Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/135/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200959
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200959.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., so sídlom
Brečtanová 1, 830 07 Bratislava, IČO: 31 340 822, právne zastúpený advokátskym spoločenstvom: CLS
Čavojský & Partners, s.r.o., IČO: 36 854 972, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, za ktoré koná
advokát a konateľ JUDr. Peter Čavojský, PhD., proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so
sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

číslo: 7852-9000/2019 zo dňa 11.06.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
11.07.2019 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“)

elektronickydňa11.07.2019,sažalobcadomáhapreskúmaniazákonnostirozhodnutiaRadyžalovaného
číslo spisu: 7852-9000/2019 zo dňa 11.06.2019, ktorým Rada žalovaného ako orgán žalovaného podľa
§ 140 ods. 3 a orgán príslušný podľa § 146 ods. 1 zákona 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o verejnom
obstarávaní“) vo veci odvolania verejného obstarávateľa - žalobcu (kontrolovaný) proti rozhodnutiu
žalovaného č.

8365-6000/2018-OD/7 zo dňa 15.04.2019, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného
po uzavretí zmluvy, začatom z vlastného podnetu žalovaného, týkajúcom sa verejných obstarávaní
na predmet podlimitných zákaziek s názvom „Osobné motorové vozidlo“, postupom pre zadávanie
podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa § 108 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
§ 109 až § 112 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré boli vyhlásené prostredníctvom Elektronického
kontraktačného systému („EKS“) toho istého dňa 09.04.2018 pod identifikátormi č. Z201816143,

Z201816146, Z201816148 a Z201816151, rozhodla tak, že zamietla odvolanie kontrolovaného a
rozhodnutie žalovaného č. 8365-6000/2018-OD/7 zo dňa 15.04.2019 potvrdila podľa § 177 ods. 12
zákona o verejnom obstarávaní.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa §

185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a to z dôvodu, že inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, resp. značná finančná škoda.
V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že podľa príslušných ustanovení
zákona o verejnom obstarávaní je druhostupňové rozhodnutie podkladom pre začatie konania o uložení
pokuty, pričom v kontexte záväznosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa príslušných ustanovení
Správneho poriadku nielen účastník konania, ale aj samotný správny orgán viazaný predmetným

rozhodnutím, pričom správny orgán v konaní o uložení pokuty s ohľadom na túto viazanosť nemôže
opätovne posudzovať, či došlo k porušeniu § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej uviedol,že rozhodnutie je právoplatné, a teda nič nebráni žalovanému začať konanie o uložení sankcie a
uložiť žalobcovi sankciu, a to vo výške viac než 26 000 eur, ktorá je podľa žalobcu neprimeraná a
neproporcionálna a to vzhľadom na skutkový stav. Žalobca argumentoval tým, že predmetná sankcia,

s ohľadom na jej výšku, predstavuje pre žalobcu závažnú finančnú ujmu, ktorá je zároveň z hľadiska
daňového tzv. nedaňovým nákladom, a teda neznižuje základ dane, t. j. predmetnú položku by jednak
musel uhradiť v plnej sume a zároveň by táto istá položka bola predmetom zdanenia (z daňového
hľadiska sa jedná o tzv. pripočítateľnú položku), a teda jeho skutočná škoda by nebola len vo výške
uloženej pokuty, ale tiež v navýšenej daňovej povinnosti. Tvrdil, že v prípade úspechu žalobcu v

spore a rozhodnutia správneho orgánu o zastavení konania z dôvodu, že žalobca proklamované
ustanovenianeporušil,muselbysiodsprávnehoorgánuuhradenúpokutuvymáhať,čobypredstavovalo
administratívnu záťaž žalobcu. Rovnako by predmetnú vec musel riešiť z účtovného hľadiska, čo
predstavuje pre žalobcu ďalšiu administratívnu záťaž, ktorú by inak nemusel vynaložiť. Žalobca zastával
názor, že s ohľadom na dikciu § 71 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a spočívanie lehôt stanovených
osobitným predpisom, t. j. v tomto prípade zákonom o verejnom obstarávaní, by žalovaný v období

počas konania o správnej žalobe nemal vykonávať žiadne úkony smerujúce k uloženiu pokuty, a teda ani
začať konanie o uložení pokuty, nakoľko takýmto spôsobom by došlo k nedôvodnému predĺženiu lehoty
stanovenej v § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého konanie o uložení pokuty za
porušenie zákona o verejnom obstarávaní, o ktorom sa žalovaný dozvie v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného (t. j. žalobcu) po uzavretí zmluvy, možno začať do jedného roka odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Následne žalobca v dôvodoch návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe uviedol, že začatím konania o uložení pokuty zo strany žalovaného v zmysle
napadnutého druhostupňového rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) by došlo k
narušeniu právnej istoty žalobcu ako kontrolovaného, a to v nadväznosti na kompetencie žalovaného
ukladať pokuty v konaní o uložení pokuty podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom zároveň by

neplynula lehota, po uplynutí ktorej zaniká zodpovednosť žalobcu ako kontrolovaného za porušenie
zákonaoverejnomobstarávaní.Ďalejuviedol,ženeodloženímvykonateľnostinapadnutéhorozhodnutia
by tak boli závažným spôsobom porušené jeho práva týkajúce sa zániku zodpovednosti s ohľadom na
plynutie času a došlo by k neodôvodnenému predĺženiu zákonom o verejnom obstarávaní stanovenej
lehoty na začatie konania o uložení pokuty zo strany žalovaného výrazne v neprospech žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že podmienky na odloženie vykonateľnosti
napadnutého druhostupňového rozhodnutia v súlade s § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku sú
splnené.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 22.09.2019, osobne podaným

správnemu súdu dňa 23.09.2019, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nevyjadril.

4. Podľa § 184 zákona ć. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa
ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. §

185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku:
1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3.
hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi

následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude
v rozpore s verejným záujmom.

9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej

ujmy, resp. značnej finančnej škody. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že žalovaný vzhľadom
na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia môže začať konanie o uložení sankcie a uložiť žalobcovi
sankciu a to výške viac než 26.000 eur. Tvrdil, že predmetná sankcia s ohľadom na jej výšku predstavuje
pre žalobcu závažnú finančnú ujmu.

10. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd
dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho
ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185

SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust.
§ 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na
jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť

tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom
prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.

11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby

predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať

odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku závažnej ujmy, resp. značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával
dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani

tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

13. Záverom správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie
nepriaznivej finančnej situácie žiadateľa o jeho priznanie a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu
svojich záväzkov. V zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom

rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

14. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu
jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho
rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 188

SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.