Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/125/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227173
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113227173.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: Ú. J. I. I. M. Ú. J.

I. Y. Q. N., F.: XX XXX XXX, H.. J. X, K., proti žalovanému: Y. N., J.. XX.XX.XXXX, G. K., G. X, v konaní
právne zastúpený Z.. A. L., M. N. N. I. G., E. XX, v konaní o vypratanie služobného bytu, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu zamieta,

II. náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby uložil
žalovanému povinnosť vypratať byt č. X na ulici G. č. X v K., na prízemí, pozostávajúci zo štyroch izieb,
kuchyne a príslušenstva, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
žalobca prenechal žalovanému predmetný byt na dobu trvania služobného pomeru. Personálnym
rozkazom riaditeľa Ú. J. I. I. K. č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný na jeho žiadosť uvoľnený zo
služobného pomeru a tento mu skončil dňom XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prestal u
žalobcu vykonávať prácu, bola mu zaslaná výpoveď z nájmu služobného bytu podľa § 711 ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka. Žalovaný nespochybnil jej platnosť na súde a nájom bytu skončil uplynutím

3-measčnej výpovednej doby. Žalovaný prevzal výpoveď dňa XX.XX.XXXX a výpovedná lehota skončila
dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný však predmetný byt ani ku dňu podania žaloby dobrovoľne nevypratal.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že predmetný byt začal užívať po tom, čo mu bol ponúknutý
pre zlepšenie jeho bytovej situácie, pričom pred užívaním sporného bytu musel odovzdať svoj predošlý
byt, čo sa udialo ešte pred XX.XX.XXXX. Tento bol pôvodne klasifikovaný ako podnikový byt. Pôvodný
byt ako svoje jediné obydlie žalovaný užíval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bola

podpísaná nájomná zmluva na predmetný byt, pričom následne bol uzatvorený dodatok k tejto nájomnej
zmluve, keďže až po nasťahovaní do sporného bytu sa dozvedel, že byt, ktorý dostal a na ktorého
dokončovaní pracoval v dobrej viere, že bude mať rovnaký charakter ako predchádzajúci byt, ktorý
odovzdal, by mal mať charakter bytu služobného. Po zistení tejto skutočnosti však už nebolo možné
veci vrátiť do pôvodného stavu, keďže s novým nájomcom predošlého bytu už bola dňom XX.XX.XXXX
uzatvorená nájomná zmluva. Dňa XX.XX.XXXX bol teda podpísaný dodatok, ktorého účelom bolo
zmiernenie zhoršeného postavenia žalovaného, do ktorého sa žalovaný dostal bez upozornenia zo

strany žalobcu. Žalovaný sa teda dovolával naplnenia tohto dodatku, ktorý hovoril, že žalobca môže
upustiť od vypratania bytu, ak ide o príslušníka, ktorý odslúžil v zbore viac ako 15 rokov, čo žalovaný
spĺňa, keďže v zbore pracoval viac ako XX rokov. Žalovaný žiadal prihliadnuť na svoje postavenie a
uplatniť § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ustanovenie o dobrých mravoch.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením s písomným vyjadrením žalobcu,
rozhodnutím o pridelení bytu žalovanému zo XX.XX.XXXX, nájomnou zmluvou č. XX/XX zo dňa

XX.XX.XXXX, personálnym rozkazom č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveďou z nájmu č. Ú.-X-XX/XX-
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, zápisom
o dohode, odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o nájme bytu s Z. S. zo dňa
XX.XX.XXXX, doplnkom k nájomnej zmluve z XX.XX.XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/
XXXXaKrajskéhosúduč.k.XCo/XX/XXXX,čiastočnýmvýpisomzLVč.XXXXvkat.úz.K.,rozhodnutím

o pridelení služobného bytu D. G. z XX.XX.XXXX, pokynom Generálneho riaditeľstva L. I. M. Z. N. N. V.
zo dňa XX.XX.XXXX, správou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, správou o výsledku
následnej finančnej kontroly v Ú. J. I. I. M. Ú. J. I. Y. Q. N. K. vykonanej Generálnym riaditeľstvom,
odpoveďou na žiadosť o odkúpenie služobných bytov zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom svedka F.. K. S.,
ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

6. Krajský súd uznesením č. k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s
právnymi dôsledkami uzatvorenia Doplnku k zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj s nevyužitím práva
na bytovú náhradu podľa § 879c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatoval ďalšie
pochybenie na strane súdu prvej inštancie, keď súd neskúmal platnosť výpovede z nájmu zo dňa
XX.XX.XXXXzhľadiskanáležitostípredpísanýchvustanovení§710ods.3,§711ods.1písm.b),ods.2,

4 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede
nemožno dodatočne meniť. Výpoveď z nájmu služobného bytu možno platne dať len za trvania nájmu.

8. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov, vyjadrením strán

konania, oboznámením s rozsudkami tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a
XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkami Krajského súdu Prešov sp. zn. XCo/XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX v konaní XC/XXX/XXXX a XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v konaní XXC/XXX/
XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

9. Žalovaný pracoval pre žalobcu ako príslušník L. I. M. Z. N.. Personálnym rozkazom č. XXX riaditeľa
Ú. J. I. I.L. K. zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný na vlastnú žiadosť uvoľnený zo služobného pomeru
príslušníka L. I.L. M. Z. N. a služobný pomer mu končil dňom XX.XX.XXXX.

10. V čase, keď žalovaný už bol príslušníkom L. I. M. Z. N., mu bol rozhodnutím Mestského národného

výboru, odbor bytový v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX pridelený byt na ulici K. M. v K.. Tento byt ako jediné
obydlie užíval so svojou rodinou od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že žalovanému
sa postupne narodili X deti, požiadal o pridelenie väčšieho bytu.

11. V roku XXXX, v čase keď bol hospitalizovaný, žalovaného kontaktoval žalobca, s tým, že zasadala

bytová komisia, ktorá mu môže prideliť X-izbový byt na G. ulici, a teda či tento byt akceptuje. Žalovaný
uviedol, že s tým súhlasil, pričom dostal ústny rozkaz odovzdať byt, v ktorom býval dovtedy, teda byt
na ulici K.. Vzhľadom na charakter zamestnávateľa žalovaného, teda systém rozkazov a subordinácie,
žalovaný rešpektoval udelený rozkaz a predmetný byt odovzdal, s tým, že byt na ulici G.V., vzhľadom
na to, že ešte nebol plne dokončený, si žalovaný sám musel svojpomocne dokončovať. Byt na ulici K.

uvoľnil XX.XX.XXXX. Do tohto bytu, ako bytu mestského, sa nasťahoval iný príslušník L. I. M. Z. N., Z.
S., ktorý podpísal s Mestským bytovým podnikom nájomnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX, s účinnosťou od
XX.XX.XXXX. Tento byt bol príslušníkovi Z. S. prenechaný na dobu neurčitú.

12. Žalovaný súhlasil s prechodom do bytu na ulici G. za účelom vylepšenia bytovej otázky a situácie

rodiny, keďže ako bolo uvedené vyššie, predchádzajúci byt bol nevyhovujúci. Nájomná zmluva v čase
odovzdania pôvodného bytu a nasťahovania do bytu na ulici G. spísaná nebola. Táto bola podpísaná
až XX.XX.XXXX, s tým, že v tejto nájomnej zmluve už bolo uvedené, že byt je služobný a jeho užívanie
trvá po dobu trvania služobného pomeru.13. Vzhľadom na skutočnosť, že situáciu nebolo možné navrátiť do pôvodného stavu, podpísali tak
žalobca, ako aj žalovaný dňa XX.XX.XXXX doplnok k nájomnej zmluve, ktorý v bode 1 mení výšku

nájomného na sumu XXX Sk a v bode 2. dopĺňa článok 12. nájomnej zmluvy, ktorý znie: „od vymáhania
uvoľnenia bytu možno upustiť v týchto prípadoch, ak: a) príslušník odpracoval v službách L. SR viac
ako 15 rokov, b) príslušníkovi bol priznaný plný invalidný alebo starobný dôchodok, c) došlo k úmrtiu
príslušníka v čase trvania služobného pomeru a v byte zostali bývať priami príslušníci rodiny zomrelého“.
Tento doplnok za žalobcu podpisoval F.. K. S., ktorý bol vypočutý v konaní ako svedok.

14. Po ukončení služobného pomeru bola žalovanému dňa XX.XX.XXXX daná výpoveď z nájmu.
Žalovaný platnosť výpovede nenapadol a výpovedná lehota skončila dňa XX.XX.XXXX. Následne
žalobca niekoľkokrát vyzval žalovaného na vypratanie predmetného bytu, a to výzvami zo dňa
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.

