Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/338/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206776
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116206776.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a
členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky D.
Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q.-P. č. XXX proti P. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na M. ul. č. X v
Q. právne zastúpenému advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou so sídlom Magurská č. 3 v Košiciach v
konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. Q.Š. nar.

XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 1.6.2018 č.k. 13C/81/2016 - 132 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala
určenia, že P. E. nar. XX.X.XXXX je otcom mal. D. Q. nar. XX.X.XXXX, lebo jeho otcovstvo bolo vylúčené

znaleckým dokazovaním z odboru genetiky odvetvia analýzy DNA. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a mužovi, ktorého otcovstvo malo byť určené priznal právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľke v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa
ust.§365ods.1písm.d)af)CSP,pretožekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne

rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

3. Konajúci súd uznesením 20.8.2018 č.k. 13C/81/2016 - 144 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 15 dní
od doručenia uznesenia doplnila odvolanie tak, aby bolo zrejmé v akom rozsahu rozsudok Okresného
súdu Košice I z 1.6.2018 č.k. 13C/81/2016 - 132 napáda a čoho sa podaným odvolaním domáha (ako

chce, aby odvolací súd rozhodol, čiže, aby navrhovateľka uviedla odvolací návrh, t.j. petit). Predmetné
uznesenie bolo navrhovateľke doručené 27.8.2018.

4. Dňa 10.9.2018 navrhovateľka na výzvu konajúceho súdu doručila podanie, v ktorom uviedla, že žiada
o vykonanie nových testov DNA z krvi.

5. Dňa 12.9.2018 navrhovateľka doplnila svoje odvolanie, kde uviedla, že rozsudok Okresného súdu
Košice I z 1.6.2018 č.k. 13C/81/2016 - 132 napáda odvolaním v celom rozsahu a vytkla konajúcemu
súdu, že nevykonal všetky dôkazy, ktoré v konaní mali byť vykonané, pretože pokiaľ sa koná o
maloletých, súd má vykonať všetky dôkazy, aj tie, ktoré neboli navrhované, ale na objasnenie veci
a rozhodnutie vo veci samej súd potrebné. Tvrdila, že v konaní nemala možnosť navrhnúť kontrolný
znalecký posudok a tiež nemala možnosť vyjadriť k tomu, z akých dôvodov so závermi znaleckého

posudku nesúhlasí. Tvrdila, že v rozhodnom čase nemala inú známosť a s nikým iným okrem odporcu
intímne nežila. Navrhovateľka si je istá, že otcom mal. dieťaťa nemôže byť nikto iný ako muž, ktoréhootcovstvo má byť určené, preto bolo potrebné, aby znalec podal aspoň písomné vysvetlenie k tomu,
ako je možný takýto výsledok znaleckého dokazovania. Odvolanie vo výroku o náhrade trov konania
odôvodnila tým, že na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznať odporcovi trovy konania. Konštatovala, že je na materskej dovolenke, čomu zodpovedá aj
jej príjem, sama sa stará o dieťa a úhrada trov konania by jej spôsobila finančné problémy. V závere
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že podanie
navrhovateľky podľa jeho názoru postráda náležitosti odvolania (ust. § 363 CSP) a v odvolacom konaní
nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré procesnou stranou neboli uplatnené
pred súdom prvej inštancie. Navrhol odvolanie navrhovateľky odmietnuť podľa st. § 386 písm. d) CSP,
nakoľko odvolanie nemá náležitosti podľa ust. § 363 CSP a pre jeho vady nemožno v konaní pokračovať.
Konštatoval, že navrhovateľka síce odvolanie doplnila, ale po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej

rozhodnutím súdu, teda z jej odvolania nie je zrejmé v akom rozsahu sa napáda a čoho sa navrhovateľka
domáha. V závere uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a podľa jeho názoru
konajúci súd dostatočne zdôvodnil a aj uviedol ako dospel k jednotlivým záverom a ako vyhodnotil
jednotlivé dôkazy.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny.

8. Konania vo veciach určenia rodičovstva a konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa
prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len

„CMP“).

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

11. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, vzhľadom na obsah vyjadrenia
muža, ktorého otcovstvo má byť určené, konštatuje, že odvolanie navrhovateľky (doplnené dňa
10.9.2018 a dňa 12.9.2018) obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon v ust. § 363 Civilného
sporového poriadku, nota bene je spôsobilé na prejedanie v odvolacom konaní.

12. V posudzovanom veci je z obsahu spisu a podaného odvolania navrhovateľky zrejmé, že súd prvej
inštancie nenechal bez povšimnutia skutočnosť, že odvolanie navrhovateľky doručené súdu 27.7.2018
(čl. 142) neobsahovalo zákonné náležitosti odvolania vyžadované vyššie citovaným ustanovením §
363 CSP, a to odvolací návrh a údaj o tom, v akom rozsahu sa rozhodnutie súdu napáda. Keďže

odvolanie je vždy podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP), na uvedené sa primerane použije ust. §
129 CSP a súd prvej inštancie je povinný vyzvať odvolateľa na odstránenie vád odvolania uznesením.
V uznesení súd prvej inštancie uvedie, v čom spočíva vada odvolania, ako ho treba doplniť alebo
opraviť, a určí na tento úkon lehotu nie kratšiu ako 10 dní (§ 129 ods. 1 a 2 CSP). Súčasne odvolateľa
poučí o následkoch neodstránenia vád spočívajúcich v odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d) CSP.

Konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval dôsledne v zmysle ust. § 373 ods. 1 CSP, keď odvolateľku
vyzval na odstránenie vád odvolania predpísanou zákonnou formou (uznesením), pričom určil lehotu
15 dní od doručenia rozhodnutia. Lehota, ktorú súd určí v uznesení určil podľa § 129 CSP je lehotou
sudcovskou a jej márne uplynutie nespôsobuje nemožnosť vytknuté vady podania odstrániť neskôr,
dokiaľ súd z ich neodstránenia nevyvodí zákonom predpísané následky, t.j. v danom prípade pred

odmietnutím odvolania odvolacím súdom podľa ust. § 386 písm. d) CSP. V súdenej veci odvolateľka
doplnila odvolanie tak, aby spĺňalo všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 363 CSP) síce po uplynutí
15 dňovej lehoty stanovenej súdom, ale pred rozhodnutím odvolacieho súdu o podanom odvolaní, preto
nie je dôvod, aby odvolací súd nepristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania.13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a

dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto ho podľa § 389
ods. 1 písm. c ) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).

14. Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

15. Podľa § 32 CMP účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

16. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

17. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

18.Zcitovanéhozákonnéhoust.§36CMPvyplýva,ževmimosporovýchkonaniach,ktorýmjeajkonanie
o určenie otcovstva (§ 105 CMP), platí vyšetrovacia zásada, ktorá znamená, že súd je povinný zisťovať

čo najdôslednejšie skutočný stav veci. Súd pritom určí, ktoré z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať
avykonáajinédôkazypotrebnénazistenieskutočnéhostavu,ajkeďichúčastnícikonanianenavrhli.Nie
je vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky,
že nemá pochybnosti o ich pravdivosti a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

19. Podľa ust. § 94 ods.1, 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ,,Zákon o rodine“) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje
muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako
stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

20. V konaní bolo preukázané, že k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo, takže
matka ako navrhovateľka aj v mene maloletého dieťaťa podala návrh o určenie otcovstva voči P.
E. na súde. V zmysle citovaného ustanovenia Zákona o rodine za otca dieťaťa sa považuje muž,
ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe, od ktorej neprešlo do narodenia dieťaťa menej než 180 a

viac než 300 dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. V záujme ochrany nielen práv
dieťaťa je povinnosťou súdu, aby vykonal náležité dokazovanie pre správne a zákonom zodpovedajúce
súdne rozhodnutie. V konaní o určenie otcovstva súd musí náležitým spôsobom zisťovať nielen všetky
okolnosti, ktoré tvoria skutkový základ domnienky otcovstva svedčiaci mužovi, ktorého otcovstvo má byť
určené v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ale i prípadné okolnosti, ktoré vylučujú otcovstvo

označeného muža. V spore o určenie otcovstva je preto potrebné vykonať všetky dostupné dôkazy
svedčiace o realite rozhodnej pre rozhodnutie vo veci.

21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zastáva odvolací súd
názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ust. § 36 CMP a nezisťoval všetky okolnosti významné

pre rozhodnutie o určenie otcovstva. Z obsahu spisu nepochybne rezultuje záver, že navrhovateľka a
muž, ktorého otcovstvo má byť určené udržiavali intímny pomer v rozhodnej dobe pri splodení dieťaťa
a nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo tohto muža. Muž, ktorého otcovstvo má byť
určené pohlavný styk s navrhovateľkou ako taký na pojednávaní dňa 1.12.2016 poprel, odvolací súd
všakzdôrazňuje,ženatototvrdenieneprihliadol,vzhľadomnapodanieoznačenéhomužaz3.5.2016(čl.

19), v ktorom rozsiahlo opisuje ako sa dozvedel o tehotenstve navrhovateľky a ako sa na dieťa tešil, no
následne mal pochybnosti či je jeho, pretože mu ho oznámila vo vyššom štádiu tehotenstva. Preto ak po
preukázaní, že matka dieťaťa v rozhodnej dobe pri splodení dieťaťa súložila s označeným mužom a ak
vykonané znalecké dokazovanie tohto muža vylúči z otcovstva, v záujme spoľahlivosti a presvedčivosti
rozhodnutia o určení otcovstva mal konajúci súd uložiť znalcovi, aby podal vysvetlenie (§ 208 ods. 3

