykonané v rámci výkonu exekúcie späť na účet povinného W. O..19. Ako vyplýva z písomného vyjadrenia M.. U. N., ktorá v tom čase vystupovala v konaní ako žalovaná
v 2. rade, doručeného súdu dňa 30.01.2013, ktoré sa nachádza na č. l. 57 spisu, táto súdu oznámila,
že súdny exekútor M.. L.. Z. N. si z vymoženej sumy 5 842,20 Eur zúčtoval trovy exekúcie vo výške 1

669,55 Eur. Vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 18.03.2013.

20. Na pojednávaní konanom 15.6.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že trvá na žalobe aj
písomných vyjadreniach tak ako boli doručené súdu, konštatoval podrobnosti v písomnom podaní
doručenom súdu 11.4.2017, pričom podľa jeho názoru aj KS PO naznačil, že žalobcovia majú možnosť

výberu či si uplatnia zodpovednosť za škodu štátu, alebo súdneho exekútora. Žalobcovia sa dozvedeli o
tom, že sa exekútor bezdôvodne obohatil 11.12.2013, pričom následne na pojednávaní konanom v ten
istý deň došlo aj k rozšíreniu žaloby. Žalobcovia nevedeli ako exekútor narába so zrazenými sumami,
súdny exekútor vedel, že je zrušený platobný rozkaz a je podaný návrh na zastavenie exekúcie, avšak
ukrátil povinných, v tomto konaní žalobcov, o trovy vyplatené oprávnenému. Poukázal na rozhodnutie
3Mcdo/16/2005 tzn. ak dôjde k ukončeniu činnosti súdneho exekútora je možné si trovy uplatniť iba v

zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 285, pričom v danom prípade si exekútor svoj voľne určil výšku súdnych
trov, ktoré mu neboli priznané súdnym rozhodnutím. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

21. Na tomto pojednávaní sa vyjadril aj právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že vo vzťahu
k premlčaniu v zmysle uznesenie KS PO je potrebné uviesť, že žalobcovia sa dozvedeli najneskôr

14.5.2009 teda od momentu kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie 18Cb/343/1999 aj s vyjadrení a
písomných podaní M.. N. vyplynulo, že listami z 20.7.2010, 30.01.2012 a 29.05.2012 upovedomovala
žalobcov o výške finančných súm vymožených z predmetnej exekúcie, čiže nemohli sa žalobcovia
dozvedieť o tejto skutočnosti až 11.12.2013 na pojednávaní ako to predniesol právny zástupca žalobcov.
Poukázal na to, že písomným podaním z 25.1.2013 M.. N. uviedla, že žalobcovia vedeli o zrážkach

z dôchodku z titulu oznámení sociálnej poisťovne, predmetný nárok nie je možné kvalifikovať ako
bezdôvodné obohatenie z toho titulu, že žalovaný postupoval podľa právoplatného poverenia na výkon
exekúcie preto mu za vymožené sumy patrila odmena, poverenie bolo vydané súdom a v opačnom
prípade ak by aj došlo k pochybeniu žalovaný, teda súdny exekútor by niesol zodpovednosť za chybu
súdu. Zároveň namietal, že nie je tu daná zodpovednosť ani podľa exekučného poriadku ani podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, nakoľko pri zákone č. 514/2003
Z. z. je potrebné zaslať predbežný návrh zodpovednému subjektu na vyjadrenie až po uplynutí lehoty
6 mesiacov, je možné podať žalobu. Vo vzťahu k spôsobenej škode uviedol, že nebolo žalobcami
vyslovené o aké porušenie právnej povinnosti ide a rovnako tak neboli podané námietky voči výkonu
exekúcie počas exekučného konania, teda tieto námietky vznesené neboli. Žalobu považoval za podanú