15. Svedok Ing. K. S., ktorý podpisoval doplnok k nájomnej zmluve, uvádzal, že pred podpisom nájomnej
zmluvy boli ústne dohodnuté podmienky nájomnej zmluvy. Dĺžka nájmu dohodnutá nebola, resp. bolo
dohodnuté, že nájom bude trvať aj po ukončení služobného pomeru, ak tento služobný pomer potrvá
určitú dobu, alebo v prípade úmrtia príslušníka L. I.L. M. Z. N.. Na základe tohto potom boli uzatvárané
nájomné zmluvy. Neskôr bol uzatvorený aj doplnok, a to z dôvodu, aby bolo na papieri to, čo bolo už

dohodnuté ústne a tiež z dôvodu, že v tom čase už existovalo usmernenie Generálneho riaditeľstva,
ktoré taktiež uvádzalo dané skutočnosti. Svedok uvádzal, že v tom čase išlo o revolučné roky, mnohé
zákony a usmernenia sa menili. Svedok uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy nevedel, že ide o byty
služobné.

16. Žalovaný namietal, že žalobca ako vlastník zanedbáva údržbu predmetného bytu a celého objektu.
Žalobca podal žalobu o vypratanie až po tom, čo v rámci záveru kontroly Najvyššieho kontrolného úradu
bolo zistené, že v predmetných bytoch bývajú príslušníci aj po ukončení služobného pomeru. Žalovaný
uviedol, že od bývalých riaditeľov mal prísľub, že v predmetnom byte môže ostať aj naďalej, teda aj po
ukončení služobného pomeru.

17. V konaní tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX sa rovnaký žalobca domáhal vypratania bytu voči
žalovanej S. I., keďže žalovaná byt obýva aj po skončení nájomného vzťahu, bez poskytnutia bytovej
náhrady. S manželom žalovanej P. I. bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená nájomná zmluva. Služobný
pomer s manželom žalovanej bol u žalobcu ukončený dňom XX.XX.XXXX. V tejto veci išlo prakticky o

rovnaký skutkový stav.

18. Rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.
Po podanom odvolaní zo strany žalobcu Krajský súd v Prešove v odvolacom konaní uznesením č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej

inštancie opätovne rozhodol dňa XX.XX.XXXX tak, že žalovanej uložil povinnosť vypratať trojizbový byt
č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na G. ulici č. X v K., pozostávajúci z troch izieb,
kuchyne a príslušenstva, v lehote pätnásť dní od zabezpečenia náhradného bytu. Proti tomuto rozsudku
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XXCo/
XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

19. Krajský súd v tomto rozhodnutí mimo iného uviedol, že právny záver súdu o tom, že predmetný
byt, z ktorého žalobca žiada vysťahovanie žalovanej, spĺňa charakter služobného bytu, je správny. Súd
prvej inštancie poukazoval na viaceré závery súdov v obdobných veciach. Je nutné rešpektovať už

vyslovené závery v obdobných veciach napríklad v konaní vedenom na Okresnom súde Prešove pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX (rozsudok zo dňa XX.XX.XXXXX), následne rozsudok Krajského súdu Prešov
sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Citované rozhodnutia prešli testom ústavnej kontroly Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením č. k. F.. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX sťažnosť

zamietol. Predmetom posúdenia v týchto konaniach bol byt v bytovom dome ako byt posudzovaný v
tomto spore za tých istých podmienok pridelený nájomcovi. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom
rozsudku konštatoval: „V zhode so súdom prvého stupňa aj odvolací súd konštatuje, že nájomný
vzťah medzi účastníkmi bol založený písomnou zmluvou z XX.XX.XXXX, pričom súhlas s užívanímpredmetného bytu a vykonávaním úprav v byte, ktorý bol daný pred podpisom tejto písomnej formy
zmluvy, nemožno považovať za vznik nájomného pomeru, pričom táto okolnosť bola od počiatku medzi
účastníkmi nesporná a dôkazom tejto okolnosti je to, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme v písomnej

forme. Okolnosť, že žalobca nemal vedomosť o charaktere predmetného bytu ako bytu služobného,
nie je právne významná, avšak naviac toto tvrdenie bolo vyvrátené dokazovaním vykonaným na súde
prvého stupňa, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že takúto vedomosť žalobca ako aj ostatní príslušníci
mali, najmä so zreteľom na to, že byty boli prideľované ich zamestnávateľom, teda Ústavom zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Prešov. Svedčí o tom aj rozhodnutie o pridelení

služobného bytu zo XX.XX.XXXX pod sp. zn. Ú.-XX-X/X/XX. Preto nemôže byť žiadna pochybnosť o
charaktere predmetného bytu, vzniku nájomného pomeru medzi účastníkmi, ani o vedomosti žalobcu o
charaktere predmetného bytu. Skutočnosť, že žalobca pred začatím užívania predmetného bytu a pred
uzavretím nájomnej zmluvy vo vzťahu k predmetnému bytu odovzdal iný byt pôvodne pridelený jeho
manželke, nie je právne významná a nemôže mať za následok iné posudzovanie charakteru bytu, ktorý
je predmetom konania“.