CSP), prípadne vypracoval nový znalecký posudok alebo ustanovil iného znalca, aby vec znovu posúdil
a vyjadril sa aj k správnosti už podaného znaleckého posudku. Uvedené tzv. vyššie dobrozdanie (R
1/1981) je namieste v prejednávanej veci, nakoľko navrhovateľka konzistentne tvrdí, že s iným mužom
v rozhodnej dobe pre splodenie dieťaťa nesúložila a súlož domnelého muža s navrhovateľkou bolapreukázaná. V rámci preskúmania správnosti znaleckého posudku je možné opakovane vykonať aj celý
testDNA,akniejemožnépripreskúmanípostupupriodbereaspracovanívzoriekbiologickéhomateriálu
u zúčastnených osôb spoľahlivo vylúčiť, že nedošlo k zámene osôb pri odbere vzoriek biologického

materiálu, alebo k zámene vzoriek pri izolácii DNA.

22. Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoj právny názor, že je vylúčené otcovstvo označeného muža
k maloletému dieťaťu len na závere znaleckého posudku prof. RNDr. J. P., PhD. bez toho, aby mu
predchádzalo hore opísané náležité dokazovanie (výsluch znalca) a preskúmanie znaleckého posudku

v rámci tzv. vyššieho dobrozdania, pričom navrhovateľka jeho výsledok namietala už v priebehu konania
na súde prvej inštancie (podanie na čl. 107) a v podstate kontrolný znalecký posudok žiadala aj v
podanom odvolaní (§ 63 CMP), nie je možné napadnuté rozhodnutie považovať za vecne správne a
zodpovedajúce zákonu.

23. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dôsledne nerešpektoval ust. § 36 CMP, na zistenie

skutočného stavu veci nevykonal potrebné dokazovanie, a preto neboli preukázané ani všetky okolnosti,
ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o určení otcovstva označeného muža, odvolací súd zrušil rozsudok
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keďže rozsah dokazovania, ktoré je potrené vykonať zjavne prekračuje rámec, resp. účel odvolacieho
konania.

24. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť skutočný stav veci a vykonať, resp.
doplniť dokazovanie v naznačenom smere, vysporiadať sa aj s okolnosťami a tvrdeniami účastníkov,
ktoré vyšli najavo v odvolacom konaní, opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby
zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP, teda aby jeho závery boli logicky

správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

25. Navrhovateľka napadla odvolaním aj výrok o trovách konania účastníkov.

26. Podľa ust. § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych

úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

27. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

28. Podľa ust. § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

29. Súd prvej inštancie priznal v napadnutom rozsudku mužovi, ktorého otcovstvo malo byť určené proti

navrhovateľke právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na ust. § 262 ods. 1, 2 CSP,
nakoľko tento bol v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke.

30. Odvolací súd konštatuje, že Civilný mimosporový poriadok je vo vzťahu k CSP špeciálnym
predpisom, a preto majú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku vždy prednosť pred

ustanoveniami generálneho procesného kódexu, najmä ak sa jedná o oblasť právnej úpravy, ktorú
upravujú oba tieto procesné predpisy. V prípade trov konania sa nepochybne jedná o oblasť právnej
úpravy, ktorá je upravená oboma predpismi. Civilný mimosporový poriadok upravuje uvedenú oblasť
odlišne a ustanovenia týkajúce sa nároku upravuje priamo. Vzhľadom k uvedenému nie je preto na
mieste v prípade trov v mimosporovom konaní uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho

aplikoval súd prvej inštancie, keď najskôr rozhodol o nároku na náhradu trov konania ako to predpokladá
ust. § 262 a nasl. CSP. V predmetnej veci, kde konajúci súd rozhodoval o určení otcovstva a nerozhodol
o výške trov konania tak, ako to vyžaduje ust. § 58 CMP je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia aj
v tejto časti. S poukazom na skutkový stav veci a citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil stane, aby

uskutočnila jej patriace procesné práva keď nerozhodol o nároku na náhradu a o výške trov konania
v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie. Dodáva, že v konaní o určenie otcovstva je s poukazom na
ust. § 53 CMP prelomené generálne pravidlo, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania a možno v ňom akceptovať náhradu trov konania ako formu procesnej sankcie. Zdôrazňuje, žepre priznanie nároku na náhradu trov konania samo o sebe nepostačuje, že v konaní vznikli trovy ale
musí tu pristúpiť aj ďalšia požiadavka, a to, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, ktorú
skutočnosť musí súd skúmať ex offo a v rozhodnutí podrobne odôvodniť. Možnosť súdu priznať náhradu

trov konania je totiž v tomto prípade fakultatívna, preto súd môže rozhodnúť, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania v konaní o určenie otcova, ak zistí, že to nemožno spravodlivo
požadovať napr. s prihliadnutím na sociálne pomery účastníkov.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zrušil rozsudok aj v napadnutom výroku o trovách

konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie znovu rozhodnúť o náhrade
trov konania rešpektujúc osobitnú úpravu v ust. § 53 a § 58 CMP.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396
ods. 3 CSP).

33. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.