buď predčasne v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. alebo ako nedôvodnú vo vzťahu k bezdôvodnému
obohateniu. Nárok ako bol uplatnený je už premlčaný, keďže sa o škode dozvedeli žalobcovia už
14.5.2009 teda odo dňa právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. 18Cb/343/1999, teda od 15.5.2012 je to
už premlčaný nárok, žalovaný bol dokonca pripustený do konania ešte neskôr. Nárok je nedôvodný,
škoda spôsobená nebola a námietky v exekučnom konaní rovnako podané zo strany v aktuálnom

konaní žalobcov v exekučnom konaní povinných neboli, resp. boli zamietnuté. Čo sa týka zastavenia
exekučného konania v danom prípade ak by bola otvorená otázka náhrady škody, išlo by okrem iného aj
o vec res judicata, nakoľko o trovách exekúcie už bolo rozhodnuté v exekučnom konaní Ex0233/2000.
Navrhol žalobu voči žalovanému zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a nemal
návrhy na doplnenie dokazovania.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.26. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

27. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Ex. por.“) v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.

28. Podľa § 5 ods. 2 Ex. por. vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

29. Podľa § 37 ods. 1 Ex. por. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len
tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.

30. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a

náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.

31. Súd prvej inštancie viazaný právny názorom odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie zistený skutkový
stav ako aj citované právne ustanovenia konštatuje nasledovné :

32. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu
prvej inštancie táto nie je vo vzťahu k žalovanému daná, nakoľko žalovaný M.. L.. Z. N. ukončil
činnosť súdneho exekútora 31.8.2009 (zánik funkcie), pričom z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 6 Er
4225/2000-26 zo dňa 4.2.2010 vyplýva, že súdnym exekútorom činným v tomto exekučnom konaní bol
v súčasnosti už nebohý M.. M. N. (od XX.X.XXXX), nie žalovaný.

33. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nesporné, že žalovaný bol do aktuálne prebiehajúceho
sporového konania pripustený uznesením tunajšieho súdu č. k. 8 C 176/2012-120 zo dňa 19.12.2013
(právoplatné 18.1.2014). Žaloba bola súdu doručená 3.9.2012 a k zastaveniu exekučného konania došlo
uznesením tunajšieho súdu č. k. 6 Er 4225/2000-26 zo dňa 4.2.2010 (právoplatné 24.2.2010).

34. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, súd prvej inštancie v zhode s názorom
odvolacieho súdu túto považuje za dôvodnú. V tomto sporovom konaní žalobcovia (v exekučnom konaní
povinní) podľa názoru súdu museli mať vedomosť o zastavení exekúcie ako aj o prebiehajúcom konaní
vo veci samej vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18 Cb 343/1999, keďže exekúcia bola zastavená

pre nedoručený platobný rozkaz tunajšieho súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 18Cb 343/1999, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 28.7.2008, pričom toto uznesenie bolo
potvrdené odvolacím súdom v konaní tam vedenom pod sp. zn. 2Cob/8/2009 a nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť 14.5.2009.

35. Je preto nutné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že žalobcovia sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedeli najneskôr 14.5.2009, pričom v danom prípade došlo k uplynutiu ako subjektívnej 2 - ročnej
tak aj objektívnej 3 - ročnej premlčacej lehoty, keďže ako už bolo uvedené, k podaniu tejto sporovej
žaloby došlo až 3.9.2012, dokonca s pripustením aktuálne žalovaného až ku dňu 11.12.2013 vyššie
uvedeným uznesením tunajšieho súdu č. k. 8 C 176/2012-120 z 19.12.2013. Rovnako tak pri počítaní

premlčacej lehoty od 24.2.2010 (právoplatnosť uznesenia č. k. 6 Er 4225/2000-26 o zastavení exekúcie)
by objektívna premlčacia doba uplynula 24.2.2013, pričom žalobcovia žalovali súčasného žalovaného
až 11.12.2013 na pojednávaní.

36. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rešpektujúc názor odvolacieho súdu rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalovaný vo veci úspešný a naopak
žalobcovia nemali úspech v tomto konaní, rozhodol súd tak, že žalovaný má voči v I. až IV. rade spoločne

a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.