20. Odvolací súd s poukazom na osobitosti prípadu dospel k záveru, že bez ohľadu na vlastníctvo
k predmetnému bytu a bez ohľadu na jeho charakter ako služobného bytu, ale s prihliadnutím na
výnimočné okolnosti prípadu, bolo povinnosťou súdu pri rozhodovaní o poskytnutí súdnej ochrany
subjektívnemu právu účastníkovi občiansko-právneho vzťahu vyhodnotiť aj hmotno-právnu požiadavku,

aby výkon tohto subjektívneho práva bol v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a nadväzujúcim zákazom poskytnutia právnej ochrany zjavnému zneužitiu práva (čl. 5 základných
princípov Civilného sporového poriadku). Okolností prípadu opodstatňujú záver, že predsa len ide o
neštandardný prípad vypratania bytu. (porovnaj prípad Stanková vs. Slovenská republika, č. sťažnosti
7205/02).

21. Nemali by byť pochybnosti, že predmetný byt predstavuje dlhodobo obydlie žalovanej. Ak teda
prípadný nelegitímny vzťah k bytu nie je absolútnym dôvodom na jeho vypratanie, potom je treba
pristúpiť k ďalším okolnostiam prípadu, a to či opodstatňujú záver, že nie je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti, aby sa žalovaná z predmetného bytu vypratala. Jednou zo skutočností, ktoré nie sú

zanedbateľné, je platenie za užívanie bytu, vek a zdravotný stav žalovanej. Ako už odvolací súd vyššie
uviedol, nie je nevyhnuté v demokratickej spoločnosti, aby žalovaná po 20-tich rokoch od uzatvorenia
zmluvy (do podania žaloby) vypratala byt, ku ktorému nadobudla silný citový vzťah a v ktorom ostala
bývať po smrti manžela. Odvolací súd uprednostnil obydlie žalovanej pred jej vyprataním bytu.

22. V konaní tunajšieho súdu č. k. XC/XXX/XXXX sa rovnaký žalobca domáhal vypratania bytu č. X,
na ulici G. č. X v K., na prízemí, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, a to voči žalovanému Ľ. A., ako bývalému príslušníkovi žalobcu. V tejto veci
išlo prakticky taktiež o rovnaký skutkový stav.

23. Rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol tak, že žalobu zamietol. Za
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nevyhovenie žalobe súd považoval skutočnosť, že žalovaný opustil
spolu s manželkou byt, ktorý jeho rodina mohla vlastniť a nasťahoval sa do bytu, ktorý odkúpiť nemohol.
Podľa názoru súdu si sám žalobca podpísaním doplnku k nájomnej zmluve musel byť vedomý, že
dobrovoľne obmedzil svoje práva k bytu, keď stanovil a odložil povinnosť žalovaného na vypratanie bytu

po skončení služobného pomeru. Žalovaný súdu preukázal stav bytu predložením fotodokumentácie,
ktorá je súčasťou súdneho spisu, do ktorého sa nasťahoval a podľa názoru súdu do jeho rekonštrukcie
vložil nemalé finančné prostriedky na jeho zveľadenie a rekonštrukciu. Súd v neposlednom rade
považoval za potrebné uviesť aj to, že je spravodlivé a čestné požadovať zamietnutie žaloby od žalobcu,
ak sa primeraná ochrana jeho práva podmienila a jej splnenie sa časovo odložilo na právo dožitia

žalovaného a jeho manželky v spornom byte, a to v súlade s uzatvorením doplnku k nájomnej zmluve,
ktorý žalovaný uzatvoril so žalobcom.

24. Po podanom odvolaní zo strany žalobcu Krajský súd v Prešove v odvolacom konaní rozsudkom č.
k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

25. Krajský súd v tomto rozhodnutí mimo iného uviedol, že ak súd prvej inštancie v tejto veci skúmal,
či vypratanie služobného bytu žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi, nemožno tomuto postupu nič
vyčítať. Záver súdu prvej inštancie, že vypratanie služobného bytu by bolo v rozpore s dobrými mravmi,nemožno podľa názoru odvolacieho súdu spochybniť ani odvolacími námietkami žalobcu. Vedomosťou
žalovaného o tom, či byt, do ktorého sa nasťahoval, je bytom služobným, alebo sa tak stalo pri podpise
nájomnejzmluvy,súdvovzťahuksvojmurozhodnutiuvodôvodneníneargumentoval.Naprávnyvýznam

tejto námietky, že žalovaný od začiatku, nie od podpisu nájomnej zmluvy (čo zistil súd prvej inštancie)
vedel, že ide o služobný byt, odvolateľ nepoukazuje. Odvolací súd k nej preto nemôže zaujať stanovisko.

26. Z rozhodnutia tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa
XX.XX.XXXX, mal súd zistené, že išlo o konanie medzi S.. Ľ. A. ako žalobcom a Slovenskou

republikou - Ú. J. I. I. Prešov ako žalovaným (žalobcom v tejto právnej veci o neplatnosť výpovede
z nájmu). Predmetom konania bolo určenie, že výpoveď žalovaného z nájmu trojizbového bytu č. X
nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na G. ulici č. X, daná žalobcovi listom zo dňa
XX.XX.XXXX, je neplatná. Súd prvej inštancie však žalobu zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že riešenie otázky povahy bytov na G. č. X v K. už bolo prejudiciálne riešené v konaniach vedených na
tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a XC/XXX/XXXX, pričom bolo ustálené, že uvedené byty

majú povahu bytov služobných.

27. V konaní XXC/XXX/XXXX súd konštatoval, že bytový dom na G. ulici č. X v K., vedený na liste
vlastníctva č. XXXX, kat. úz. K., je v správe žalobcu, vykonávanej na základe zmluvy o prevode správy
č. 2/91 a zákona č. 278/1995 Z. z. a bol nadobudnutý pre účely zabezpečenia rodinného ubytovania

príslušníkov ZNV, teda bytové jednotky nachádzajúce sa v uvedenom bytovom dome majú povahu
služobného bytu podľa ustanovení § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 189/1992. Na základe uvedených
skutočností majú preto byty v tomto bytovom dome povahu bytov služobných a nájomcom služobného
bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom viazaný.

28. Žalobca v konaní nepreukázal, že by ponúkol žalovanému konkrétny byt ako bytovú náhradu a že
by žalovaný tento byt odmietol.

29. Vo veci bol vypočutý aj svedok K. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že bol príslušníkom L. u
žalobcu. So žalovaným sú susedia a bývalí kolegovia. Ako člen L. mal pridelený byt od zboru. V tom

čase sa to chápalo ako služobný byt od firmy. Kvôli bytu menil aj predchádzajúce zamestnanie. Pôvodne
bývali na K. J.. Niekedy v roku XXXX im bola ponúknutá možnosť presťahovať sa na G. ulicu, s tým, že
bola odkúpená bytovka. Manželka sa chcela presťahovať, že to bude mať bližšie k práci a že je to bližšie
k centru. Riadne o byt požiadali. Svedok uviedol, že ešte váhal, či sa tam presťahuje, keďže byt bol v
dosť dezolátnom stave, avšak bolo mu naznačené, že pokiaľ bude váhať, tak ten byt nedostane. Takže

ho zobral. Niekedy približne v rovnakom čase ako sa sťahoval žalovaný, v O. XXXX, sa nasťahoval aj
svedok. Nepamätal si podrobnosti z nájomnej zmluvy. Nevedel, či bola uzatvorená na dobu určitú, avšak
bolo mu povedané, že v tomto byte budú môcť bývať len dokiaľ bude pracovať pre žalobcu. Ohradil sa
voči tomu, s tým, že jeden byt opustili, a pán G., tiež príslušník L., ktorý sa doňho nasťahoval, si tento
byt hneď odkúpil. Mal teda za to, že by sa tam vôbec nesťahoval a nemenil byt, ak by mal vedomosť o

tom, v akom znení bude nájomná zmluva. Žiadali preto o určitú nápravu a bolo im povedané, že spíšu
dodatok, kde budú podmienky, za akých sa nebudú mať povinnosť vysťahovať z bytu ani po ukončení
služobného pomeru. Tieto podmienky svedok spĺňal. Dodatok vnímal tak, že po splnení podmienok,
ktoré spĺňal, v byte môže ostať aj po ukončení služobného pomeru. Inak by v žiadnom prípade pôvodný
byt nemenil. V čase podpisu zmluvy už v byte býval. Zmluvu podpísal, lebo s rodinou nemal kde ísť,

aj keď s ňou nesúhlasil.

30. Z rozhodnutia o pridelení služobného bytu zo dňa XX.XX.XXXX D. G. súd zistil, že Ú. L. I. M. Z. N.
ako služobný byt pridelil D. G. byt na K. J.. Išlo však o mestský byt, ktorý následne D. G. po ukončení
služobného pomeru odkúpil.

31. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

32. Podľa § 685 ods. 3 OZ, zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom
osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieťnájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch
osobitného určenia.

33. Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

34. Podľa § 686 ods. 2 OZ, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa
uzavrela na dobu neurčitú.

35. Podľa § 710 ods. 1 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.

36. Podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca prestal
vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

37. Podľa § 711 ods. 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov
odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia

súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

38.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

39. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami, v znení účinnom ku dňu podpisu nájomnej zmluvy (ďalej len citovaného zákona),
Služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

40. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, služobným bytom je
a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie
pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového
charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského
zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej

vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave,
b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie pracovníka, ktorý je vlastníkom alebo
správcom1) tohto domu,
poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome (domovnícky
byt),

c) byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej
podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto
nebytových priestoroch uvedenú činnosť,
d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov
alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu,

e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho
nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt),
f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra alebo
Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojený zbor“) zo štátnej bytovej
výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt

Policajného zboru Slovenskej republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície
alebo príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „príslušník“).

41. Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona, Povahu služobného bytu má aj byt v obytnom dome vo
vlastníctve štátu s bytmi trvale určenými

a) na bývanie vojakov z povolania a občianskych pracovníkov vojenskej správy, ktorý je vo vojenskom
priestore,
b) na bývanie príslušníkov ozbrojených zborov, ktorý je v priestoroch vyhradených pre ozbrojené zbory.42. Podľa § 1 ods. 4 citovaného zákona, nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva
prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas
orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva prácu, ak tento orgán alebo

fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.

43. Podľa § 4 citovaného zákona, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo
na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že
byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného

určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

44. Podľa článku 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je
zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

45. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

46.Podľačlánku19ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávonaochranupredneoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

47. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

48. Podľa čl. 31 Európskej sociálnej charty, na zabezpečenie účinného výkonu práva na ubytovanie sa
zmluvné strany zaväzujú prijať opatrenia určené na:

1. podporu prístupu k ubytovaniu na dostačujúcej úrovni,
2. predchádzanie výskytu a zníženie počtu osôb bez prístrešia s cieľom postupného vyriešenia ich
situácie,
3. prispôsobenie výšky nájomného osobám, ktoré nemajú dostatočné príjmy.

49. V predmetnom konaní mal súd za nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi existoval nájomný
vzťah, pričom žalobca bol prenajímateľom služobného bytu v súlade so zákonom č. 189/92 Zb. a
žalovaný bol nájomcom tohto bytu počas doby trvania jeho služobného pomeru. Bolo nepochybne
preukázané, že nájom bytu bol viazaný na existenciu služobného pomeru a po jeho ukončení stratil
žalovaný oprávnenie tento byt užívať. Krajský súd v zrušujúcom uznesení vyjadril úvahu o tom, či

došlo k platnej výpovedi z nájmu žalovaného, keďže výpoveď bola daná až po ukončení služobného
pomeru. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie v konaní XXC/XXX/XXX, ktoré za rovnakého
skutkovéhostavupotvrdilo,ževýpoveďbolaplatná.PredmetnérozhodnutieOkresnéhosúduanásledné
rozhodnutia Krajského, Najvyššieho a Ústavného súdu vo vzťahu k platnej výpovedí uvádza aj Krajský
súd v rozhodnutí č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v konaní XXC/XXX/XXXX. Súd teda

vychádzal z toho, že výpoveď z nájmu bola žalovanému daná platne.

50. Čo sa týka úvah Krajského súdu o tom, či by mal byť použitý § 879c ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ako bolo preukázané, obe strany konania, napriek ukončeniu služobného pomeru žalovaného,
vychádzali z dodatku, ktorý bol uzatvorený k zmluve. Žalovaný v predmetnom byte naďalej býval a

žalobca nepreukázal, že by mu bol poskytnutý náhradný byt. Žalobca v tomto konaní tvrdil, že v prípade
záujmu zo strany žalovaného by mu poskytol pomoc pri vyhľadaní nového bytu. Samotné konanie
ohľadom vypratania bytu začalo až v roku XXXX. Akákoľvek aplikácia tohto ustanovenia Občianskeho
zákonníka teda už neprichádza do úvahy.

51. Napriek vyššie preukázaným skutočnostiam súd žalobe nevyhovel a priznal žalovanému ochranu
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

52. Súd vychádzal z toho, že predmetný byt je jediným obydlím žalovaného a jeho rodiny. Počas
trvania služobného pomeru žalovaného u žalobcu, čo bolo viac ako XX rokov, bol žalovanému dvakrát

poskytnutý služobný byt. Aj keď prvý byt, ktorý žalovaný užíval a ktorý mu bol pridelený ešte v roku
XXXX, nebol klasickým služobným bytom, tento byt, pokiaľ by v ňom žalovaný ostal bývať aj po roku
XXXX, by zrejme, vzhľadom na vykonané dokazovanie, prešiel do jeho vlastníctva, pretože všetky byty,
ktoré v tomto roku príslušníci na základe rozkazu opustili a nasťahovali sa do bytovky na ulici G., prešlido osobného vlastníctva iných príslušníkov, ktorí tieto byty dostali ako byty služobné, hoci charakter
služobných bytov už nemali.

53. Súd prihliadal aj na to, aký je charakter žalobcu ako zamestnávateľa, a teda že je postavený na
princípe subordinácie a príslušníci žalobcu sú povinní rešpektovať tak ústne, ako aj písomné rozkazy.
Žalovaný teda bol dlhodobo vedený k tomuto rešpektovaniu rozkazov, tieto rozkazy aj náležite plnil, čo
bolo preukázané aj tým, s akými poctami ukončil služobný pomer. Pokiaľ teda žalovaný požiadal žalobcu
o pridelenie väčšieho bytu a následne mu tento bol ponúknutý s tým, že ak ho prijme, dostáva rozkaz

opustiťpôvodnýbyt.Žalovanýuposlúcholrozkaz,pôvodnýbytodovzdalanasťahovalsadonovéhobytu.

54. Súd poukazuje na to, že v čase sťahovania nebola k dispozícii písomná nájomná zmluva a žalovaný
mal len ústne prísľuby. V danom čase sa menilo množstvo právnych predpisov. Inštitút služobného
bytu bol v tom čase ešte malo zaužívaný, prípadne chápaný rôznym spôsobom a žalovaný opúšťal
byt, ktorý mohol užívať na dobu neurčitú. Za tejto situácie teda došlo k presťahovaniu, s tým, že do

pôvodného bytu bol nasťahovaný iný príslušník. Následné uzatváranie nájomnej zmluvy znamenalo
pre žalovaného zistenie, aký charakter má byt a že jeho postavenie ako nájomníka sa v druhom byte
podstatne zhoršilo. Vzhľadom však na nezvratnosť situácie ostal žalovaný v predmetnom byte, s tým,
že aj s inými príslušníkmi žiadali určité záruky, že v byte budú môcť ostať aj po ukončení služobného
pomeru, tak ako im to bolo sľúbené pri sťahovaní, čo potvrdil aj svedok F.. S.. Tieto snahy potom vyústili

do podpisu doplnku k nájomnej zmluve.

55. Hoci sa žalobca snažil tvrdiť, že tento doplnok nie je právne záväzný a dáva mu možnosť pristúpiť
alebo nepristúpiť k vyprataniu bytu, súd vychádzal tak z výpovede svedka S., ako aj pokynu generálneho
riaditeľa, ktorý sa taktiež týkal služobných bytov, situácie, za ktorej bol doplnok podpísaný, ako aj vôle

účastníkov tento dodatok uzatvoriť. Podľa súdu vôľa oboch strán bola taká, že ak sa splnia podmienky
uvedené v doplnku, k vyprataniu bytu sa nepristúpi. Žalovaný teda predmetný byt bez obáv užíval ďalej.
O tom, že ani zo strany žalobcu tu nebola enormná snaha získať predmetný byt žalovaného svedčí
aj skutočnosť, že žalobca dal žalobu o vypratanie predmetného bytu po takmer desiatich rokoch od
ukončenia služobného pomeru. Je pravdou, že žalobca dvakrát vyzval žalovaného na vypratanie bytu,

avšak súd mal za to, že tieto výzvy boli formálne.

56. Taktiež tvrdenie žalobcu, že žalobu podal z dôvodu, že potrebuje predmetný byt pre ďalších
príslušníkov L. I. M. Z. N. podľa súdu neobstojí, pretože za takejto situácie by žalobca pristúpil k
vyprataniu bytu krátko po uplynutí výpovednej lehoty. Súd teda vychádzal z toho, že žalobca dlhé

roky rešpektoval dodatok, ktorý so žalovaným uzatvoril a žalobu podal až po kontrole Najvyššieho
kontrolného úradu. Súd tiež poukazuje na to, že vlastník bytu, Slovenská republika, rozhodnutím súdu
nepríde o žiadny prospech, keďže žalovaný, tak ako doteraz, aj naďalej bude riadne uhrádzať všetky
platby spojené s užívaním bytu.

57. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaný nemal možnosť zabezpečiť si iný byt, pretože za platnosti
vtedajších právnych predpisov nemohol byť súčasne nájomcom dvoch bytov, aby jeden z nich držal
pre prípad, že bude musieť služobný byt opustiť. Taktiež si ani nemohol do svojho vlastníctva zakúpiť
iný byt a nemôže si ho zakúpiť ani teraz, a to vzhľadom na jeho finančné pomery, keďže žalovaný
je už dôchodcom. Vyhovením žalobe by podľa súdu vznikla neprimeraná situácia, kedy by sa rodina

žalovaného doslova dostala na ulicu a na druhej strane žalobca a štát by mal k dispozícii služobný byt,
ktorý mu 10 rokov od ukončenia služobného pomeru žalovaného nechýbal. Toto konanie by však pre
žalovaného a jeho rodinu mohlo privodiť nedozierne následky, a to tak na fyzické, ako aj psychické
zdravie a na celkové rodinné zázemie.

58. Súd mal za to, že v demokratickej spoločnosti je namieste poskytnúť ochranu týmto záujmom pred
záujmom štátu, obzvlášť za situácie, kedy sám štát a žalobca pripustili možnosť obmedzenia svojho
práva aj po ukončení služobného pomeru. Súd poukazuje na to, že odopretie práva žalobcovi nie je
trvalé, ale len dočasné.

59. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože z
hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti je hrubo nevyvážené. Dobré mravy sú nepochybne
formou slušnosti v práve a patria do oblasti ekvivalentného práva, sú teda formou ekvivalentného práva,
ktorého funkciou je korekcia striktného práva. Za danej situácie, kedy je Slovenská republika viazaná takmedzinárodnými záväzkami, ako aj Ústavou a Základnou listinou práv a slobôd, by podľa súdu striktná
aplikácia zákona bola neadekvátna a vôbec by nerešpektovala základné ústavné právo, a to ochranu
súkromia, obydlia a rodinného života.

60. Akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by v princípe mala mať možnosť dať si
preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov
podľa čl. 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri

McCann verzus Spojené kráľovstvo č. 19009/04, Paľa 50, 13. mája 2008). V tejto súvislosti súd uvádza,
že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosič
verzusChorvátskoz05.06.2009).Takýtostav(strataobydlia)hrozíajvprípadežalovanéhoajehorodiny.

61.Spoukazomtedanatietoskutočnostimalsúdzato,žejenamiestepriznaťvyššiuochranurodinnému
životu, zdraviu a obydliu žalovaného, ako právu na vlastníctvo štátu v správe žalobcu, aj s poukazom na

to, že toto obmedzenie je len dočasné. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

62. Žalovaný v prípade, že by súd žalobe vyhovel, žiadal bytovú náhradu. Súd mal však za to, že za
použitia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné priznať určité právo, ktoré účastník nemá, ale

oprávnenému subjektu, vzhľadom na existenciu inštitútu dobrých mravov, možno len jeho právo, resp.
výkon jeho oprávnenia odoprieť.

63. Na záver ešte súd poukazuje na vyššie spomínané konania v rovnakých skutkových veciach,
týkajúce sa rovnakého žalobcu a žalovaných - bývalých príslušníkov L.. Ide o konanie vedené na

tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a XXC/XXX/XXXX, ktoré sú právoplatne skončené a v ktorých
boli žaloby zamietnuté z dôvodu, že vypratanie žalovaných, za rovnakej situácie ako v tejto veci, by
bolo v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na základnú zásadu, a to zásadu
právnej istoty, ktorá znamená, že v rovnakých veciach sa má rozhodovať rovnako. Ak teda v skutkovo
zhodných veciach týkajúcich sa susedov žalovaného sú právoplatné rozsudky, ktoré ponechali susedov

žalovaného naďalej bývať v bytoch, kde žijú XX rokov, je len povinnosťou súdu v danej veci rozhodnúť
rovnako.

64. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

68. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

69.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70.Žalovanýbolvkonaníúspešný,atedabymupatrilanáhradatrovkonania.Súdvšakakodôvodhodný
osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žalovanému vyhodnotil skutočnosť, že nárok žalobcu by
bol dôvodný, pokiaľ by nebolo použité ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za danej situácie

sa teda súdu javilo nanajvýš nespravodlivé, ak by strana konania, ktorá podala dôvodný návrh na súd,
musela ešte znášať náhradu trov konania druhej strany. Súd teda nepriznal náhradu trov konania ani
jednej zo strán konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.